Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_24CoP-73-2019.pdf
PDF · 93.49 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/73/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. X. Q., S.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa rodičov: matky X. H., S.. XX.XX.XXXX, M. J. X, V. a otca X. Q., S.. XX.XX.XXXX, M. F. XX, H., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 30P/243/2018-21 zo dňa 14.01.2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a trovách konania.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Matka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala voči otcovi zvýšenia výživného na maloletého zo sumy 100,-eur na sumu 160,-eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2018 opakovane do budúcna.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp.zn. 28P/16/2013 zo dňa 03.06.2013 v časti výživného tak, že z vy š u j e výživné zo strany otca na maloletého X. Q., S.. XX.XX.XXXX zo sumy 100,00 Eur mesačne na sumu 150,00 Eur mesačne, počnúc dňom 05.09.2018, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, opakovane do budúcna.
Dlžné výživné za obdobie od 05.09.2018 do 31.01.2019 vo výške 250,00 Eur je otec oprávnený splácať v splátkach po 20,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.
Návrh o t c a na zníženie výživného z a m i e t a.
V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania zvýšil výživné zo strany otca na maloletého zo sumy 100,-eur na sumu 150,-eur mesačne. Na strane maloletého došlo k zmene pomerov jeho nástupom do základnej školy. Náklady na jeho výchovu a výživu sa významným spôsobom zvýšili, a to predovšetkým jeho výživou, vzdelávaním, ako aj voľno-časovými aktivitami. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba piatich rokov, maloletý nastúpil na druhý stupeň základnej školy. Matka maloletého, ktorá sa o syna osobne stará, poberá len čiastočný invalidný dôchodok, výživné na dieťa a rodinné prídavky. Uhrádza vysoké náklady, spojené s bývaním, a zároveň náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou o syna a stravovaním maloletého, keďže z dôvodu jeho zdravotných problémov musí byť jeho strava bezlepková, bezlaktózová, s čím sú samozrejme spojené zvýšené výdavky. Príjem otca maloletého vo výške 713,-eur mesačne v priemere je dostatočným na to, aby mohol uhrádzať zvýšené výživné vo výške 150,-eur mesačne, najmä za situácie, ak nemá inú vyživovaciu povinnosť. Matka si svoj príjem z dôvodu zdravotných problémov nemôže zvýšiť. Z uvedených dôvodov zároveň súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
4. Súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletého počnúc dňom podania návrhu matkou dňa 05.09.2019, pričom dlžné výživné do 05.09.2018 do 31.01.2019 vo výške 250,-eur umožnil otcovi splácať v splátkach po 20,-eur mesačne, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
III. Obsah odvolania otca
6. Proti rozsudku podal odvolanie otec, namietajúc, že súd neúplne zistil skutkový stav, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Zistená suma príjmu vo výške 713,- eur nie je skutočným a trvalým príjmom otca. V lete roku 2018 u svojho zamestnávateľa otec odpracoval nadčasové, prevažne nočné hodiny, v súvislosti s realizáciou konkrétnej jednorázovej zákazky, čo spôsobilo zvýšenie jeho príjmu, avšak nie trvale. V skutočnosti otec mesačne zarába od 550,- do 640,- eur, a to v závislosti od počtu nadčasových hodín a príplatkov za prácu v noci a cez víkend. Naproti tomu matka je vyučená predavačka a nepracuje už od roku 2004. Vzhľadom k tomu, že podľa evidencie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je matka uchádzačkou o zamestnanie, otec má za preukázané, že jej zdravotný stav jej umožňuje nájsť si prácu aspoň na čiastočný úväzok. Výdavky matky vysoko presahujú jej príjmy, preto sa otec domnieva, že matka zatajuje príjem vo výške najmenej 500,- eur mesačne. Zároveň nie je otcovi zrejmé, prečo matka uhrádza výdavky na inkaso, keď je spoluvlastníčkou bytu v V., v podiele 1. V roku 2016 otec vyplatil matke sumu 20.000,- eur, aby si mohla kúpiť byť, kde bude bývať spolu s maloletým. Okrem tejto sumy jej v roku 2013 otec vyplatil sumu 1.650,- eur ako bolestné za ublíženie na zdraví, ktoré jej spôsobil. Prebieha aj ďalšie súdne konanie o ďalšiu náhradu spôsobenej ujmy vo výške 14.000,- eur, pričom táto suma je pre otca likvidačná. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrh matky o zvýšenie výživného sa zamieta alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Ustanovený opatrovník navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Náklady maloletého sa neustále zvyšujú vzhľadom na jeho vek. Má pripravenú špeciálnu stravu, v školskej jedálni sa nestravuje. Matka sa o maloletého vzorne stará a zabezpečuje všetky jeho potreby. Otcom uvádzané vyplácanie peňažných súm matke s výškou výživného nesúvisí.
8. Matka má za to, že od roku sa maloletému zvýšili výdavky, navštevuje druhý stupeň základnej školy, je sledovaný v Alergoimunologickej ambulancii, pravidelné užíva lieky, má diétnu stravu, nosí zubný strojček a pod., preto navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie
podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.
10. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
12. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona o rodine. CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
14. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.
15. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku.
16. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
17. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované.
18. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, napríklad v dobe letných prázdnin. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného.
19. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že naposledy bola úprava výšky výživného vykonaná rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 28P/16/2013 zo dňa 03.06.2013. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. sumou 100,- eur mesačne. Maloletý bol v tom čase vo veku takmer 9 rokov, otec bol zamestnaný s mesačným príjmom vo výške 515,- eur.
20. Súd prvej správne zisťoval odôvodnené potreby mal. dieťaťa, za ich súčasného porovnania so stavom, existujúcim v čase pôvodného rozhodnutia o výške výživného. Je zrejmé, že uplynulo viac ako šesť rokov, maloletý sa prirodzene fyzicky vyvíja, má pochopiteľne zvýšené výdavky, súvisiace so stravou, ošatením, obuvou či školskou dochádzkou. V čase podania návrhu na začatie konania bol maloletý žiakom druhého stupňa základnej školy, v čase rozhodovania odvolacieho súdu sa možno domnievať, že maloletý nastúpil dochádzku na strednej škole, čím sa rozšíril diapazón študijných predmetov, s potrebou zaobstarania vzdelávacích pomôcok, opäť spojených len so zvýšením výdavkov. Rozhodujúcu skutočnosť v prejednávanom prípade zohráva aj zdravotný stav maloletého, ktorý je odkázaný na bezlepkovú a bezlaktózovú diétu, pričom je všeobecne známe, že potraviny tohto druhu diéty sú mnohokrát finančne náročnejšie na rozdiel od bežnej stravy. Zhrnúc uvedené, objektívny nárast životných nákladov maloletého, spojený s jeho nepriaznivým zdravotným stavom, sám o sebe predstavuje dôvod zvýšenia výživného.
21. Posudzovaným kritériom pre náležité určenie výšky vyživovacej povinnosti sú však aj možnosti, schopnosti a príjmové pomery povinného rodiča, v tomto prípade otca. Vychádzajúc z jeho mzdového listu za mesiace január až november roku 2018, priemerný čistý mesačný plat otca predstavuje 713,20 eur, ako to správne uviedol súd prvej inštancie. Mzdový list vymedzuje obdobie jedenástich mesiacov uplynulého kalendárneho roku a je tak dostatočným podkladom pre skúmanie príjmových pomerov otca. Je zrejmé, že čistý príjem otca sa od mesiaca k mesiacu líši, poukazujúc na odvolacie námietky otca, pri jeho príjmoch nemožno vychádzať len z mesiacov s najnižším príjmom, pretože tieto sú v priebehu roka kompenzované mesiacmi s vyšším príjmov. V dôsledku uvedeného súdy oboch inštancií pristúpili k aritmetickému priemerovaniu jeho príjmu.
22. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je tak zrejmé, že na strane mal. dieťaťa, ako aj otca došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Čo sa však týka odôvodnených potrieb maloletého, tieto nemožno objektívne vyčísliť, prevažnú časť výdavkov tvorí stravné maloletého, zamerané na bezlepkovú a bezlaktózovú diétu. Keďže ani výdavky na ošatenie nie sú pravidelného charakteru, odvolací súd sa pri prieskumu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia riadil právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, poukazujúc pritom na zákonnú prednosť výživného pred ostatnými výdavkami povinného rodiča.
23. Príjem otca považuje odvolací súd za dostatočný pre hradenie výživného v sume 150,- eur, podporne zohľadnil aj rozhodovaciu prax súdov Českej republiky v otázkach určovania výživného, a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia. Pri určovaní výšky výživného je potrebné zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 15 - 17 rokov zodpovedá 16 - 22 % čistého príjmu povinného rodiča. Keďže otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, v spojení so zdravotným stavom maloletého je dôvodné pristúpiť k aplikácii hornej hranice percentuálneho podielu výživného z čistého príjmu otca.
24. Po vykonanom prepočte, 22% z čistého príjmu otca, zisteného súdom prvej inštancie vo výške 713,- eur, zodpovedá sumu 157,- eur, teda suma zodpovedajúca výške výživného, určenej súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.
25. Odvolacie námietky otca, týkajúce sa poskytnutia finančných prostriedkov matke, neboli dôvodné. Ani jedna z uvedených súm nebola určená na hradenie výdavkov odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, preto na ne nemožno prihliadať. Z úhrady sumy 1.650,- eur je zrejmé, že bola vyplatená ako bolestné, ktoré spôsobil otec matke a jej započítanie na výživné je vylúčené. Obdobne je tomu v prípade sumy 20.000,- eur, pri ktorej nie je zrejmý dôvod jej vyplatenia.
26. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a trovách konania ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
27. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd po zistení vecnej správnosti napadnutého rozsudku nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k ostatným odvolacím námietkam, ktoré neboli spôsobilé privodiť zmenu prijatého právneho záveru odvolacieho súdu.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).