Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-143-2019.pdf
PDF · 87.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/143/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti Y., N., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Brezno, deti otca X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. nad L., E. XXX/XX a matky D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. nad L., E. XXX/X, t.č. V. nad L., Z. XX, o návrhu rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, N. a H. Y. v tomto znení :
1) Maloletý N. Y., nar. XX.XX.XXXX a maloletá H. Y., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
2) Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia na maloletého N. 150,- Eur mesačne a na maloletú H. 150,- Eur mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí.
3) Styk otca s maloletými deťmi sa ponecháva na dohodu rodičov.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 05.09.2019 sa rodičia maloletých detí domáhali aby súd schválil nimi uzatvorenú rodičovskú dohodu.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obidvoch rodičov maloletých detí, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento stav :
3. Maloleté deti sú narodené mimo manželstva. Maloletý N. má 5 a pol roka, 2 krát mesačne navštevuje logopédiu v Brezne a raz polročne psychologičku v Banskej Bystrici, s čím sú zvýšené výdavky s cestovaním. Inak je zdravý. Navštevuje Materskú školu v V. P. L., do ktorej chodí peši. Na začiatku školského roka na združenie rodičov platil 50,- Eur, mesačne platí poplatok 1,50 Eura a za stravu 5,- Eur. Od októbra 2019 navštevuje v Brezne X., s čím sú spojené výdavky s cestovaním; mesačne sa platí poplatok 25,- Eur. X. navštevuje dvakrát do týždňa. Je poistený, poistku vo výške 23,- Eur mesačne mu platí jeho otec.
4. Maloletá H. bude mať 4 roky. Je zdravá. Navštevuje Materskú škôlku v V. nad L., do ktorej chodí peši. Na začiatku školského roka na združenie rodičov platila 50,- Eur, mesačne platí poplatok 6,- Eur a za
stravu 30,- Eur. Mesačne jej platí poistku 25,- Eur jej matka. Tiež od októbra 2019 navštevuje X. v Brezne, a to dvakrát do týždňa, s tým sú spojené výdavky s cestovaním, mesačne poplatok predstavuje 25,- Eur.
5. Matka maloletých detí vlastní 1/6 - inu bytu v V. nad L., v ktorom nebýva. Aktuálne býva v byte svojho uja, ktorý sa zdržuje v Bratislave. V byte býva s obidvoma maloletými deťmi a priateľom B. H., ktorý pracuje ako živnostník v Nemecku, prispieva jej na spoločnú domácnosť. Matka maloletých detí pracuje v lekárni v H. v Y. s priemerným čistým mesačným zárobkom cca 800,- Eur. Externe navštevuje vysokú školu v Brezne, mesačne platí poplatok 160,- Eur, je v 3.ročníku. Medzi jej ďalšie mesačné výdavky patrí za byt 135,- Eur, internet 10,- Eur, televízia s elektrikou 20,- Eur, mobil paušál 50,- Eur, vlastná poistka 38,- Eur. Za spolužitia s otcom maloletých detí si zobrala pôžičku vo výške 18.000,- Eur, z ktorej časť použila ona, časť sa použila na prerábanie bytu otca maloletých detí, túto pôžičku má splácať 30 rokov, spláca ju mesačne po 115,- Eur, otec maloletých detí sa nepodieľa na splácaní tejto pôžičky. Medzi jej ďalšie mesačné výdavky patrí za stravné lístky v práci cca 25,- Eur, do práce cestuje priateľovým autom, do mesiaca kupuje pohonné hmoty za cca 160,- Eur.
6. Otec maloletých detí je slobodný. Má ukončené 3-ročné učilište bez maturity - sústružník, frézar. V súčasnosti pracuje ako zvárač a to cca 3 roky v Nemecku. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Je zdravý. V V. nad L. vlastní 3-izbový byt, na ktorý si zobral hypotéku vo výške 10.000,- Eur, tú spláca mesačne po 59,- Eur. Jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje cca 3.000,- Eur, v čistom cca 1.000,- Eur. V roku 2018 dosiahol príjmy 37.026,- Eur, výdavky 21.657,- Eur, základ dane 15.369,- Eur. Výdavky si odpísal v zmysle zákona vo výške 60% z príjmu. V Nemecku býva s kolegami v prenajatom rodinnom dome, na nájomné sa skladajú, on mesačne prispieva cca 300,- až 400,- Eur. Stravuje sa zo svojho. V Nemecku do práce dochádza cca 30 km. Na Slovensko chodí raz do mesiaca na 7 až 10 dní. Vlastní 2 autá, Hyundai, rok výroby 2012, zaň platí leasingové splátky 233,- Eur a Mazdu rok výroby 2007, za ktorú platí leasingové splátky mesačne po 130,- Eur. Cesta z Nemecka domov ho vyjde 250,- Eur. Za byt v V. nad L. mesačne platí 200,- Eur včítane inkasa + 5,- Eur za plyn. Spláca pôžičku Primabanke po 160,- Eur, splácať bude ešte 20 rokov, nevie v akej výške táto pôžička pôvodne bola ani na čo si ju zobrali spolu s matkou maloletých detí. V Slovenskej sporiteľni má tiež pôžičku, ktorú spláca po 60,- Eur mesačne, tiež nevie v akej výške bola pôvodne a na čo bola použitá. Mesačne odvádza do zdravotnej poisťovne 120,- Eur, do Sociálnej poisťovne 300,- Eur - to je už zohľadnené vo výdavkoch z jeho príjmu. Mesačne si platí poistku 22,- Eur, za mobil dá 120,- Eur. S matkou detí sa rozišli v novembri 2018, odvtedy sa s maloletými deťmi stretáva, dobrovoľne na ne prispieval výživným, maloletému N. platí poistenie, v októbri 2019 obidvom deťom zaplatil poplatok v X., maloletým deťom kupuje oblečenie, obuv - toto konzultuje s ich matkou. Keď sa na Slovensku zdržiava do mesiaca 7 až 10 dní tak sú maloleté deti u neho, on zabezpečuje starostlivosť o ne na vlastné náklady.
7. Podľa Čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
9. V zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia.
10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne od dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťa sa zohľadňuje najmä :
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavanie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
24. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Na pojednávaní dňa 29.10.2019 rodičia maloletých detí prejavili ochotu uzatvoriť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Vzhľadom na zistené pomery všetkých účastníkov v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dohodu rodičov schválil; inak by bola nevykonateľná.
26. O náhrade trov súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa práva podať proti nemu odvolanie vzdali všetci účastníci, súd v zmysle § 221 písm. a/ CSP vyhotovil tento rozsudok bez podrobnejšieho odôvodnenia.
28. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Brezno.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa ho vzdali.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.