Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/61/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, otec:E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. D. XXX, XXX XX B., D. H., matka: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 09.07.2013 v III. výroku v časti výživného tak, že výživné zo strany otca mal. dieťaťa E. F., nar. XX.XX.XXXX z v y š u j e pre mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50,00 eur mesačne na sumu 80,00 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15 -tého dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa I. B., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom 17.05.2023.

II. Dlžné výživne za obdobie od 17.05.2023 do 31.01.2024 v celkovej výške 253,55 eur sa otcovi mal. dieťaťa p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok, pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka mal. dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) sa návrhom doručeným súdu dňa 17.05.2023 domáhala zmeny rozsudku sp. zn. , právoplatného dňa 16.08.2013 a to zvýšenia výživného zo strany otca pre mal. A. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že otec dieťaťa výživné dobrovoľne nikdy neplatil je mu vymáhané zrážkami z dôchodku. Výživné bolo určené približne pred 10 rokmi, ide o skutočnosť, ktorá zakladá zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu výšky výživného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Za dobu od posledného určenia výživného došlo nielen k všeobecnému nárastu životných nákladov, ale aj k podstatnému zvýšeniu nákladov na dieťa. K návrhu pripojila rozpis mesačných výdajov na dieťa, výpisy z účtu, rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku za opatrovanie, rozsudok sp. zn. , rodné listy, potvrdenie o vyplácaní rodinného prídavku a dávky v hmotnej núdzi a lekársku správu.

2. Súd uznesením č.k. -26 zo dňa 22.05.2023 ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, otca a kolízneho opatrovníka vyzval aby sa k návrhu, ktorý im súčasne doručil vyjadrili a nariadil informatívne stretnutie v rámci programu Cochem.

4. Otec dieťaťa sa informatívneho stretnutia nezúčastnil.

5. Podaním doručeným súdu dňa 22.09.2023 označeným ako odvolanie proti zvýšeniu výživného otec dieťaťa uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí, má nízky príjem cca 13 000 Kč (cca 542 eur), a to invalidný dôchodok z ktorého mu strhávajú exekúciu 2400 Kč. Spolu s priateľkou platia nájom 15 000 Kč a elektrinu 5 350 Kč, ostatné nutné výdaje má okolo 10 000 Kč. Podieľa sa na finančnom chode domácnosti do výšky svojho príjmu.

6. Otca dieťaťa súd vypočul prostredníctvom dožiadaného súdu, a to Okresného súdu Strakonice. Pred dožiadaným súdom otec dieťaťa uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, opísal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery. Uviedol, že poberá invalidný dôchodok v sume 13 000 Kč mesačne, od roku 2013 v evidencii uchádzačov o zamestnanie nebol. Býva s partnerkou. Za bývanie platia nájom 13 500 Kč, vodu 1 500 Kč a elektrinu 5 350 Kč mesačne. Na zimu kupujú palivo na kúrenie v sume cca 25 000 Kč. On partnerke prispieva sumou 1000 Kč. Medzi jeho výdaje patria alimenty a poplatok za lieky, partnerka uhrádza všetko, v podstate ho živí. Ďalej uviedol, že je slobodný, asi 5 rokov žije s terajšou partnerkou, nemá žiaden majetok. Trpí viacerými chorobami má cukrovku, vysoký cholesterol a tuky, vysoký tlak, poruchu reči.

7. Pojednávania vytýčeného na deň 01.02.2024 sa rodičia nezúčastnili, napriek tomu, že predvolanie im bolo riadne a včas doručené. Otec svoju neúčasť ospravedlnil, nežiadal pojednávanie odročiť. Navrhovateľka svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnila, preto súd v súlade s pojednával v neprítomností rodičov mal. dieťaťa.

8. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti o mal. dieťa. Vzhľadom na skutočnosť, že matka vyčíslila náklady na mal. dieťaťa v sume 253 eur mesačne, navrhol návrhu vyhovieť a zvýšiť výživne tak ako žiadala matka.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav:

10. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. zo dňa 09.07.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.08.2013 bolo prvým výrokom určené, že E. F. je otcom mal. A. B., druhým výrokom bolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, tretím výrokom bol otec zaviazaný platením výživného v sume 50 eur mesačne, štvrtým výrokom bolo vyčíslené dlžné výživne, piatym výrokom bolo rozhodnuté o trovách konania a šiestym výrokom bolo konanie v prevyšujúcej časti zastavené.

11. V čase poslednej úpravy výživného matka dieťaťa bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok v sume 194 eur a rodinné prídavky v sume 22,54 eur. Spolu s dieťaťom bývala v jedno poschodovom dome so svojimi rodičmi. Inú vyživovaciu povinnosť nemala.

12. V súčasnosti matka dieťaťa poberá peňažný príspevok za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v sume 525,65 eur mesačne a rodinné prídavky z Českej republiky. Naďalej býva spolu so svojimi rodičmi a mal. synom v rodičovskom dome, ktorým na chod domácností rodičom prispieva sumou od 100 do 150 eur mesačne.

13. Otec mal. dieťaťa v čase poslednej úpravy výživného poberal invalidný dôchodok v sume 8 196 Kč. Býval v penzióne za ktorý mesačne platil nájom 3500 Kč a 2500 Kč vodu o odpad. Inú vyživovaciu povinnosť nemal. Nikdy nepracoval, nevlastní žiaden majetok.

14. Otec dieťaťa naďalej poberá invalidný dôchodok v súčasnosti vo výške 13 000 Kč (čo je cca 520 eur). Býva s priateľkou, ktorej na chod domácnosti prispieva sumou cca 1 000 eur a ktorá ho podľa

jeho tvrdenia v podstate živý. Má zdravotné problémy v dôsledku ktorých má zvýšené výdaje na lieky a lekársku starostlivosť. Nevlastní žiaden majetok.

15. V čase poslednej úpravy mal. A. mal 4 roky bol v osobnej starostlivosti matky.

16. V súčasnosti mal. A. má 14 rokov, navštevuje 5. ročník špeciálnej triedy Základnej školy v Jakubanoch. Je sledovaný v imunoalergologickej ambulancii, má alergiu, iné zdravotné problémy nemá. Náklady na jeho starostlivosť matka vyčíslila sumou cca 253 eur mesačne (ošatenie 100 eur, strava 50 eur, hygienické potreby 50 eur, lieky pri bežných chorobách a predpísané odborným lekárom 30 eur, školské potreby 40 eur na školský rok a ZRPŠ 20 eur ročne).

17. Otec výživné platí nepravidelne, nad rámec výživného dieťaťu ničím neprispieva, o dieťa sa nezaujíma, nenavštevuje ho. Mal. A. otca nepozná.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

18. Podľa Zákon o rodine (ďalej len ZoR) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

19. Podľa § 62 ods. 1 (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

22. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

26. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

27. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

28. Podľa (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa prvá veta (ďalej len ) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

30. Podľa ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.

31. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Právne posúdenie vecí:

32. Predmetom konania je návrhy matky na zvýšenie výživného pre mal. A. z doterajšej sumy výživného 50 eur na sumu 100 eur mesačne odo dňa podania návrhu.

33. Naposledy bolo o výživnom pre maloletého právoplatne rozhodnuté v auguste 2013 teda pred viac ako 10 rokmi.

34. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

35. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality (§75 ods. 1,2 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. ).

36. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.

37. Matka mal. dieťaťa odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného uplynutím času tým, že doposiaľ stanovené výživné nepokrýva potreby maloletého dieťaťa. Ako aj skutočnosťou, že došlo k zvýšeniu nákladov nielen na starostlivosť o maloleté dieťa, ale aj k vzrastu životných nákladov.

38. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného, t.j. od augusta 2013 došlo k zmene pomerov, tak na strane rodičov ako aj na strane maloletého dieťaťa. Matke sa zvýšil príjem, keďže v čase poslednej úpravy výživného poberala rodičovský príspevok v súčasnosti príspevok za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a jej príjem činí 525,65 eur mesačne. Otec dieťaťa je naďalej poberateľom invalidného dôchodku, aktuálne v sume 13 000 Kč, čo je cca 520 eur, avšak od poslednej úpravy výživného sa mu invalidný dôchodok zvýšil o cca 4 804 Kč ( 192,70 eur) mesačne.

39. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane mal. A., ktorý v čase poslednej úpravy výživného mal 4 roky, v súčasnosti má 14 rokov. Od času poslednej úpravy výživného nastúpil absolvoval materskú škôlku a nastúpil do základnej školy, je žiakom 5. ročníka špeciálnej triedy. Nastúpenie dieťaťa do školy samo o sebe predstavuje zvýšenie nákladov na jeho starostlivosť. Od poslednej úpravy výživného uplynula dlhá doba, už viac ako 10 rokov. Mal. dieťa vyrástlo a úmerne veku sa podstatne zvýšili náklady spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených hmotných potrieb, ako je ošatenie, obuv, jedlo, ale aj školské potreby a podobne. Podľa vyčíslenia matky mesačné náklady na starostlivosť o mal. dieťa sú v sume cca 250 eur, ktorá suma podľa názoru súd je primeraná veku a potrebám dieťaťa.

40. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadnil potreby mal. dieťaťa. Za primerané náklady na jeho starostlivosť považuje sumu cca 200 až 250 eur, ako aj možnosti a schopnosti povinného – otca ( priemerný čistý mesačný príjem cca 520 eur a žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť).

41. Každá povinná osoba musí vždy aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Právo na výživné je osobným právom každého dieťaťa. Dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti má byť predovšetkým dobrovoľné, motivované skutočnosťou, že jej plnenie umožňuje zabezpečiť odkázanej osobe jej relevantné odôvodnené potreby. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že Zákon o rodine kogentne upravuje právo dieťaťa na výživu a každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť jeho výživu.

42. Súd má za to, že je povinnosťou obidvoch rodičov (aj rodiča, ktorému dieťa nie je zverené) konať v najlepšom záujme dieťaťa a riadne si plniť svoje rodičovské práva a povinností. Plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Súd zohľadnil skutočnosť, že matka poskytuje maloletému dieťaťu osobnú starostlivosť, pričom otec sa na tejto starostlivosti dlhodobo vlastným pričinením nepodieľa vôbec.

43. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má relevanciu pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, potreby sú zvýšené, je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa a podrobiť to v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálnym zdravým, normálnym spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v najlepšom jeho záujme. Výživné má slúžiť na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa s cieľom zabezpečiť rozvoj dieťaťa.

44. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa ako aj schopností a možností povinného rodiča

- otca súd zvýšil výživné na sumu 80 eur, ktorá predstavuje cca 15,4 % čistého príjmu otca dieťaťa.

45. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd, t.j. pred dňom 17.05.2023.

46. Súd zároveň zaviazal otca mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 17.05.2023 do 31.01.2024 vo výške 253,55 eur, ktoré vzhľadom na nemajetnosť otca, povolil mu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

47. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal zo zvýšeného mesačného výživného o 30 eur (80 – 50), čo za uvedené obdobie činí sumu 253,55 eur ( 5/2023- 14 dní – 13,55, 6/2023 - 1/2024 - 8 x 30 čo je 240, spolu 253,55 eur).

48. Štvrtým výrokom súd návrh matky na zvýšenie výživného nad sumu 80 eur zamietol ako nedôvodný, keďže má za to, že vzhľadom na výšku príjmu, ktorú otec dosahuje, jeho zdravotné problémy, nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť vyššie výživné.

Trovy konania

49. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa a nasl. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.