Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_30P-272-2019.pdf
PDF · 87.57 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/272/2019
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. T., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, pochádzajúceho z matky E.. H. B., F.. XX.XX.XXXX, T. Č. S., Z., R. XXXX/XX a z otca E.. E. T., F.. XX.XX.XXXX, T. J., D. XXXX/XX, právne zast. Advokátskou kanceláriou Peter Rak, s.r.o., so sídlom v Prešove, ul. Masarykova 13, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
upravuje styk otca s maloletým E. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým E. každý párny týždeň počas bežného roka od piatka od 17:00 hod., kedy je matka povinná odovzdať maloletého otcovi v meste T. na vopred dohodnutom mieste, do nedele 17:00 hod., kedy je matka povinná prevziať maloletého na rovnakom mieste,
matka je povinná informovať otca maloletého prostredníctvom e-mailu alebo SMS aspoň raz za týždeň o všetkých dôležitých veciach týkajúcich sa zdravia maloletého, vrátane každej návštevy pediatra alebo odborného lekára,
matka je povinná informovať otca o školských výsledkoch a výchovných a pedagogických opatreniach raz týždenne formou mailu,
matka je povinná v prípade užívania liekov maloletým odovzdať lieky druhému rodičovi a oznámiť mu spôsob, množstvo a čas užívania liekov,
matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť,
v prevyšujúcej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.10.2019 otec maloletého žiada, aby súd neodkladným opatrením rozhodol takto:
I. Ukladá odporkyni, aby vykonávala a znášala povinnosť:
- odovzdať maloletého E. T., F.. XX.XX.XXXX, v meste T. na vopred dohodnutom mieste otcovi, a to každý párny týždeň počas bežného roka v piatok 0 17:00 hod. a prevziať maloletého na rovnakom mieste v každý párny týždeň počas roka v nedeľu o 17:00 hod.
- informovať otca maloletého prostredníctvom mailu aspoň raz za týždeň o všetkých dôležitých veciach týkajúcich sa: zdravia maloletého, vrátane každej návštevy pediatra alebo odborného lekára,
- informovať otca o školských výsledkoch a východných a pedagogických opatreniach, raz za týždeň formou mailu,
- informovať otca maloletého formou mailu alebo sms, o dlhodobejších pobytoch (v trvaní viac než jednu noc) mimo miesto pobytu a informovať otca maloletého, kde sa maloletý nachádza, ako dlho bude
odcestovaný, na akej adrese a tiež dobu, počas ktorej sa bude zdržiavať mimo miesta pobytu a kontakt kde bude zastihnutý, vopred, najneskôr v deň zmeny pobytu maloletého,
- v prípade užívania liekov maloletým odovzdať lieky druhému rodičovi a oznámiť mu spôsob, množstvo a čas užívanie liekov,
- umožniť otcovi maloletého komunikáciu prostredníctvom Skype aplikácie vždy v stredu od 18:00 hod. do 19:00 hod.,
- v prípade nepredvídateľných okolností alebo iných okolností, ktoré nie sú dopredu známe matke, informovať otca maloletého formou sms, prípadne mailom o iných tu neuvedených skutočnostiach, ktoré sa týkajú maloletého, jeho zdravia, života alebo školských výletov a podobne.
II. Ukladá odporkyni, aby vykonávala a znášala povinnosti uvedené v bode I., do právoplatnosti rozhodnutia vo veci zverenia maloletého E. T., F..: XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, vedenej na Okresnom súde v Prešove, sp. zn.: 29P/155/2019.
2. Svoj návrh otec odôvodnil týmito skutočnosťami: Medzi rodičmi maloletého prebehlo pod sp. zn. 29P 155/2019 konanie o udelenie súhlasu na vysťahovanie maloletého, v ktorom došlo dňa 27.08.2019 k uzavretiu rodičovskej dohody ohľadne úpravy styku otca s maloletým a informačnej povinnosti matky, ktorú sa zaviazali dodržiavať aj bez následného schválenia súdom. Za uvedených podmienok otec súhlasil s trvalým vysťahovaním maloletého do Č. S., matka podaný návrh o udelenie súhlasu vzala späť a konanie bolo zastavené. Matka dňa 30.09.2019 oznámila, že vzhľadom na vysoké štádium tehotenstva nebude schopná zabezpečovať odovzdávanie maloletého v zmysle dohody v meste T. (polovica cesty na trase Z. - J.) a tento stav bude trvať minimálne rok. Matka svojím konaním uviedla otca do omylu, keďže otec súhlasil s vycestovaním dieťaťa vzhľadom na dohodnuté podmienky styku a pravidelné informácie o maloletom. Konanie matky je neseriózne, nakoľko k dohode došlo v prítomnosti matky, ktorá v tom čase bola v 8. mesiaci tehotenstva a k rešpektovaniu tejto dohody sa zaviazala.
3. Zo spisov tunajšieho súdu (29P 241/2019, 29P 155/2019) vo veci starostlivosti o maloletého E. súd zistil, že konanie 29P/155/2019 o trvalé vysťahovanie dieťaťa bolo uznesením zo dňa 24.09.2019 zastavené, nakoľko matka svoj návrh vzala späť z dôvodu, že otec udelil súhlas s vysťahovaním maloletého po tom, ako sa rodičia dohodli na úprave a podmienkach realizácie styku otca s maloletým vrátane informačnej povinnosti matky. V konaní o zníženie výživného (sp. zn. 29P 241/2019) matka v podaní doručenom súdu dňa 26.09.2019 oznámila, že z dôvodu pokročilého štádia tehotenstva a následnej starostlivosti o novorodenca nebude objektívne schopná zabezpečovať odovzdávanie maloletého v T. v zmysle dohody zo dňa 27.08.2019, pričom uvedená situácia bude trvať asi rok a odovzdávanie maloletého bude možné len v Z.. Podľa matky sa uvedeným z pohľadu cestovania nič nemení pre maloletého ani pre otca, pričom matka verí, že otec bude ústretový a chápavý.
4. Zo správy opatrovníka zo dňa 28.10.2019 súd zistil, že otec žije v spoločnej domácnosti so svojou súčasnou manželkou, ktorá pracuje ako učiteľka na základnej škole. Otec pracuje ako medicínsky konzultant. Podľa vyjadrenia otca je jeho vzťah s maloletým E. vynikajúci, maloletý sa na styk teší a rád navštevuje otca v jeho domácnosti; má veľmi dobrý vzťah aj s manželkou otca. V súčasnosti styk otca s maloletým prebieha v zmysle dohody, maloletého vozí do T. manžel matky.
5. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 ( ďalej ako „Nariadenie Brusel II“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
6. Podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia Brusel II bis, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si, ako výnimku z článku 8, zachovávajú právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom
štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.
7. Podľa článku 10 Nariadenia Brusel II bis, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 2 ods. 2 CMP na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
14. Podľa § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
15. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
17. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
18. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
20. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Jedným z prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove, udržiavaní rodičovského vzťahu a upevňovaní citového puta je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča je pochopiteľne, aby pri styku s dieťaťom len pozitívnym spôsobom uplatňoval svoju výchovnú úlohu. Na druhej strane, úlohou rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytvárať vhodné podmienky pre tento styk, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života (styku medzi rodičom a dieťaťom), musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Kritéria pre rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti sa analogicky uplatnia aj v prípade rozhodovania o styku. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Pokiaľ všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a teda ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takáto úprava je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané. Vo všeobecnej rovine je možné súhlasiť s doktrinálnym záverom, že styk by mal byť stanovený v rozsahu, ktorý umožní nerezidentnému rodičovi v dostatočnej miere participovať na bežných každodenných záležitostiach dieťaťa, rovnako ako na jeho voľnočasových aktivitách (viď uznesenie ÚS ČR, sp. zn. I.ÚS 955/15 z 14. 3. 2017).
21. Súd zdôrazňuje, že realizácia styku s maloletým dieťaťom si vyžaduje komunikáciu medzi rodičmi, pričom zo strany rodičov je v prípade objektívnych prekážok možné dohodnúť sa a zrealizovať styk v inom čase alebo prevziať si dieťa na inom mieste tak, aby to bolo vždy v záujme maloletého dieťaťa. Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, pričom realizácia tejto úpravy musí byť vždy v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktorý by pri nevhodnosti výchovného prostredia toho-ktorého rodiča mohol byť vážne narušený, je potrebné vylúčiť akékoľvek stresové situácie. Súd pokladá za potrebné zdôrazniť rodičom, že dieťa nie je prostriedkom na riešenie ich vzájomných problémov a sporov. Súd apeluje na rodičov, aby sa zdržali osobných invektív a v prítomnosti dieťaťa neriešili svoje osobné problémy, aby stretnutia prebiehali v pokojnej atmosfére, aby dieťa malo z týchto stretnutí dobrý pocit a tešilo sa na každé ďalšie stretnutie s otcom.
22. Vzhľadom na nezhody medzi rodičmi a problémy ohľadom realizácie styku súd pokladal za potrebné stanoviť jasné pravidlá pri realizácii styku. Mal. E. žije v Č. S. od septembra 2019, preto súd mal za to, že jeho právomoc rozhodnúť o úprave styku je zachovaná v súlade s ustanoveniami čl. 9 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Súd vychádzal z úpravy dohodnutej rodičmi dňa 27.08.2019, ktorá nebola schvaľovaná súdom, keďže rodičia sa zaviazali rešpektovať ju aj bez schválenia súdom. Nakoľko samotní rodičia sa na takej úprave a spôsobe realizácie zhodli a podľa správy opatrovníka sa styk v súlade s touto dohodou v súčasnosti aj realizuje, súd dočasne upravil styk otca s maloletým tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, prihliadnuc na skutočnosť, že už v čase uzavretia dohody bola matka vo vysokom štádiu tehotenstva a napriek tejto skutočnosti s dohodou súhlasila. Zároveň súd pokladal za vhodné a potrebné dočasne touto cestou upraviť informačnú povinnosť zo strany matky. Súd zdôrazňuje, že nielen pre zachovanie rodičovských práv a povinností obom rodičom je nevyhnutné uložiť matke detí povinnosť informovať otca, ktorému maloleté deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, o ich zdravotnom stave, ale je to i v záujme riadnej ochrany záujmov
samotných maloletých detí. Pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa, pretože zatajenie viacerých druhov informácií môže mať pre dieťa veľmi nepriaznivé následky (napr. zatajenie zdravotných problémov, prekonaných chorôb a pod.). Preto by nemala byť táto vzájomná rodičovská povinnosť podceňovaná. Rodičia by sa mali zásadne dobrovoľne informovať o všetkých zdravotných problémoch a vážnejších výchovných problémoch, ktoré nastali v dobe, keď sa o dieťa oni osobne starali, a preto každý z nich by mal mať vedomosť napríklad o tom, že dieťa ochorelo, akým spôsobom prebieha liečba, aké lieky užíva a kedy je potrebná kontrola zdravotného stavu. Pokiaľ dôjde počas choroby k zmene osobnej starostlivosti, potom má rodič informovať druhého rodiča o spôsobe a dobe užívania predpísaných liekov a mieste, kde možno vyhľadať lekársku pomoc v prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu, resp. komplikácií. Z vyššie uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že ide o vzájomnú povinnosť oboch rodičov, a teda nie tretích osôb. Jedine rodič maloletého dieťaťa je povinný informovať druhého rodiča, ktorý práve nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Obsah, rozsah i forma uloženej povinnosti spĺňa predpoklady vyžadované zákonom o rodine, pričom uložená povinnosť nie je šikanózna, či nedôvodná, resp. v rozpore so zákonom. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, keďže má za to, že v tejto časti si prípadná úprava vyžaduje rozsiahlejšie dokazovanie, ktoré bude predmetom vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitosti uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.