Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-27-2019.pdf
PDF · 93.97 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: COFIDIS, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, na území Slovenskej republiky koná prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom, Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava IČO: 50 595 628, zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: L. W., D.. XX.XX.XXXX, N. M.Z. XXXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie sumy 4.347,29 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4347,29 eur spolu s úrokom vo výške 14,49 % počítaným zo sumy 4347,29 eur od 21.07.2018 do 18.09.2018 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným zo sumy 4347,29 eur od 19.09.2018 do zaplatenia, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktorých výška bude určená samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 20.03.2019 domáhal zaplatenia sumy 4347,29 eur spolu s úrokom vo výške 14,49 % počítaným zo sumy 4347,29 eur od 21.07.2018 do 18.09.2018 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným zo sumy 4347,29 eur od 19.09.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu splatného úveru. V žalobe uviedol, že dňa 23.11.2016 uzavrel žalobca so žalovaným úverovú zmluvu a poskytol v zmysle zmluvy úver 5.097,47 eur za účelom kúpy motorového vozidla VOLKSWAGEN PASSAT Diesel 2.0 TDI TRRENDLINE. Žalovaný bol povinný hradiť žalobcovi splátky vo výške 96,90 eur v počte 84, ktoré boli splatné do 20 dňa v mesiaci. Žalovaný uhradil celkovo 19 splátok a ďalšie splátky už neuhradil. Žalobca upozornil žalovaného listom zo dňa 24.08.2018 na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Žalobca listom zo dňa 10.09.2018 oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej pohľadávky, pričom celý úver sa stal splatným dňa 18.09.2018. Žalovaný do dňa podania žaloby dlžnú sumu neuhradil.
2. Súd doručil žalobu žalovanému spolu s výzvou na vyjadrenie dňa 10.07.2019 (viď č.l. 28), pričom žalovaný na výzvu nereagoval a k žalobe sa nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal sporové strany, pričom žalobca sa ospravedlnil a žalovaný sa nedostavil.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou č.l. 1-3, zmluvou o spot. úvere č.l. 5-7, prehľadom splátok. č.l. 7-8, všeobecnými obchodnými podmienkami č.l. 9-11, výpisom z OR č.l. 12-17, upozornením č.l. 18, vyhlásením splatnosti č.l. 19, finančným plánom č.l. 20-21, vyjadrením žalobcu č.l. 50-54, výpismi z účtov č.l. 55-56, potvrdením o not. Centrálnom registri záložných práv č.l. 57-58, prehlásením žalovaného č.l 59, č.l. 60 zriadením inkasa, informáciami k zmluve č.l. 61-64, informáciami o spotrebnom úvere č.l. 65-67, žiadosťou o poskytnutie úveru č.l. 68, oznámením o schválení žiadosti č.l. 69, kópiou občianskeho preukazu žalovaného č.l. 70-71, kópiou osvedčenia o evidencii č.l. 72-73, faktúrou za vozidlo č.l. 74-75, splnomocnením na inkaso č.l. 76, správou č.l. 77, faktúrou č.l. 78, splnomocnením č.l. 79, záverečnou správou č.l. 80, zmluvou o zriadení záložného práva č.l. 81-83, všeobecnými podmienky č.l. 84-88, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
5. Súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné uzavretie zmluvy, poskytnutie peňažných prostriedkov, ani rozsah splatenia úveru, ako ani vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, resp. vznik omeškania dlžníka/ žalovaného, ako ani to, že bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlhu. Ďalej v konaní nebolo sporné, že do súčasnosti žalobca nevykonal záložné právo na vozidlo, nakoľko jeho tvrdenia žalovaný nijako nerozporoval.
6. Žalobca zotrval na skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe a na pojednávaní uviedol, že na základe uzavretej zmluvy o úvere zo dňa 23.11.2016 poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej výške 5097,47 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v 84 splátkach v mes. výške 96,90 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi v zmysle fin. plánu celkovo 19 splátok, čomu zodpovedal nesplatný zostatok istiny vo výške 4347,29 eur. Spolu s podanou žalobou žalobca OS Trnava predložil aj prehľad úhrad splátok. Zároveň tento prehľad predstavuje úhrady splátok zo strany žalovaného a aj to, akým spôsobom boli započítané na príslušnú istiny a pohľadávku. Jednotlivé úhrady žalovaného žalobca započítaval v zmysle článku 11.1 všeobecných podmienok v zmysle, kde v prípade prijatia dlžnej sumy pred dňom splatnosti úveru a príslušenstvám, ktoré sa vzťahujú k úveru ( bod 20 úverovej zmluvy) bod I najprv na úhradu poplatkov a iných platieb podľa tejto úverovej zmluvy ako sú uvedené v nasledovných bodoch II (III) podľa bodov. Ak táto úverová zmluva neustanovuje inak, čiže bod II potom na zaplatenie vždy najstaršej neuhradenej splatnej mes. splátky úveru, vrátane úroku z omeškania, ktorý sa na nich vzťahuje, pričom najskôr sa uhrádza úrok z omeškania tejto splátky, potom úrok patriaci do tejto splátky a nakoniec istina patriaca do tejto splátky podľa bodu III, potom na úhradu poistného, avšak poistné sa uhrádza až potom, ako sú uhradené všetky záväzky podľa bodov I a II. Žalobca naďalej mal za to, že nárok žalobcov voči žalovanému je dôvodný a preukázaný, preto žiadal OS Trnava, aby podanej žalobe o zaplatenie sumy vo výške 4327,29 eur vyhovel, a teda vydal rozsudok, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4327,29 eur spolu s s úrokom vo výške 14,49 % jej zo sumy 4347,29 eur odo dňa 21.07.2018 do 18.09.2018, úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. vo výške 4327,29 eur odo dňa 19.09.2019 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania v celom rozsahu.
7. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 23.11.2016 uzatvoril žalovaný, ako fyzická osoba (klient), so žalobcom zmluvu o úvere, na základe ktorej mu tento poskytol úver vo výške 5097,47 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 84 mesačných splátkach po 96,90 €, s ročnou úrokovou sadzbou 14,49%, pri ročnej percentuálnej miere nákladov 16,70%, celkovou výškou nákladov 8.139,60 €, dátumom prvej platby do 20.12.2016 a poslednou splátkou 20.11.2023 so spracovateľským poplatkom 148,47, ktorý bol následne rozčlenený v rámci jednotlivých splátok úveru. Súčasťou uvedenej úverovej zmluvy sú obchodné podmienky. Z obsahu č.l. 20 mal súd preukázané, že žalovaný zaplatil celkovo 19 splátok, pričom s plnením úveru sa dostal do omeškania. Z obsahu č.l. 18 a nesporných tvrdení žalobcu mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných splátok v sume 568,88 eur výzvou zo dňa 24.08.2018. Z obsahu č.l. 19 - vyhlásenia splatnosti mal súd preukázané, že žalobca úver v celom rozsahu zosplatnil a zvyal žalovaného na jeho úhradu. Z obsahu žaloby, nesporných tvrdení žalobcu, ako aj prehľadu splátkového kalendára a prehľadu splátok mal súd preukázané, že zostatok istiny ku dňu rozhodovania (ako aj vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) predstavoval sumu 4.347,29 eur, pričom žalovaný napriek riadnej výzve od žalobca nesplnil svoj záväzok ani v lehote na dodatočné plnenie do 18.09.2018.
8. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
13. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí pôžičky je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 488 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, resp. aj § 497 Obchodného zákonníka, keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí úveru vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutá spotrebiteľský úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., majú prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom však po preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že táto obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom. Súd pôvodne pri prepočítavaní RPMN dospel k záveru, že táto je vypočítaná nesprávne, ale po opätovnom prepočte po zohľadnení nesporných tvrdení žalobcu, že poplatky boli súčasťou splátky zistil, že RPMN je uvedená správne, rovnako ako celková suma, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, ako aj dátum konečnej splatnosti úveru a ďalšie náležitosti. Súd zohľadnil tvrdenie žalobcu, že predpoklady výpočtu RPMN sú v zmluve obsiahnute v spojení s odkazom na bod 5 Všeobecných obchodných podmienok.. Súd na základe takto zistených skutočností dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v celom rozsahu na základe nižšie uvedeného. Žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej
zmluvy, na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 5097,47 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Nakoľko súd posúdil obsah úverovej zmluvy ako súladný s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z., tak konštatuje, že žaloba, čo do vrátania spotrebiteľského úveru v sume 4.347,29 eur je dôvodná, nakoľko zodpovedá istine po zohľadnení 19 splátok zaplatených žalovaným a predstavuje zosplatnenú nesplatenú istinu úveru, ktorá nebola žalovaným rozporovaná. Súčasne je žaloba dôvodná aj čo do požadovaných úrokov z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. do 18.09.2018 (ktoré žalobcovi patria podľa § 502 Obchodného zákonníka) vo výške 14,49 % ročne počítané zo sumy 4.347,29 eur od 21.07.2018 do 18.09.2018. Keďže žalovaný napriek mimoriadnemu zosplatneniu č.l.19 a výzve na zaplatenie dlžnej sumy do 18.09.2018 dlžnú sumu neuhradil (uvedené skutočnosti boli opätovne nesporne tvrdené žalobcom), dostal sa žalovaný do omeškania s plnením svojho zosplatneného záväzku, a preto je povinný v súlade s § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia povinný platiť aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne počítané zo sumy 4.347,29 eur od 18.09.2018 do zaplatenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalobcovi sumy 4347,29 eur spolu s úrokom vo výške 14,49 % počítaným zo sumy 4347,29 eur od 21.07.2018 do 18.09.2018 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným zo sumy 4347,29 eur od 19.09.2018 do zaplatenia.
19. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
20. Súd vzhľadom na výšku priznanej žalovanej sumy primerane predĺžil žalovanému lehotu na plnenie z troch na 30 dní od právoplatnosti rozsudku, aby tento mal možnosť splniť dlh dobrovoľne.
21. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešný, z čoho vyplýva jeho úspech v rozsahu 100%. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.