Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu : D.. U. U., bytom L. XX, U., proti žalovanému : Obec Nižná Myšľa, Obchodná 104, Nižná Myšľa, zastúpenému Advokátskou kanceláriou, JUDr. Jánom Tokárom, spol. s r.o., so sídlom Werferova 1, Košice, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 7. decembra 2017 č.k. -90 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 7. decembra 2017 č.k. -90 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru dňa 2.2.2015 s obcou Nižná Myšľa.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol zamestnancom obecného zastupiteľstva (správne obce Nižná Myšľa), kde od 1. septembra 2014 vykonával funkciu hlavného kontrolóra obce Nižná Myšľa. Podľa tvrdenia žalobcu pracovný pomer s obcou mal byť ukončený na základe jeho ústneho prísľubu podania výpovede na základe zhoršujúcich sa vzťahov, avšak rozmyslel si to a výpoveď nepodal. Žalovaný tvrdil, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce Nižná Myšľa konaného dňa 2.2.2015 sa žalobca vzdal funkcie hlavného kontrolóra obce Nižná Myšľa, a to ku dňu konania tohto obecného zastupiteľstva.

3. Zo zápisnice č. 2/2015 obecného zastupiteľstva konaného dňa 2.2.2015 (č.l. 64) súd zistil, že toto zasadnutie otvoril a viedol starosta obce. Žalobca žiadal doplniť do programu bod - správa o činnosti hlavného kontrolóra za predchádzajúce obdobie. Následne predstúpil poslanec G. U., ktorý požiadal doplniť do programu bod - prejednanie doterajšej pôsobnosti hlavného kontrolóra obce D.. U.. Poslanec žiadal doplniť do programu bod - informáciu o nesplnení povinnosti hlavného kontrolóra obce vyplývajúcich mu z jeho funkcie: a) povinnosť vyplývajúcu mu zo o obecnom zriadení a to tým, že nepredložil majetkové priznanie do 30-tich dní od vzniku jeho funkcie a pracovného pomeru, ktorý s ním bol uzatvorený od 01.09.2014, b) nepožiadal o súhlas na vykonávanie podnikateľskej činnosti. Následne prebehlo hlasovanie. Ďalej zo zápisnice z obecného zastupiteľstva (ďalej len „OZ“) je zrejmé, že predstúpil poslanec M.. E. H., ktorý požiadal na základe týchto skutočností doplniť do

programu rokovania bod - odvolanie hlavného kontrolóra obce, ktoré bolo odhlasované prítomnými poslancami.

4. Na strane 2 predmetnej zápisnice je uvedené, že pred rokovaním o bode 6 programu zasadnutia , ktorým malo byť prejednanie doterajšej pôsobnosti hlavného kontrolóra obce D.. U. U., tento požiadal o slovo a následne predniesol prítomným poslancom vyhlásenie, ktorým sa ku dňu konania vzdal funkcie hlavného kontrolóra obce Nižná Myšľa. Prítomným poďakoval za doterajšiu spoluprácu, rozlúčil sa s prítomnými a rokovanie opustil. Ďalej je konštatované, že ďalšie body programu bod č.6 a 7 poslanci neprejednávali z dôvodu vzdania sa funkcie hlavného kontrolóra. Bolo konštatované, že porušenia sú preukázateľné, k bodu č. 8 sa uvádza, že k hlasovaniu nedošlo, nakoľko sa D.. U. U. svojím prehlásením vzdal funkcie hlavného kontrolóra obce Nižná Myšľa.

5. Následne je uvedené, že starostovi obce v súvislosti so vzdaním sa funkcie hlavného kontrolóra obce a tým aj skončenia pracovného pomeru D.. U. U. bolo uložené zabezpečiť splnenie povinností vyplývajúcich pre zamestnávateľa - obec vo veciach odvodov a poistenia. Vyššie citované dokumenty spísala zamestnankyňa obce pani O. a podpísali overovatelia zápisnice M.. E. H., D. G. ako aj starosta obce M.. D. H.. Z uvedenej zápisnice o priebehu zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 02.02.2015 je zrejmé, že žalobca sa vzdal funkcie hlavného kontrolóra obce. Uvedené skutočnosti sú v rozpore s tvrdením žalobcu, že mal podať ústny prísľub o tom, že podá výpoveď. Z vyššie citovaného je zrejmé, že k skončeniu pracovného pomeru došlo na základe jednostranného právneho úkonu žalobcu.

6. Súd v prejednávanej veci sa oboznámil s uznesením ČVS ORP-326/2 zo dňa 14.12.2015, ktoré predložil žalovaný, z ktorého odôvodnenia je zrejmé, že bolo zastavené trestné stíhanie za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Z uznesenia z vyšetrovacieho spisu sa súd oboznámil s výsluchom svedkov, starostu obce M.. D. H., samotného žalobcu ako aj právneho zástupcu obce, M.. E. H.. Súd nepovažoval za potrebné nariadiť dokazovanie pripojením si vyšetrovacieho spisu tak, ako to žiadal žalobca. Svedkovia, ktorí boli v danej veci vypočutí - G.. G. L., ktorý bol prítomný na zasadnutí obecného zastupiteľstva ako právny zástupca uviedol, že sa zúčastňoval a aj sa zúčastnil na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, tak tomu bolo aj 16.12.2014 a aj 02.02.2015. Uviedol, že po príchode poslancov , pred otvorením rokovania v tom čase hlavný kontrolór obce D.. U. U. prítomným poslancom rozdával písomné podklady, o ktorom obsahu nevedel, nakoľko tieto rozdával iba prítomným poslancom a starostovi obce, ani zapisovateľke, ani jemu tieto dokumenty neposkytol s odôvodnením, že viac kópií nemá. Mal však za to, že išlo pravdepodobne o správu o jeho činnosti, nakoľko jedným z bodov rokovania malo byť aj prejednanie doterajšej pôsobnosti hlavného kontrolóra obce. Potvrdil skutočnosť už uvádzanú štatutárnym zástupcom obce, že po otvorení zasadnutia starostom obce a pred schválením programu rokovania jedným z prítomných poslancov bolo navrhnuté doplniť program o prejednaní informácie o nesplnení povinnosti hlavného kontrolóra, že išlo o to, že hlavný kontrolór nepredložil majetkové priznanie v lehote 30 dní od vzniku svojej funkcie ako aj to, že nepožiadal o súhlas na vykonanie podnikateľskej činnosti. Na základe týchto skutočností poslanec H. navrhol doplniť program rokovania o ďalší bod, a to o odvolanie hlavného kontrolóra obce - Nižná Myšľa. Tieto body rokovania poslanci jednomyseľne schválili a bezprostredne potom D.. U. U. požiadal o slovo a prítomným poslancom doslovne vyhlásil, že v zmysle platných ustanovení o obecnom zriadení k termínu konania sa vzdáva funkcie hlavného kontrolóra Obce Nižná Myšľa. Uviedol, že U. U.N. svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u poslancov nemá dôveru a pred odchodom z rokovania prisľúbil svoje vzdanie sa funkcie písomne potvrdiť a doručiť na obecný úrad, poslancom sa poďakoval za spoluprácu a odišiel a opustil. Svedok uviedol, že vzdanie sa funkcie hlavného kontrolóra D.. U.N. bolo riadne prednesené a pre všetkých prítomných poslancov bolo zrozumiteľné, že sa jednalo o jeho slobodné rozhodnutie, a najmä jeho zákonné právo, a preto považoval hlasovanie o odvolaní v tom čase za bezpredmetné. Toto vyhlásenie o vzdaní sa funkcie k termínu rokovania poslanci vzali na vedomie, o odvolaní hlavného kontrolóra nerokovali a ani nehlasovali, ale starostovi obce v tej súvislosti - so vzdaním sa funkcie bol skončený aj pracovný pomer hlavného kontrolóra a odporučili mu zabezpečiť splnenie povinnosti vyplývajúcich pre zamestnávateľa - obec vo veciach odvodov a poistenia. Ďalej uviedol, že samotné rokovanie malo štandardný priebeh bez emotívnych prejavov, a pred vyhlásením vzdania sa funkcie nebol vyvíjaný žiaden nátlak na D.. U.. Mal za to, že vyhlásenie o vzdaní sa funkcie hlavného kontrolóra bolo v tom čase z jeho strany účelové, pretože na základe už predošlých rokovaní boli konštatované porušenia základných povinností hlavného kontrolóra, na ktoré bol aj písomne upozornený, vzhľadom k tomu by ho poslanci z funkcie hlavného

kontrolóra odvolali. Ak by k tomu došlo, tak takéto odvolanie pre neplnenie základných povinností by malo pre jeho osobu oveľa nepriaznivejší dopad ako dobrovoľné sa vzdanie funkcie.

7. Po citácii a o obecnom zriadení v platnom znení súd konštatoval, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, a to na základe dôkazov predložených zástupcom žalovaného, že k zániku funkcie hlavného kontrolóra žalobcu došlo na zasadnutí Obecného zastupiteľstva, ktorá skutočnosť je jednoznačne zdokumentovaná v zápisnici o zasadnutí obecného zastupiteľstva zo dňa 02.02.2015, je zaprotokolovaná aj vo vyšetrovacom spise OO PZ, výsluchmi svedkov, starostu obce, právneho zástupcu obce poslanca M.. H.. Zápisnicu žiadnym spôsobom žalobca vo svojej výpovedi nespochybnil, a preto súd mal zato, že v zmysle vykonaného dokazovania je žaloba žalobcu nedôvodná, a preto túto žalobu v plnom rozsahu zamietol.

8. Súd poznamenal, že k vzdaniu sa funkcie hlavného kontrolóra došlo dňa 2.2.2015. Žalobca podal žalobu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru až 30. apríla 2015, t.j. po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty.

9. Výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania odôvodnil súd aplikáciou a .

10. Podľa citovaných ustanovení súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal z dôvodov podľa , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, , že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a , že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v konaní podali námietku zaujatosti sudkyne, a táto nepostupovala podľa a osobitne podľa , podľa ktorého mala sudkyňa námietku zaujatosti so svojím vyjadrením predložiť nadriadenému súdu, ktorý mal rozhodnúť o tom, či je sudca vylúčený.

12. V konaní žiadali, aby bol pripojený trestný spis, v ktorom vyšetrovateľ začal trestné stíhanie starostu obce. V spise sa nachádzali výpovede poslancov, ktoré sa týkali údajného „odstúpenia“. Súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol. V konaní žiadal aj o opravu zápisnice, v ktorej starosta obce mal potvrdiť jeho tvrdenie, že predtým ako z rokovania zastupiteľstva odišiel, uviedol, že oznámi, že hodlá ukončiť pracovný pomer výpoveďou, ktorú doručí zastupiteľstvu písomne. Tento dôkaz preukazuje skutočnosť, že pracovný pomer bol skončený neplatne. Vyčítal súdu, že rozhodol bez toho, aby vykonal dokazovanie ním navrhované. Pri činnosti hlavného kontrolóra obce zistil vážne nedostatky, ktoré vytýkal starostovi obce vo vzťahu k jeho osobe, rovnako ako aj v konaní obce. Vec sa riešila tak, že mu bol vytknutý nedostatok, pri ktorom údajne nezverejnil plán kontrolnej činnosti na nástenke úradu, a preto bol nútený z úradu odísť. O uvedených skutočnostiach bude informovať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj úrad špeciálnej prokuratúry. Na Okresnej prokuratúre Košice-vidiek mu prokurátorka výslovne potvrdila, že ako oznamovateľa korupcie ho chráni zákon.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. K námietke zaujatosti uviedol, že námietka zaujatosti, ktorú vzniesol žalobca mala svoj pôvod výlučne v procesnom postupe súdu, ktorý sa snažil odstrániť zmätočnosť konania žalobcu, ktorý sa verejne prihlásil k odbornosti právnika a nebol schopný riadne odôvodniť svoje prednesy a návrhy. Námietka zaujatosti nebola nijako odôvodnená.

14. K ďalšej námietke žalobcu, že nebol vykonaný dôkaz pripojením trestného spisu, žalovaný poznamenal, že výber dôkazov, ktoré súd počas konania vykoná je výlučne na súde. Súd bol oboznámený s výsledkami vyšetrovania, teda aj s tým, že trestné konanie bolo zastavené. V trestnom konaní vypovedali okrem žalobcu M.. H.U., I.. L., a M.. H.. Všetci vypovedali aj k otázke skončenia pracovného pomeru žalobcu. Žalovaný poukázal na zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva zo dňa 2.2.2015, ktoré v časti B. berie na vedomie „vyhlásenie hlavného kontrolóra obce D.. U. U., ktorý v zmysle a o obecnom

zriadení v znení neskorších predpisov sa ku konaniu zasadnutia obecného zastupiteľstva, t.j. 2.2.2015 vzdal funkcie hlavného kontrolóra obce Nižná Myšľa“.

15. Zápisnicu z obecného zastupiteľstva spísala zamestnankyňa pani O. a podpísali ju overovatelia zápisnice M.. E. H. a D. G. ako aj starosta obce M.. D. H.. K oprave zápisnice uviedol, že starosta obce M.. D. H. nikdy nepotvrdil tvrdenie žalobcu, aby mu tento oznámil (ako starostovi obce), že hodlá skončiť pracovný pomer písomnou výpoveďou. Poukázal aj na to, že žalobca neuvádzal pravdivo skutkové okolnosti a menil si ich podľa toho, ako to vyhovovalo jeho záujmom. Do pozornosti odvolacieho súdu dal opätovne aj tú skutočnosť, že keďže k neplatnému skončeniu pracovného pomeru malo dôjsť 2.2.2015, a žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru až dňa 30. apríla 2015, učinil tak, až po uplynutí prekluzívnej dvojmesačnej hmotnoprávnej lehoty, a tak jeho právo zaniklo.

16. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedol, že ukončenie pracovného pomeru je upravené v a k ukončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa ani zo strany zamestnanca nedošlo. Z pojednávania na súde má záznam, v ktorom starosta uviedol, že hodlá podať písomnú výpoveď s jednomesačnou výpovednou lehotou. Konanie H. a G. je nanajvýš pochybné, lebo im v minulosti vytýkal ako hlavný kontrolór, že zápisnice z konania zastupiteľstva nie sú autentické. K výpovedi L. poznamenal, že na zastupiteľstve uviedol „My rozhodneme, ako bude posudzovaná vaša možná výpoveď a za akých okolností“.

17. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poznamenal, že k zániku funkcie hlavného kontrolóra došlo na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 2.2.2015. Prednes M.. D. H. je v zápisnici o pojednávaní zachytený správne. M.. H. nikdy nepotvrdil tvrdenia žalobcu, že hodlá ukončiť pracovný pomer písomnou výpoveďou. Svedkov M.. E. H., D. G. a G.. L.Č. napadá na základe vymyslených tvrdení, ktoré nepodopiera žiadnymi dôkazmi.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

19. Rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd v zmysle potvrdil.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.októbra 2019 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené dňa 23.októbra 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa , .

21. Žalobca uviedol odvolacie dôvody podľa , a .

22. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol

vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

24. K odvolaciemu dôvodu podľa (t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu. Vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

27. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

28. Žalobca v odvolaní argumentuje okolnosťami (tvrdeniami), na ktoré poukazoval už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie náležite vyporiadal v dôvodoch rozsudku a tak ani odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

30. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že k zániku funkcie hlavného kontrolóra žalobcu došlo dňa 2.2.2015 potom, čo žalobca na zasadnutí obecného zastupiteľstva sa vzdal funkcie hlavného kontrolóra. Nepochybne o tom svedčí zápisnica č. 2/2015 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo dňa 2.2.2015 v obci Nižná Myšľa a ktorej opis sa nachádza na č.l. 64 spisu.

31. O tejto skutočnosti svedčí aj opis uznesenia č. 2/2015 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 2.2.2015 v časti B, kde sa berie na vedomie „Vyhlásenie hlavného kontrolóra obce D.. U. U., ktorý v zmysle a o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa ku konaniu obecného zastupiteľstva, t.j. 2.2.2015 vzdáva funkcie hlavného kontrolóra obce Nižná Myšľa. Túto skutočnosť dosvedčujú aj výpovede starostu M.. D. H. ako aj M.. E. H. a G.. G. L., ktorí boli vypočutí aj v trestnom konaní, a o čom svedčí uznesenie ČVS: ORP-326/2 zo dňa 14.decembra 2015.

32. Podľa o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“) výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká vzdaním sa funkcie.

33. Podľa dňom zániku funkcie hlavného kontrolóra zaniká aj jeho pracovný pomer.

34. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že právna úprava daná 18a prešla účinnosťou od 1. januára 2013 zmenou vykonanou , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento zákon doplnil ust. o nový odsek 11, v zmysle ktorého dňom zániku funkcie hlavného kontrolóra zaniká aj jeho pracovný pomer. Tým odpadla dvojkoľajnosť medzi zánikom funkcie hlavného kontrolóra a skončením pracovného pomeru s obcou.

35. V predmetnom prípade žalobca sa vzdal funkcie hlavného kontrolóra ku dňu konania obecného zastupiteľstva, čo vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Teda funkcia hlavného kontrolóra, ktorú vykonával žalobca zanikla dňom 2.2.2015 a týmto dňom zanikol aj žalobcov pracovný pomer s obcou.

36. Úvahy žalobcu o ústnom prísľube, že podá písomnú výpoveď a podobne, sú v danom prípade právne irelevantné.

37. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že pre ten prípad, ak by hlavný kontrolór sa písomne vzdal funkcie kontrolóra, a v písomnom oznámení obecnému úradu by nebol uvedený dátum, ku ktorému sa vzdáva funkcie hlavného kontrolóra, táto jeho funkcia by zanikla dňom, kedy by tento jeho prejav bol doručený obecnému úradu.

38. K Uzneseniu obecného zastupiteľstva, ktoré zobralo na vedomie vyhlásenie hlavného kontrolóra obce D.. U. U., ktorý sa vzdal funkcie hlavného kontrolóra ku dňu konania obecného zastupiteľstva dňa 2.2.2015 odvolací súd poznamenáva, že toto uznesenie predstavuje individuálny akt obecného zastupiteľstva, ktorým toto prijíma svoje rozhodnutia. Tieto uznesenia môžu byť podľa povahy tak normatívneho ako aj individuálneho charakteru.

39. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov nestanovuje žiadne náležitosti pre uznesenia obecného zastupiteľstva, čo však neznamená, že takéto uznesenia žiadne náležitosti nemusia mať. Náležitosti toho-ktorého uznesenia obecného zastupiteľstva sú nevyhnutne určované už samotnou povahou veci, v rámci ktorej bolo takéto uznesenie prijaté. Uznesenie obecného zastupiteľstva o vzdaní sa funkcie hlavného kontrolóra je nesporne uznesením majúcim individuálnu povahu, pretože sa ním rozhoduje o právach a povinnostiach, chránených záujmov a povinnostiach jedného konkrétneho subjektu, a to hlavného kontrolóra.

40. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS/435/2010 zo dňa 20. októbra 2010, v ktorom sa ústavný súd už zaoberal obsahom a charakterom uznesení obecného zastupiteľstva, z ktorého vyplýva, že k posúdeniu obsahu uznesenia je potrebné, aby z neho bolo jasné a zrejmé a určité čoho sa uznesenie týka a čo sa ním sleduje.

41. K ďalšej odvolacej námietke žalobcu odvolací súd uvádza. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že podal námietku zaujatosti sudcu, v ktorej vyčítal prieťahy v konaní a procesný postup sudkyne, že prvé pojednávanie bolo stanovené po dva a pol roku a vyslovil podozrenie o osobnom prepojení sudcu a jeho rodinných príslušníkov na starostu obce, treba poznamenať, že žalobca počas celého konania nevzniesol námietku zaujatosti podľa a , ktorá by mala náležitosti relevantnej námietky, o ktorej by nadriadený súd bol povinný rozhodnúť podľa .

42. Treba poznamenať, že námietka zaujatosti sa týkala len okolností, ktoré spočívali v procesnoprávnom postupe sudcu a jeho rozhodovacej činnosti a súd správne na takúto námietku neprihliadol a v takomto prípade ani nebolo potrebné ju predkladať nadriadenému súdu (viď ).

43. Pokiaľ žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces k tomu treba poznamenať, že právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami ale ani právo vyjadrovať k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS/252/04, I.ÚS/50/04, II.ÚS/3/97, etc.).

44. Nepatričné sú aj výčitky žalobcu ohľadom toho, že súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol žalobca, lebo dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára

poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS/52/03). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu a nie účastníkov konania. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (R-125/1999).

45. Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný a preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlavou 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).