Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/86/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobkyne: O. P., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX L. XXX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 05.01.2019 č.k. -52 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 100,00 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobkyni voči žalovanej náhradu trov konania vo výške 100 % na účet právneho zástupcu, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žalobného návrhu na účet súdu v sume 16,50 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku platobným predpisom.“

2. V odôvodnení okrem iného uviedol, že nárok žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia považoval za dôvodný a uplatnenú sumu vo výške 100,00 eura za primeranú. Žalobkyňa sa ako spotrebiteľ domáhala ochrany svojich práv v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. -327, pričom v tomto konaní bola úspešná. Rozsudkom vo veci sp. zn. -327 Okresný súd Svidník v bode 39, 40 odôvodnenia - zmluvu o postúpení pohľadávok vyhodnotil v nadväznosti na ustanovenie Zákona o bankách tak, že predmetná pohľadávka banky nie je postupiteľná a následne z toho nedostatok aktívnej legitimácie pre konanie , preto práve z toho titulu t.j. na základe úspešného uplatnenia porušenia práva v konaní sp. zn. , vznikol žalobkyni v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa nárok na primerané finančné zadosťučinenie.

3. O trovách konania rozhodol podľa a (ďalej len „“). Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd prvej inštancie priznal náhradu

trov konania na účet právneho zástupcu v rozsahu 100 % o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v zákonnej lehote z dôvodov uvedených v a . Okrem iného namietal to, že súd prvej inštancie sa vôbec nevyporiadal s jeho námietkou, že na majetok žalobkyne bol uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. z 10.10.2018 vyhlásený konkurz a s jeho návrhom, aby súd ex offo postupoval v zmysle príslušných ustanovení o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Má za to, že žalobca mal byť v takomto konaní zastúpený správcom, nakoľko konaním žalobcu by mohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov žalobcu v konkurze, kedy pohľadávka, ktorá podľa vyjadrení žalobcu vznikla pred vyhlásením konkurzu, bola žalobcovi priznaná súdnym rozhodnutím za situácie, že žalobca bol už oddlžený. Uvedeným nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Žalovaný ďalej namietal nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko žalobkyňa nie je v súdenom prípade osobou, ktorá úspešne uplatnila porušenie spotrebiteľského práva na súde. Žaloba nebola zamietnutá pre porušenie spotrebiteľských práv, ale pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalovaného z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného - nepreukázania hodnoverného dôkazu o doručení výzvy spoločnosti A. žalobkyni a O. R. pred postúpením pohľadávky a tým nepreukázania naplnenia podmienok, ktoré sú ustanovené v Zákona o bankách. V dôsledku čoho súd považoval postúpenie pohľadávky za neplatné, nakoľko žalovanému sa nepodarilo v tomto konaní preukázať platne postúpenie pohľadávky. Súd prvej inštancie sa námietkou nedostatku pasívnej legitimácie nezaoberal, čím žalovanému znemožnil, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V súvislosti s uplatnením odkúpenej pohľadávky pred súdom nevznikla konaním žalovaného žalobkyni žiadna ujma a ani neboli porušené žiadne spotrebiteľské práva žalobcu a preto nebola naplnená hypotéza Zákona o ochrane spotrebiteľa - žalovaný totiž nie je porušiteľom spotrebiteľským práv žalobcu, ako to vyžaduje zákonodarca. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne, resp. zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

7. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

8. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne

reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

9. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

10. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

11. Vo veci Okresného súdu Svidník bola v dôsledku procesnej obrany žalobkyne zamietnutá žaloba žalovaného o zaplatenie sumy 5.252,94 eura s prísl. V tomto konaní sa posudzovala platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 uzatvorenej medzi A. a žalovaným. Tento právny úkon sa považoval za absolútne neplatný z dôvodu, že neboli splnené všetky podmienky vyžadované pre postúpenie pohľadávky v zmysle ustanovenia o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, doručenie písomnej výzvy dlžníkovi). Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 sa tak posúdila ako neplatná pre rozpor so zákonom ( ). Napriek neplatnej zmluve o postúpení pohľadávok sa žalovaný vo veci Okresného súdu Svidník domáhal zaplatenia nie malej finančnej čiastky z neplatného právneho úkonu, teda na úkor žalobkyne a O. R. (pôvodný žalovaný v 2. rade v konaní ) sa snažil bezdôvodne obohatiť, čo nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 27.03.2017, č. k. -327 bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.04.2018, č. k. -368.

12. Odvolací súd poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu č. k. -66 zo dňa 26.06.2018, ktorý v obdobnej veci s rovnakým žalovaným dospel k záveru, že cit.: „Vo vzťahu k námietke nedostatku pasívnej legitimácie treba uviesť, že v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. si žalobca (v tomto konaní žalovaný) uplatnil proti žalovaným (v tomto konaní žalobcom) zaplatenie sumy 1.508,48 Eur s prísl. Bez akýchkoľvek pochybností v tomto pôvodnom konaní vystupovali terajší žalobcovia ako spotrebitelia. V pôvodnom konaní žalobca (teraz žalovaný) si uplatňoval práva z neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Ak teda žalovaný v pôvodnom konaní vyžadoval plnenie od spotrebiteľov v rozsahu, ktorý by bol založený platnou zmluvou o postúpení pohľadávky, pričom k platnému postúpeniu pohľadávky nedošlo, zo strany žalovaného ako obchodníka s pohľadávkami je toto konanie konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou ( ), keďže pravidlá postúpenia pohľadávky poznať musí a rovnako to možno považovať za nekalo obchodnú praktiku ( ). Nemožno sa preto stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného, podľa ktorej, keďže nikdy nebol vlastníkom pohľadávky voči žalobcom, nemožno ho v žiadnom prípade považovať za osobu, ktorá by za porušenie spotrebiteľského práva žalobcov zodpovedala. Možno uzavrieť, že žalovaný je v tomto konaní pasívne legitimovaný, keďže podaním žaloby proti žalobcom v pôvodnom konaní došlo k porušeniu práv a povinností (vyššie citovaných) ustanovených v ). Žalovaný vyvolaním súdneho konania nie nevýznamnou mierou participoval na zásahu do práv žalobcov, ktoré pre neho skončilo neúspechom v dôsledku nerešpektovania kritérií postúpenia bankovej pohľadávky ( ZOB).“

13. V prejednávanej veci bol to samotný žalovaný, ktorý napriek neexistencii platnej zmluvy o postúpení pohľadávok požadoval v inom konaní od žalobkyne a O. R. zaplatenie sumy 5.252,94 eura s prísl., pričom táto jeho žaloba bola zamietnutá v dôsledku úspešnej obrany žalobkyne. Nie je dôležité či spotrebiteľ v konaní vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, je dôležité, či úspešne uplatní porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda pokiaľ sa spotrebiteľ ako žalovaný v konaní úspešne bráni tým, že

dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva a z toho dôvodu bude žaloba zamietnutá, tak potom možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva.

14. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším porušovateľom spotrebiteľských práv a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že porušovateľ spotrebiteľských práv sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované, nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na strane žalobcov bez akýchkoľvek pochybností hrozil. Podanou žalobou vo veci Okresného súdu Svidník sa žalovaný domáhal zaplatenia sumy 5.252,94 eura s prísl. od žalobkyne a O. R.. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že za primeranú treba považovať čiastku 100 eur. Ide o sumu zodpovedajúcu intenzite zásahu žalovaného do práv žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalobkyňa taktiež aj s prihliadnutím na postoj žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. , v ktorom zotrvával na dôvodnosti ním podanej žaloby, bola dlhodobo nedôvodne vystavená psychickému vypätiu a stavom právnej neistoty, a to až do doby právoplatného ukončenia konania vo veci samej.

15. V odvolaní žalovaný taktiež namietal, že už priebehu prvoinstančného konania oznámil súdu, že na majetok žalobkyne bol vyhlásený konkurz a súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle príslušných ustanovení o konkurze a reštrukturalizácii, najmä pokiaľ ide o vedomosť správcu o takomto konaní.

16. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Zanikajú tiež účinky podľa , a a . Platnosť a účinnosť úkonov vykonávaných počas konkurzu tým nie je dotknutá. Ak má správca majetok alebo dokumentáciu patriacu dlžníkovi, po zrušení konkurzu ich bez zbytočného odkladu vráti dlžníkovi, prípadne niektorému z dedičov dlžníka.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu o primerané finančné zadosťučinenie dňa 15.09.2018.

18. Lustráciou v Obchodnom registri odvolací súd zistil, že Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. zo dňa 10.10.2018 vyhlásil na majetok žalobkyne konkurz, ktorým zbavil žalobkyňu všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia a nedotknutých pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Zároveň bola ustanovená ako správca B.. A. Š. L..M., A. A. C. I. XXX, XXX XX O.. Vyhlásenie konkurzu na majetok žalobkyne bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. Zverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX bol ukončený konkurz na majetok žalobkyne z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Zverejnením oznámenia o ukončení konkurzu sa konkurz vyhlásený na majetok žalobkyne zrušil. Ku dňu 10.12.2018 tak zrušením konkurzu zanikla funkcia správcu. Zaniklo oprávnenie správcu konať v mene a na účet dlžníka, vrátane oprávnenia nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu, ako aj povinnosť dlžníka plniť správcovi počas konkurzu pohľadávku podliehajúcu konkurzu. Vzhľadom na uvedené je potom zrejmé, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie, t.j. dňa 03.03.2019 už za žalobkyňu nekonal správca, ktorého oprávnenie konať za žalobkyne zaniklo ku dňu zverejnenia oznámenia o ukončení konkurzu (10.12.2018).

19. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia rozsudok ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17

Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).