Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/46/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: MUDr. I. J., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX, W., právne zastúpená: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o., so sídlom Národná 17, Žilina, IČO: 36 848 654, proti žalovanému: Žilinská teplárenská, a. s., so sídlom Košická 11, Žilina, IČO: 36 403 032, právne zastúpený: Mgr. Richard Karkó, advokát so sídlom D. Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, IČO: 50 158 121, o zaplatenie úrokov z omeškania a trov konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -375 zo dňa 09.04.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania od žalobcu v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresného súdu Žilina -285 vo veci MUDr. I. J. proti Žilinská teplárenská, a.s., súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 5.567,16 Eur s príslušenstvom. Ďalej žalovaného zaviazal uhradiť SR na účet tunajšieho súdu znalečné v sume 194 Eur a uhradiť žalobkyni aj zálohu na znalečné vo výške 100 Eur.

2. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal odvolanie. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline -117 bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady trov odvolacieho konania sumu 238,20 Eur. Proti právoplatnému rozsudku podal žalovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Generálna prokuratúra SR podala podnet na NS SR na mimoriadne dovolanie. Následne NS SR svojím rozhodnutím rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline z 28.05.2013 sp. zn. ako aj rozsudok Okresného súdu Žilina z 21.06.2012 č. k. v časti výroku o úroku z omeškania a vo výroku určenia povinnosti žalovaného uhradiť SR znalečné v sume 194 Eur zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z rozhodnutia NS SR vyplynulo, že nebolo možné preskúmať správnosť postupu súdu prvej inštancie v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku. Odôvodnenie rozhodnutia dostatočne nevysvetľuje dôvody, pre ktoré dospel súd k danému právnemu záveru, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré vzal za preukázané a ktoré nie. Navyše žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na nezákonnosť výroku súdu prvého stupňa o povinnosti zaplatiť súdu prvého stupňa sumu 194 Eur. Súd druhej inštancie sa touto dovolacou námietkou vôbec nezaoberal ani vo svojom odôvodnení vôbec nezdôvodnil, prečo rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti potvrdil.

3. Po vrátení veci okresný súd opäť rozhodol rozsudkom č. k. -375 zo dňa 09.04.2018. Vo veci opätovne vykonal dokazovanie, vypočul právnych zástupcov sporových strán, oboznámil sa predovšetkým s rozhodnutím NS SR. Okresný súd uviedol, že rozhodoval v tomto konaní len o časti úrokov z omeškania a o znalečnom vo výške 194 Eur. Bol to NS SR, ktorý na základe podnetu žalovaného rozhodoval o podnete generálneho prokurátora na mimoriadne dovolanie. Aj samotný žalobca priznal, že skutočne tak, ako bolo rozhodnuté súdom prvej a druhej inštancie, boli jeho nároky v plnej miere uspokojené. Tieto nároky boli uspokojené aj čo sa týka trov konania a trov právneho zastúpenia. Trval však na tom, že v zmysle rozhodnutia NS by mal správne výrok súdu prvej inštancie znieť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 2.783,58 Eur, čo je polovica zo žalovanej istiny 5.567,16 Eur, čiže bezdôvodné obohatenie za obdobie od 20.10.2007 do 20.10.2009, pričom tento úrok z omeškania by mal byť priznaný od 01.10.2009 do zaplatenia. Pokiaľ ide o druhú polovicu žalovanej sumy, t.j. 2.783,58 Eur, tam by podľa jeho názoru mal byť úrok z omeškania vo výške 9% priznaný od doručenia rozširujúceho návrhu zo dňa 23.09.2011 do zaplatenia. Okresný súd tiež uviedol, že je prekvapujúce, že žalobca inicioval zmenu petitu, navrhol, ako má súd prvej inštancie po tom, ako NS SR zrušil jeho rozhodnutie, nanovo rozhodnúť o úrokoch z omeškania, pričom sám nedával podnet na mimoriadne dovolanie, práve naopak, k tomuto podnetu sa vyjadroval v tom slova zmysle, že považuje rozhodnutie súdu prvej a druhej inštancie za správne. V terajšom konaní však žiadal, aby bolo ohľadne úrokov z omeškania rozhodnuté nad rámec pôvodného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalovaný, ktorý podával podnet na mimoriadne dovolanie, poukázal na to, že si splnil všetky povinnosti ohľadom úhrady úrokov z omeškania ako aj istiny v zmysle rozhodnutí všetkých súdov. Preto v každom prípade žiadal takéto požiadavky zo strany žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť. Súd v tomto konkrétnom prípade dal za pravdu žalovanému, keď mal preukázané, že si splnil všetky pohľadávky nad rámec svojich povinností a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle , t. z., že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Bol to žalovaný, ktorý mal v tomto konaní úspech, a preto mu priznal trovy konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

4. Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Rozhodnutie okresného súdu považuje za zmätočné a nepreskúmateľné. Z odôvodnenia predmetného uznesenia NS SR vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie 2007 až 2009 do 30.09.2009 avšak žalobkyňa nevyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 20.10.2009 do 20.10.2011, a preto treba za kvalifikované požiadanie považovať doručenie rozširujúceho žalobného návrhu žalovanému. Taktiež rozhodnutie o znalečnom je zmätočné nakoľko v tomto prípade nešlo o súčasť jej žaloby. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení uviedla uznesenie NS SR z 15.07.2010, sp. zn. a uznesenie NS SR z 29.07.2010, sp. zn. . Za nesprávny považuje aj výrok o trovách konania, kedy súd mal žalobe vyhovieť, zaviazať žalovaného aj na náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd žiada, aby jej odvolaniu vyhovel a aby zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie zmenil a zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% zo sumy 2.783,58 Eur, od 01.10.2009 do zaplatenia. Pokiaľ ide o druhú polovicu žalovanej sumy, t.j. 2.783,58 Eur, tam by podľa jeho názoru mal byť úrok z omeškania vo výške 9% priznaný od doručenia rozširujúceho návrhu zo dňa 23.09.2011 do zaplatenia.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu nasledovne. Žalovaný má za to, že odvolanie je zjavne a mimo akúkoľvek pochybnosť bezdôvodné a žiada odvolací súd, aby napádaný rozsudok OS Žilina ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. NS SR uznesením č. k. z 30.09.2014 zrušil rozsudky a to o.i. práve v časti úroku z omeškania (t.j. 9 % úrok z omeškania zo sumy 5.567,16 Eur od 01.10.2009 do zaplatenia) a to preto, že vo vydaných rozsudkoch bol úrok z omeškania počítaný za obdobie, keď žalovaný žalobkyni nič nedlhoval (žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému nároku na bezdôvodné obohatenie ako obdobu nájmu za obdobie od 20.10.2007 - 20.10.2011, čiže nie je logicky možné, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie úroku z omeškania vo vzťahu k uvedenému nároku od 01.10.2009, teda aj za obdobie, keď mu dlh ešte nevznikol, nehovoriac o tom, že úrok z omeškania z bezdôvodného obohatenia vznikne až po splatnosti nároku, t.j. po doručení kvalifikovanej výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia). Napriek vydaniu vyššie uvedeného uznesenia NS SR žalobkyňa žalovanému zaplatený úrok z omeškania vo výške 1.908,07 Eur nevrátila a to ani napriek

viacnásobným výzvam žalovaného a uplatneniu nároku na vrátenie tejto sumy na súde. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody má žalovaný za to, že odvolací súd by mal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, pretože tento zamietol nárok žalobkyne, ktorý podľa tvrdenia samotnej žalobkyne bol žalovaným v celom rozsahu zaplatený a dokonca bol žalovaným uhradený vo výške zásadne presahujúcej žalobkyňou dnes tvrdenú výšku jej nároku. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody má žalovaný za to, že odvolací súd by mal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na svojom podanom odvolaní, pričom zopakovala niektoré tvrdenia uvedené v odvolaní.

7. Podľa ust. , ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd ako aj súd prvej inštancie sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (Najvyššieho súdu SR). Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania v zákonom stanovenej lehote ( ), opätovne preskúmal nový rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ust. ) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. a potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

8. Dovolací súd svoje uznesenie podrobne odôvodnil a vyslovil nasledovný názor:

9. Odôvodnenie rozhodnutia dostatočne nevysvetľuje dôvody, pre ktoré dospel súd k danému právnemu záveru, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré vzal za preukázané a ktoré nie. Navyše žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na nezákonnosť výroku súdu prvého stupňa o povinnosti zaplatiť súdu prvého stupňa sumu 194 Eur. Súd druhej inštancie sa touto dovolacou námietkou vôbec nezaoberal ani vo svojom odôvodnení vôbec nezdôvodnil, prečo rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti potvrdil.

10. Po opätovnom rozhodnutí okresného súdu odvolací súd preskúmal cely spisový materiál a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spĺňa všetky požiadavky riadne odôvodneného rozhodnutia a je vecne správne. Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje , dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.

12. V súlade s musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku. Rozhodnutie súdu môže byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal. Musí byť jasne a zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu. Závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Ak rozhodnutie súdu nemá uvedené náležitosti, je nepreskúmateľné.

13. Po vrátení veci Najvyšším súdom SR okresný súd následne vo veci opätovne vykonal dokazovanie a vypočul právnych zástupcov sporových strán. Nové rozhodnutie okresného súdu spĺňa všetky požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle vyššie uvedeného.

14. Odvolaciemu súdu bolo preukázané, že z bankového prevodu majiteľa Žilinskej teplárenskej spoločnosti vyplynulo, že tento ešte 22.07.2013 poslal finančné prostriedky, a to sumu 194 Eur na účet

súdu. Ďalej v ten istý deň zaslal na účet MUDr. I. J. sumu 394,50 Eur a 22.7.2013 JUDr. E. H. zaslal prevodom 10.319,45 Eur.

15. Žalobkyňa v rámci opätovného konania pred okresným súdom priznala, že skutočne tak, ako bolo rozhodnuté súdom prvej a druhej inštancie, boli jej nároky v plnej miere uspokojené. Tieto nároky boli uspokojené aj čo sa týka trov konania a trov právneho zastúpenia. Trvala však na tom, že v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu by mal správne výrok súdu prvej inštancie znieť tak, ako je to popísané aj v podanom odvolaní.

16. Odvolací súd sa plne stotožnil s argumentáciu žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, kde uviedol, že NS SR uznesením č. k. z 30.09.2014 zrušil rozsudky a to o.i. práve v časti úroku z omeškania (t.j. 9 % úrok z omeškania zo sumy 5.567,16 Eur od 01.10.2009 do zaplatenia) a to preto, že vo vydaných rozsudkoch bol úrok z omeškania počítaný za obdobie, keď žalovaný žalobkyni nič nedlhoval (žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému nároku na bezdôvodné obohatenie ako obdobu nájmu za obdobie od 20.10.2007 - 20.10.2011, čiže nie je logicky možné, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie úroku z omeškania vo vzťahu k uvedenému nároku od 01.10.2009, teda aj za obdobie, keď mu dlh ešte nevznikol, nehovoriac o tom, že úrok z omeškania z bezdôvodného obohatenia vznikne až po splatnosti nároku, t.j. po doručení kvalifikovanej výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia). Napriek vydaniu vyššie uvedeného uznesenia NS SR žalobkyňa žalovanému zaplatený úrok z omeškania vo výške 1.908,07 Eur nevrátila a to ani napriek viacnásobným výzvam žalovaného a uplatneniu nároku na vrátenie tejto sumy na súde.

17. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. a potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. v spojení s ust. , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného, a preto odvolací súd priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ďalej o výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie, ktoré rozhodnutie vydá súdny úradník.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( , v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )