Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoPno-1-2024.pdf
PDF · 88.17 KB
Case nature
Subarea
15CoPno/1/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Q. F., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny J., dieťa rodičov: matky D. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. Č.. X, XXX XX J., právne zastúpenej JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom, Floriánska č. 16, 040 01 Košice a otca F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Č.. X, XXX XX J., právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Tóth Slezákovou, advokátkou, Hlavná č. 40, 040 01 Košice, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy styku a o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, o návrhu matky o nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, takto
rozhodol:
Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25. januára 2024 zamieta.
odôvodnenie:
1. V predmetnom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa v priebehu odvolacieho konania navrhla matka maloletého dieťaťa elektronickým podaním dňa 26.1.2024 nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým v zmysle § 365 ods. 1 CMP žiadala nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu dočasného zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a tým až do skončenia konania vo veci samej zrušenie rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 19P/101/2018 zo dňa 2.3.2021 v časti povinnosti matky prispievať na výživu maloletej mesačným výživným vo výške 100,- Eur vždy do 20- teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, s účinnosťou od 23.3.2020.
2. Naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľka osvedčovala s opakovaným poukazom na nevhodné výchovné metódy otca, po ktorých má dieťa modriny a je v strese, na pokračujúce nevhodné správanie otca, ktoré narúša zdravý fyzický a psychický vývin maloletej. Matka predložila lekárske správy zo dňa 11. a 24. januára 2024, kde je najmä v prípade druhej uvedenej, v popise uvedené napadnutie otcom maloletej a informácia o postúpení správy Polícii SR. Matka uviedla, že napriek tomu, že sa dieťa sťažovalo na bolesť ruky, otec s maloletou nešiel k lekárovi, ale dieťa dal do školy, k lekárovi išla s maloletou matka až v čase, kedy si ju prevzala od otca. Zároveň podala trestné oznámenie v súvislosti s konaním otca, po ktorom má dieťa zlomeninu a maloleté dieťa bolo vypočuté na polícii ku vzniku zranenia dňa 25.1.2024, pričom v tejto súvislosti matka požiadala súd o oboznámenie sa výpoveďou OOPZ J. R. S.. Navrhovateľka skonštatovala, že otec svojím konaním narúša, bezpečie, stabilitu a istotu maloletej, ktorú nevyhnutne potrebuje pre svoj zdravý vývoj. Lekársku správu zasielala aj kolíznemu opatrovníkovi a opakovane žiadala o prešetrenie modrín. Namietala postup úradu, ktorý tieto prešetruje až keď modriny nie je vidieť a matke oznámil, že skúmať pôvod hematómov na tele nie je v kompetencii úradu práce, pokiaľ sa vyskytujú v takej frekvencii ako je to u maloletej. Matka v tejto súvislosti uviedla, že k vzniku modrín nedochádza bez príčiny, nahlasovala pravidelne incidenty, po ktorých malo dieťa modriny a aj vzniku zlomeniny predchádzal incident s otcom maloletej a že práve frekvencia modrín, a opakovanie sa situácii, po ktorých má dieťa modriny, v súčasnej dobe zlomeninu, by mali byť alarmujúce a malo by sa pristupovať k veci promptne a dôsledne. Dieťa už nemá len
modriny, ale v súčasnej dobe má ďalšiu zlomeninu po incidente s otcom, pričom z dôvodu zanedbania dohľadu nad maloletou, kedy bolo dieťa bez dozoru a skákalo z garáže, utrpelo dieťa len nedávno 20.9.2023 zlomeninu nohy, ktorá ešte ani nie je úplne doliečená. Matka má dôvodné obavy, či vzhľadom na nedodržiavanie šetriaceho režimu, keď je dieťa bez dohľadu v čase, kedy je zverená otcovi, vykonáva činnosti, ktoré ho ohrozujú. Otec s maloletou nebol na poslednej kontrole. Tvrdil, že maloletá môže skákať hodinu na tanečnej a iné veci, ktoré by boli neprimeranou záťažou. Matka s tým nesúhlasila, čo potvrdil aj doktor, že takéto zlomeniny sa hoja aj polroka, vzhľadom na čo určite ešte mesiac nemá nadmerne zaťažovať nohu a môže robiť len bežné veci - chôdza a pod. Ďalej matka uviedla, že dcéra prekvapivo absolvovala spánkové vyšetrenie u iného neurológa, nie u lekárky, na ktorej sa zhodli rodičia. Vyšetrenie bolo realizované za prítomnosti starej mamy. Pôvodne mala maloletá ísť na vyšetrenie až v marci, pri zhoršenom stave, sa vyšetrenie absolvuje skôr. Matka doteraz nemá od otca odpoveď na to, prečo bola maloletá na vyšetrení skôr a aký je záver lekárskej správy. Doktorka povedala, že dieťa určite nemôže ísť do školy po nedostatočnom spánku, najmä maloletá, čo otec opätovne nerešpektoval a dieťa po vyšetrení u inej neurologičky do školy dal. Podľa názoru matky otec nerešpektuje zdravotný stav maloletej. Navrhla vyžiadanie správy z posledného neurologického vyšetrenia. Pri preberaní dcéry 19. januára mala dcéra zmrznuté nohy, bola po škole v strede jazera, šmýkali sa, opäť bez dozoru, pričom stará matka údajne o tom vedela. Šmýkaním si spôsobila modriny. Modriny neboli spôsobené fyzickou silou otca, matka by ani nežiadala úrad o prešetrenie takýchto modrín, ale úrad stále žiadala o prešetrenie modrín, ktoré mali súvis priamo so správaním a konaním otca, na ktoré poukazovalo dieťa. Miestom šmýkania bolo zamrznuté jazero, ktoré sa mohlo prepadnúť a dieťa, podľa matky, hlavne, ak ide o tak špecifický prípad, ako je maloletá, nemá čo byť bez dozoru po škole a len otec je zodpovedný za to, že dieťaťu umožňuje venovať sa aktivitám, ktoré ohrozujú jeho zdravie a sú v priamom rozpore s liečebným režimom maloletej. Dieťa následne nielenže malo v zlom stave kolená, ale aj prechladlo (kašeľ, zahlienenie), matka ho musela liečiť, poprosila o otca o lieky, ktoré otec nebol ochotný kúpiť, a matke ich musel priniesť bratranec. Poukázala ďalej na v konaní predloženú správu poradenskej psychologičky, ktorá v kontexte vyššie uvedeného nemôže byť odignorovaná, zranenia, modriny, ktoré dieťa utrpelo od vydania správy len umocňujú hodnovernosť správy a dôvodnosť obáv a strachu matky o svoju dcéru. Podľa vyjadrenia matky, maloletá potrebuje stabilné a bezpečné prostredie pre svoj život a vývin, pričom už v predošlých návrhoch na vydanie neodkladného opatrenia poukazovala na to, že ak by bola maloletá naďalej vystavená výchovnému prostrediu u otca, hrozí jej reálne nebezpečenstvo ujmy na zdraví a psychike. Obavy považuje za naplnené, o čom podľa nej svedčia predložené lekárske správy. V komplexe s predošlými dôkazmi, ktorými matka dokladovala nevhodné výchovné metódy otca, zásahy do telesnej integrity maloletej, je podľa názoru matky dostatočne preukázaná naliehavá potreba. Z pohľadu objektívneho rešpektovania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa a vzhľadom na vzniknutú situáciu v rodine a prístup otca sa javí ako vôbec jediná možnosť dosiahnuť reparáciu aktuálneho pre maloleté dieťa nežiaduceho stavu, ktorého pretrvávanie bez predbežného zásahu by v tomto štádiu konania mohlo mať pre maloleté dieťa z dlhodobého hľadiska ťažko napraviteľné negatívne dôsledky. Záverom matka namietala, že nevie, čo sa musí ešte stať, koľko modrín, zlomenín a kto preberie zodpovednosť za to, že sa vo veci nekonalo v čase, kedy je možné dieťa ochrániť. Situáciu považuje za stupňujúcu sa, kedy od modrín postupuje dieťa k zlomeninám.
3. Krajský súd v Prešove, ako súd príslušný na rozhodnutie o návrhu matky maloletého dieťaťa v zmysle § 2 ods. 1 a § 3 ods.5 písm. c/ a § 362 CMP, preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že návrhu aplikáciou inštitútu neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.
4. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § § 362 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 367 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
11. Podľa § 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
12. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanom v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd skúma najlepší záujem maloletého dieťaťa na nariadenom neodkladnom opatrení, podporne pritom zohľadňuje objektívne kritéria, demonštratívne vymedzené v čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o rodine).
13. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
14. V prípade konaní uskutočňovaných podľa režimu Civilného mimosporového poriadku, zákon vymedzuje zákonnú výnimku zo všeobecnej konštrukcie upravenej v Civilnom sporovom poriadku, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje len súd prvej inštancie, pretože v prípade mimosporových konaní zákon zveruje možnosť rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného v priebehu odvolacieho konania priamo odvolaciemu súdu. Nariadenie neodkladného opatrenia odvolacím súdom by však malo byť výnimočné, teda ako ultima ratio (posledné možné) riešenie. V prípade, ak v priebehu odvolacieho konania je niektorým z účastníkov konania podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd musí pri rozhodovaní vziať do úvahy najmä to, či neodkladné opatrenie nie je možné dosiahnuť samotným meritórnym rozhodnutím o odvolaní, ako aj to, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.
15. Inštitút neodkladného opatrenia je v zásade prípustný iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, to znamená naliehavá a nevyhnutná. Pokiaľ ide o podmienku ohrozenia exekúcie, toto ohrozenie sa vzťahuje na konkrétne vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd aplikuje všeobecnú úpravu v § 324 a nasl. CSP v spojení so špeciálnou úpravou neodkladných opatrení v § 360 a nasl. CMP. Civilný mimosporový poriadok upravuje osobitne aj inštitút neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby bol maloletý odovzdaný do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Neodkladné opatrenie vo veciach
ochrany maloletého je upravené v § 365 CMP. Tento typ neodkladného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie, priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený. Predmetom rozhodnutia je potom dočasné zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Predmetným ustanovením sa má poskytnúť maloletému dieťaťu bezprostredná ochrana v konkrétnej situácii.
16. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu, vrátane námietok matky maloletého dieťaťa, vyjadrenia otca a kolízneho opatrovníka, primárne v danom konkrétnom prípade a tiež v nadväznosti na predchádzajúce návrhy, podané matkou maloletého dieťaťa, dospel k záveru že z vyjadrení a z predložených dôkazov tak matkou ako aj otcom maloletých detí, nevyplývajú ani v tomto prípade skutočnosti, ktoré by osvedčovali nevyhnutnosť a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov v navrhovanom rozsahu dočasného zverenia do osobnej starostlivosti jednému z rodičov- matke a takéto neboli zistené ani v priebehu odvolacieho konania. Preukázateľne nedošlo k osvedčeniu nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa, keďže starostlivosť oň je aktuálne zabezpečovaná v plnom rozsahu otcom v mieste bydliska na základe súdom schválenej rodičovskej dohody rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 19P/101/2018 - 810 zo dňa 2.3.2021, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 19P/101/2018-829 zo dňa 3.8.2021, a nebolo preukázané, resp. zistené do rozhodnutia súdu akékoľvek konanie, ktoré by bolo možné pri všetkej starostlivosti hodnotiť ako ohrozovanie fyzické, alebo psychické maloletého dieťaťa zo strany otca, na aké poukazuje matka. Okolnosti narušenia zdravého výchovného prostredia maloletého dieťaťa v dôsledku či už nevhodného správania sa otca podľa tvrdení matky, ako aj záujmov maloletého dieťaťa z hľadiska vplyvu konania matky, bude ešte predmetom preskúmavania v aktuálne prebiehajúcom odvolacom konaní, ktorého výsledkom bude právoplatná úprava rodičovských práv a povinností v záujme maloletého dieťaťa so zachovaním rovnocenného vplyvu oboch rodičov, ak je to možné, na jeho výchovu a výživu. Aplikujúc citované zákonné ustanovenia odvolací súd konštatoval, že v danom prípade nie sú splnené podmienky a zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v kontexte dôvodov návrhu matky, pričom vo veci samej stále prebieha konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa v danom prípade neosvedčila skutočnosti, na základe ktorých by odvolací súd konštatoval nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov v celom navrhovanom rozsahu.
17. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť v záujme maloletého dieťaťa, že je osobnou zodpovednosťou rodičov plne rešpektovať potreby, režim, domáce a študijné prostredie maloletého dieťaťa a predchádzať stresovým zážitkom maloletej, ktoré sa javia byť vyvolávané rozdielnym výchovným prostredím rodičov, nenadväzujúcimi diametrálne odlišnými nárokmi rodičov na výchovu a výživu ich spoločného maloletého dieťaťa. Zrejmý je v predmetných rodinných vzťahoch najmä neprimeraný tlak zo strany matky a upútavanie pozornosti na svoje rodičovské práva.
18. O trovách konania v súvislosti s predmetným návrhom otca odvolací nerozhodoval samostatným výrokom, keďže o týchto rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, ktorým konanie končí (§ 58 CMP).
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).