Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-67-2019.pdf
PDF · 82.58 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/67/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Laczu a Mgr. Michala Novotného, v sporovej veci žalobcu: Nadácia šanca na úspech, so sídlom ?Nám. Kossutha 3087, 94501 Komárno, IČO: 50 550 357, zastúpený: Advokátska kancelária Marko, s. r. o., so sídlom Gróbska 19, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: TM-STAV, s.r.o., so sídlom Trhovisko 235/7, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 31 408 320, zastúpený: Mgr. Marek Laktiš, advokát, so sídlom Mariánska 8, 949 01 Nitra, o zaplatenie 6.969,13 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22. decembra 2017 č. k. 11Cb/97/2017-37, takto
rozhodol:
I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi sa voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že odmietol odpor podaný žalovaným proti platobnému rozkazu zo dňa 03.11.2017 č. k. 11Cb/97/2017-17. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 267 ods. 2 písm. a) C. s. p. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 03.11.2017 vydal platobný rozkaz, č. k. 11Cb/97/2017
- 17, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.969,13 eur spolu s úrokmi z omeškania, ako aj trovy konania a súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok z návrhu na začatie konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením vo veci samej. Dňa 29.11.2017 žalovaný podal prostredníctvom advokáta na poštovú prepravu odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 03.11.2017, č. k. 11Cb/97/2017 - 17. Súd zistil, že žalovanému bol doručený platobný rozkaz č. k. 11Cb/97/2017 - 17 dňa 10.11.2017 a odpor proti platobnému rozkazu bol podaný na poštovú prepravu dňa 29.11.2017, keď lehota na podanie odporu začala žalovanému plynúť dňa 11.11.2017 a skončila dňom 27.11.2017, žalovaný teda podal odpor po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odporu, a preto súd odpor žalovaného ako oneskorene podaný odmietol.
2. Žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, na základe podaného odporu zrušil platobný rozkaz o pokračoval v konaní. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávne procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Podľa odvolateľa súd doručovaním platobného rozkazu do elektronickej schránky žalovaného nepostupoval v súlade s platnou procesnou úpravou podľa príslušných ustanovení C. s. p. týkajúcich sa doručovania. Súd prvej inštancie v rámci platnej právnej úpravy nebol povinný zvoliť formu doručovania a to do elektronickej schránky, keď návrh na vydanie platobného rozkazu nebol podaný v upomínacom konaní v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, takže neboli splnené podmienky pre doručovanie platobného rozkazu do elektronickej schránky žalovaného v zmysle § 9 ZOUK, ako špeciálnej právnej úpravy odôvodňujúcej postup podľa zák. č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci (Zákon o e-Governmente). Odhliadnuc od uvedeného žalovaný poukazuje na celoplošný výpadok elektronickej komunikácie v rozhodujúcom čase, spôsobený odstávkou systému, z dôvodov zistených vážnych bezpečnostných nedostatkov certifikátov, viazaných na elektronickú komunikáciu s verejnou správou. V dôsledku uvedeného bol objektívne zamedzený prístup elektronickej schránke podnikateľských subjektov až do výmeny bezpečnostných certifikátov u príslušnej autority. Konkrétne v prípade žalovaného sa tak stalo až dňa 14.11.2017, o čom priložil potvrdenie v prílohe. Žalovaný teda nemal vedomosť o údajnom prevzatí platobného rozkazu, ani o presnom okamihu začatia plynutia lehoty na podanie odporu. Nejednoznačná, neodôvodnená a nesprávna aplikácia procesných ustanovení o doručovaní resp. nedostatočná funkčnosť systému odníma žalovanému odmietnutím odporu právo na spravodlivý súdny proces. V prípade odporu sa celkom nepochybne jedná o náležité odôvodnenie a nie zjavne neúspešné uplatnenie prostriedku procesnej obrany, keďže z tvrdenia predložených dôkazov vyplýva spornosť a neoprávnenosť žalobcom uplatneného nároku. Vzhľadom na túto skutočnosť je v súlade so zásadou práva na spravodlivý súdny proces potrebné v súdnom konaní pokračovať. Odvolateľ mal za to, že je zároveň splnená podmienka ospravedlniteľného dôvodu na odpustenie zmeškania lehoty podľa § 122 C. s. p.
3. Odvolací súd vrátil spis súdu prvej inštancie s tým, aby najskôr posúdil návrh žalovaného o odpustenie zmeškania lehoty podľa § 122 C. s. p., ktorý bol obsahom odvolania.
4. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 02.04.2019 č. k. 11Cb/97/2017-62, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 03.05.2019 návrh žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu č. k. 11Cb/97/2017-17 zo dňa 03.11.2017 zamietol.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou (§ 359 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. b) C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C. s. p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať. 8. Podľa § 267 ods. 2 písm. a) C. s. p., súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný oneskorene. Podľa § 105 ods. 1 C. s. p., súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu. Podľa § 105 ods. 2 C. s. p., ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal. Podľa § 105 ods. 3 C. s. p., ak nemožno doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu. Podľa § 266 ods. 1 C. s. p., platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk. Súd prvej inštancie správne v súlade s citovaným ust. § 266 ods. 1 C. s. p. určil, že do vlastných rúk bude doručovať platobný rozkaz. V zmysle § 105 ods. 2 C. s. p., len ak nemožno doručiť písomnosť podľa ods. 1 a nejde o doručenie do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručuje písomnosť na elektronickú adresu a až následne, ak nemožno doručiť písomnosť podľa ods. 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu podľa § 105 ods. 3 C. s. p. V danom prípade nebolo vytýčené pojednávanie, ani iný úkon súdu, pri ktorom by bolo možné doručiť platobný rozkaz, ktorý sa doručuje do vlastných rúk, a preto postup súdu prvej inštancie, keď doručoval platobný rozkaz do elektronickej schránky žalovaného, ktorý je právnickou osobou, bol v súlade s § 105 C. s. p. Doručovanie písomnosti do elektronickej schránky upravuje zák. č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
( ďalej len „zákon č. 305/2013 Z. z.). Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta, formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi (§ 29 ods. 3 zák. č. 305/2013 Z. z.). Na potvrdenie doručenia elektronického dokumentu do vlastných rúk slúži elektronická doručenka. Údaje uvedené v elektronickej doručenke sa považujú za pravdivé, až kým sa nepreukáže opak (§ 30 ods. 5 zák. č. 305/2013 Z. z.). Úložnou lehotou je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu (§ 32 ods. 2 zák. č. 305/2013 Z. z.). Zák. č. 305/2013 Z. z. explicitne upravuje, kedy sa elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov považuje za doručenú. Ak sa elektronická úradná správa doručuje adresátovi, ktorý nie je orgánom verejnej moci a správa sa doručuje do vlastných rúk (o takýto prípad išlo v prejednávanej veci pri doručovaní platobného rozkazu), elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje podľa § 32 ods. 5 písm. b) zák.č. 305/2013 Z.z. za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty, a to podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Uvedené neplatí len v dvoch prípadoch, a to pokiaľ medzi okamihom odoslania elektronickej úradnej správy a okamihom márneho uplynutia úložnej lehoty bola elektronická schránka deaktivovaná, alebo v prípade, že orgán verejnej moci rozhodne, že elektronické doručenie je neúčinné. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ust. § 33 zák. č. 305/2013 Z. z. upravuje inštitút vyhlásenia elektronického doručenia za neúčinné. Možnosť rozhodnutia orgánu verejnej moci (v danej veci súdu prvej inštancie vo vzťahu k doručovaniu predvolania na pojednávanie a k doručovaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného) predstavuje poistku na zmiernenie účinkov prísnej fikcie doručenia v prípade, ak by tieto vzhľadom na konkrétne objektívne dôvody na strane adresáta boli príliš prísne. Orgán verejnej moci tak môže na návrh adresáta rozhodnúť, že doručenie nie je účinné, pokiaľ sa adresátovi podarí preukázať, že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať (§ 33 ods. 1 zák. č. 305/2013 Z. z.). Návrh na vyhlásenie neúčinnosti doručenia do elektronickej schránky musí adresát podať do 15 dní odo dňa, keď sa s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť. V návrhu musí preukázať aj to, kedy sa oboznámil s obsahom elektronickej úradnej správy a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré odôvodňujú vyhlásiť doručenie za neúčinné. Orgán verejnej moci, ktorý rozhoduje o návrhu na vyhlásenie neúčinnosti doručenia, súčasne môže podľa zák. č. 305/2013 Z. z. rozhodnúť o odklade účinkov elektronického doručenia do rozhodnutia vo veci samej, t. j. do rozhodnutia o neúčinnosti doručenia, za predpokladov ustanovených § 33 ods. 5 zák. č. 305/2013 Z. z. V prípade, že orgán verejnej moci rozhodne o neúčinnosti doručenia, neuplatní sa fikcia doručenia ku dňu uplynutia pôvodnej úložnej lehoty, ale elektronická úradná správa, vrátane jej všetkých dokumentov sa považuje za doručenú dňom, keď rozhodnutie o neúčinnosti elektronického doručenia nadobudne právoplatnosť (§ 33 ods. 8 zák. č. 305/2013 Z. z.). Žalovaný teda disponoval účinným procesným prostriedkom, ktorým sa mohol domáhať vyhlásenia neúčinnosti doručenia platobného rozkazu do elektronickej schránky, avšak túto možnosť nevyužil, resp. ani neuviedol, že by ju využil. Odvolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti aj zásadu vigilantibus iura scripta sunt, t. j. práva patria len bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o výkon a ochranu svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. Postup žalovaného vzhľadom na vyššie uvedené nemožno hodnotiť ako postup v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt. Podľa ust. § 32 ods. 5 písm. b) zák. č. 305/2013 Z. z., ak si adresát elektronickej úradnej správy túto neprevezme v úložnej lehote (15-dňovej, ak z osobitného predpisu nevyplýva iná dĺžka úložnej lehoty), považuje sa táto elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov, ktoré obsahuje, za doručenú uplynutím úložnej lehoty, a to aj keď sa o tom adresát elektronickej úradnej správy nedozvie. Fikcia doručenia sa neuplatní len ak nastane jedna z dvoch skutočností uvedených v § 32 ods. 6 zák. č. 305/2013 Z. z., z ktorých však žiadna v prejednávanej veci nenastala, ako je uvedené vyššie. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, námietka odvolateľa, že súd prvej inštancie doručovaním platobného rozkazu do elektronickej schránky žalovaného nepostupoval v súlade s platnou procesnou úpravou podľa príslušných ustanovení C.s.p. týkajúcich sa doručovania, je nedôvodná. Tvrdenia odvolateľa, že nešlo o návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, súd vzhľadom na uvedené považoval za irelevantné.
Vzhľadom k tomu, že uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 02.04.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.05.2019 č. k. 11Cb/97/2017-62, súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu, a súd je týmto právoplatným rozhodnutím viazaný, odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil záver súdu prvej inštancie, ktorým odmietol odpor žalovaného ako oneskorene podaný.
9. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.
10. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C. s. p, § 396 ods. 1 C. s. p. a § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý bol síce plne úspešný v odvolacom konaní, nepriznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom, nakoľko žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ak by odvolací súd rozhodol, že priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a následne by vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie priznal trovy odvolacieho konania v sume 0 eur.
11. K prijatiu tohto uznesenia došlo senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.