Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-72-2019.pdf
PDF · 87.53 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/72/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávnenej: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnému: C. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., Hlavná XX/XX, o vymoženie sumy 138,28 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 3. mája 2019, č. k. 9Er/309/2013-18, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, so sídlom Exekútorského úradu v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6, priznal trovy exekúcie v sume 44,33 eura, na ktorých úhradu zaviazal oprávnenú do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie v zastavujúcej časti právne oprel o ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „Exekučný poriadok“ „EP“) a dôvodil, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie, podanom súdnemu exekútorovi dňa 25. 02. 2013, domáhala voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 138,28 eura a trov exekúcie. Dňa 27. 03. 2013 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*089087 pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka. Súdny exekútor dňa 11. 04. 2019 doručil podnet na zastavenie exekúcie a žiadal, zastaviť exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň oznámil súdu, že trovy exekúcie si uplatňuje vo výške 57,47 eura vrátane DPH. Argumentoval, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávnenej, ktorá môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Poukázal na zistenie súdneho exekútora, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, preto mal za to, že nie je možné splniť účel exekúcie, ktorým je nielen úhrada trov exekúcie zo strany povinného, ale aj uspokojenie pohľadávky oprávnenej. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na šetrenia vykonané súdnym exekútorom vyplývajúce z exekučného spisu, mal za preukázané, že majetok povinného nepostačuje ani na úradu trov exekúcie, preto exekúciu zastavil.
2. Rozhodnutie o náhrade trov súdneho exekútora právne oprel o ust. § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Dôvodil, že súdny exekútor si uplatnil minimálnu odmenu v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky, preto mu priznal odmenu vo výške 33,19 eura, čo po započítaní 20 % DPH predstavuje sumu 39,83 eura. Hotové výdavky titulom poštovného si súdny exekútor vyčíslil v sume 14,70 eur + 20% DPH, ale súdnemu exekútorovi priznal náhradu za také výdavky, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise. Preto súd priznal exekútorovi výdavky za poštovné, ktoré boli preukázané pripojením
originálu doručenky alebo vrátenej obálky a to za 3 zásielky (3x 1,25 eura + 20% DPH), teda v sume 4,50 eura vrátane DPH. Uvedené sumy určil prostredníctvom cenníka Slovenskej pošty za doporučený list do 50g doručovaný v rámci Slovenskej republiky. Nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky titulom poštovných nákladov za doručenie 1 zásielky (fotokópia doručenky), ktorá vznikla aj v súvislosti s iným exekučným konaním (poštovné za doručovanie takých listín, ku ktorým je originál doručenky pripojený v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si tieto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a nemôže mu priznať duplicitne alebo viacnásobne výdavky, ktoré reálne vznikli iba raz. Keďže exekúcia sa zastavila pre nemajetnosť povinného rozhodol podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku a na zaplatenie trov exekúcie vo výške 44,33 eura zaviazal oprávnenú.
3. Oprávnená napadla odvolaním len zastavujúci výrok uznesenia súdu prvej inštancie, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mala za to, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania označila za predčasné. Zvýraznila, že v danom prípade je povinný fyzickou osobou v produktívnom veku (38 rokov), čo je predpokladom toho, že v budúcnosti môže nadobudnúť majetok. Namietala, že súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, mala za to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k upokojeniu jej pohľadávky, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Napadnuté uznesenie označila za nepreskúmateľné, pretože exekučný súd rozhodnutie o zastavení exekúcie riadne neodôvodnil, neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali nemajetnosť povinného, ani žiadne šetrenia vykonané samotným exekútorom alebo súdom, ktoré by preukazovali nemajetnosť povinného. Podotkla, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že jej právo ako oprávnenej na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Vybrala si súdneho exekútora, ktorý má sledovať zmenu majetkových pomerov povinného počas celej doby trvania exekúcie, čím preniesla túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora. Naviac mimo prebiehajúcej exekúcie nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jej pohľadávku. Poukázala, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike, výnimky umožňuje len zákon. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a pod. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávnenej, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Uzavrela, že exekučný súd je povinný postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
4. Súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej uviedol, že sa nestotožňuje s jej právnou argumentáciou, nakoľko v danej veci bola vylustrovaná (priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by podľa jeho názoru bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Záverom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, v ktorom súd dospel k záveru, že nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Svoj záver argumentačne podporil i uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 21. 06. 2018 sp. zn. 4CoE/56/2018, uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012-63 a tiež rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 20. 10. 2011 sp. zn. IV ÚS 452/2011.
Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
5. K odvolaniu oprávnenej sa povinný písomne nevyjadril.
6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnená sa návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 25. 02. 2013, domáhala vymoženia pohľadávky vo výške 138,28 eura s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu vykonateľného Výkazu nedoplatkov č. 1200508320 z 24. 09. 2012 spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť 18. 10. 2012 a vykonateľnosť 19. 02. 2012. Súd prvej inštancie poveril dňa 27. 03. 2013 súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, so sídlom Exekútorského úradu Malacky, Duklianskych Hrdinov 2946/6, vykonaním exekúcie. Súdu prvej inštancie bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiaden majetok. Súd prvej inštancie o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie rozhodol napadnutým uznesením.
8. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01. 07. 2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie (do 31. 03. 2017), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie (do 31. 03. 2017), exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie (do 31. 03. 2017) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
14. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora si vyberá oprávnený. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť
vykonávaných exekúcií v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.
15. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie, pričom existencia nedostatku majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Návrh na zastavenie exekúcie môže podať len účastník exekučného konania, alebo o zastavení rozhodne súd bez návrhu. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
16. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie v predmetnej veci predchádzalo šetrenie súdneho exekútora, ktorý predložil súdu prvej inštancie na preukázanie uvedeného exekučný spis, z ktorého je zrejmé, že súdny exekútor zistil u povinného negatívnu majetkovú podstatu, podporenú i výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Šetrením vykonaným súdnym exekútorom bolo zistené, že nie je ani reálny predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného. Z uvedeného vyplýva záver, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď po zistení nemajetnosti povinného zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný nedisponoval majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie.
17. Odvolací súd v závere rozhodnutia poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu tak nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti, pri prípadnej zmene majetkových pomerov povinného, nový návrh na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávnenej. V takom prípade ale musia byť preukázané skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver, že povinný nejaký exekvovateľný majetok skutočne nadobudne (napríklad povinný je dedičom v neskončenom dedičskom konaní, vznikne mu v krátkej budúcnosti nárok na starobný dôchodok, disponuje nesplatnými pohľadávkami voči svojim dlžníkom a pod.), nestačí len samotný fakt, že povinný existuje a preto niekedy v budúcnosti môže nejaký majetok nadobudnúť. Takýto výklad by popieral význam ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ale žiadne trovy odvolacieho konania mu preukázateľne nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).