Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-79-2019.pdf
PDF · 90.11 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/79/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci manželky H. H., S.. XX.XX.XXXX, M. L. XX, X., právne zastúpený JUDr. Mgr. Martinou Tomasovou, advokátkou, so sídlom ul. 1. mája 216/7, Poprad, proti manželovi H. H., S.. XX.XX.XXXX, M. Q. XXX/XX, Ľ., t.č. M. Š. XX, V., právne zastúpený JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, so sídlom Štefánikova 8, Poprad, o určenie manželského výživného, o odvolaní manželov proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Pc/40/2017 - 116 zo dňa 03.08.2018, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal voči svojej manželke uloženia povinnosti prispievať na jeho výživu sumou 120,- eur mesačne.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto : „I. Manžel j e p o v i n n ý platiť manželke výživné mesačne vo výške 100,- eur vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 24.8.2017.
II. V prevyšujúcej časti súd návrh manželky z a m i e t a .
III. Zaostalé výživné za obdobie od 24.8.2017 do 31.7.2018 vo výške 225,80 eur súd p o v o ľ u j e manželovi splácať v 20,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc mesiacom august 2018 až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok k rukám manželky.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Vykonaným dokazovaním súd uzavrel, že predmetom konania je návrh manželky na určenie manželského výživného od podania návrhu 24.8.2017. Základným predpokladom na určení manželského výživného je rovnaká životná úroveň oboch manželov. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov trvá, manželia sú v rozvodovom konaní a od mája 2017 nežijú
v spoločnej domácnosti. Manžel si svoju vyživovaciu povinnosť voči manželke neplnil, preto nariadeným neodkladným opatrením mu bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne od 1.11.2017, ktoré platí pravidelne. Manželka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú dcéru W., S.. XX.X.XXXX, pochádzajúcu z manželstva., dieťa bolo neodkladným opatrením zverené do osobnej starostlivosti matke, manželke a otec, manžel bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 70,- eur. Manželka je s dieťaťom na rodičovskej dovolenke, čím má obmedzené možnosti sa zamestnať, pracuje na skrátený pracovný čas ako pomocná cukrárka s dojednanou mzdou 120,- eur mesačne. Okrem toho poberá rodičovský príspevok a prídavok na jedno dieťa. Manžel je riadne zamestnaný, jeho priemerná mesačná mzda je vo výške 754,47 eur, okrem toho pracuje ako taxikár na dohodu o vykonaní prác. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal, aby určená výška zabezpečila v zásade rovnakú životnú úroveň manželov vzhľadom na ich konkrétne pomery, vychádzajúc pritom zo zákonných kritérií v § 75 Zákona o rodine. Súd mal za to, že príjem manžela je dostačujúci, aby mohol riadne vyživovať aj svoju rodinu, preto súd určil povinnosť platiť výživné manželke mesačne vo výške 100 eur počnúc dňom podania návrhu, t.j. 24.8.2017. V prevyšujúcej časti súd návrh manželky, ktorá navrhla zaviazať manžela platiť výživné vo výške 120,- eur zamietol.
4. Súd určil manželovi platiť výživné dňom 24.8.2017 vo výške 100,- eur mesačne. Manžel začal platiť výživné určené nariadeným neodkladným opatrením od 1.11.2018 vo výške 100,- eur, ktoré platí pravidelne, čo potvrdili obaja manželia vo svojich výpovediach. Manžel vyživovaciu povinnosť voči manželke si neplnil v období od 24.8.2017 do 31.10.2018, v mesiaci august za 8 dní v určenej výške 100,- eur to predstavuje sumu 25,80 eur a v mesiacoch september a október zhodne, každý mesiac po 100,- eur, spolu zaostalé výživné vo výške 225,80 eur, ktoré mu umožnil splácať v 20,- eurových mesačných splátkach, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
III. Obsah odvolaní
6. Proti všetkým výrokom rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Okresný súd Kežmarok nesprávne právne posúdil existenciu dôvodov na aplikáciu § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Nestotožňuje sa s názorom, že životná úroveň v období, za ktoré navrhovateľka požadovala toto výživne, je rozdielna. Navrhovateľka objektívne a preukázateľne disponuje mesačným príjmom cca. 440,- eur mesačne, pracuje na dohodu o pracovnej činnosti ako pomocná kuchárka a neboli u nej zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že nemôže dosahovať vyšší príjem. Je zrejmé, že majetkové pomery u navrhovateľky a odporcu sú relatívne rovnaké, či dokonca u navrhovateľky vyššie. Na základe vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že neboli splnené podmienky na priznanie manželského výživného, keďže na jednej strane oprávnený nepreukázal odvodenosť svojich potrieb a na druhej strane povinný nedisponuje dostatočnými schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi na plnenie manželského výživného. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by životná úroveň navrhovateľky v rozhodnom období, za ktoré požadovala toto výživné, bola nižšia, než životná úroveň navrhovateľa zohľadniac nielen mesačný príjem finančných prostriedkov účastníkov získaných z rôznych zdrojov, ale aj naše celkové majetkové pomery. Z dôkazového materiálu je preukázateľné, že ani na strane navrhovateľky v súčasnosti nie je možné hovoriť o potrebe plnenia manželského výživného zo strany odporcu nielen vo vzťahu k celkovým príjmom, ktoré špecifikoval, ale vo vzťahu k celkovým majetkovým pomerov navrhovateľky, nakoľko táto v súčasnosti disponuje sumou približne 11 000 eur z predaja nehnuteľnosti patriacej do BSM, pričom samozrejme tou istou sumou disponuje aj ona. On naďalej plní platby spojené s úhradou nášho spotrebného úveru a iných obdobných pôžičiek. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol.
7. Manželka v zákonnej lehote podala odvolanie proti výroku IV. rozsudku. Keďže navrhovateľka podala návrh na určenie manželského výživného vo výške 120,- €/mesiac a súd prvej inštancie priznal navrhovateľke manželské výživné vo výške 100,- €/mesiac, tak navrhovateľka v danom konaní mala úspech vo veci 83,33%. Odporca mal čiastočný úspech vo veci a to v rozsahu 16,66%. Vzhľadom na pomer úspechu navrhovateľky a úspechu odporcu /83,33%-16,66%/, bola navrhovateľka úspešná v danom konaní celkom v rozsahu 66,67%, a teda v takomto rozsahu mal súd prvej inštancie navrhovateľke priznať náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi - odporcovi. Súd prvej
inštancie odkázal iba na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku a to § 52 a § 55 C.m.p., avšak neuviedol tie okolnosti, pre ktoré by nebolo by nebolo spravodlivé navrhovateľke priznať náhradu trov konania. Navrhla, aby odvolací súd zmenil IV. výrok napádaného rozhodnutia prvostupňového súdu sp. zn. 5Pc/40/2017-116 zo dňa 3.8.2018 tak, že navrhovateľke prizná náhradu trov konania v rozsahu 66,67% voči odporcovi.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 71 ods. 1 ZoR, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
9. Právna úprava vyživovacej povinnosti medzi manželmi sleduje zabezpečenie právnej istoty vo vzťahu k zabezpečeniu rovnakej životnej úrovne manželov, ktorá je odôvodnená tak princípom solidarity, ako aj rovnakým postavením manželov v právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú z manželského zväzku. Rovnosť životnej úrovne manželov však nemožno chápať len výlučne teoreticky, t.j. iba porovnaním zárobkov manželov, ale je potrebné skúmať aj potreby oprávneného manžela a podľa ZoR je potrebné skúmať tiež právne relevantnú skutočnosť, ktorou je starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov.
10. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti. Okresný súd Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pc/32/2017 dňa 10.8.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal manžela povinnosťou prispievať na výživu manželky sumou 100 Eur mesačne. Uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove, č.k. 18 CoP 25/2017-54 zo dňa 26.10.2017. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2017. Na súd prebieha konanie o rozvod ich manželstva. Mal. W. bola do rozvodu manželstva zverená do osobnej starostlivosti manželky, navrhovateľovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 70,- eur mesačne.
11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že príjmové pomery manželov nie sú rovnaké. Manželka je poberateľkou rodičovského príspevku, zabezpečuje celodennú starostlivosť o mal. W.. Jej zárobkové možnosti sú tak výrazne limitované. Na druhej strane manžel je riadne zamestnaný, nemá žiadne obmedzenia v schopnosti dosahovať príjem. Súd prvého stupňa preto opodstatnene rozhodol o povinnosti odporcu za účelom vyrovnania životnej úrovne účastníkov prispievať vo vzťahu k navrhovateľke sumou 100,- eur mesačne. Účastníci konania vedú fakticky oddelený život, nehospodária spolu, sami si uhrádzajú svoje životné potreby. Manželka zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť o mal. W., ktorá pochádza z manželstva účastníkov konania.
12. Vo vzťahu k odvolacej námietke manžela, že manželka, rovnako ako manžel disponuje sumou 11.000 Eur z predaja spoločnej nehnuteľnosti odvolací súd udáva, že peňažné prostriedky získané z predaja majetku získali obidvaja manželia, takže aj na strane manžela došlo k zlepšeniu jeho majetkových pomerov o túto sumu. Taktiež vyplatením hypotekárneho úveru zanikla povinnosť splácať splátky úveru,
ktoré manžel zahrnul do svojich mesačných výdavkov. Z uvedeného dôvodu má odvolací súd za to, že by bolo v rozpore so zásadou rovnakej životnej úrovne, ak by súd zohľadnil na strane manželky príjem z predaja nehnuteľnosti a na strane manžela, ktorý je v tomto konaní povinnou osobou z výživného by rovnaká okolnosť zohľadnená nebola. Odvolacia námietka je tak nedôvodná.
13. Manželka odvolaním napadla výrok o trovách konania. Má za to, že je dôvodná aplikácia § 55 CMP a je spravodlivé jej priznať náhradu trov konania vzhľadom na úspech v konaní.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
14. Generálna klauzula formulovaná v § 52 CMP vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 55 CMP predstavuje tzv. materiálny korektív. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že aplikácia ustanovenia § 55 CMP musí byť náležite odôvodnená. V porovnaní s § 53 CMP, v ktorom je upravená taktiež výnimka z rozhodovania o trovách konania, nie je pri aplikácii § 55 rozhodujúcim kritériom úspech v konaní. Predpoklad, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať niektorému z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci, a to za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde o konania uvedené v § 53 CMP. Taktiež je potrebné poznamenať, že pri hodnotení kritéria, či je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať náhradu trov konania, nie je jediným kritériom zohľadňovanie osobných a majetkových pomerov účastníkov. Relevantné sú práve okolnosti prejednávanej veci.
15. Odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby súd priznal náhradu trov konania niektorému z účastníkov mimosporového konania je potrebné, aby boli skutočnosti, ktoré majú nasvedčovať dôvodnosti postupu súdu v zmysle ust. § 55 CMP nad mieru všetkých pochybností preukázané, pretože ide o výnimku z generálnej klauzuly o rozhodovaní súdu o nároku na náhradu trov konania, ktorá sa primárne aplikuje v sporových konaniach. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné v danej veci urobiť jednoznačný záver o tom, že niektorý z manželov zapríčinil rozpad manželstva a v jeho dôsledku zapríčinil, že zásada rovnakej životnej úrovne manželov bola porušená. Ak bol ten spôsobený viacerými okolnosťami, z ktorých iba niektoré možno pričítať na stranu manžela, nie je možné priznať manželke navrhovateľa náhradu trov konania.
16. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).