Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/32/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., R. XXX/XX, R. F., zastúpený: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, proti žalovanému: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., R. XXX/XX, R. F., zastúpená: JUDr. Eva Koleničová, advokátka, Paulínska 20, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. -36 zo dňa 18. decembra 2018 v časti výroku II. o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti náhrady trov konania vo výroku II. p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie a výrokom II. rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. Súd uznesenie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu 25.05.2015 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol, ktoré hnuteľné a nehnuteľné veci a ktoré pohľadávky patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň aby rozhodol o vyporiadaní tohto bezpodielového spoluvlastníctva v súlade so žalobou.

2. Súd zistil, že na Okresnom súde Trnava od 13.03.2018 prebieha pod sp. zn. konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom ide o rovnaký predmet konania, kde žalobcom je L. V. a žalovaným R. V. a vo veci nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Prekážka začatého súdneho konania (podľa § 159 Civilného sporového konania litispedencia) zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnaké strany sporu, rovnaký predmet konania, rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla. Vzhľadom na to, že v danej veci sa jedná o prekážku začatej veci, čo je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd konanie v zmysle (ďalej len ) zastavil.

3. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno označiť ako konanie zahájiteľné oboma účastníkmi neskôr reálne vedeného sporu, v ktorom vykázanie do procesnej pozície žalovaného závisí od faktoru predstihnutia jednej zo sporiacich sa strán tou druhou. V tomto prípade žalobca podal žalobu a z procesného hľadiska tak došlo z jeho strany k zavineniu zastavenia konania, keďže na súde je pod sp. zn. už vedené konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo začaté skôr, a teda predstavuje pre toto konanie prekážku začatého súdneho konania (litispendencie). Z uvedeného dôvodu by mala žalovaná nárok na náhradu

trov konania voči žalobcovi. Žalovanej súd však náhradu trov konania nepriznal, pretože podľa názoru súdu žalovanej v tomto konaní trovy nevznikli. Žalovaná je síce v tomto konaní zastúpená advokátkou, o čom doložila do spisu aj plnomocenstvo na zastupovanie. Tá istá advokátka ju však zastupuje aj v konaní , ktoré časovo predchádza tomuto konaniu, pričom ide o konanie s rovnakými účastníkmi, rovnakým predmetom konania, aj s rovnakými skutkovými okolnosťami, od ktorých sa odvodzuje právo. Preto k prevzatiu a príprave zastúpenia už v rovnakej veci prišlo (iba v konaní vedenom pod sp. zn. ). Takisto zaslanie vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa 28.06.2018 bolo neúčelné predovšetkým vzhľadom ku skutočnosti, že išlo o nadbytočný úkon, keďže žalovaná v tom čase už vedela, že prebieha totožné konanie pod sp. zn. , v ktorom je žalobkyňou.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne v časti, v ktorej súd rozhodol o náhrade trov konania z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná v odvolaní poukázala na to, že súd nezistil, že na súde od 13.03.2018 prebieha pod sp. zn. konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ale bola to práve žalovaná, ktorá vo svojom vyjadrení na túto skutočnosť súd i žalobcu upozornila. Žalovaná je toho názoru, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, tým, že podal žalobu v tej istej veci v akej už súdne konanie začalo (litispendencia), a preto je nespochybniteľný právny nárok žalovanej na priznanie náhrady trov konania v súlade s v celom rozsahu. Súd mohol a mal zastaviť konanie po podaní predmetnej žaloby a ešte pred zaslaním uznesenia zo dňa 18.06.2018, ktorým žalovanú vyzval podľa a to pod hrozbou rozhodnutia aj bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie, ktorým by podanej žalobe zo strany žalobcu bolo vyhovené. Uvedené poučenie bolo dokonca zvýraznené hrubým písmom, čo vyvolalo v žalovanej ako laikovi dôvodné obavy a okamžite kontaktovala svojho právneho zástupcu a žiadala, aby bolo uzneseniu súdu/výzve v plnom rozsahu vyhovené. Žalovaná si nemohla dovoliť odignorovať rozhodnutie súdu vo forme uznesenia a čakať či si súd včas všimne, že ide o litispendenciu, alebo či rozhodne rozsudkom pre zmeškanie. Na druhej strane je tu ústavné právo žalovanej zvoliť si právneho zástupcu a nechať sa pred súdom zastupovať. To, že si žalovaná zvolila toho istého advokáta ako v konaní, v ktorom podávala žalobu sama, nemení nič na tom, že po podaní žaloby žalobcom si musela žalovaná dohodnúť rokovanie v advokátskej kancelárii, na toto rokovanie sa dostaviť, predložiť listinné dôkazy priložené k žalobe a venovať uvedenému čas i peniaze (bez svojho zavinenia). Pokojne mohla žalovaná navštíviť aj iného advokáta a splnomocniť aj tohto, pričom proces prevzatia zastupovania a rokovania pred vyjadrením k podanej žalobe a jej prílohám by bol totožný. Žalovaná dala do pozornosti súdu najmä tú skutočnosť, že boli predložené viaceré listinné dôkazy, vrátane rozsiahleho znaleckého posudku. Vyššie uvedené platí aj na strane právneho zástupcu, ktorý venoval čas rokovaniu so žalovanou, vysvetlenie jej právnej stránky veci a vyhodnotenie predložených listín a vypracovaním vyjadrenia. Koniec koncov žalovaná je viazaná výzvou súdu a musela na ňu reagovať pokiaľ sa nechcela vystaviť reálnej hrozbe rozhodnutia rozsudkom, ktorým by súd žalobe podanej žalobcom vyhovel.

5. Rozhodnutie súdu o nepriznaní trov žalovanej nemožno považovať za správne, spravodlivé ani v súlade so zákonom, nakoľko v prvom rade pochybil žalobca, keď podal žalobu v už začatej veci a v druhom rade pochybil súd, keď po prijatí žaloby nepreveril, či už uvedené konanie neprebieha pod inou spisovou značkou. Ak by súd postupoval s odbornou starostlivosťou a po podaní žaloby zistil, že ide o litispendenciu, mohol a mal konanie zastaviť, minimálne mohol a mal vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril, či na podanej žalobe trvá. Každopádne nebolo potrebné ani nevyhnutné rozhodnúť uznesením, aby sa žalovaná v lehote 15 dní k žalobe vyjadrila, predložila dôkazy a pod. pod hrozbou už vyššie uvedenou. Uvedený úkon súdu bol nadbytočný, nehospodárny, neefektívny a spôsobil tak finančnú a časovú ujmu na strane žalovanej, ktorá bez svojej viny musela vynaložiť čas a financie na vyhovenie doručenému uzneseniu/výzvy zo dňa 18.06.2018. Súd nedôvodne uvádza, že trovy žalovanej nevznikli, pričom z predloženého plnomocenstva v tomto konaní je zrejmé, že žalovaná sa zaviazala k uhradeniu trov právneho zastupovania v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov a teda je zrejmé, že právne služby prijíma za odplatu so striktnými pravidlami. Súd tiež vo svojom odôvodnení uvádza, že v konaní a ide o skutkovo rovnaké okolnosti, s čím po oboznámení sa s predloženými listinami zo strany žalobcu nemožno súhlasiť a predmetom dokazovania budú práve skutkové okolnosti prípadu. Žalovaná by si nemohla svoje trovy vzniknuté v tomto konaní uplatniť ani v konaní .

6. Súd nepriznanie trov odôvodnil aj tým, že právna zástupkyňa žalovanej zastupuje žalovanú aj v konaní , avšak už nezobral na zreteľ, že právna zástupkyňa pre pracovné vyťaženie nemusela prevziať zastupovanie v konaní . Ak sa chcela a musela právna zástupkyňa vyjadriť v konaní , musela byť na toto aj splnomocnená po procesnej stránke. Právna zástupkyňa sa musela oboznámiť s dôkazmi predloženými v konaní ako aj s podanou žalobou. Nič však nenasvedčuje tomu, že tieto isté argumenty a dôkazy budú žalobcom predložené aj v konaní . Žalobca môže predložiť úplne iné stanovisko a dôkazy v konaní , a teda úkony vykonané v tomto konaní by tak ostali na pleciach právnej zástupkyne a žalovanej (bez ich najmenšieho zavinenia). Právna zástupkyňa musela vytvoriť priestor na rokovanie so žalovanou aby jej vysvetlila procesnú stránku veci, aby prebrali listinné dôkazy a výzvu súdu a zaujali k tomu spoločné stanovisko, nehovoriac o vypracovaní písomného vyjadrenia vo veci, kedy až na základe a po podaní tohto vyjadrenia súd konanie zastavil. Naskytuje sa tu aj dôvodná obava, že ak by žalovaná súd neupozornila na litispendenciu, tak jej trovy právneho zastupovania by sa navýšili aj účasťou na pojednávaní, ktoré by po podanom vyjadrení nasledovalo. Nie je právne udržateľné, aby žalovaná a jej právna zástupkyňa niesli negatívne dopady pri pochybení žalobcu a následne súdu. Úkony, ktoré vykonala žalovaná, resp. jej právna zástupkyňa, boli vykonané výlučne na výzvu a pod tlakom súdu (pod hrozbou rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie). Žalovanej v tomto konaní reálne vznikli trovy konania v zmysle predloženého plnomocenstva zo dňa 27.06.2018 si uplatňuje náhradu trov konania za 2 úkony právnej služby (prevzatie a prvé rokovanie s klientom, písomné vyjadrenie), 2x režijný paušál 1.309,72 eura. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov konania a priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaná si zároveň uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v časti výroku II. o náhrade trov konania nie je dôvodné.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania správne, ak žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

9. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil tým, že žalobca síce zavinil zastavenie konania, avšak žalovanej v tomto konaní trovy nevznikli. Žalovaná je v tomto konaní zastúpená advokátkou, o čom doložila do spisu aj plnomocenstvo na zastupovanie, tá istá advokátka ju však zastupuje aj v konaní , ktoré časovo predchádza tomuto konaniu, pričom ide o konanie s rovnakými účastníkmi, rovnakým predmetom konania, aj s rovnakými skutkovými okolnosťami, od ktorých sa odvodzuje právo. Preto k prevzatiu a príprave zastúpenia už v rovnakej veci prišlo a zaslanie vyjadrenia žalovanej k žalobe bolo neúčelné preto, že išlo o nadbytočný úkon, keďže žalovaná vedela, že prebieha totožné konanie pod sp. zn. , v ktorom je žalobkyňou.

10. Žalovaná v odvolaní namietala, že zastavenie konania spôsobil žalobca, preto mal byť zaviazaný na zaplatenie trov konania. Nesúhlasila s názorom súdu, že žalovanej trovy konania nevznikli, pretože jej bola doručená výzva formou uznesenia, aby sa k žalobe vyjadrila pod hrozbou rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, žalovaná sa dostavila do kancelárie právnej zástupkyne a právna zástupkyňa prevzala plnomocenstvo, k žalobe sa vyjadrila a namietala prekážku začatého konania. Reálne žalovanej trovy konania vznikli a nemôže doplácať na chybu súdu že si nevšimol, že tomuto konaniu už predchádza podaný návrh o vyporiadanie BSM, ktorý podala žalovaná a nemôže doplácať na chybu žalobcu, ktorý podal návrh napriek tomu, že žalovaná už požiadala o vyporiadanie BSM.

11. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie aplikoval vo veci moderačné právo a z dôvodov osobitného zreteľa žalovanej náhradu trov konania nepriznal (aj keď to v uznesení takto nešpecifikoval). Súd prvej inštancie žalovanej nepriznal náhradu trov konania z dôvodu ich neúčelnosti, ale odvolací súd je toho názoru, že neúčelnosť ako dôvod nepriznania náhrady trov konania prichádza do úvahy až v štádiu ich vyčíslenia s posúdením účelnosti konkrétneho úkonu právnej služby potom, ako už súd právoplatne rozhodol o priznaní základu, resp. rozsahu trov konania.

13. Je pravdou, že na strane súdu došlo k chybe pri zisťovaní, či žalobe žalobcu nepredchádzalo iné konanie v tej istej veci, o čom svedčí pečiatka tzv. lustrácie, kde je uvedené, že žiadna žaloba tých istých strán sporu tomuto návrhu nepredchádzala a súd pokračoval v konaní doručením žaloby protistrane. Na takúto chybu súdu však nemôže doplácať žalobca, ktorý by mal byť podľa názoru žalovanej zaviazaný na náhradu trov konania. Podstatné v prejednávanej veci je, že žalovaná netvrdí v podanom odvolaní, že žalobca vedel, že v rovnakej veci už žalobu o vyporiadanie BSM žalovaná podala. S predpokladom hraničiacim s istotou je možné konštatovať, že žalobca do podania žaloby o vyporiadanie BSM nemal vedomosť o rovnakej žalobe podanej žalovanou, pretože je tiež zastúpený advokátom a v prípade, ak by o tom vedel, takúto žalobu by nepodával, pretože osoba s právnickým vzdelaním vie, že v tej istej veci sa môže viesť len jedno konanie.

14. Tiež nie je podstatný fakt, ktorý v odvolaní zdôrazňuje žalovaná, či súd zasielal žalobu s prílohami na vyjadrenie žalovanej formou uznesenia alebo len výzvou a tiež vyjadrené obavy, či do spisu budú založené rovnaké listinné dôkazy, s ktorými sa musela právna zástupkyňa oboznamovať v tejto veci. nevylučuje ani jednu z foriem výzvy. Je správne konštatovanie súdom prvej inštancie, že právna zástupkyňa žalovanej si uplatní úkon právnej služby za prípravu a prevzatie zastúpenia vo veci vyporiadania BSM v konaní , v ktorom podávala žalobu. Výklad citovaného ustanovenia a s ním ustálená súdna prax považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa výnimočné okolnosti, ktoré zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Podľa názoru odvolacieho súdu aj v tejto prejednávanej veci došlo k výnimočnej procesnej situácii, keď žalobca podal žalobu o vyporiadanie BSM v čase, keď nevedel, že rovnaká žaloba už bola podaná žalovanou. Nebolo nevyhnutné v danej veci, aby sa žalovaná dostavila do kancelárie právnej zástupkyne na poradu, ako to uvádza žalovaná v odvolaní, ale postačoval jeden telefonát, resp. jedna sms správa s informáciou o doručenej žalobe a následné upozornenie súdu, že žaloba v rovnakej veci už podaná bola s uvedením čísla konania (jednou vetou), čo nemusela robiť právna zástupkyňa žalovanej, ale samotná žalovaná. Za poskytnutie takejto informácie sa nie je možné stotožniť s názorom žalovanej, že by jej mali byť priznané voči žalobcovi uplatnené trovy konania vo výške 1.309,72 eura. Za prípadný omyl súdu, ako už bolo vyššie uvedené, nemôže niesť zodpovednosť žalobca a ani súd pri množstve podaní, ktoré sú mu doručované. Preto v takejto výnimočnej situácii, s prihliadnutím ku skutočnosti, že žalovaná vo vyjadrení len upozornila súd, že podaniu žaloby žalobcu predchádza rovnaké konanie vyvolané žalovanou, bolo možné dospieť k záveru, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznala. Aj z vyplýva, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa názoru odvolacieho súdu by nebolo spravodlivé v prejednávanej veci za vyššie uvedených okolností priznať náhradu trov konania žalovanej.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania vo výroku II. v súlade s ako vecne správne potvrdil.

16. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi v zmysle v spojení s vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, k podanému odvolaniu sa nevyjadril, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

17. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).