Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoKR-16-2019.pdf
PDF · 151.75 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoKR/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: M. L., H.. X.X.XXXX, E. XX, XXX XX E. zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Monikou Rehákovou, Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava proti žalovanému: JUDr. Ján Bodnár, Žriedlová 3, 040 01 Košice, správca podstaty úpadcu Truck Center Košice, s.r.o., Topásová 52, 040 11 Košice, IČO 31 661 980 zastúpenému advokátom Mgr. Bc. Marekom Figurom, Žriedlová 3, 040 11 Košice o určenie pravosti pohľadávok, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31.1.2019 č. k. 31Cbi/5/2015-355 takto
rozhodol:
1. M e n í rozsudok v I. výroku tak, že zamieta žalobu o určenie, že pohľadávka žalobcu v prihláške do konkurzného konania na majetok dlžníka podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov z 1.5.2005 titulom nájmu vedená v konečnom zozname pohľadávok pod č. 2 až 16 medzi Truck Center Košice, s.r.o., Topásová 52, 040 11 Košice ako dlžníkom a P.. M. L. ako veriteľom v celkovej výške 8.292,12 eura je nesporná čo do právneho dôvodu, pravosti aj výšky.
2. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, t. j. o určenie, že pohľadávka žalobcu v prihláške do konkurzného konania na majetok dlžníka podľa Nájomnej zmluvy č. 001/2008 z 3.12.2007 medzi Truck Center Košice, s.r.o., Topásová 52, 040 11 Košice ako dlžníkom a P.. M. L. ako veriteľom od 24.2.2010 na základe kolaudačného rozhodnutia do 29.4.2013 vedená v konečnom zozname pohľadávok pod č. 17 v celkovej výške 54.093,89 eura a pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania na majetok dlžníka vo výške 254.000,- eur, ktorá vznikla na základe dražby 237/2013 a 238/2013 Dražobnej spoločnosti, a.s. Bratislava, vedená v konečnom zozname pohľadávok pod č. 1, sú nesporné čo do právneho dôvodu, pravosti a výšky, a vo výroku III. o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania.
3. M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania tak, že žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom I. určil, že pohľadávka žalobcu v prihláške do konkurzného konania na majetok dlžníka podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov z 1.5.2005 titulom nájmu vedená v konečnom zozname pohľadávok pod č. 2 až 16 medzi Truck Center Košice, s.r.o., Topásová 52, 040 11 Košice ako dlžníkom a P.. M. L. ako veriteľom v celkovej výške 8.292,12 eura je nesporná čo do právneho dôvodu, pravosti aj výšky, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,
III. návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 43C/167/2013 zamietol a IV. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 66 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou z 23.4.2015 žalobca žiadal určiť, že jeho pohľadávka uplatnená prihláškou pohľadávky a vedená v konečnom zozname pohľadávok
- pod por. č. 1 vo výške 254.000,- eur,
- pod číslom 2 - 16 v celkovej výške 8.292,12 eura,
- pod číslom 17 v celkovej výške 54.093,89 eura,
- pod číslom 18 - 21 v celkovej výške 2.388,30 eura a
- pod číslom 22 - 24 v celkovej výške 300,- eur sú nesporné čo do právneho dôvodu, pravosti a výšky. Ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vylúčiť zostatok z dražby pozemku vo vlastníctve žalobcu podľa Notárskej zápisnice N 1117/2013, Nz 14137/2013, NCR1s 14466/2013 z 29.4.2013 v sume 254.000,- eur na základe dražby 237/2013 a 238/2013 Dražobnej spoločnosti, a.s. Bratislava v sume 254.000,- eur zo súpisu konkurznej podstaty vo veci vyhláseného konkurzu na úpadcu Truck Center s.r.o. Košice v konkurze, IČO 31 661 980.
3. O žalobcom pôvodne uplatnenom nároku rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom dňa 5.12.2016 č. k. 31Cbi/5/2015-137 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Na základe žalobcom podaného odvolania odvolací súd rozsudkom zo dňa 17.8.2017 č. k. 4CoKR/20/2017-224 napadnutý rozsudok
a/ potvrdil vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobný návrh žalobcu
- o určenie, že pohľadávka žalobcu k prihláške do konkurzného konania na majetok dlžníka o platení dňa 31.1.2014 odvodov do Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zdravotnej poisťovne Dôvera, o platení faktúry č. 120/129 od PaP Motors, s.r.o. dňa 31.1.2014 v celkovej výške 2.388,30 eura za úpadcu zo súkromných peňazí P.. M.V. L., vedená v konečnom zozname pod č. 18-21/, medzi Truck Center Košice, s.r.o., Topásová 32, 040 11 Košice ako dlžníkom a P.. M. L. ako veriteľom, je nesporná čo do právneho dôvodu, pravosti a výšky;
- o určenie, že pohľadávka žalobcu k prihláške do konkurzného konania na majetok dlžníka podľa dokladov o platení faktúry č. 120/129 od PaP Motors, s.r.o. dňa 28.2.2014, 7.3.2014 a 14.3.2014 v celkovej výške 300,00 eur za úpadcu zo súkromných peňazí P.. M. L., vedená v konečnom zozname pod č. 22-24/, medzi Truck Center Košice, s.r.o., Topásová 52, 040 11 Košice ako dlžníkom a P.. M. L. ako veriteľom, je nesporná čo do právneho dôvodu, pravosti a výšky;
- o uloženie povinnosti správcovi vylúčiť zostatok z dražby pozemku vo vlastníctve P.. M. L. podľa Notárskej zápisnice č. N 1117/2013, Nz 14137/2013, NCR1s 14466/2013 z 29.4.2013 v sume 254.000,00 eur na základe dražby 237/2013 a 238/2013 Dražobnej spoločnosti, a.s. Bratislava v sume 254.000,00 eur zo súpisu konkurznej podstaty vo veci vyhláseného konkurzu na úpadcu Truck Center s.r.o. Košice „v konkurze“, IČO 31 661 980.
b/ zrušil vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie, že
- pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu Truck Center Košice, s.r.o., Topásová 52, 040 11 Košice, IČO 31 661 980, zapísaný v OR OS Košice I oddiel Sro, vložka č. 2249 prihláškou pohľadávky por. č. 1, vo výške 254.000,00 eur, ktorá vznikla na základe dražby 237/2013 a 238/2013 Dražobnej spoločnosti, a.s. Bratislava v sume 254.000,00 eur medzi Truck Center Košice, s.r.o., Topásová 52, 040 11 Košice ako dlžníkom a P.. M.B. L. ako veriteľom, je nesporná čo do právneho dôvodu, pravosti a výšky.
- pohľadávka žalobcu v prihláške do konkurzného konania na majetok dlžníka podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 1.5.2005 titulom nájmu vedená v konečnom zozname pohľadávok pod číslom 2-16 medzi Truck Center Košice, s.r.o., Topásová 52, 040 11 Košice ako dlžníkom a P.. M. L. ako veriteľom v celkovej výške 8.292,12 eura, je nesporná čo do právneho dôvodu, pravosti a výšky.
- pohľadávka žalobcu k prihláške do konkurzného konania na majetok dlžníka podľa Nájomnej zmluvy č. 001/2008 z 3.12.2007 od 24.2.2010 na základe kolaudačného rozhodnutia do 29.4.2013 v celkovej výške 54.093,89 eura, vedená v konečnom zozname pod č. 17/ medzi Truck Center Košice, s.r.o., Topásová 52, 040 11 Košice ako dlžníkom a P.. M. L. ako veriteľom, je nesporná čo do právneho dôvodu, pravosti a výšky a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd považoval závery súdu prvej inštancie týkajúce sa pohľadávky evidovanej správcom pod por. č. 1 za predčasné. Poukázal na to, že na zabezpečenie pohľadávky N. a.s. z úverovej zmluvy uzavretej s úpadcom boli uzavreté dve záložné zmluvy, a to so žalobcom, ktorý založil pozemky, a s úpadcom, ktorý založil stavbu (postavenú na týchto pozemkoch). Z notárskej zápisnice č. N 1117/2013 o priebehu dražby č. 237/13 vyplýva, že boli dražené pozemky a čistý výťažok dražby činil 254.000,- eur a v druhej dražbe č. 238/2013 sa podľa notárskej zápisnice č. 1119/2013 vydražila stavba za 1.108.000,- eur. Odvolací súd zastával názor, že prebytok finančných prostriedkov z dražby pozemkov č. 237/2013 mohol vzniknúť len ak pri uspokojení základného nároku veriteľa a nákladov dražby zo záložnej zmluvy č. 773/2008/ZZ z 27.6.2008 (uzavretej medzi bankou a žalobcom) sa zvýšili finančné prostriedky. Túto skutočnosť nebolo možné posúdiť, pretože vykonaným dokazovaním nebolo zistené, do akej výšky zabezpečenia bola uzavretá uvedená zmluva o záložnom práve medzi žalobcom a N. a aké boli náklady dražby č. 237/2013, pretože boli predložené náklady oboch dražieb vo výške 44.833,- eur. Preto po vrátení veci bolo úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti č. 773/2008/ZZ a zistiť výšku dlhu ku dňu dražby a výšku výdavkov súvisiacich s touto dražbou. Ak sa preukáže, že suma získaná vydražením pozemkov je vyššia ako súčet reálnej pohľadávky banky spolu s nákladmi dražby, v rozdiele by bola pohľadávka žalobcu oprávnená, v opačnom prípade prichádza do úvahy záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti tohto nároku žalobcu. Súčasne odvolací súd uviedol, že prebytok získaný z druhej dražby č. 238/2013 (stavby) patrí do konkurznej podstaty úpadcu. Pohľadávky vedené pod por. č. 2 - 17 poprel správca z dôvodu, že nie sú vedené v účtovníctve úpadcu. Odvolací súd poukázal na to, že u pohľadávok č. 2-16 vyplývajúcich zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.5.2005, v ktorej si zmluvné strany dohodli mesačné nájomné 20.000,- Sk, žalobca v odvolacom konaní predložil výpisy z účtov, podľa ktorých platil dohodnuté nájomné od uzavretia zmluvy v dohodnutej výške. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu sa tieto platby nenachádzajú v účtovníctve úpadcu a tento rozpor bude treba odstrániť najmä výsluchom správcu. K pohľadávke žalobcu vedenej pod por. č. 17 a vyplývajúcej z nájomnej zmluvy č. 001/2008 odvolací súd uviedol, že bude potrebné zistiť, či došlo ku kolaudácii stavby, z výpisov z účtu bude potrebné zistiť, či došlo k plateniu nájomného podľa zmluvy v prospech žalobcu, a teda či nejde o fiktívnu zmluvu vzhľadom na to, že ju uzatvárali spriaznené osoby. Ak sa preukáže reálny nájomný vzťah, je potrebné zistiť, či výška ročného nájmu nie je stanovená vyššie ako obvyklý nájom u podobných pozemkov v danom čase a lokalite.
4. Súd prvej inštancie v novom konaní vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 19.1.2015 sp. zn. 30K/12/2013 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Truck Center Košice, s.r.o., Košice a za správcu bol ustanovený Prof. RNDr. Michal Tkáč, CSc.. Uznesením zo dňa 29.4.2015 č. k. 30K/12/2013-969 bol tento správca odvolaný a za správcu bol ustanovený žalovaný. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobca prihláškami nezabezpečených pohľadávok si prihlásil pohľadávku vo výške 254.000,- eur titulom neoprávnene prijatého výťažku z dražby pozemku vo vlastníctve žalobcu (por. č. 1), pohľadávku vo výške 8.292,12 eura titulom nájomného za obdobie od 10/2012 do 12/2013 (por. č. 2-16) a pohľadávku vo výške 54.083,89 eura titulom nájmu pozemku na základe zmluvy o nájme č. 001/2008 zo dňa 3.12.2007 za obdobie od 24.2.2010 do 29.4.2013. Všetky tieto pohľadávky pôvodný správca podstaty úpadcu poprel dňa 7.4.2015 čo do výšky, právneho dôvodu a poradia z dôvodov uvádzaných žalobcom v konaní. V zozname spriaznených osôb je žalobca označený ako spriaznená osoba s úpadcom. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že nájomnú zmluvu č. 001/2008 uzavrel žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom dňa 3.12.2007, jej predmetom bol pozemok S.. Č.. XXX/XXX zapísaný na F. Č.. XXXXX za dohodnuté nájomné 0,- Sk ročne počas doby výstavby a od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia 96,- Sk/m2 ročne, t. j. 513.120,- Sk ročne za celý predmet nájmu. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.2.2010 odkedy si uplatnil žalobca dohodnuté nájomné do 29.4.2013 v celkovej výške 54.093,89 eura. Primeranosť dohodnutej výšky nájomného preukazoval žalobca nájomnou zmluvou uzavretou dňa 19.4.2007 medzi Mestom Košice ako prenajímateľom a spoločnosťou B.P.ZEISS, s.r.o. Košice ako nájomcom, za ktorú nájomca platil za nájom pozemku susediaceho s S.. Č.. XXX/XXX nájomné vo výške 96,- Sk/m2 ročne. Žalobca a P. L. ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na F. Č.. XXXXX E.. Ú.. K. Z. prenajali úpadcovi zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.5.2005 túto nehnuteľnosť na dobu určitú v trvaní 5 rokov za mesačné nájomné 20.000,- Sk. Žalobca predložil výpisy z účtov, z ktorých vyplýva, že platil dohodnuté nájomné vo výške 20.000,- Sk, resp. 663,88 eura od 5.10.2005 do 4.12.2009 a dňa 5.4.2013. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v zozname záväzkov z obchodného styku úpadcu
k 16.1.2014 je medzi veriteľmi uvedený aj žalobca s pohľadávkou vo výške 8.292,12 eura z dôvodu neuhradeného nájmu z uvedenej nájomnej zmluvy. Zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci č. 773/2008/ZZ uzavretej medzi žalobcom ako záložcom a N., a.s. ako záložným veriteľom zo dňa 27.6.2008 súd prvej inštancie zistil, že predmetom zálohu boli pozemky žalobcu zapísané na F. Č.. XXXXX E.. Ú.. A. Z. S.. Č.. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX Z. a parc. č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX Z.. Zo zmluvy vyplýva, že žalobca ručil záložnému veriteľovi za splnenie záväzku dlžníka zo zmluvy o termínovanom úvere č. 748/2008/ZZ zo dňa 27.6.2008 uzavretej medzi veriteľom N., a.s. a spoločnosťou B.P.ZEISS, s.r.o. (úpadcom). Záväzok úpadcu voči žalobcovi titulom výťažku z dražby pozemku vo výške 254.000,- eur je uvedený v zozname záväzkov úpadcu k 16.1.2014. Súd prvej inštancie zo zoznamu záväzkov úpadcu - ostatní nezabezpečení veritelia k 12.12.2013 zistil, že medzi ostatnými veriteľmi je uvedený aj žalobca, a to ako veriteľ vo výške 254.000,- eur titulom výťažku z dražby pozemku a v sume 8.915,91 eura z dôvodu pôžičky od spoločníka. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na notársku zápisnicu N 1117/2013, Nz 14137/203, NCR1s 14466/2013 spísanú notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou o priebehu dražby č. 237/2013 konanej dňa 29.4.2013 o 15,40 hod., ktorej predmetom bol pozemok žalobcu vydražený za sumu 254.000,- eur, a na notársku zápisnicu N 1119/2012, Nz 14148/2013 NCR1s 14468/2013 spísanú notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou o priebehu dražby č. 238/2013 konanej dňa 29.4.2013 o 16,00 hod., v ktorej sa dražila stavba patriaca úpadcovi a bola vydražená za sumu 1.108.000,- eur. Náklady dražby v prvom prípade činili 8.992,75 eura a v druhom prípade 35.840,88 eura. Po uspokojení záložného veriteľa v sume 1.064.520,35 eura a odrátaní nákladov dražby vo výške 44.833,63 eura notárka prebytok z dražby 2 uložila do notárskej úschovy. Z tejto sumy boli uspokojení ostatní záložní veritelia a zostatok peňazí 245.974,56 eura previedla notárka na účet úpadcu. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobca vyzval správcu podstaty listom z 31.3.2015, aby vylúčil sumu 254.000,- eur z podstaty úpadcu. Keďže v súpise všeobecnej podstaty bola zapísaná len suma 109.285,13 eura, konkurzný súd uznesením zo dňa 20.5.2015 vyzval žalobcu, aby v lehote 30 dní podal žalobu o vylúčenie peňažných prostriedkov v sume 109.285,13 eura z podstaty úpadcu. Žaloba o vylúčenie tejto sumy z podstaty úpadcu bola vedená na Okresnom súde Košice l pod sp. zn. 26Cbi/7/2015 a rozsudkom zo dňa 14.6.2016 súd žalobu zamietol. Odvolací súd dňa 31.7.2018 v konaní č. 3CoKR/20/2017 žalobcom napadnutý rozsudok potvrdil.
5. Žalobca odôvodňoval oprávnenosť prihlásenej pohľadávky vo výške 254.000,- eur tým, že banka ako záložný veriteľ mohla svoju pohľadávku z úverovej zmluvy uspokojiť zo založenej stavby a vykonanie dražby aj na jemu patriaci pozemok je v rozpore s ustanovením § 151j ods. 4 Občianskeho zákonníka a takto dražbou získaný majetok nemohol byť vo vlastníctve úpadcu. Odkazom na nájomné zmluvy uzavreté medzi žalobcom a úpadcom tvrdil, že úpadca podľa dohody neplatil nájomné za uplatnené obdobie. Výpismi z účtu preukazoval, že úpadca podľa nájomnej zmluvy na nebytové priestory platil mesačne po 20.000,- Sk a v prípade nájmu pozemku preukazoval zmluvou s mestom Košice, že dohodnutá cena nájmu bola v danom čase a lokalite primeraná. Žalovaný nepovažoval sumu 254.000,- eur získanú do majetku úpadcu ako zostatok výťažku dražby nehnuteľností založených úpadcom a žalobcom za neoprávnenú, pretože najprv bola vykonaná dražba pozemku patriaceho žalobcovi (v sume 254.000,- eur) a keďže nedošlo k uspokojeniu pohľadávky záložného veriteľa, bola vykonaná dražba stavby patriacej úpadcovi. Prebytok výťažku teda nepochádza z dražby majetku žalobcu, ktorý bol v celom rozsahu spotrebovaný, ale patrí úpadcovi. Okrem toho poukázal na to, že konateľka úpadcu časť prebytku výťažku (v sume 109.285,13 eura) previedla na svoj osobný účet a nárok na vydanie tejto sumy je na základe žaloby podanej správcom predmetom konania Okresného súdu Košice I sp. zn. 43C/167/2013. Za nedôvodné považoval aj prihlásené pohľadávky evidované pod por. č. 2 - 17, pretože nájom nebol preukázaný v účtovníctve úpadcu, pretože účtovníctvo úpadcu nebolo správcovi predložené, pričom konateľka úpadcu tvrdila, že došlo k strate účtovníctva. Žalovaný súčasne poukázal na to, že pohľadávka č. 17 (nájomné za pozemok) nie je opodstatnená aj preto, že nájomná zmluva nie je evidovaná ani v zmluvnom prehľade záväzkov, ktorý predložil sám dlžník a záväzok dlžníka z tohto dôvodu nie je evidovaný ani v zozname záväzkov predložených dlžníkom.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 153 ods. 1 až 3 C. s. p., § 9 ods. 1, § 28 ods. 1 až 3, § 32 ods. 1 až 3, § 78 ods. 1 až 5 ZKR, § 3 ods. 1, 3 a 4 a § 9 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 676 ods. 2, § 151a, § 151b, § 151j, § 151l, § 151m, § 151ma Občianskeho zákonníka a s poukazom na právny názor uvedený v skoršom rozsudku odvolacieho súdu skúmal dôvodnosť žalobcom prihlásených pohľadávok evidovaných v konkurze pod por. č. 1 - 17.
7. K pohľadávke žalobcu vedenej pod por. č. 2-16 vo výške 8.292,12 eura titulom neuhradeného nájomného za obdobie od 10/2012 do 12/2013 súd prvej inštancie uviedol, že zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavreli žalobca a úpadca dňa 1.5.2005 (na dobu 5 rokov) a žalobca výpismi z účtu preukázal, že od 5.10.2005 v súlade so zmluvou úpadca platil mesačné nájomné v dohodnutej výške 20.000,- Sk, resp. 663,88 eura až do 4.12.2009 a potom 5.4.2013. Nájomný vzťah trval podľa súdu prvej inštancie aj naďalej, úpadca však nájomné vo výške 8.292,12 eura už neuhradil. Poukázal súčasne na to, že v zozname záväzkov z obchodného styku k 16.1.2014 je uvedený žalobca s pohľadávkou vo výške 8.292,12 eura titulom nezaplateného nájomného zo zmluvy o nájme zo dňa 1.5.2005 a tiež v zmluvných a iných prehľadoch úpadcu z 12.12.2013 je uvedená zmluva o nájme nebytových priestorov z 1.5.2005 uzavretá so žalobcom.
8. Pohľadávku žalobcu vedenú pod por. č. 17 vo výške 54.093,89 eura súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú, lebo žalobca nepreukázal reálnosť nájomného vzťahu. Žalobca tvrdil, že od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia do zmeny vlastníka pozemku (dražbou) neprišla od úpadcu žiadna platba, nepochybne však úpadca reálne pozemok využíval. Reálnosť nájomného vzťahu skúmal súd prvej inštancie aj s ohľadom na spriaznenosť osôb tohto zmluvného vzťahu a poukázal na to, že v zozname záväzkov úpadcu k 16.1.2014 záväzok úpadcu z tejto nájomnej zmluvy nie je uvedený a nie je uvedená ani nájomná zmluva v zmluvných a iných prehľadoch spoločnosti zo dňa 12.12.2013 podpísanom konateľkou spoločnosti P. L. a preto žalobca reálnosť tohto nájomného vzťahu nepreukázal.
9. Žalobcom uplatnenú pohľadávku vedenú pod por. č. 1 v sume 254.000,- eur súd prvej inštancie nepovažoval za preukázanú a mal za to, že nikdy nevznikla. S poukazom na listinné dôkazy - notárske zápisnice z dražby nehnuteľností konštatoval, že prebytok výťažku nepochádza z dražby majetku žalobcu (dražba pozemku č. 237/2013), ktorý bol spotrebovaný v celom rozsahu 254.000,- eur, ale z dražby č. 238/2013, t. j. stavby a celá suma poukázaná notárkou na účet úpadcu vo výške 245.974,56 eura patrí úpadcovi. Zdôraznil, že banka ako záložný veriteľ bola oprávnená samostatne rozhodnúť, z ktorého zálohu sa prednostne uspokojí. Žalobca aj úpadca uzavreli s bankou záložné zmluvy na nehnuteľnosti v ich vlastníctve a v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka majú vo vzťahu k záložnému veriteľovi záložcovia rovnocenné postavenie a je len na rozhodnutí záložného veriteľa, z ktorého zálohu sa uspokojí vrátane určenia poradia uspokojovania z nich. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že prebytok z dražby nepochádza z dražby majetku žalobcu, ktorý bol spotrebovaný v celom rozsahu, a preto nárok žalobcu vo výške 254.000,- eur nie je dôvodný.
10. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43C/167/2013, v ktorom žalobcovia spoločnosť Truck Center Košice s.r.o. a Ing. M. L. proti žalovaným 1. N., a.s., 2. Dražobnej spoločnosti, a.s., 3. JUDr. Z. S. S.. a spoločnosti AUTO - IMPEX KOŠICE spol. s r.o. určiť, že dražby č. 237/2013 a č. 238/2013 na základe zmluvy o vykonaní dražby z 29.4.2013 uzavretej medzi dražobníkom (žalovaný v 2. rade) a navrhovateľom dražby (žalovaný v 1. rade) sú neplatné. Citujúc ustanovenie § 162 C. s. p. uviedol, že aj v prípade vyslovenia neplatnosti dražby majetku úpadcu Truck Center Košice, s.r.o. by výťažok dražby mal byť vydaný úpadcovi. Zastával názor, že ak žalobca namieta poradie výkonu záložného práva, všetky tieto argumenty vie žalobca uplatniť proti záložnému veriteľovi, keďže ide o zmluvný vzťah medzi záložcom a záložným veriteľom. Uviedol, že úpadca v tomto vzťahu nevystupoval, dražbu nevykonával ani nenavrhoval.
11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a keďže žalobca bol z celkom uplatnených šiestich určovacích nárokov úspešný iba v jednom určovacom nároku, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 66 %.
12. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obe strany sporu.
13. Žalovaný odvolaním napadol I. a IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že vo vzťahu k I. výroku odvolací súd žalobu zamietne a vo vzťahu k IV. výroku prizná žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo aby odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ C. s. p. Uviedol, že súd prvej inštancie sa pri skúmaní žalobcom prihlásenej pohľadávky titulom nájomného obmedzil na skúmanie pravosti potvrdení
o platbách, nevyhodnocoval však existenciu a platnosť nájomného vzťahu po uplynutí dohodnutej doby nájmu 5 rokov, teda po 1.5.2010. Žalovaný pritom poukazoval na to, že zmluva o nájme nebytových priestorov z 1.5.2005 v znení jej dodatku z 1.5.2010 nie je v účtovníctve úpadcu preukázaná, žalobca nepreukázal právny dôvod prihlásenej pohľadávky a tento nedostatok v konaní ani neodstránil. Pokiaľ žalobca predložil výpisy z účtu o úhradách nájomného žalovaný uviedol, že ide o výpisy z účtu za obdobie do skončenia 5-ročnej nájomnej zmluvy, žiaden výpis však nepreukazuje úhradu nájomného po uplynutí pôvodného nájomného vzťahu. Žalobca si pritom neprihlásil neuhradené nájomné od poslednej úhrady podľa výpisu z účtu zo 4.12.2019, ale až za obdobie od októbra 2012 do decembra 2013. Ak žalobca poukazuje na platbu z 30.4.2013 tvrdiac, že ide o úhradu nájomného, žalobca poukázal na platby z obdobia 2005 až 2009, ktoré obsahujú vždy údaj o tom, že ide o trvalý príkaz - nájom a „DBinf: B.P.ZEISS, s.r.o., pričom platba z roku 2013 v sume 3.000,- eur takéto údaje neobsahuje a teda jednoznačne podľa žalovaného s platbami nájomného nesúvisí.
14. Žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až IV. a žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok II. a výrok IV. rozsudku a určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzného konania na majetok úpadcu v sume 254.000,- eur a vedená pod por. č. 1 je nesporná čo do právneho dôvodu, pravosti a výšky a rovnako aj do konkurzného konania na majetok úpadcu prihlásená pohľadávka žalobcu podľa nájomnej zmluvy č. 001/2008 z 3.12.2007 v sume 54.093,89 eura vedená v zozname pod č. 17 je nesporná čo do právneho dôvodu, pravosti a výšky. Žiadal doplniť rozhodnutie o V. výrok, ktorým by odvolací súd uložil žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Alternatívne žiadal vydať čiastočný rozsudok, ktorým by odvolací súd zmenil výroky II. až IV. napadnutého rozsudku tak, že určí, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzného konania na majetok dlžníka podľa nájomnej zmluvy č. 001/2008 z 3.12.2007 vedená pod č. 17 v sume 54.093,89 eura je nesporná čo do právneho dôvodu, pravosti a výšky; v časti týkajúcej sa pohľadávky žalobcu vedenej pod por. č. 1 vo výške 254.000.- eur, ktorá vznikla na základe dražby 237/2013 a 238/2013 Dražobnej spoločnosti Bratislava, aby súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43C/167/2013 a rozhodol, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí. Odvolanie odôvodnil žalobca dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. f/ a písm. h/ C. s. p. K pohľadávke prihlásenej v sume 254.000,- eur vedenej pod č. 1 žalobca s odkazom na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedené v ods. 61 rozsudku tvrdil, že výťažok z dražby pozemkov vo vlastníctve žalobcu nie je majetkom úpadcu a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citujúc ustanovenie § 151 f ods. 2 a § 151 ods. 4 Občianskeho zákonníka tvrdil, že záložný veriteľ od 1.1.2003 bol v prípade viacerých zálohov obmedzený vo výbere zákonnou podmienkou, a to že sa mohol uspokojiť zo zálohu, ktorý postačoval na uspokojenie jeho pohľadávky. Poukázal na to, že nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu mali hodnotu podľa znaleckého posudku 1.520.000,- eur a pohľadávka N., a.s. ako veriteľa proti úpadcovi bola k 15.11.2012 vo výške 1.064.520,35 eura, pričom cena dosiahnutá vydražením stavby bola vo výške 1.108.000,- eur, preto podľa žalobcu veriteľ nebol oprávnený domáhať sa uspokojenia aj z druhého zálohu, t. j. z pozemkov patriacich žalobcovi, ktoré sa navyše dražili ako prvé. Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky relevantné skutkové a právne okolnosti a vec nesprávne právne posúdil, pretože dražba pozemkov vo vlastníctve žalobcu bola uskutočnená v rozpore so zákonom a majetok získaný dražbou týchto pozemkov nemohol patriť do vlastníctva úpadcu. Žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie mal prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43C/167/2013 a keďže tak neurobil namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie a v dôsledku toho porušenie práva na spravodlivý proces. Tento názor zastával s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku v ods. 64 a právny názor NS SR uvedený v uznesení sp. zn. 3Cdo 186/2010 zo dňa 16.12.2010, podľa ktorého otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa zákona o dobrovoľných dražbách, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú). Podľa žalobcu vzhľadom na neprípustnosť prejudiciálneho posúdenia otázky neplatnosti dražieb v tomto konaní bol súd prvej inštancie povinný konanie prerušiť, a to aj z dôvodu, že výsledok konania o neplatnosti dražieb môže relevantne ovplyvniť výsledok predmetného konania v časti týkajúcej sa pohľadávky s por. č. 1. K pohľadávke č. 17 - nájomné podľa nájomnej zmluvy č. 001/2008 z 3.12.2007, ktoré si žalobca prihlásil prihláškou vo výške 54.083,89 eura za obdobie od 24.2.2010 do 29.4.2013, žalobca citujúc odôvodnenie napadnutého rozsudku v ods. 60 tvrdil, že dostatočným spôsobom preukázal reálnosť nájomného vzťahu. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právneho posúdenie veci a že dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca poukázal na listy vlastníctva, ktoré preukazujú, že vlastníkom stavby bol úpadca a vlastníkom pozemku, na ktorom bola stavba postavená, bol žalobca. Zo zmluvy o nájme vyplýva dohoda strán o platení nájomného od kolaudačného rozhodnutia, t. j. od 24.2.2010 v dohodnutej výške 96,- Sk/m2/rok, čo pri počte 1159 dní predstavuje sumu 54.083,89 eura. Tvrdil, že nárok žalobcu na zaplatenie tejto pohľadávky je zrejmý z vlastníckeho práva úpadcu k nehnuteľnosti postavenej na pozemku žalobcu, t. j. reálnym užívaním pozemku, čo nemožno ani poprieť, a samotnou nájomnou zmluvou s dohodnutou výšku nájomného. Žalobca uviedol, že v zmluve dohodnuté nájomné bolo v obvyklej výške, a to aj s poukazom na nájomnú zmluvu medzi Mestom Košice ako prenajímateľom a úpadcom ako nájomcom, predmetom ktorej bol susedný pozemok, kde bolo dohodnuté nájomné v rovnakej výške. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere považoval za tendenčné, pretože súd prvej inštancie si osvojil argumentáciu žalovaného bez toho, aby sa riadne vyporiadal s argumentáciou a dôkazmi predloženými žalobcom.
15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol I. a IV. výrok napadnutého rozsudku zmeniť z dôvodov uvedených vo svojom odvolaní. K žalobcom tvrdenému prebytku z dražby poukázal na dôvody zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu uvedené v bode 146, 151 a 152 a uviedol, že vydražením pozemku (dražba 1) bola získaná suma 254.000,- eur a vydražením budovy (dražba 2) bola získaná suma 1.108.000,- eur, spolu 1.362.000,- eur. Po odrátaní nákladov dražby vo výške 44.833,63 eura (dražba 1 - 8.992,75 eura a dražba 2 - 35 840,88 eura) ostal čistý výťažok z dražby vo výške 1.317.166,37 eura a po odrážaní pohľadávky N. v sume 1.064.520,35 eura bol prebytok dražby 2 vo výške 252.646,02 eura. Vzhľadom na to, že z prvej dražby (pozemku) nebola uspokojená pohľadávka veriteľa N., nevznikol žiaden prebytok z tejto dražby a bola vykonaná druhá dražba - budovy. Zdôraznil, že prebytok z tejto druhej dražby - predaja budovy úpadcu, nie je majetkom žalobcu, ale patrí do konkurznej podstaty úpadcu a neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý by mal patriť žalobcovi. Žalobca tiež poukázal na to, že záložné zmluvy boli uzatvárané v poradí ako bola vykonaná dražba, t. j. najprv so žalobcom na pozemok a potom s úpadcom na stavbu. Uviedol, že žalobca prehliada fakt, že spôsob vedenia výkonu záložného práva vrátane poradia vo vzťahu k jednotlivým zálohom je výlučne vecou záložného veriteľa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania považoval žalobca za správne, pretože ani prípadnou neplatnosťou dražby by nebolo dotknuté postavenie žalobcu, lebo by mala za následok len uplatňovanie nárokov proti navrhovateľovi dražby, resp. žalovanému čo do prebytku druhej dražby. Poukázal tiež na to, že konanie vo veci o neplatnosť dražby je prerušené, a teda toto konanie by sa nikdy nerozhodlo. Zastával tiež názor, že žaloba nespĺňa základnú podmienku pre domáhanie sa neplatnosti dražby na súde, lebo z dôvodu tvrdeného porušenia výkonu záložného práva žalobca neargumentuje porušením zákona o dobrovoľných dražbách ani neplatnosťou záložnej zmluvy, a preto sa nemôže úspešne domáhať neplatnosti dražby. Tiež poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/7/2015 súd zamietol žalobu žalobcu o vylúčenie majetku z podstaty a odvolací súd rozsudok potvrdil. Nárok žalobcu na údajný prebytok z dražieb súd považoval za nedôvodný, a preto žalovaný tvrdil, že takéto právne posúdenie vytvára res iudicata aj pre toto konanie. Ďalej žalovaný uviedol, že Z.. L. z účtu úpadcu previedla na svoj súkromný účet sumu 126.530,- eur, pričom išlo o časť výťažku z dražby majetku P.. L., zvyšok nemohla previesť, lebo bol blokovaný exekúciami. Zastával názor, že ak sa v tomto konaní žalobca domáha určenia pravosti pohľadávky vo výške 254.000,- eur, minimálne v sume 126.530,- eur je jeho nárok nedôvodný. Žalobca mal za to, že vo vzťahu k pohľadávke č. 17 titulom nájomného podľa nájomnej zmluvy č. 001/2008 z 3.12.2007 sa súd prvej inštancie vyporiadal s požiadavkami odvolacieho súdu a vyhodnotil tento nárok ako nedôvodný, lebo žalobca nijakým spôsobom nepreukázal reálnosť nájomného vzťahu. a ani sám úpadca takýto nájom neevidoval v žiadnych prehľadoch, zoznamoch či evidenciách.
16. Žalobca vo vyjadrení z 23.4.2019 považoval odvolacie námietky žalovaného za neopodstatnené. Uviedol, že pohľadávky 2-16 titulom nájomného vznikli zo zmluvy o nájme nebytových priestorov z 1.5.2005 a k predĺženiu nájmu došlo zo zákona podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že úpadca predmet nájmu užíval aj po skončení dohodnutej doby nájmu, čo nespochybnil ani žalovaný, pričom žalobca žalovaného nevyzval v zákonnej lehote na vypratanie a odovzdanie predmetu nájmu, preto sa nájom vždy zo zákona predĺžil o dobu ďalšieho roku. Žalobca uviedol, že žalovaný až do septembra 2012 riadne platil nájom, o čom mal k vyjadreniu priložiť výpisy z bankového účtu, od októbra 2012 ďalej predmet nájmu žalovaný užíval, ale nájomné neplatil. Dňa 5.4.2013 úpadca zaplatil sumu 3.000,- eur, ktorá bola započítaná na nájomné za január 2012 až máj 2012 po 0,88 eura, spolu 4,40
eura; za jún 2012 až september 2012 po 663,88 eura, spolu 2.655,52 eura a na časť nájomného za október 2012 vo výške 340,08 eura; rozdiel 0,88 eura vznikol zrejme nesprávnym kurzovým prepočtom zo slovenských korún na eurá.
17. V podaní z 20.5.2019 k vyjadreniu žalovaného žalobca zaujal stanovisko k tvrdeniam žalovaného k pohľadávke č. 1 a k prerušeniu konania. Zastával názor, že už dražba pozemku žalobcu bola nezákonná, lebo stavba patriaca úpadcovi postačovala na krytie pohľadávky veriteľa N., a.s., a preto neexistoval dôvod na zásah do majetku žalobcu ako záložného ručiteľa. Opätovne v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 151f ods. 2 a § 151j ods. 4 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že záložný veriteľ sa môže uspokojiť zo všetkých zálohov len vtedy, ak jeden alebo viac zálohov nepostačujú na uspokojenie celej výšky jeho pohľadávky. Záložný veriteľ sa pritom uspokojil postupne výkonom jednotlivých záložných práv, a nie naraz, pretože dražba pozemkov bola otvorená vyvolaním o 15,40 hod. a ukončená o 15,51 hod. a dražba budovy bola otvorená vyvolaním o 16,00 hod. a ukončená o 16,19 hod. ďalej uviedol, že záložné zmluvy boli uzavreté v ten istý deň 27.6.2008 a tvrdenie žalovaného, že najprv bola uzavretá zmluva so žalobcom a potom s úpadcom, nie sú ničím podložené. Žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie mal prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43C/167/2013. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že toto konanie je prerušené, žalobca uviedol, že nemá o tom vedomosť, nebolo to z dôvodov na strane žalobcu, teda zrejme ide o dôvody na strane správcu konkurznej podstaty. K tvrdeniam žalovaného o účinkoch súdom vyhlásenej neplatnosti dražby žalobca uviedol, že rozhodnutím súdu o neplatnosti dražby zanikajú účinky príklepu ku dňu príklepu, čo znamená automatické obnovenie vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka, t. j. žalobcu k pozemku a úpadcu k budove a každá osoba, ktorá prevzala výťažok dražby, je povinná vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi, ktorý je zároveň povinný vypratať a odovzdať predmet dražby vlastníkovi.
18. Odvolací súd prejednal odvolania strán sporu podľa § 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolania, na prejednanie ktorých je potrebné podľa § 385 C. s. p. nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolania sú čiastočne dôvodné.
19. Podanými odvolaniami bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, keďže žalobca podal odvolanie proti výrokom, ktorými súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu a žalovaný napadol výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Obidve sporové strany namietali rozhodnutie o trovách konania.
20. Odvolania odôvodnili strany sporu dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. f/ a písm. h/ C. s. p.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p., t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu, pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa javí byť nespravodlivým celé konanie.
22. Tento odvolací dôvod uplatnil žalobca s poukazom na nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý na jeho návrh konanie neprerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde II pod sp. zn. 43C/167/2013, v ktorom mal žalobca uplatniť neplatnosť dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti patriace žalobcovi a úpadcovi ako záložným ručiteľom, a ktorého výsledok by podľa žalobcu bol pre toto konanie rozhodujúci. Konanie v tejto veci sa vedie od roku 2015, žalobu o neplatnosť dražby mal žalobca podať v roku 2013, vo veci sa doteraz nekonalo. Na pojednávaní dňa 26.3.2018 dal žalobca na zváženie súdu prvej inštancie prerušenie konania do skončenia veci sp. zn. 43C/167/2013 a na prerušení konania zotrval na poslednom pojednávaní vo veci (31.1.2019) Až v podanom odvolaní odôvodnil prerušenie konania ustanovením § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p.
23. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
24. Treba prisvedčiť žalobcovi vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, že otázku ne/platnosti dobrovoľnej dražby nie je súd oprávnený posudzovať ani ako otázku predbežnú v inom konaní, než v konaní podľa ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. V predmetnej veci platnosť či neplatnosť dražby však súd prvej inštancie neposudzoval, vychádzal zo záveru, že ani prípadné vyslovenie neplatnosti dražby (dražieb) nebude mať vplyv na postavenie žalobcu v tomto konaní, a preto nebol dôvod na prerušenie konania. Odvolací súd poukazuje na to, že následkom vyslovenia neplatnosti dražby rozhodnutím súdu je zánik účinkov príklepu ku dňu udelenia príklepu, to znamená, že k prechodu vlastníckeho práva na vydražiteľa nedošlo. Určením neplatnosti dražby sa obnovuje vlastnícke právo pôvodného vlastníka dražby a dňom právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti dražby sa z vydražiteľa stáva od počiatku neoprávnený držiteľ predmetu dražby. V dôsledku neplatnosti dražby každá osoba, ktorá prevzala výťažok dražby, je povinná vrátiť ho vydražiteľovi. V posudzovanej veci by určenie neplatnosti dražieb znamenalo, že nehnuteľnosti sa vrátia pôvodným vlastníkom, teda pozemok žalobcovi a budova úpadcovi, a veriteľ, správca konkurznej podstaty a ďalšie osoby, ktoré prevzali výťažok dražby, budú musieť poskytnutú sumu vrátiť vydražiteľovi. Prípadnú škodu môže žalobca uplatniť - vzhľadom na charakter ním namietaných skutočností v tomto konaní, proti navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi, ani jedným z nich úpadcu nebol. Z uvedeného vyplýva, že neboli splnené podmienky ustanovenia § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p., za ktorých je súd povinný konanie prerušiť, a preto prejednaním a rozhodnutím veci súd prvej inštancie neporušil procesné práva žalobcu v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
25. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 191 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.
26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
27. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom strany sporu nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením §191 C. s. p., na základe týchto dôkazov dospel ku skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov, ktoré však podľa názoru odvolacieho súdu sčasti nesprávne vyložil.
28. Žalobou sa žalobca domáhal určenia, že jeho pohľadávky vedené pod č. 2 - 16 v sume 8.292,23 eura sú nesporné čo do právneho dôvodu, pravosti a výšky. Právnym dôvodom vzniku týchto pohľadávok mal byť podľa tvrdenia žalobcu dodatok k zmluve o nájme nebytových priestorov z 1.5.2005 uzavretý dňa
1.5.2010, ktorý v konaní nepredložil a následne v konaní tvrdil, že úpadca nebytové priestory užíval aj po 1.5.2010 a keďže ho žalobca nevyzval na vypratanie nebytových priestorov a nepodal v zákonnej lehote žalobu o vypratanie, došlo k predĺženiu nájomnej zmluvy vždy o ďalší rok.
29. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
30. Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu (§ 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
31. Žalobca, resp. manželia Ing. M. L. a P. L., uzavreli s úpadcom dňa 1.5.2005 zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Keďže tento zákon neupravuje možnosť predĺženia zmluvy o nájme, z judikatúry súdov vyplýva, že je potrebné primerane aplikovať ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd však zastáva názor, že žalobca nepreukázal existenciu nájmu aj po 1.5.2010, keďže dodatok k zmluve o nájme nepredložil a pochybnosti v tomto smere vyvoláva aj skutočnosť, že uplatňuje nájomné až od októbra 2012 do konca roka 2013, hoci nájomná zmluva bola uzavretá na dobu 5 rokov, t. j. do 1.5.2010 a žalobca tvrdil, že bola predĺžená vždy o rok. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že posledná úhrada nájomného bola vykonaná z účtu úpadcu za december 2012. Pokiaľ v odvolacom konaní žalobca tvrdil, že úpadca vykonával dojednané úhrady nájomného až do septembra 2012 a odkazoval na výpisy z účtu, tieto k svojmu podaniu nepripojil a z obsahu spisu takéto platby nemožno zistiť. Ani z údajov vo výpise z účtu k platbe z 5.4.2013 v sume 3.000,- eur nemožno vyvodiť, že sa týka práve úhrady nájomného za nebytové priestory a bez dokladov o úhrade nájomného do septembra 2012 vyznieva žalobcom podaná špecifikácia tejto platby účelovo. Vzhľadom na to, že skutočný nájom žalobca nepreukázal, pričom v danom prípade podľa § 470 ods. 2 C. s. p. nemožno aplikovať ustanovenie § 151 ods. 1 C. s. p., keďže konanie sa začalo v roku 2015, tvrdený nárok ostal sporným a žalobe v tomto smere nebolo možné vyhovieť.
32. Odvolací súd preto podľa § 388 C. s. p. napadnutý I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý určil, že žalobcom prihlásená pohľadávka z dôvodu nájmu vo výške 8.292,12 eura je nesporná čo do právneho dôvodu, pravosti aj výšky zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, a žalobu o určenie nespornosti tejto pohľadávky zamietol.
33. V zamietavom výroku odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
34. K odvolacím námietkam žalobcu k zamietnutiu žaloby o určenie pravosti pohľadávky č. 17 v sume 54.093,89 eura, ktorá podľa tvrdenia žalobcu mala vzniknúť na základe nájomnej zmluvy č. 001/2008 z 3.12.2007 za prenájom pozemku žalobcu úpadcovi za obdobie od 24.2.2010 do 29.4.2013, odvolací súd odkazuje na správne, zrozumiteľné a presvedčivé dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Len skutočnosť, že budova úpadcu bola postavená na pozemku žalobcu a tým ho reálne užíval, nesvedčí aj o faktickom vzniku a existencii nájomnej zmluvy v rozhodnom čase, a teda o dohode zmluvných strán o nájme za dohodnutú cenu. Súd prvej inštancie správne poukázal na osobné prepojenie žalobcu a úpadcu a tiež na to, že ani sám úpadca v ním vyhotovených zoznamoch záväzkov takýto záväzok vo vzťahu k žalobcovi neevidoval.
35. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce je aj odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k žalobcom prihlásenej pohľadávke č. 1 v sume 254.000,- eur, Nespornosť tejto pohľadávky žiadal
žalobca určiť z dôvodu, že dražba nebola vykonaná v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o výkone záložného práva a prihlásená suma predstavuje výťažok z dražby pozemku patriaceho žalobcovi, ktorým zabezpečoval záväzok úpadcu vo vzťahu k veriteľovi N., a.s.
36. Je potrebné poukázať na to, že záväzok úpadcu vo vzťahu k banke zabezpečoval záložným právom nielen žalobca, ale na zabezpečenie tohto záväzku zriadil zmluvou záložné právo k svojej nehnuteľnosti
- budove aj úpadca ako dlžník. To znamená, že vo vzťahu k pohľadávke banky boli zriadené dve záložné práva na zálohy patriace dvom rôznym subjektom. Keďže zo zmlúv o zriadení záložných práv nevyplýva iné, vystupujú títo záložcovia voči záložnému veriteľovi spoločne a nerozdielne, teda v súlade s ustanovením § 511 Občianskeho zákonníka je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich s tým, že splnením dlhu jedným zanikne povinnosť druhého záložcu. Ak plnil len jeden záložca, vyporiadajú sa navzájom podľa pomeru hodnoty jednotlivých zálohov (pomer jednotlivých vydražených nehnuteľností, t. j. 254.000,- eur a 1.108.000,- eur k hodnote pohľadávky veriteľa zabezpečenej zálohmi - 1.064.520,35 eura po pripočítaní nákladov dražby pozemku by prípadný pomer žalobcu činil 46.474,20 eura = 254.000,- - 207.525,80). V predmetnej veci takéto vyporiadanie neprichádzalo do úvahy, keďže jedným zo záložných ručiteľov bol sám dlžník a pre absenciu inej dohody v záložných zmluvách bolo na veriteľovi zvoliť postup pri uspokojení svojho práva zo založených nehnuteľností. Keďže v konaní bolo nepochybne preukázané, že vydražením nehnuteľnosti žalobcu ako záložného ručiteľa nedošlo k úplnému uspokojeniu pohľadávky veriteľa, bola následne vykonaná dražba nehnuteľnosti dlžníka, ktorej nespotrebovaný prebytok pripadol konkurznej podstate dlžníka ako úpadcu.
37. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku II. a tiež vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
38. Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. a tým aj zmenu úspechu strán v spore odvolací súd podľa § 388 C. s. p. zmenil výrok IV. napadnutého rozsudku o trovách konania tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania v celom rozsahu.
39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania v plnej výške.
40. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).