Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/213/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobcu: P.. C. E., H.. XX.XX.XXXX, C. XX, C., proti žalovanému: NOVBYT, s.r.o., Hálkova 11, Bratislava, IČO: 31 369 332, zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Barbušom, Štúrova 13, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody 2.104,01 eura a príslušenstva 117.747,61 eura, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -107, zo dňa 23.4.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti istiny 1.641,33 eura zamietol, konanie vo zvyšku istiny a v časti príslušenstva zastavil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 24.8.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody spôsobenej úmyselne žalovaným, neoprávneným nakladaním finančných prostriedkov z fondu prevádzky údržby a opráv domu na bezdôvodné obohatenie iných v zmysle a to vo výške istiny 2.104,01 eura a príslušenstva vyčísleného na 117.747,61 eura. Žalobca podaním doručeným súdu 4.2.2016 vzal čiastočne žalobu späť v časti vyčíslených úrokov z omeškania a záverečným podaním zo dňa 11.4.2018 opätovne čiastočne zobral žalobu v časti istiny späť a domáhal sa len náhrady škody vo výške 1.641,33 eura s úrokom z omeškania vo výške 1.104,73 eura, pričom podaním z 19.4.2018 anuloval svoje podania a dňa 23.4.2018 opätovne anuloval určité späťvzatia; v konečnom dôsledku zotrval len na istine 1.641,33 eura a vo zvyšku definitívne vzal žalobu späť a žiadal konanie zastaviť; preto súd prvej inštancie podľa , konanie v tejto často zastavil.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie vo vzťahu k predmetu konania, ktorým je náhrada škody spôsobená nesprávnym nakladaním s finančnými prostriedkami z fondu prevádzky, údržby a opráv a bezdôvodné obohatenie (nakladanie bez právneho dôvodu v zmysle ), dal do pozornosti, že zmluvu o výkone správy možno považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle , avšak vyhlášky č. v platnom znení nemožno vykladať v súlade s ako neprijateľné podmienky, ktoré by mali byť neplatné v súlade s interpretačným pravidlom vyplývajúcim z z dôvodu, že pri zmluvách o výkone správy nie je možné prihliadať na záujmy a ochranu práv spotrebiteľa len toho účastníka, ktorý spôsob vyúčtovania namieta, pretože v obytnom dome sa nachádzajú ďalší vlastníci; neuložením povinnosti podieľať sa na

fonde údržby a opráv, by došlo k zvýšeniu nákladov na strane ďalších vlastníkov obytného domu, ktorí sú taktiež spotrebiteľmi, na ochranu práv ktorých treba prihliadať.

2.1. Ozrejmil, že preddavky majú charakter zálohových platieb na budúce plnenia a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu plnení, prípadne udržania chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením plnení, ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovanej spotreby a hoci je daná povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady za služby môže byť rozdielna od výšky určených preddavkov, čoho výsledkom je aj predložené vyúčtovanie za inkriminované obdobie. Prevádzkové náklady spojené s užívaním bytu zahrňujú jednak náklady súvisiace s poskytovaním týchto plnení (služieb) spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, ktoré podliehajú ročnému zúčtovaniu (teplo na vykurovanie, teplo na ohrev, TÚV, vodné a stočné, elektrická energia, na osvetlenie spoločných priestorov, voda na ohrev) a náklady vynaložené na správu domu (v danom prípade fond opráv) a za správu domu; aj preto sa vyžaduje špecifikácia jednotlivých plnení. Skutočná výška cien a záloh za jednotlivé služby sa zúčtuje vždy za kalendárny rok, najneskôr s ukončením vykurovacieho obdobia. V dôsledku vystaveného a nesporného vyúčtovania zo strany žalovaného za inkriminované obdobie sa za poskytnuté služby menili aj skutkové okolnosti.

2.2 Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v období od 21.6.2010 do 31.12.2014, pričom žaloba bola osobne podaná na súd 24.8.2015; vzhľadom na uvedené vzal námietku premlčania zo strany žalovaného v úvahu. Vo vzťahu k nároku na náhrady škody skonštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu s poukazom na citované ustanovenia v platnom znení nejaká škoda vznikla a taktiež nepreukázal, že správca, ktorý vlastne len disponuje s finančnými prostriedkami vlastníkov bytov a nebytových priestorov riadne uloženými na účtoch, by bez súhlasu vlastníkov daného objektu použil tieto finančné prostriedky v rozpore so zákonom o nájme bytov a nebytových priestorov, resp. iným spôsobom zneužil ich finančné prostriedky; žalovaný teda neporušil žiadnu právnu povinnosť plynúcu zo správcovskej funkcie. Úmysel žalovaného zneužiť tieto finančné prostriedky, t.j. jeho zavinenie nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané, a preto absentuje aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia v tomto konaní a v neposlednom rade dal do pozornosti, že používanie prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv podlieha súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi vlastníkov.

2.3. Na uvedenom základe súd prvej inštancie v zmysle , , , , , , , , , , , veta prvá, , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a , tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti istiny 1.641,33 eura zamietol (výrok I.) podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa , , , , , a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) je námietka, že Zmluva o výkone správy č. 05799/A obsahuje nenáležité náklady k plneniu, ktoré neustanovuje, a preto je zmluva neplatným právnym úkonom. Žalovaný pri správe domu nedbá na ochranu vlastníka bytu vstavby domu a určuje úhrady do fondu opráv a na služby podľa veta druhá napriek tomu, že byt vstavby neužíva spoločné zariadenia k vykurovaniu bytu a ohrev teplej vody ani neužíva nebytový priestor - pivnicu; žalovaný bol preto povinný pre byt vstavby vystaviť osobitnú zmluvu o výkone správy. Zahrnutím nenáležitých nákladov do preddavkov a vyúčtovaní nákladov na byt vstavby (súvisiacich s dodávkou a spotrebou tepla k vykurovaniu a dodávkou tepla na ohrev teplej vody, nákladmi na pivnice domu, poplatkom za správu domu, nákladmi na rekonštrukciu domu) konal žalovaný v rozpore s až ods. 6

3.1 Žalobca v odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie, že nezvládol bremeno k zisteniu skutkového stavu veci, tvrdením o premlčaní nároku, ktoré je vylúčené, nakoľko o úmyselnom vyúčtovaní nenáležitých nákladov sa dozvedel z referencie žalovaného na domovej schôdzi dňa 20.5.2015 a žalobu podal dňa 24.8.2015, teda v zákonnej lehote. Namietal, že súd nebol dostatočne kvalifikovaný na vykonanie analýzy skutkového stavu, preto mal zabezpečiť znalca a jeho výsledky použiť pre rozhodnutie. Mal za to,

že podmienky pre náhradu škody boli v zmysle splnené tým, že žalovaný porušil právnu povinnosť rozpočítaním nenáležitých nákladov v rozpore s až ods. 6 a v príčinnej súvislosti s týmto konaním mu vznikla škoda vo výške 1.673,89 eura.

4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny ( ), preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.10.2019 (, ).

5. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci pri nesprávnych skutkových zisteniach), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať ( ) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu.

6. Sporové konanie sa začína na základe žaloby, ktorá je procesným úkonom a obracia sa ňou žalobca na súd, aby o jeho veci autoritatívne rozhodol. Žaloba má okrem všeobecných náležitostí ( , resp. ) obsahovať aj osobitné náležitosti ( a nasl. , resp. ).

7. Základnou zložkou žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania a tým aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený žalobným petitom a skutkovým odôvodnením žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je povinnosťou súdu (iura novit curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu, mohlo byť nároku ním uplatňovanému vyhovené; žalobca tak nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke.

8. Podanou žalobou žalobca teda vymedzuje aj rozhodujúce skutočnosti a relevantný skutkový dej, ktoré predstavujú údaje nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, a preto sa ukladá žalobcovi uviesť v žalobe také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke.

9. Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže však za žalobcu vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku

10. Z obsahu žaloby podanej 24.8.2015 na súd vyplýva, že žalobca sa domáha náhrady škody vo výške 2.104,01 eura s príslušenstvom vo výške 117.747,61 eura na tom skutkovom základe, že žalovaný ako správca bytového domu v rozpore so o vlastníctve bytov a nebytových priestorov použil finančné prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv na rekonštrukciu všetkých bytov bytového domu na Račianskej 47 až 51 v Bratislave.

11. Odvolací súd na ozrejmenie právnej stránky žalobou uplatneného nároku považuje za potrebné uviesť, že základným predpokladom na (úspešné) uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade stranu, ktorej tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.

12. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

13. Preto ak žalobca tvrdil, že žalovaný mu úmyselným porušením právnej povinnosti spôsobil škodu, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto právne významných skutočností stanových hmotným právom.

14. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie však nesporne vyplýva, že žalobca splnenie predpokladov na náhradu škody nepreukázal; zo žiadneho listinného dôkazu, t.j. ani z vyúčtovania použitia prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv za rok 2011 a 2012 (viď č.l. 83 až 85 spisu), na ktoré žalobca na pojednávaní dňa 23.4.2018 výslovne upriamil pozornosť, totiž nemožno dospieť k záveru, že rekonštrukcia domu, resp. bytov, ako to žalobca skutkovo v žalobe vymedzuje, bola vôbec vykonaná a za akú cenu. Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti žalovaným nepostačuje iba púhy odkaz žalobcu na až 6 , nakoľko z neho nevyplýva konkrétna právna povinnosť, ktorú mal porušiť žalovaný ako správca v súvislosti s touto (nepreukázanou) rekonštrukciou, pričom z predloženej Zmluvy o výkone správy č. 05799/A (Článok VI., bod 4.) nevyplýva tvrdenie konštatované žalobcom na pojednávaní dňa 23.4.2018, že použitie prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv, môže byť so súhlasom vlastníka maximálne vo výške 1.200 eur na jeden byt, keďže čerpanie sumy nad 1.000 eur táto zmluva umožňuje pod podmienkou predchádzajúceho súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov na schôdzi alebo v písomnom hlasovaní a z , nielenže nevyplýva zákaz použitia finančných prostriedkov z tohto fondu ako to tvrdí žalobca, ale naopak, zákon výslovne upravuje, že z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu; z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov, lodžií a tých terás, ktoré sú spoločnými časťami domu ( veta prvá a druhá ).

15. Hodno zdôrazniť, že podľa je správca povinný umožniť vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie alebo môžu na náklady vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome vyhotoviť z nich kópie; pri poskytovaní týchto informácií je predseda alebo správca povinný zabezpečiť ochranu osobných údajov podľa osobitného predpisu. Pokiaľ žalobca v spore, hoci to bolo v jeho možnostiach, nepredložil dôkazy k preukázaniu skutkových tvrdení, od ktorých odvodzuje žalobou uplatnený nárok, znáša potom zodpovednosť za to, že žaloba musela byť zamietnutá, nakoľko jeho procesným zavinením neumožnil súdu posúdiť nevyhnutné skutočnosti stanovené hmotným právom; procesná pasivita sporovej strany založená na nedodržaní dôkaznej povinnosti a následne neunesení dôkazného bremena je sankcionovaná stratou sporu.

16. V nadväznosti na ďalšie námietky žalobcu prezentované v odvolaní, ktoré svojim obsahom spochybňujú zákonnosť postupu žalovaného ako správcu bytového domu pri rozúčtovaní nenáležitých nákladov do preddavkov, resp. vyúčtovaní nákladov vlastníkovi bytu vstavby, odvolací súd uvádza, že nemajú vecný súvis s predmetom sporu, t.j. predmetom súdnej ochrany vymedzenej skutkovým opisom žalobcu v žalobe, ktorý sa týka náhrady škody titulom nezákonného použitia prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv na rekonštrukciu bytového domu.

17. S poukazom na vyššie uvedené právne východiská neboli skutočnosti uvádzané žalobcom ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov súdu prvej inštancie v napadnutej časti, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Keďže žalobca v podanom odvolaní ďalej neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, a s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku; ďalšie odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil

v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).