Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-62-2019.pdf
PDF · 93.64 KB
Case nature
Subarea
19Co/62/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobkyne: O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX F., zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor Šafranko, ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: AB 2 B.V., so sídlom Strawinskylann 933, 1077 XX Amsterdam, Holandské Kráľovstvo, zastúpenému AK GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, o primerané finančné zadosťučinenie 448,42 Eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Csp/305/2017-70 zo dňa 25.02.2019 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok v jeho napadnutej časti III. vo výroku o trovách konania strán sporu tak, že žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške oboch náhrad rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 150,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
3. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
4. Štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
5. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 3 ods. 5 veta tretia a posledná zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, §§ 52 a nasl.; 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.
6. Konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobkyne, ktorý tento odvádza od ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z, a to v súvislosti s konaním a rozhodnutím Okresného súdu Prešov zo dňa 21.11.2016 č. k. 19C/329/2015-52, v ktorom proti žalovanej, ku žalobkyni bola žaloba o zaplatenie 448,42 eur s prísl. zamietnutá.
7. V danom prípade žalobkyňa bola v pôvodnom konaní vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 19C/329/2015 v postavení žalovanej, v ktorom konaní žalobca voči nej uplatnil nároky, ktoré boli v rozpore so spotrebiteľskou legislatívou. Teda nejednalo sa o skutočnosť ako tvrdí žalovaný, že by bol sankcionovaný za to, že si uplatňoval ústavné práva na nestrannom súde v podobe svojej žaloby na plnenie, o ktorej bol presvedčený, že je dôvodná.
8. V prípade právneho predchodcu žalobcu sa jednalo o nespočetne uzatvárané úverové zmluvy so spotrebiteľmi v čase platnosti už nového zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., ktorý podstatným spôsobom sprísňoval ochranu spotrebiteľa a ukladal dodávateľom splnenie obligatórnych náležitostí spotrebiteľských zmlúv pod následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných zmlúv. Samotní spotrebitelia v čase ich uzatvárania nemohli mať vedomosť o tom, vzhľadom na ich právne vedomie, aké konkrétne ustanovenia spotrebiteľskej legislatívy sú porušované, teda aké obligatórne náležitosti predmetné zmluvy neobsahujú a tieto zmluvy uzatvárali, pričom dodávateľ od nich na základe takýchto zmlúv žiadal ako úroky, tak aj poplatky. Toto nespočetné množstvo úverových zmlúv takto uzatváraných, na základe ktorých následne došlo aj k zaplateniu nielen dôvodných súm, ktoré spočívali iba v istine poskytnutej spotrebiteľovi, ale viedli k podaniu nespočetného množstva žalôb napriek tomu, že už z následných judikovaných súdnych rozhodnutí vyplynuli nedostatky týchto zmlúv.
9. Súd sa v pôvodnom konaní zaoberal nárokom kde posudzoval a zistil, že samotná zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, ktoré boli v tomto čase obligatórnou náležitosťou zmluvy, úroková sadzba bola uvedená neurčito, nezrozumiteľne, pričom žalobkyňa v pôvodnom konaní v postavení žalovanej preplatila istinu síce o sumu 36,37 eur, ale došlo k preplateniu samotnej istiny a napriek tomu právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na v tomto konaní žalovaného a tento sa rozhodol nárok uplatniť v súdnom konaní.
10. Jednalo sa teda o jeho dobrovoľné rozhodnutie, nakoľko v každom prípade ten, na ktorého je postúpená pohľadávka zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, musí si byť vedomý skutočnosti, či je schopný v konaní preukázať oprávnenosť nároku čo do skutkových a právnych tvrdení. Z tohto dôvodu teda nejedná sa o to, aby žalovanému boli upierané práva na podanie žaloby voči spotrebiteľovi, ale o to, že si musí byť vedomý toho, či na podanie takejto žaloby a na uplatnenie takéhoto nároku predkladá listinné dôkazy, ktoré sú spôsobilé tento jeho nárok preukázať v celom rozsahu, teda či nárok preukáže.
11. Súd sa v pôvodnom konaní ani nezaoberal ďalšími neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré vyplývajú z formulárovej úverovej zmluvy a sú písané drobným písmom pod textom samotnej zmluvy, pričom nemožno takto formulovaným zmluvným podmienkam priznať zmluvnú ochranu a považovať ich za súladné so spotrebiteľskou legislatívou a ustanoveniami uvedenými v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) o neprijateľných zmluvných podmienkach.
12. Home Credit Slovakia a. s. ešte v roku 2011 používal formuláre, ktorými drobným nečitateľným písmom uzatváral v texte zmluvy rozhodcovské doložky, zmluvy o platobných službách, dohody o zrážkach zo mzdy a zaväzoval spotrebiteľov na také povinnosti a plnenia, ktoré neboli pre spotrebiteľa výhodné a účelné a spotrebiteľ ich vlastne nepotreboval a nepožadoval v právnom vzťahu.
13. To, že sa súdy v pôvodných rozhodnutiach, v ktorých zamietali tieto žaloby obmedzovali iba na hrubé nedostatky týchto úverových zmlúv, neznamená, že ďalšie nedostatky týchto úverových zmlúv neboli zrejmé a zjavné.
14. Čo sa týka námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, súd prvej inštancie poukázal na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú predložil samotný žalovaný s tým, že v tejto zmluve zo dňa 30.07.2015 je doslova uvedené, že postupca a postupník, teda Home Credit Slovakia a. s. a terajší žalovaný sa dohodli na postúpení pohľadávky, ktorá vznikla z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXX s tým, že pohľadávka bola postupníkovi postúpená aj s príslušenstvom, ktoré je s ňou postúpené. Postupca a postupník sa dohodli, že postupca písomne oznámi postúpenie pohľadávky dlžníkovi a naďalej bude spravovať pohľadávku vo vzťahu k dlžníkovi. V zmysle ustanovenia § 524 a nasl. OZ, postúpením pohľadávky prechádza na postupníka pohľadávka s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými a to v tom stave, v akom sa nachádzala v čase postúpenia. Súčasne s pohľadávkou prechádzajú aj tzv. vedľajšie práva, aj keď nie sú v zmluve o postúpení pohľadávky výslovne konkretizované. Keď sa teda rozhodol terajší žalovaný v pôvodnom postavení žalobcu uplatňovať voči žalobkyni v pôvodnom postavení žalovanej práva vyplývajúce z úverovej zmluvy, prevzal teda zodpovednosť za uplatnenie tohto nároku ako takého a v danom prípade nemôže sa zbaviť povinnosti, že nie on porušil jej spotrebiteľské práva, pretože to bol práve on a nie Home Credit Slovakia, a. s., ktorý voči nej túto pohľadávku uplatňoval v pôvodnom konaní, a ktorý bol v pôvodnom konaní v celom rozsahu neúspešný.
15. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, táto podľa názoru prvoinštančného súdu nie je dôvodná, nakoľko nie je ani zrejmé a pochopiteľné z obsahu tejto námietky, ako žalovaný dospel k premlčaniu tohto nároku, pokiaľ poukázal na ust. § 100 ods. 1 v spojitosti s ods. 2 OZ a k tvrdeniu, že začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné odvíjať od momentu uzatvorenia zmluvy bez obsahových náležitostí t.j. 22.07.2011.
16. V čase uzavretia zmluvy nebol splnený predpoklad uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia a to, aby došlo k úspešnému uplatneniu porušenia spotrebiteľského práva na súde. To znamená, že plynutie premlčacej doby môže začať s prihliadnutím na to až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, v ktorom sa konštatovalo porušenie spotrebiteľského práva.
17. Keďže toto boli hlavné námietky žalovanej strany a ďalšími námietkami súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať, obmedzil sa iba na zdôvodnenie týchto a základu nároku vyhovel.
18. Za primerané finančné zadosťučinenie v danom prípade považoval sumu 150 Eur vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a samozrejme aj na výšku bezdôvodného obohatenia 39 Eur, ktorá v danom prípade vznikla. Nárok priznal v uvedenej sume a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
19. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. § 257 CSP, pričom konštatoval, že hoci v prevyšujúcej časti zamietol návrh na primerané finančné zadosťučinenie, považoval za rozhodujúce v danom prípade, že základ nároku bol priznaný, pretože výška primeraného finančného zadosťučinenia je stále na úvahe súdu. Preto s prihliadnutím na ustanovenie § 257 CSP nepriznal stranám sporu náhradu trov konania. Rovnako analogicky nepriznal aj náhradu trov štátu v súvislosti s trovami prekladu, ktoré v danom prípade vznikli.
20. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že názor súdu prvej inštancie, ktorým sa riadil pri rozhodovaní o náhrade trov konania je mylný, ak uvažoval o pomere úspechu a neúspechu, ako o pomere medzi sumou uplatnenou žalobou a sumou, ktorú priznal. Ak súd prvej inštancie priznal nárok vo výške podľa vlastnej úvahy, teda z tohto pohľadu vo výške 100 % z vlastnej úvahy, tak v takom pomere úspechu a neúspechu mal priznať aj náhradu trov konania, teda v rozsahu 100 %. V takýchto prípadoch nejde o pomer prevažujúcej miery úspechu strán podľa hodnoty sporu obsiahnutej v žalobe, ale je potrebné aplikovať § 264 ods. 1 CSP, podľa ktorého: „Ak možno hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom na výpočet súdneho poplatku, zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojho odhadu.“ Podľa ust. § 264 ods. 1 CSP sa tak posudzuje nielen hodnota, ktorá má byť základom pre výpočet súdneho poplatku, ale aj hodnota nároku, ako takého, na účely CSP (spojka alebo), teda aj na určenie hodnoty, z ktorej možno vychádzať pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to prípadne aj v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP, podľa ktorého: „Ak sa právna vec nedá pre- jednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.“
21. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
23. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
24. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).
25. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
26. Citované ustanovenie umožňuje súdu vždy zvážiť všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, zobrať do úvahy dôvody hodné osobitné zreteľa a výnimočne nepriznať nárok na náhradu trov súdneho konania tej strane sporu, ktorá by inak na náhradu takýchto trov konania mala v zmysle príslušných zákonných ustanovení právny nárok.
27. Procesné ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Podľa zásady uvedenej v § 255 ods. 1 CSP platí, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane sporu trovy konania, ktoré úspešnej strane v spore vznikli. Zároveň tiež platí, že súdy sú povinné zaviazať sporovú stranu, ktorá svojím zavinením vznik trov spôsobila, aby tieto trovy protistrane nahradila, a to v zmysle § 256 CSP.
28. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku o trovách konania aplikoval ustanovenie § 257 CSP, avšak v odôvodnení ďalej uvádza, že výška primeraného finančného zadosťučinenia je na úvahe súdu.
29. Takéto odôvodnenie rozhodnutia zo strany súdu prvej inštancie nemožno považovať za správne a zodpovedajúce ním aplikovanej zákonnej úprave.
30. Podľa čl. 4. ods. 2 CSP, ak niet výslovného ustanovenia zákona upravujúceho právnu vec, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
31. V otázke rozhodovania o nároku na náhradu trov konania odvolací súd poukazuje na čl. 4, v spojení s § 255 ods. 1 CSP a uvádza, že nová právna úprava neprevzala znenie § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Z komentárov k CSP však vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania v zmysle uvedeného ust. Občianskeho súdneho poriadku zostáva zachované, s odkazom na § 255 ods. 1 CSP.
32. V konaniach, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy súdu, predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti). Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu.
33. Súd prvej inštancie preto nesprávne postupoval, keď stranám nepriznal náhradu trov konania. Žalobkyňa bola úspešná čo do základu nároku na priznanie finančného zadosťučinenia, pričom výška priznaného finančného zadosťučinenia spočívala v úvahe súdu. Z tohto dôvodu má žalobkyňa nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
34. Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku III. podľa ust. § 388 CSP zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške tak trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).