Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-44-2019.pdf
PDF · 91.57 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/44/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v právnej veci navrhovateľky: R. Z., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, XXX XX Z., štátna občianka SR, právne zast.: JUDr. Beáta Jankovičová, advokát, so sídlom Robotnícka 58/21, 905 01 Senica, proti druhému manželovi: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. XX, štátny občan SR, právne zast.: JUDr. Mária Trylčová, advokátka, so sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo Z. Z. a R. Z., rod. Y., uzavreté dňa 22.05.2010 v Z., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Senica, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia :
„1. Maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. D. sumou 170,- € mesačne, z toho sumou 150,- € splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a sumou 20,- € na šetriaci účet mal. D., IBAN: SK60 0200 0000 0041 8198 2856 a na výživu mal. O. sumou 150,- € mesačne, z toho sumou 130,- € splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a sumou 20,- € na šetriaci účet mal. O., IBAN: SK66 0200 0000 0041 8196 6258, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Matka je oprávnená zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach.
3. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi takto:
a) každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. b) cez letné prázdniny každoročne od 30.6. od 17.00 hod. do 16.7. do 18.00 hod a od 31.7. od 17.00 hod. do 16.8. do 18.00 hod. c) cez jesenné prázdniny každý párny rok od 30.10. od 10.00 hod. do 01.11. do 17:00 hod. d) cez jarné prázdniny každý nepárny rok od pondelka od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod. e) počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 27.12. od 10:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. a každý párny rok od 23.12. od 10:00 hod. do 27.12. do 10:00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roka od 10:00 hod. do 06.01. do 18:00 hod. f) počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Zeleného štvrtka od 10:00 hod. do Bielej soboty do 18:00 hod. a každý párny rok od Bielej soboty od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod.
4. Prednosť má úprava podľa bodu 3b) až 3f) pred úpravou podľa bodu 3a).“
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 16.08.2019 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo bolo uzatvorené dňa 22.05.2010, pričom z manželstva sa narodili dve deti a to D., nar. XX.XX.XXXX a O. nar. XX.XX.XXXX. Spočiatku ich manželstvo bolo harmonické a plnilo si svoju funkciu. Postupne sa začali ich názory na spoločný život, vedenie domácnosti s manželom v zásadných otázkach rozchádzať a došlo medzi nimi k veľkému citovému odcudzeniu. Okolo roku 2013 manžel začal strácať záujem o rodinu a venoval sa svojim aktivitám - futbalu a kamarátom. Vážnejšie problémy nastali po narodení druhej dcéry, kedy manžel odmietal finančne prispievať na potreby svojich dcér a nemal záujem pomáhať v domácnosti a so starostlivosťou o deti. V tomto čase ich manželstvo už nefungovalo po citovej ani intímnej stránke. Najväčšie problémy potom nastali, keď sa navrhovateľka zamestnala, pričom manžel začal na ňu bezdôvodne žiarliť. Vzájomné odcudzenie dospelo až na takú úroveň, že navrhovateľka nadviazala novú intímnu známosť s ktorým mužom chce zdieľať spoločný život po rozvode. Na čas po rozvode žiadal zveriť obe deti do jej osobnej starostlivosti a ich otcovi uložil povinnosť prispievať na ich výživu sumou po 180,00 € na každé dieťa.
2. Druhý manžel sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním zo dňa 04.09.2019 pričom súhlasil s rozvodom manželstva a čo do úpravy práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode žiadal zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti. Ďalej uviedol, že dôvody rozpadu vzťahu medzi manželmi ako sú uvedené v návrhu nie sú pravdivé. Jediným dôvodom na podanie návrhu na rozvod manželstva je mimomanželský vzťah navrhovateľky. Ich manželstvo bolo dobré do 05/2019, manželka začala pracovať v 04/2019. Manžel zabezpečoval potreby rodiny po finančnej stránke a tiež po práci vykonával spoločne s navrhovateľkou starostlivosť o deti. Pokiaľ ide o ich vzájomné nezhody tieto boli zriedkavé a týkali sa najmä výchovy detí, kedy navrhovateľka bola benevolentnejšia, pričom on mal k nim zodpovednejší prístup. S terajším priateľom sa navrhovateľka zoznámila v 05/2019 keď boli spoločne na svadbe ich kamaráta. On trvá na tom, že iná príčina rozvodu ich manželstva neprichádza do úvahy, ich vzťah bol do tej doby harmonický, navrhovateľka si nikdy nesťažovala, nikdy nedala najavo, že jej niečo v ich vzťahu prekáža a ani jej do 05/2019 nič neprekážalo. On hráva futbal odjakživa, nie je to jeho nová záľuba a ani tejto záľube nikdy nevenoval nadmieru času. Kamarátov tiež nikdy neuprednostňoval a ani neuprednostňuje, avšak v súčasnosti z dôvodu správania sa navrhovateľky nie je možné aby s ňou trávil čas, pretože táto je stále podráždená, vyvoláva hádky a potom manipuluje s deťmi v jeho neprospech. Od 07/2019 navrhovateľka nespáva v spoločnej spálni, prestala mu variť a prať. Starostlivosť o deti naďalej zabezpečuje rovnako ako navrhovateľka.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich sobášnym listom, rodnými listami detí, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku manželov, správami o príjmoch a výdajoch účastníkov, a zistil tento skutočný stav veci: Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 22.05.2010 v Z.. U oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú slovenskí štátni príslušníci, posledné spoločné bydlisko mali na adrese v Z., kde doteraz obaja bývajú. Z manželstva sa narodili dve deti D. a O..
4. Pri svojich výpovediach obaja účastníci zotrvali na svojich tvrdeniach, pričom ani jeden z nich nenavrhol žiadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je nesporé že manželstvo účastníkov je trvale a hlboko rozvrátené a že navrhovateľka má novú intímnu mužskú známosť, pričom už uskutočnila konkrétne kroky, aby sa mohla spolu s deťmi presťahovať do N.. Otec detí napokon upustil od striedavej osobnej starostlivosti a v časti úpravy práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, uzatvorili rodičovskú dohodu tak, ako je opísaná vo výroku tohto rozsudku.
5. Zo správ o príjmoch účastníkov súd zistil navrhovateľka má priemerný mesačný príjem v sume 507,18 € netto. Poberá rodinné prídavky na dve deti. Druhý manžel má priemerný mesačný príjem v sume 1.361,42 € netto mesačne, ani jeden z nich nemá iné vyživovacie povinnosti.
6. Zo správy od opatrovníka z prešetrenia pomerov súd zistil, že v čase šetrenia účastníci žili spolu s deťmi v spoločnej domácnosti. Pri pohovore mal. D. prejavila záujem zostať bývať s matkou, pretože s ňou trávia viacej času, lebo ich otec býva často v robote. S otcom sa chce stretávať. Obe majú kladný
citový vzťah k obom rodičom. Deti si rozumejú aj s terajším priateľom matky. Mal. O. len pritakávala na všetko čo povedala D., táto sa nevedela jasne vyjadriť vzhľadom na jej vek.
7. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákona o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
8. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
9. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
10. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
11. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
14. Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 62 ods. 4, veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa zák. opatrenia č. 186/2013 Z. z., účinného od 01.07.2013 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 90,42 € mesačne. (z toho 30 % je 27,13 €).
22. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko a trvalo narušené, pričom v otázke ich narušenia, každý z účastníkov zotrval na svojich tvrdeniach. Obaja však prejavili vôľu, že nechcú zotrvať v ich manželstve. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k mal., deťom na čas po rozvode uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil. Vzhľadom na skutočnosť, že ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení voči výroku, ktorým bola dohoda schválená podať odvolanie (§ 122 CMP) ako aj na skutočnosť, že všetci účastníci sa vzdali práva podať odvolanie proti rozhodnutiu (okrem výroku o náhrade trov konania) súd sa v tomto rozhodnutí bližšie nezaoberal jeho odôvodnením.
23. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd vidí vo vzájomnom citovom odcudzení manželov, pretože iná príčina rozvratu ich vzťahov nebola účastníkmi preukázaná. Nadviazanie mimomanželského pomeru zo strany navrhovateľky súd nevzliadal ako primárny dôvod narušenia ich vzťahov s poukazom na rozporné tvrdenia účastníkov.
24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnil náhradu trov konania s poukazom na § 55 CMP, pričom táto tento návrh odôvodnila len tým, že rozvrat manželstva účastníkov spôsobila výlučne navrhovateľka tým, že nadviazala mimomanželský pomer. Pokiaľ ide o trovy konania, v mimosporových konaniach upravených týmto zákonom, ku krtovým bezpochyby patrí aj konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Civilný mimosporový poriadok pripúšťa výnimky z tejto zásady, pričom jedna z nich je upravená aj v § 55 CMP, ktorý oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Napríklad v konaní o rozvod manželstva dáva súdu možnosť priznať náhradu trov konania tomu z manželov, ktorý svojím správaním nedal príčinu k rozvratu vzťahov medzi manželmi a pod.
25. Ako už je uvedené vyššie v otázke hlavnej príčiny rozvratu vzťahov, obaja účastníci zotrvali na svojich tvrdeniach, ktoré sú protichodné , pričom nenavrhli žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a preto z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že hlavnou príčinou rozvratu ich vzťahov bolo vzájomné citové odcudzenie. Nadviazanie mimomanželského vzťahu zo strany navrhovateľky už bolo len následkom takto rozvrátených vzájomných vzťahov. Za takýchto okolností súd s ohľadom na okolnosti prípadu nepovažuje za spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov konania. V danom prípade si náhradu uplatnil druhý manžel. O trovách konania preto súd rozhodol s použitím § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie len vo výroku o náhrade trov konania to v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V ostatnej časti sa účastníci vzdali práva podať odvolanie ihneď po jeho vyhlásení.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Voči výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom, nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.