Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-80-2019.pdf
PDF · 88.37 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/80/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcu: Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava IČO: 00 151 700, proti žalovanému: C. O., nar. XX.XX.XXXX, hlásený trvalý pobyt L.-X. H., štátna príslušnosť SR o zaplatenie 362,87 eur takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 362,87 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.07.2019 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 362,87 eur titulom dlžného poistného do zániku poistenia a náhrady trov konania. 2. Žalobca žalobu skutkovo a právne odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 04.09. 2015 poistnú zmluvu pre poistenie právnej ochrany č. XXXXXXX (poistenie ochrany práv Štandard PLUS) s účinnosťou od 05.09.2015 na dobu neurčitú. Touto zmluvou sa žalovaný okrem iného zaviazal platiť poistné riadne a včas za ročné poistné obdobie a poukazovať ho právnemu predchodcovi žalobcu mesačne t.j. vždy k 05. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Výška poistného za ročné poistné obdobie zodpovedala v úhrne sume 311 eur, mesačná splátka predstavovala sumu 25,92 eur. Žalovaný na poistnej zmluve neuhradil poistné ani za prvé ročné poistné obdobie 05.09.2015 - 04.09.2016. S poukazom na § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 11 ods. 4 VPP bola posledná splátka splatná dňa 05.08. 2016. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil ani poistné za prvé poistné obdobie v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti, zaniklo jeho poistenie dňom 05.11.2016 pre neplatenie v zmysle § 801 Občianskeho zákonníka. Následne v zmysle § 803 Občianskeho zákonníka má žalobca právo na poistné až do zániku poistenia, preto mal za to, že za obdobie od 05.09.2015 do 05.11.2016 žalovaný dlhoval žalobcovi poistné vo výške 362,87 eur. Žalovanému bol zánik poistenie oznámený listom zo dňa 11.11.2016 a súčasne bol vyzvaný na zaplatenie poistného. Následne bol žalovaný opätovne listom zo dňa 12.12.2016 vyzvaný na zaplatenie poistného avšak bezvýsledne. Aktívnu legitimáciu žalobca preukázal odkúpením časti podniku spoločnosti D.A.S. Rechtschutz AG, akciová spoločnosť založená v Rakúsku, pričom predmetom kúpy bola organizačná zložka D.A.S. Rechtschutz AG, pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Prievozská 4C, Bratislava, IČO: 47 250 569. Na preukázanie uvedených skutočností predložil žalobca súdu - poistnú zmluvu zo dňa 04.09.2015 č. XXXXXXX, výzvu na zaplatenie zo dňa 12.12.2016, oznámenie o zániku poistnej zmluvy zo dňa 11.11.2016. 3. Súd doručil žalobu s prílohami žalovanému a uznesením č.k. 19C/80/2019-26 zo dňa 28.08.2019 podľa ust. 167 ods. 2 CSP ho vyzval, aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva.
4. Súdu sa nepodarilo uznesenie a žalobu s prílohami doručiť žalovanému na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, a to i napriek vykonanému šetreniu ohľadne zistenia skutočného pobytu žalovaného. Súd v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu a žalobu považoval po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 5. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 6. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 7. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 362,87 eur, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.10.2019 o 9,00 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 28.08.2019. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. 8. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 9. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany. 10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci. 11. Dňa 04.09.2015 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu na dobu neurčitú, číslo XXXXXXX, v rámci ktorej sa zmluvné strany dohodli na začiatku poistenia 05.09.2015, poistné obdobie 1 rok, samotná poistná suma na kauciu 4.000 eur, poistná suma 35.000 eur, bez prirážky mesačná splátka poistného, poistenie ochrany práv Štandard PLUS s tarifným ročným poistným 311 eur. Poistná splátka 25,92 eur. Zároveň žalovaný potvrdil, že prevzal OPP POP R, OPP POP V, VPP. 12. Podaním zo dňa 11.11.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému zánik poistnej zmluvy a výšku dlžného poistného, pričom uviedol, že poistná zmluva číslo 5022659, predmetom ktorej bolo poistenie ochrany práv, zanikla dňa 05.11.2016 pre nezaplatenie poistného a to v súlade s § 801, ods. 1 Občianskeho zákonníka. Následne uviedol, že na poistnej zmluve eviduje dlžné poistné vo výške 362,87 eur za obdobie od 05.09.2015 do 05.11.2016, počas ktorého bola poistná zmluva platná, avšak poistné uhradené nebolo. Žiadal preto o úhradu v lehote do 14 dní odo dňa vystavenia oznámenia, čím budú vyrovnané záväzky z dlžného poistného voči spoločnosti. 13. Podaním zo dňa 12.12.2016, právny predchodca žalobcu predžalobnou výzvou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného poistného vo výške 362,87 eur za obdobie od 05.09. 2015 do 05.11.2016. 14. Podľa ust. § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 15. Podľa ust. § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.
16. Podľa ust. § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka, návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené. 17. Podľa ust. § 794 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby. 18. Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. 19. Podľa ust. § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). 20. Podľa ust. § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia. 21. Podľa ust. § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. 22. Podľa ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. 23. Podľa ust. § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. 24. S ohľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia má súd za preukázané, že došlo k zániku poistnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu z dôvodu, že žalovaný, ako osoba, ktorá so žalobcom ako poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu, nezaplatil žalobcovi dohodnuté poistné za obdobie od 05.09.2015 do 06.11. 2016, a to napriek výzve žalobcu s upozornením, že poistenie zanikne, ak poistné nebude zaplatené, čím žalobcovi vzniklo právo na poistné za dobu do zániku poistenia v sume 362,87 eur, t.j. poistného za tri mesiace a alikvotnú časť. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy poistného. 25. Žalovaný sa k žalobe s prílohami nevyjadril a ani neskôr nevyužil možnosť vyjadriť sa k uplatňovanému nároku žalobcu, teda dôvodnosť nároku nespochybnil a už vôbec nevyvrátil. V súlade s ustanovením § 151 ods. 1 CSP zaťažuje žalovaného procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany; ak strana sporu nepoprie skutkové tvrdenia protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové zistenia si potom súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Nakoľko v danom spore zo strany žalovaného nedošlo k popretiu žalobcových tvrdení, a nie je dôvod na aplikáciu korektívu uvedeného v § 186 ods. 2 CSP (neexistovala dôvodná pochybnosť o pravdivosti tvrdení uvádzaných žalobcom), súd vychádzal z domnienky ustanovenej v § 151 ods. 1 CSP, že skutkové tvrdenia žalobcu sú nesporné. 26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. O nároku na náhradu trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako plne úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanej, ktorá bola v spore neúspešná náhradu trov konania v plnej výške (II. výroková veta rozsudku). Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.