Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-26-2019.pdf
PDF · 86.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej, v sporovej veci žalobcu: BARTKOV, s. r. o., so sídlom 082 71 Rožkovany 237, IČO: 46 237 216, zastúpeného JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom, so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, IČO: 37 870 505, proti žalovanému: Falco Engineering Slovakia, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 11, 066 01 Humenné, IČO: 46 409 360, zastúpenému Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, o zaplatenie 20.678,40 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 11Cb/6/2018-67 z 11.12.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 11Cb/6/2018-93 z 3.4.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v jeho napadnutej časti úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 13.792,20 eur od 1.7.2018 do 31.7.2018 a zo sumy 6.866,20 eur od 1.8.2018 do 31.8.2018, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 6.886,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 13.792,20 eur od 1.7.2018 do 5.9.2018, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 6.866,20 eur od 1.8.2018 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu záväzkového vzťahu na základe zmluvy o dielo, pričom žalobca vykonal v mesiaci máj 2018 a v mesiaci jún 2018 pre žalovaného dohodnuté dielo. V zmysle podkladov obsahujúcich rozpis odpracovaných hodín s uvedením ceny za dielo zaslaných žalovaným žalobcovi vystavil žalobca podľa dojednaných zmluvných podmienok žalovanému faktúry na zaplatenie ceny za dielo vo výške 13.792,20 eur s DPH za mesiac máj 2018 so splatnosťou 31.6.2018, ktorú sumu žalovaný po začatí súdneho konania ešte pred vydaním platobného rozkazu dňa 5.9.2018 žalobcovi uhradil, ktorá skutočnosť nebola žalovaným popretá, a vo výške 6.886,20 eur s DPH so splatnosťou 30.7.2018, ktorú sumu žalovaný žalobcovi neuhradil. Žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy o dielo ani ohľadom neuhradenia vyfakturovanej ceny za dielo, keď uviedol, že v žiadnom prípade nespochybňuje, že žalobca pre neho vykonával zváračské, zámočnícke a pomocné zámočnícke práce a práce s tým súvisiace, na základe ktorých došlo k vystaveniu uvedených faktúr. Ako dôvod neuhradenia ceny za dielo uviedol, že mal viac nezaplatených pohľadávok voči tretím osobám, ako je suma jeho záväzkov a po úhrade svojich nesplatených pohľadávok uhradí aj záväzok voči žalobcovi. Na preukázanie svojich tvrdení ohľadom
mimosúdnej dohody žalovaný nepredložil žiadne dôkazy a ani nemal žiadne návrhy na vykonanie dokazovania. Žalovaný nepopieral dôvodnosť uplatneného nároku žalobcom, avšak z dôvodu svojich nezaplatených pohľadávok voči tretím osobám nedisponoval finančnými prostriedkami na zaplatenie svojho záväzku voči žalobcovi, čo však nebol dôvod pre zamietnutie žaloby. Súd prvej inštancie nemal preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vyhoveniu žalobe žalobcu, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 6.886,20 eur.
3. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku, vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedených vo faktúrach vo výške 8 % ročne zo sumy 13.792,20 eur od 1.7.2018 do 5.9.2018, kedy žalovaný uhradil cenu za dielo vykonané v mesiaci máj 2018 a vo výške 8 % ročne zo sumy 6.866,20 eur od 1.8.2018 do zaplatenia.
4. Žalobcovi tiež vznikol nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie postupom podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
6. Proti rozsudku, a to len v časti priznaných úrokov z omeškania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom úroku z omeškania zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 13.792,20 eur od 1.8.2018 do 5.9.2018, zo sumy 6.866,20 eur od 1.9.2018 do zaplatenia, alternatívne navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov nesprávne posúdil rozsah povinnosti žalovaného zaplatiť úroky z omeškania z uplatňovanej istiny pohľadávky. Tvrdil, že žalovaný disponuje fakturačnými dokladmi, ktoré boli vystavené žalobcom, pričom dátumy splatnosti na predmetných faktúrach nesedia s dátumami omeškania, od ktorých sa v napadnutom rozsudku odvodzuje povinnosť žalovaného uhradiť úroky z omeškania. Jedná sa o faktúru č. XXXXXXXX, vystavenú dňa 31.5.2018, splatnú dňa 31.7.2018 a faktúru č. XXXXXXXX, vystavenú dňa 30.6.2018, splatnú dňa 30.8.2018. Omeškanie žalovaného malo byť podľa faktúr, ktorými disponuje žalovaný, judikované v napadnutom rozsudku spôsobom: faktúra č. XXXXXXXX, v omeškaní od 1.8.2018 a faktúra č. XXXXXXXX, v omeškaní od 1.9.2018.
8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. V odvolacom konaní rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.886,20 eur, spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, napadnutý nebol, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký v tejto odvolaním nenapadnutej časti nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
11. Odvolateľ tvrdil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil rozsah povinnosti žalovaného zaplatiť úroky z omeškania z uplatňovanej istiny pohľadávky.
12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý právny predpis), alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
14. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
15. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že dňa 5.4.2018 uzavreli žalobca na strane zhotoviteľa a žalovaný na strane objednávateľa zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu riadne a včas zhotoviť a odovzdať dielo žalovanému a záväzok žalovaného riadne dokončené dielo prevziať a zaplatiť zaň žalobcovi cenu diela. Dielo spočívalo vo výkone zváračských, zámočníckych, pomocných zámočníckych prác a prác s tým súvisiacich na základe požiadavky a objednávky žalovaného.
16. Faktúrou č. XXXXXXXX vyhotovenou dňa 31.5.2018 žalobca fakturoval žalovanému v zmysle zmluvy o dielo zváračské, zámočnícke a pomocné práce na výrobe oceľových konštrukcií v mesiaci máj 2018 v celkovej cene 11.493,50 eur bez DPH, k úhrade 13.792,20 eur s DPH. Splatnosť faktúry bola 30.6.2018.
17. Faktúrou č. XXXXXXXX vyhotovenou dňa 30.6.2018 žalobca fakturoval žalovanému v zmysle zmluvy o dielo zváračské, zámočnícke a pomocné práce na výrobe oceľových konštrukcií v mesiaci jún 2018 v celkovej cene 5.738,50 eur bez DPH, k úhrade 6.886,20 eur s DPH. Splatnosť faktúry bola 30.7.2018.
18. Súd prvej inštancie správne posúdil rozsah povinnosti žalovaného zaplatiť úroky z omeškania, nakoľko tým, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti.
19. Obrana žalovaného v odvolacom konaní spočívala v tom, že žalovaný disponuje faktúrami s odlišnými dátumami splatnosti, v porovnaní s faktúrami predloženými žalobcom v konaní, od ktorých žalobca odvodzuje povinnosť žalovaného hradiť úroky z omeškania.
20. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd konštatuje, že predmetné faktúry, na ktoré sa žalovaný odvoláva v podanom odvolaní, ktoré navyše ani súdu nepredložil, nie je účelné vykonávať v štádiu odvolacieho konania, pretože ide o tzv. novotu v odvolacom konaní (§ 366 CSP). Tieto faktúry mohol žalovaný navrhnúť a predložiť už v štádiu prvoinštančného konania, avšak to neurobil, pričom nejde o dôkazy, ktoré by mu neboli známe.
21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, potom odvolací súd po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 13.792,20 eur od 1.7.2018 do 31.7.2018 a zo sumy 6.866,20 eur od 1.8.2018 do 31.8.2018, vrátane závislého, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).