Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-8-2023.pdf
PDF · 85.61 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/8/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou Mgr. Ing. Erikou Klinckovou v sporovej veci žalobcu: U.. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/X A, XXX XX W., proti žalovanému: X. W. 8, so sídlom W. XXXX/X, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, o zriadenie vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal voči žalovanému zriadenia vecného bremena súdom, spočívajúcom v práve prechodu a prejazdu v prospech žalobcu cez pozemky v spoluvlastníctve žalovaného, a ti p. č.: XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX o celkovej výmere XXX m2, druh pozemkov: zastavaná plochy a nádvoria, v rozsahu vymedzenom zakreslením v L. pláne č. L zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovaným G.. H. O., autorizačne overeným G.. C. Q., úradne schváleným dňa XX.XX.XXXX G.. P. Vlčkovou.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom bytu č. X nachádzajúcom sa na ulici W. XA, 1. poschodie, v stavbe so súpisným číslom: XXXX, postavenom na pozemku p. č. XXXX/ XX, parcela registra „C" o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a na pozemku p. č. XXXX/XX, parcela registra „C" nachádzajúcom sa v katastrálnom území X. P., obec BA-m. č. X. P., okres W. I, evidovaným E. úradom W. - katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX. P. žalobca uviedol, že celá stavba so súpisným číslom XXXX bola postavená v roku XXXX, pričom predmetná stavba sa skladá z garáže č. A garáže č. A garáže č. A a bytu č. 1. Ku celej stavbe so súpisným číslom XXXX bolo do roku XXXX zapísané právo z vecného bremena v prospech vlastníkov stavby spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemky p. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX. Aktuálne je právny stav taký, že skôr evidované právo prechodu a prejazdu v zmysle predchádzajúcej vety sa po roku XXXX prestalo vzťahovať na celú stavbu súp. č. XXXX, ale sa vzťahuje len na jej časť, a to garáže A A a A Žalované X. W. X z vecného bremena ako vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome na W. ulici č. 8, sú podielovými spoluvlastníkmi nižšie špecifikovaných pozemkov, a to: parc. č. XXXX/X, parcela registra „C" o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria, parc. č. XXXX/XX, parcela registra „C" o výmere XXX mX druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria , parc. č. XXXX/XX, parcela registra „C" o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria, parc. č. XXXX/XX, parcela registra „C" o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria, všetky nachádzajúce sa v katastrálnom území X. P., obec BA-m. č. X. P., okres W. I, evidovaný E. úradom W.
- katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX. Jedná sa o navzájom priľahlé a susediace pozemky. Ďalej žalobca uviedol, že účelom zriadenia vecného bremena je umožnenie prístupu žalobcu do bytu č. X cez pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalovaného. Rovnako žalobca uviedol, že sa snažil
so žalovaným vec mimosúdne riešiť, a to zmluvou o zriadení vecného bremena, uložením zmluvy u notára U.. P. F., tak, aby mohli jednotliví podieloví vlastníci predmetných parciel podpísať túto zmluvu. T. XX.XX.XXXX bola notárke zaslaná nová zmluva, nakoľko žalobcovi bola nehnuteľnosť darovaná a bolo potrebné aktualizovať údaje v zmluve. O. po niekoľkých mesiacoch došlo k podpisu minimálnym počtom jednotlivých podielových vlastníkov, žiada žalobca o zriadenie vecného bremena súdom s poukazom na ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol žalobca vykonanie nasledovných listinných dôkazov: Výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. X), e-mail žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. X), list žalobcu susedom (č.l. X), L. plán (č.l. XX), N. o zriadení vecného bremena (č.l. XX).
4. Súd doručil žalobu žalovanému dňa XX.XX.XXXX, žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní zostal nečinný.
5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie dňa XX.XX.XXXX v súlade s § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávania mal riadne a včas doručené, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd preto v súlade s § 180 CSP konal v neprítomnosti žalovaného a vo veci rozhodol rozsudkom.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a jeho písomným vyjadrením.
7. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:
8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X. mesto, obec W.- Staré mesto, súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. X nachádzajúceho sa na 1. poschodí v stavbe so súpisným číslom: XXXX, popis stavby: W. XA, postavenom na pozemku XXXX/XX, parcela registra „C" o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a na pozemku p. č. XXXX/XX, parcela registra „C" nachádzajúci sa v katastrálnom území X. P., obec BA-m. č. X. P., okres W. I, vedený E. úradom W. - katastrálny odbor. Z uvedeného listu vlastníctva ďalej súd zistil, že sú na ňom zapísané na prízemí sa nachádzajúce X garáže označené ako A A a A ku ktorých vlastníctvu sa vzťahuje právo z vecného bremena spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/ XX v rozsahu geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX.
9. Z e-mailu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že ho adresoval notárovi U.. F., ktorej ním zaslal návrh zmluvy o zriadení vecného bremena.
10. Z listu žalobcu bez dátumu súd zistil, že žalobca vyzval susedov obytného domu W. 8, aby podpísali zmluvu u notára U.. F., s tým, že uhradí všetky poplatky a uhradí do bytového fondu XXX B. po zápise zmluvy do katastra nehnuteľností.
11. Z geometrického plánu na vyznačenie vecného bremena na priznanie práva prejazdu a prechodu cez pozemky parc. č. XXXX/X, XX, XX a XX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že cez pozemky parc.č. XXXX/ X, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX vo vyznačenom rozsahu je možné zabezpečiť prístup žalobcu k bytu č. 1.
12. Z návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorej prílohou je výpis z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že vlastníkom pozemkov XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, cez ktoré žalobca žiadal zriadiť vecného bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu nie je žalovaný, ale osoby uvedené na predmetnom liste vlastníctve, ktorú sú podielovými spoluvlastníkmi označených pozemkov a sú uvedené na návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena ako povinní z vecného bremena. Súd ďalej zistil, že zmluvu podpísalo iba päť zo štyridsiatich podielových spoluvlastníkov.
13. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
14. Podľa § 151n ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
15. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
16. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
17. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný nie je vlastníkom označených nehnuteľností (pozemkov), ku ktorým sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena, t.j. povinnosti strpieť právo žalobcu z vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu a prechodu cez dotknuté nehnuteľnosti (právo cesty). Zriadiť vecného bremeno a obmedziť tak možno podľa § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka iba vlastníka nehnuteľnej veci. Nakoľko žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, súd nemôže zriadiť vecné bremeno vo vzťahu k žalovanému, ktorý nie je nositeľom hmotného práva.
18. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu a účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak žalobca preukáže, že žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide a ak túto skutočnosť nepreukáže, súd bez ďalšieho návrh zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. O nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaného pritom vo všeobecnosti ide v prípade, ak na jeho strane nie je spôsobilosť byť subjektom povinností, o ktoré v konaní ide, prípadne nie je ich výlučným nositeľom. O takomto nedostatku návrhu - vedúceho v konečnom dôsledku k jeho zamietnutiu, resp. o spôsobe odstránenia tohto nedostatku, neposkytuje súd ani poučenie v zmysle ust. § 160 ods.1 CSP, príp. iných ustanovení a to predovšetkým z dôvodu, že poučovacia povinnosť súdu je obmedzená na poučenie účastníkov len o ich procesných právach a povinnostiach, pričom zo žiadnych ustanovení Civilného sporového poriadku nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom, že v žalobe ako účastníka konania na strane žalovaného označil nie pasívne legitimovaný subjekt, pretože by to už nebolo poučenie o procesných právach a povinnostiach, ale už poučením hmotnoprávnym, ktoré súd nie je povinný ani oprávnený poskytnúť (porovnaj H. O. súdu v W., sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).
19. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím.
20. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta (rozsudok A. súdu SR z XX. 6. XXXX, sp. zn. X I. XXX/XXXX).
21. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného a samotným nárokom žalobcu sa už nezaoberal.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalovanému nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy súdneho konania ani právneho zastúpenia nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.