Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-133-2019.pdf
PDF · 91.83 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/133/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, vo veci návrhu manželky Q. Ç., K. XX.XX.XXXX, O. O. XXX/XX, V., zastúpená JUDr. B. S., U. W. W. B. X/A, O., na rozvod manželstva s manželom R. Ç., K. XX.XX.XXXX, O. A. W. X, V., zastúpený JUDr. X. Q. U. W. W. Q. X, O., a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu D. Ç., K. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v V., Q. X, V., za účasti Okresnej prokuratúry V., Š. D. X, V., takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo R. Ç., , K. XX.XX.XXXX a Q. Ç., Y.. Q. , K. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX B. V., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu V. , B. G. XX, Y. XXXX, K. W. XXX, V. V. Č. XXX r o z v á d z a.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa maloletý D. Ç., K. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky.
III. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
IV. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého D. mesačne sumou 150 eur, počnúc dňom právoplatnosti výroku tohto rozsudku o rozvode, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 09.05.2019 domáhala rozvodu manželstva a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že s manželom sa zoznámila v lete 2012 na dovolenke v I.. Postupom času sa náš vzťah prehĺbil a päťročnej známosti sme uzatvorili manželstvo. Vo vzťahu neboli vážnejšie nezhody alebo konflikty až po uzavretí manželstva sa začali vyskytovať a stupňovať. Manžel jej začal zakazovať chodiť so synom k rodičom, bol nespokojný s jej štúdiom, začal jej vyčítať, že ich podporuje rodina manželky aj vecne aj finančne Hádky a psychické útoky sa týkali aj spoločnej výchovy syna a neustále sa vyhrážania, že aj odíde, čo aj viac krát spravil, že odišiel. Postupom času sa začali aj fyzické napadnutia a vyhrážania typu, že ma zabije, nakoľko ma ešte začal aj podozrievať z nevery. Od decembra 2019 manželia spolu prestali intímne žiť. Celá starostlivosť o dieťa od jeho narodenia, domácnosť a výchovu, výživu a iné stála iba na manželke, pretože manžel sa o nič nezaujímal a chodil iba do práce od rána do večera od pondelka do soboty. Opakovane manžela vyzývala k spoločnej návšteve psychológa a manželskej poradne. Manžel však tieto návrhy odmietol. Hádky boli stále častejšie aj voči synovi, ktoré sa od marca 2019 sa začali vyskytovať častejšie až to
prepuklo z hádok, kriku, psychických útokov do vyhrážania sa zo zabitím, ale aj fyzického napadnutia manželky aj syna. Spolužitie s manželom za takejto situácie sa pre manželku stalo neznesiteľným a nebezpečným ako aj pre syna, ktorý sa ho začal báť.
2. Manžel súhlasil s rozvodom manželstva, k dôvodom zvratu manželstva, uviedol, že v žiadnom prípade manželku nebil nevyhrážal sa, že ju zabije, dal synovi jednu facku keď neposlúchal, vie, že spravil chybu. Asi šesť mesiacov po svadbe nastala u manželky zmeny v správaní a potom nastali problémy.
3. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode účastníci uzavreli rodičovskú dohodu a žiadali, aby súd rodičovskú dohodu schválil.
4. Procesný opatrovník pre prípad rozvodu navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme maloletého.
5. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom maloletého, potvrdením o príjme matky, potvrdení o príjme otca, správou procesného opatrovníka, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX B. W. Y.. Manžel je občan I. Y.epubliky, manželka W. Y.. U manžela je to manželstvo druhé, u manželky je to manželstvo prvé. Manželom sa dňa XX.XX.XXXX K. W. D.. Manželia od mája 2019 nežijú v spoločnej domácnosti. Obaja manželia odmietajú obnoviť spolužitie.
7. Podľa § 22 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
8. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt.
9. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
10. Podľa § 24a Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.
11. Podľa § 38 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
12. Podľa § 38a Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
13. Podľa § 39 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
14. Podľa § 39 ods. 4 písm. a) Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt
15. Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť
tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
16. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
17. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
18. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
19. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
20. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na existenciu manželského spolužitia, čo vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Účastníci konania zhodne na pojednávaní uviedli že nemajú záujem o obnovenie spolužitia a spolužitie odmietli. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
21. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
22. Manželia majú jedno maloleté dieťa D. Ç., K. XX.XX.XXXX.
23. Maloletý je vo veku 5 a pol roka , navštevuje materskú školu, je zdravý, navštevuje kurz anglického jazyka, krúžok korčuliarsky, výtvarníček a gymnastiku
24. Matka je zamestnaná ako finančný poradca s priemerným mesačným príjmom 1.200,- eur. Matka s maloletým býva v trojizbovom byte v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, mesačné výdavky na bývanie sú 250,- eur a mesačná splátka hypotéky 420,- eur .
25. Otec je zamestnaný ako obsluha v reštaurácii s mesačným príjmom 800,- eur. Otec nemá vlastné bývanie, hľadá si podnájom, prespáva v reštaurácii. Otec prispieva na hypotéku na byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vo výške 420,- eur mesačne.
26. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
27. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
28. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
29. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
30. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 31. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 32. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 33. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 34. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 35. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
36. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
37. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
38. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
39. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
40. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
41. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
42. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky Zákona o rodine, preto súd predmetnú rodičovskú dohodu schválil. Rodičovská dohoda bola uzatvorená v súlade s potrebami maloletého dieťaťa ako i príjmom a možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.
43. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. ( § 368 Civilného sporového poriadku ).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 Civilného mimosporového poriadku ).
V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).