Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/80/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci manželov: G. Z. nar. X.X.XXXX bývajúcej v P. na ul. U. č. X zastúpenej JUDr. Igorom Milichovským advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Krmanovej č. 14 a E. Z. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v P. na ul. Hemerkovej č. 2 zastúpeného JUDr. Jozefom Göblom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Jantárovej č. 3 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Oravcovým: 1/I. v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na čas po rozvode, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 23.1.2018 č.k. -120 takto

rozhodol:

P o t z v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov. Na čas po rozvode mal. I., mal. E., mal. G. zveril do do osobnej starostlivosti manželky. Rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Manžel je povinný prispievať na výživu mal. I. 100,- Eur mesačne, mal. E. 80,- Eur mesačne, mal. G. 60,- Eur mesačne, ktoré výživné je povinný prispievať manželke vždy do 25. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva. Styk manžela s mal. deťmi neupravil. Konanie v časti o určenie výživného pre mal. I., mal. E., mal. G. za obdobie od 1.1.2017 do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva zastavil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti výroku o určení výživného podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel a uplatnil odvolací dôvod podľa ds. 1 písm. b/, f/, h/ . Poukázal na to, že súd sa nedostatočne zaoberal dôkazmi, ktoré v dostatočnom rozsahu nevyhodnotil prípadne ich vyhodnotil nesprávne a nedostatočne a preto dospel k nesprávnym záverom a nesprávnym skutkovým zisteniam. Ako dôvod odvolania uplatnil nesprávne právne posúdenie veci. Vytkol súdu prvej inštancie, že vôbec nezohľadnil ním uvádzané skutočnosti a určeným výživným by sa dostal do stavu hmotnej núdze a bolo by ohrozené jeho každodenné fungovanie a nastala by reálna hrozba exekúcie a prípadne aj trestné stíhanie pre zanedbanie povinnej výživy. Súd vzal do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ale pri určovaní výživného musí vziať do úvahy aj schopnosti a možnosti povinného, čo súd prvej inštancie neučinil. Uviedol, že po splnení vyživovacej povinnosti mu neostáva na živobytie ani suma dosahujúca životné minimum, pretože nemá žiadnu skrytú rezervu ani žiadne tajné zdroje. Uviedol, že s priateľkou očakávajú príchod potomka, čím mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť. Poukázal na to, že má výdavky na bývanie, stravu, cestovné, hygienu, úhradu mobilného telefónu, internetu a pod., s ktorými sa súd prvej inštancie nezaoberal a ani so skutočnosťou, že si požičiaval finančné prostriedky od svojej priateľky a bez jej pomoci by nedokázal platiť výživné ani hypotéku a ani iné rodinné a ani svoje dlhy a záväzky. V

priebehu prvoinštančného konania deklaroval, že je v jeho schopnostiach prispievať maximálne 150 Eur mesačne, tj. 50 Eur na každé dieťa. Poukázal na to, že zanechal kompletnú domácnosť aj so zariadením v prospech matky maloletých detí a aj on si pre budúcnosť musí zabezpečiť nové základné pomôcky na bývanie a základné zariadenie a taktiež chce prispievať na ďalšie zvýšené výdavky detí ako napr. tábory, lyžiarsky výcvik, plavecký výcvik a pod. Citoval , Zákona o rodine, SR a konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za nedostatočné a dokonca arbitrárne. Uviedol, že podľa jeho názoru účastník nemá právo, aby súd vykonal všetky jeho dôkazy, ale má právo navrhnúť dôkazy a súd rozhodne, ktoré vykoná a ktoré nie, ale jednoznačne potom musí odôvodniť, prečo niektoré nevykonal a najmä od jedného účastníka sporu a prečo neprihliadol na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, na ktoré zistenia prihliadol a pod. Keďže súd prvej inštancie nedal odpovede na ním položené otázky, ide preto o postup a rozhodnutie, ktoré je zjavne neodôvodnené a je takej intenzity, že má za dôsledok porušenie základného práva podľa článku 47 ods. 1 SR a článku 47 ods. 3 SR. Závažnejšie porušenie vidí v svojvôli a v rozpore v hodnotenom postupe, aplikácii a výklade práva, pretože súd nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia, ktoré odvodil z vykonaných dôkazov. Súd nehodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, absolútne neprihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo , vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Jeho závery sú založené na jednostrannom posúdení veci a vykonané dokazovanie neodôvodňuje závery konajúceho súdu. S poukazom na uvedené navrhuje zmeniť rozsudok tak, že ho zaviaže prispievať po 50 Eur na každé z maloletých detí a o trovách žiada rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkom nemá nárok na ich náhradu.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a dôvodný. V celom rozsahu sa stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením a vyslovil názor, že súd prvej inštancie určil výživné pre maloleté deti v sume primeranej ich odôvodneným potrebám odstupňovaným v závislosti od ich veku a zároveň vo výške primeranej skutočným majetkovým a príjmovým pomerom otca, nakoľko je zrejmé, že otcom deklarované príjmy nezodpovedajú skutočnej výške jeho mesačného zárobku. Otec aj v súčasnosti pravidelne zasiela výživné pre maloleté deti v sume určenej napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Matka je toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné hmotnoprávne normy a rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade s ustanoveniami procesného práva. Otec v písomnom odvolaní neuviedol žiadne dôkazy, resp. skutočnosti a opätovne poukazuje na skutočnosti, ktoré už uvádzal v priebehu konania na súde prvej inštancie.

4. Manžel k vyjadreniu manželky uviedol, že manželka len stroho deklaruje, o čom súd rozhodol a stručne zotrváva na svojom postoji. Neuvádza žiadne nové skutočnosti ani mimoriadne fakty. Konštatuje, že aj doteraz manžel prispieva na deti súdom určeným výživným. Súd prvej inštancie nezohľadnil uvádzané skutočnosti z jeho strany, že napadnutým rozsudkom sa dostane do stavu hmotnej núdze a bude ohrozené jeho každodenné fungovanie a nastane reálna hrozba exekúcie. V budúcnosti sa dostane po právoplatnosti rozsudku do ešte väčších existenčných problémov a po splnení všetkých záväzkov mu nezostanú financie na živobytie. Poukázal na to, že pri určovaní výživného sa posudzujú odôvodnené potreby maloletých detí a schopnosti a možnosti povinného otca. Súd sa nezaoberal skutočnosťou, že žije na dlh, požičiaval si prostriedky od priateľky, ktorá si kvôli tomu vzala úver a tieto skutočnosti sa dali jednoducho preukázať a potvrdiť. Nebyť priateľky už dávno by nedokázal platiť výživné ani hypotéku ani iné rodinné a svoje dlhy a záväzky. Deklaroval, že je v jeho silách prispievať na výživu 150 Eur mesačne, t.j. 50 Eur na každé dieťa, preto navrhuje v tomto smere zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, alternatívne zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

5. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela opätovne konštatuje, že ním napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Súd určil výživné na maloleté deti vo výške primerane ich odôvodneným potrebám v závislosti od ich veku a zároveň primerane skutočným majetkovým a príjmovým pomerom manžela. Manžel v podaní uvádza, že nie je schopný platiť výživné v určenej výške súdom prvej inštancie s poukazom na očakávaný prírastok do rodiny. V tejto súvislosti uviedla, že od posledného pojednávania nastala zmena vo vzťahu k deťom účastníkov, nakoľko maloletá G. začala navštevovať 1. ročník základnej školy a E. navštevuje 2. stupeň základnej školy, čo samozrejme znamená zvýšenie výdavkov v súvislosti so zabezpečovaním vyučovacieho procesu. Suma určeného výživného už aj teraz ledva pokryje odôvodnené potreby detí. Pokiaľ manžel uvádza, že jej zanechal komplet zariadenú domácnosť, pričom on si musel zabezpečiť nové základné pomôcky na bývanie, v tejto súvislosti je potrebné skonštatovať, že podľa vyjadrenia otca na pojednávaní

býva spolu s priateľkou v jej byte a po odchode zo spoločnej domácnosti zobral nielen svoje osobné veci, ale aj veci tvoriace zariadenie domácnosti napr. televízor, ponechal si spoločné motorové vozidlo a ona v celom rozsahu uhrádza splátky hypotekárneho úveru v sume 309,63 Eur, ktorí manželia čerpali na kúpu ich spoločného bytu na U. ul. v Košiciach. Vyslovila názor, že súd správne zistil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval príslušné hmotnoprávne normy a rozhodnutie je v súlade s ustanoveniami procesného práva. Manžel v odvolaní neuviedol žiadne nové dôkazy ani skutočnosti a opätovne len poukazuje na skutočnosti, ktoré už súd prvej inštancie v odôvodnení správne vyhodnotil, preto navrhuje potvrdiť rozsudok.

6. Výroky rozsudku o rozvode manželstva, zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti manželky a úprave styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

7. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutom výroku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa, odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.

10. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné

náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

11. Pokiaľ ide o výdavky manžela, odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine sa jedná o taký výdavok, ktorý nevybočuje z rámca potrieb iných rodičov, majúci prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti k mal. deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť. Na základe uvedených skutkových zistení odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že výživné pre mal. I. v sume 100,- Eur, mal E. v sume 80,- Eur, mal. G. v sume 60,- Eur mesačne zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom s prihliadnutím na osobnú starostlivosť navrhovateľky. Pokiaľ manžel navrhovateľky namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o výživnom, pretože súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným, pretože súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok preukáže iným dôkazom, resp. ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností, a teda týka sa skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť ako aj ods. 5 cit. zák. ust., v ktorom je uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v zmysle ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k mal. deťom nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Určenie výživného v manželom navrhovanom rozsahu by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život detí na matku, ktorá sa o ne osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k deťom na hranicu svojich možností, čo by bolo v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou aj spravodlivosťou. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode podľa ust. ako vecne správny potvrdil, nakoľko súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby mal. detí a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov manžela navrhovateľky.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol podľa v spojení s ust. pretože návrh na ich priznanie nebol predložený.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).