Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ek-216-2019.pdf
PDF · 101.65 KB
Case nature
Subarea
6Ek/216/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BUDWELD LTD, so sídlom 2nd Floor 40 Tooting High Street, SW170RG London, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, iné identifikačné číslo: 9651907, zast.: JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, advokát, so sídlom Sladovnícka 22, 917 01 Trnava, proti povinnému: Falco Engineering Slovakia, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 11, 066 01 Humenné, IČO: 46 409 360, zast.: Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, o vymoženie 1 128,00 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Dušan Sopko, so sídlom exekútorského úradu Okružná 17, 059 21 Svit, pod sp. zn.: 353EX 146/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Súd povinnému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .
III. Súd oprávnenému nárok na náhradu výdavkov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 18.04.2019 podanie povinného označené ako: „Námietky proti exekúcii“ zo dňa 11.04.2019 (ktoré súd podľa obsahu posúdil, ako návrh povinného na zastavenie exekúcie) spolu s prílohami: plnomocenstvo udelené povinným právnemu zástupcovi povinného, potvrdenie o úhrade zo dňa 04.06.2018, potvrdenie o úhrade zo dňa 04.09.2018, potvrdenie o úhrade zo dňa 23.08.2018, potvrdenie o úhrade zo dňa 04.02.2019, Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 22.03.2019, č.: 353EX 146/19-12 spolu s doručenkami, „Vyjadrenie k námietkam povinného z 12.04.2019“ zo dňa 15.04.2019 spolu s prílohami: faktúra VAT nr FA/3/05/2018 zo dňa 09.05.2018 so splatnosťou 23.05.2018 na sumu 6 766,50 Eur, faktúra VAT nr FA/5/06/2018 zo dňa 14.06.2018 so splatnosťou 28.06.2018 na sumu 11 260,50 Eur, faktúra VAT nr FA/1/08/2018 zo dňa 10.08.2018 so splatnosťou 24.08.2018 na sumu 31 288,00 Eur, potvrdenie o úhrade sumy vo výške 10 000,00 Eur zo dňa 15.03.2019. Súdny exekútor vo svojom podaní uviedol, že postupuje súdu návrh povinného s odkladným účinkom.
2. Povinný vo svojom podaní: „Námietky proti exekúcii“ zo dňa 11.04.2019 podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v zákonom stanovenej lehote týmto voči predmetnej exekúcii podáva námietky, ktoré odôvodňuje nasledovným skutkovým a právnym stavom. Uviedol, že nespochybňuje právoplatnosť platobného rozkazu (exekučného titulu), ale že medzičasom už nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, keďže povinný vykonal na účet oprávneného v priebehu roku 2018 a roku 2019 úhrady v celkovej výške 60 090,00 Eur, a to: úhrada vo výške 6 766,50 Eur zo dňa 04.06.2018, úhrada vo výške 22 063,00 Eur zo dňa 04.09.2018. úhrada vo výške 11 260,50 Eur zo dňa 23.08.2018, úhrada vo výške 20 000,00 Eur zo dňa 04.02.2019, pričom uviedol, že v prílohe týchto námietok predkladá listinné dôkazy - potvrdenia o úhrade z účtu povinného na účet oprávneného. Uviedol, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil pohľadávku vo výške 1 128,00 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,00 % ročne zo sumy 31 288,00 Eur od 25.08.2018 do 05.02.2019, s úrokom z omeškania vo výške 14,00 % ročne zo sumy 11 288,00 Eur od 06.02.2019 do 15.03.2019, s úrokom z omeškania vo výške 14,00 % ročne zo sumy 1 288,00 Eur od 16.03.2019 do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 2 684,46 Eur a trovami exekúcie oprávneného vo výške 603,71 Eur, teda pohľadávku v celkovej výške 6 547,97 Eur. Uviedol, že spolu s pôvodne uplatňovanou istinou pohľadávky, ktorá bola predmetom súdneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu uvedeného platobného rozkazu, je teda celková suma, ktorá bola so strany oprávneného uplatňovaná, vo výške 58 770,97 Eur. Povinný ďalej uviedol, že uhradil krátko (2 dni) po podaní návrhu na vykonanie exekúcie poslednú splátku vo výške 20 000,00 Eur, čím jeho platby vo vzťahu k pohľadávke žalovaného presiahli výšku uplatňovanej pohľadávky o 1 319,03 Eur. Poukázal na ustanovenie § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Uviedol, že s poukazom na uvedené skutočnosti je názoru, že v predmetnom prípade došlo k zániku vymáhaného nároku, a to v celom rozsahu, preto navrhol, aby súd uznesením námietkam povinného vyhovel a následne exekúciu zastavil. Zároveň uviedol, že si uplatňuje od oprávneného trovy spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za podané námietky.
3. Oprávnený podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu „Vyjadrenie k námietkam povinného z 12.04.2019“, v ktorom uviedol, že skutočnosti uvedené v námietkach povinného sú neopodstatnené a zavádzajúce. Vykonané úhrady zo strany povinného uvedené v námietkach zo dňa 12.04.2019, nesmerovali k úplnému splneniu si povinnosti vyplývajúcej z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a z návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko tieto úhrady boli uskutočnené za účelom splatenia inej než uplatňovanej pohľadávky v exekučnom konaní. Uviedol, že medzi oprávneným a povinným existoval obchodno-právny vzťah, v rámci ktorého oprávnený vykonával pre povinného služby v súlade so zmluvou o spolupráci zo dňa 11.04.2018. Počas tejto vzájomnej spolupráce oprávnený za poskytnuté služby vystavil viaceré faktúry. Povinný niektoré tieto faktúry aj uhradil, avšak postupom času sa dostával do omeškania s úhradami jednotlivých faktúry, až do situácie, že predmetné faktúry zostávali zo strany povinného neuhradené úplne. Napriek pokusom o mimosúdne vyporiadanie sporu, povinný si svoje splatné dlhy nesplnil, na čo nadväzovalo podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý je ako právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní. Ďalej oprávnený uviedol, že na preukázanie vyššie uvedených tvrdení a zároveň popretie tvrdení uvádzaných povinným v námietkach predkladá súdnemu exekútorovi nasledovné dôkazy: faktúra VAT nr FA/3/05/2018 zo dňa 09.05.2018 so splatnosťou 23.05.2018 na sumu 6 766,50 Eur, uhradená po splatnosti dňa 05.06.2018, v súdnom a exekučnom konaní neuplatňovaná, faktúra VAT nr FA/5/06/2018 zo dňa 14.06.2018 so splatnosťou 28.06.2018 na sumu 11 260,50 Eur, uhradená po splatnosti dňa 24.08.2018, v súdnom a exekučnom konaní neuplatňovaná, faktúra VAT nr FA/1/07/2018 zo dňa 13.07.2018 so splatnosťou 27.07.2018 na sumu 22 063,00 Eur, uhradená po splatnosti dňa 05.09.2018, v súdnom konaní uplatňovaná a v exekučnom konaní neuplatňovaná, faktúra VAT nr FA/1/08/2018 zo dňa 10.08.2018 so splatnosťou 24.08.2018 na sumu 31 288,00 Eur, v súdnom a v exekučnom konaní uplatňovaná, s tým že zo strany povinného došlo v priebehu exekučného konania k nasledovným čiastočným úhradám: dňa 05.02.2019 - 20 000,00 Eur, dňa 15.03.2019 - 10 000,00 Eur + pripísanie platby zo strany exekútora vo výške 440,00 Eur dňa 25.03.2019. Oprávnený uviedol, že v rámci opraveného podania návrhu na vykonanie exekúcie boli zohľadnené všetky uskutočnené čiastočne platby zo strany povinného a preto aj návrh na vykonanie exekúcie znel len na zostávajúcu časť istiny vo výške 1 128,00 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že vzhľadom na všetko vyššie uvedené a zároveň na predložené dôkazy je zrejmé, že povinný svoj záväzok vymáhaný v predmetnom exekučnom konaní nesplnil v plnom rozsahu, že podané námietky sledujú len oddialenie splnenia povinnosti povinným, po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a že z toho dôvodu žiada aby súd námietky povinného zamietol ako nedôvodné.
4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
7. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
8. V zmysle prvej vety § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil.
9. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu. Exekučný súd nedisponuje právomocou meniť, či rušiť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.
10. Súd uvádza, že podanie povinného označené ako „Námietky proti exekúcii“ je potrebné s poukazom na ustanovenie § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok posudzovať podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko z obsahu podania je zrejmé, že povinný žiada predmetnú exekúciu zastaviť. V tomto prípade sa jedná o exekúciu začatú po 01.04.2017 a vzťahuje sa na ňu Exekučný poriadok v aktuálnom znení. Právna úprava účinná pred 01.04.2017 rozlišovala medzi námietkami proti exekúcii a návrhom na zastavenie exekúcie. Námietky proti exekúcii ako spôsob obrany proti exekúcii boli s účinnosťou od 01.04.2017 zrušené. Právna úprava účinná od 01.04.2017 pozná už iba jednu formu procesnej obrany povinného proti exekúcii, a to návrh na zastavenie exekúcie.
11. Exekučným titulom - platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10.10.2018, sp. zn.: 21Up/659/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.01.2019. V zmysle exekučného titulu bol povinný (žalovaný) zaviazaný k povinnosti zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu vo výške 53 351 Eur, úrok z omeškania vo výške 14,00 % ročne zo sumy 22 063,00 Eur od 28.07.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 31 288,00 Eur od 25.8.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 2 684,46 Eur, a to v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu alebo v tej istej lehote podať odpor.
12. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 01.02.2019 domáhal od povinného vymoženia 31 288,00 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 14,00 % ročne zo sumy 31 288,00 Eur od 25.08.2018 do zaplatenia, ako aj trov konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul (vrátane trov právneho zastúpenia) vo výške 2 684,46 Eur. Oprávnený v návrhu v časti H) Vyhlásenia a návrh: Oprávnený vyhlasuje, že nárok podľa exekučného titulu povinný ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dobrovoľne nesplnil: označil možnosť v časti a v podrobnostiach uviedol: „Povinný po podaní žaloby na vydanie platobného rozkazu čiastočne uhradil oprávnenému uplatňovanú istinu v súdnom konaní a to v rozsahu faktúry: nr FA/1/07/2018 na sumu 22.063,00 Eur. Vzhľadom na čiastočnú úhradu uplatňovanej istiny v súdnom konaní, oprávnený podáva návrh na vymoženie zvyšnej časti uplatňovanej istiny v rozsahu nezaplatenej faktúry: nr. FA/1/08/2018 na sumu 31.288,00 Eur s príslušenstvom.“
13. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu dňa 08.02.2019 podanie k spisovej značke označené ako: „Čiastočné späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie“, v ktorom oznámil súdu, že povinný dňa 05.02.2019 (čiže po podaní návrhu na vykonanie exekúcie) čiastočne uhradil vymáhanú pohľadávku vo výške: 20 000,00 Eur a že z uvedeného dôvodu čiastočne berie návrh späť. K podaniu priložil potvrdenie o čiastočnej úhrade zo dňa 05.02.2019. Následne dňa 19.03.2019 doručil oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu súdu opravný návrh, v ktorom opravil celú časť E) Vymáhaný nárok a uplatnil si istinu vo výške 1 128,00 Eur, úrok z omeškania vo výške 14,00 % ročne zo sumy 31 288,00 Eur od 25.08.2018 do 05.02.2019, úrok z omeškania vo výške 14,00 % ročne zo sumy 11 288,00 Eur od 06.02.2019 do 15.03.2019, úrok z omeškania vo výške 14,00 % ročne zo sumy 1 288,00 Eur od 16.03.2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 2 684,46 Eur. Oprávnený v doplňujúcich úhradách o peňažnom nároku uviedol, že povinný po podaní návrhu na vykonanie exekúcie čiastočne uhradil istinu a to nasledovne: dňa 05.02.2019 čiastočne uhradil vymáhanú pohľadávku vo výške 20 000,00 Eur a dňa 15.03.2019 čiastočne uhradil vymáhanú pohľadávku vo výške 10 000,00 Eur. Následne dňa 21.03.2019 súd vydal v tejto exekučnej veci poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Dušan Sopko, so sídlom exekútorského úradu Okružná 17, 059 21 Svit, ktorý ju vedie pod sp. zn.: 353EX 146/19 (poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.03.2019, kedy v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala exekúcia).
14. Je tak nesporné, že povinný po začatí exekučného konania uhradil oprávnenému časť vymáhanej pohľadávky priznanej exekučným titulom (dňa 05.02.2019 sumu vo výške 20 000,00 Eur a dňa 15.03.2019 sumu vo výške 10 000,00 Eur). Uvedené úhrady už však oprávnený zohľadnil v návrhu na vykonanie exekúcie (v spojení s opravným návrhom).
15. Povinný však vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že je toho názoru, že v danej veci došlo k zániku vymáhaného nároku v celom rozsahu. Povinný poukázal na ďalšie úhrady, a to: úhradu vo výške 6 766,50 Eur zo dňa 04.06.2018, úhradu vo výške 22 063,00 Eur zo dňa 04.09.2018, úhradu vo výške 11 260,50 Eur zo dňa 23.08.2018. K návrhu na zastavenie priložil aj potvrdenia o uvedených úhradách (detaily platieb). Oprávnený k uvedeným úhradám uviedol, že išlo o úhrady inej než uplatňovanej pohľadávky v exekučnom konaní, pričom uviedol, že faktúra VAT nr FA/3/05/2018 zo dňa 09.05.2018 so splatnosťou 23.05.2018 na sumu 6 766,50 Eur, uhradená po splatnosti dňa 05.06.2018, v súdnom a exekučnom konaní neuplatňovaná, faktúra VAT nr FA/5/06/2018 zo dňa 14.06.2018 so splatnosťou 28.06.2018 na sumu 11 260,50 Eur, uhradená po splatnosti dňa 24.08.2018, v súdnom a exekučnom konaní neuplatňovaná, faktúra VAT nr FA/1/07/2018 zo dňa 13.07.2018 so splatnosťou 27.07.2018 na sumu 22 063,00 Eur, uhradená po splatnosti dňa 05.09.2018, v súdnom konaní uplatňovaná a v exekučnom konaní neuplatňovaná, faktúra VAT nr FA/1/08/2018 zo dňa 10.08.2018 so splatnosťou 24.08.2018 na sumu 31 288,00 Eur, v súdnom a v exekučnom konaní uplatňovaná. Oprávnený ku svojmu vyjadreniu priložil faktúra VAT nr FA/3/05/2018 zo dňa 09.05.2018 so splatnosťou 23.05.2018 na sumu 6 766,50 Eur, faktúra VAT nr FA/5/06/2018 zo dňa 14.06.2018 so splatnosťou 28.06.2018 na sumu 11 260,50 Eur, faktúra VAT nr FA/1/08/2018 zo dňa 10.08.2018 so splatnosťou 24.08.2018 na sumu 31 288,00 Eur. Súd zo spisu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.: 21Up/659/2018 zistil, že exekučný titul (platobný rozkaz) bol vydaný na podklade faktúr: faktúra VAT nr FA/1/07/2018 zo dňa 13.07.2018 so splatnosťou 27.07.2018 na sumu 22 063,00 Eur, faktúra VAT nr FA/1/08/2018 zo dňa 10.08.2018 so splatnosťou 24.08.2018 na sumu 31 288,00 Eur, ktoré sa nachádzajú v spise sp. zn.: 21Up/659/2018. K úhrade povinného vo výške 6 766,50 Eur zo dňa 04.06.2018, súd uvádza, že výška tejto úhrady je zhodná s výškou, na ktorú bola vystavená faktúra VAT nr FA/3/05/2018 zo dňa 09.05.2018 so splatnosťou 23.05.2018 na sumu 6 766,50 Eur, preto súd prisvedčil argumentácii oprávneného, že išlo o úhradu tejto faktúry, ktorá nebola uplatňovaná ani v základnom, ani v exekučnom konaní. K úhrade povinného vo výške 22 063,00 Eur zo dňa 04.09.2018, súd uvádza, že výška tejto úhrady je zhodná s výškou, na ktorú bola vystavená faktúra VAT nr FA/1/07/2018 zo dňa 13.07.2018 so splatnosťou 27.07.2018 na sumu 22 063,00 Eur, preto súd prisvedčil argumentácii oprávneného, že išlo o úhradu tejto faktúry, ktorá bola uplatňovaná v základnom konaní, avšak v exekučnom konaní nebola uplatňovaná - oprávnený si v pôvodnom návrhu na vykonanie exekúcie neuplatnil exekučným titulom priznanú sumu vo výške 22 063,00 Eur (ale len sumu vo výške 31 288,00 Eur; 53 351,00 Eur - 22 063 Eur = 31 288,00 Eur), ani si neuplatnil úrok z omeškania priznaný exekučným titulom z tejto sumy (úrok z omeškania vo výške 14,00 % ročne zo sumy 22 063,00 Eur od 28.7.2018 do zaplatenia). K úhrade vo výške 11 260,50 Eur zo dňa 23.08.2018, súd uvádza, že výška tejto úhrady je zhodná s výškou, na ktorú bola vystavená faktúra VAT nr FA/5/06/2018 zo dňa 14.06.2018 so splatnosťou 28.06.2018 na sumu 11 260,50 Eur, preto súd prisvedčil argumentácii oprávneného, že išlo o úhradu tejto faktúry, ktorá nebola uplatňovaná ani v základnom, ani v exekučnom konaní. Súd uvádza, že v zmysle konštantnej judikatúry dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 83/02 zo dňa 30. júla 2002), povinný tak neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že išlo o čiastočné úhrady pohľadávky, ktorej vymoženia sa oprávnený domáha od povinného v tomto exekučnom konaní.
16. Súd uvádza, že z uvedených skutočností vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, keďže k úhrade časti vymáhanej pohľadávky (úhrada zo dňa 04.02.2019 /pripísaná na účet oprávneného dňa 05.02.2019/ vo výške 20 000,00 Eur a úhrada zo dňa 15.03.2019 vo výške 10 000,00 Eur) priznanej exekučným titulom došlo až po začatí exekučného konania (ktoré sa v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo dňa 01.02.2019, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu). Návrh na vykonanie exekúcie bol tak podaný dôvodne, v dôsledku čoho si oprávnený dôvodne uplatnil aj trovy exekúcie v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 603,71 Eur (súdny poplatok vo výške 16,50 Eur za podanie návrhu na vykonanie exekúcie + trovy právneho zastúpenia (vrátane DPH) vo výške 587,21 Eur). Súd navyše uvádza, že trovy právneho zastúpenia boli v návrhu na vykonanie exekúcie vyčíslené správne, keďže právny zástupca oprávneného pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta vychádzal z tarifnej hodnoty vo výške 31 288,00 Eur, ktorá predstavuje výšku istiny ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty vo výške 31 288,00 Eur, trovy právneho zastúpenia za dva polovičné úkony právnej služby spolu s režijným paušálom za každý úkon právnej služby + 20 % DPH predstavujú sumu vo výške 587,21 Eur (2 × 234,87 Eur + 2 × 9,80 Eur + 20 % DPH) a po pripočítaní sumy súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur predstavuje výška dôvodne uplatnených trov oprávneného v exekučnom konaní sumu vo výške 603,71 Eur.
17. Podľa Uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 15.01.2014, sp. zn.: 21CoE/108/2013: „Dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní, sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) - splnenie, započítanie, dohoda, splynutie atď. Najčastejším dôvodom zániku vymáhaného nároku je jeho splnenie. Zánik vymáhaného nároku (ad a/) je teda dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, ..., t. j. pred začatím exekučného konania....“
18. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená dôvodne. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
19. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
23. Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, nepriznal povinnému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
24. Súd oprávnenému nepriznal nárok na náhradu výdavkov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, keďže si ich oprávnený neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.