Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48C-17-2023.pdf
PDF · 76.98 KB
Case nature
Area
Subarea
48C/17/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: W.. G. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. 4, XXX XX J., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto
rozhodol:
Súd o d m i e t a podanie žalobcu doručené podpísanému súdu dňa 30.08.2023.
odôvodnenie:
1. Dňa 30.08.2023 bolo podpísanému súdu doručené podanie žalobcu označené ako „Žaloba o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v spore zn. 35C/12/2023“, ktoré však nespĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti žaloby.
2. Keďže podanie žalobcu nemalo zákonom stanovené náležitosti v súlade s ust. § 127 ods. 1 a § 132 ods. 1 až 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd uznesením č.k. 48C/17/2023-6 zo dňa 23.10.2023 vyzval žalobcu na opravu a doplnenie jeho podania v lehote 10 dní a to tak, aby ho doplnil o pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a doložil o všetkých tvrdených skutočnostiach listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Zároveň ho súd poučil, že opravené a doplnené podanie (podpísané a datované) je potrebné doručiť súdu písomne v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V predmetnom uznesení bol žalobca podľa § 129 ods. 3 CSP súčasne poučený, že ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 16.11.2023, pričom žalobca na uvedené uznesenie a postup súdu nereagoval.
3. Podľa § 127 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
4. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
5. Podľa § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
6. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
7. Podľa § 129 ods. 4 CSP, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
8. Podľa § 132 ods. 1 až 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
9. Žaloba je procesný úkon, prostredníctvom ktorého žalobca realizuje svoje ústavné právo (čl. 46 Ústavy SR) domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Aby žalobca svojou žalobou vyvolal zamýšľaný účinok, musí žalobca ako strana sporu, ktorej ako jedinej svedčí dispozičné právo, v žalobe obsiahnuť všetky jej požadované náležitosti, pretože len tzv. „perfektná“ žaloba so všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami má za následok začatie civilného sporového konania s následnou nastupujúcou povinnosťou súdu vec čo najrýchlejšie a bez zbytočných prieťahov prejednať a rozhodnúť (čl. 17 CSP).
10. V zmysle uvedeného, žaloba ako procesný úkon žalobcu, ktorým si uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva musí okrem všeobecných náležitostí podľa § 127 CSP, obsahovať aj osobitné náležitosti stanovené v § 132 CSP.
11. Jednou z osobitných náležitostí žaloby je „žalobný návrh“, resp. petit žaloby, ktorý nadväzuje na všeobecnú náležitosť podania a to uvedenie toho, čo sa podaním sleduje, ktorú žalobný návrh bližšie špecifikuje. Žalobným návrhom je súd podľa § 216 ods. 1 CSP viazaný a prenáša sa do výroku rozhodnutia súdu vo veci samej. Preto je dôležité, aby bol žalobný návrh formulovaný jasne, určito a zrozumiteľne tak, aby prenesenie takéhoto žalobného návrhu do výroku súdneho rozhodnutia nemalo za následok materiálnu nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V prípade, ak sa žalobca žalobou domáha, aby sa rozhodlo podľa § 137 písm. a) CSP o splnení povinnosti, je nevyhnuté, aby v žalobnom návrhu určil kto, komu a čo má plniť, teda presne špecifikoval osobu oprávnenú z povinnosti, ktorá sa má splniť, osobu povinnú na predmetné splnenie povinnosti a špecifikoval predmet plnia, teda samotnú povinnosť. Presné a určité vyjadrenie (vymedzenie) žalobného nároku v žalobnom návrhu je významné nielen pre vymedzenie predmetu konania (t.j. o čom má súd konať), ale aj pre posúdenie prekážky skôr začatého konania (§ 159 CSP), prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP) alebo podmienok pre pripustenie zmeny žaloby (§ 139 CSP).
12. Žalobným návrhom možno požadovať, aby sa rozhodlo o jednom konkrétnom žalobnom nároku (povinnosti) alebo o niekoľkých možných žalobných nárokoch, prípadne aby sa miesto požadovaného plnenie mohlo poskytnúť iné plnenie. Na základe toho právna teória rozlišuje jednoduchý, eventuálny a alternatívny žalobný návrh, resp. petit. Jednoduchý petit je taký petit, ktorým žalobca požaduje, aby súd rozhodol o jednom konkrétnom nároku vyplývajúcom zo žaloby. Podstatou eventuálneho petitu je, že primárnym žalobným návrhom žalobca požaduje uloženie určitej povinnosti, resp. prisúdenie určitého plnenia (napr. vydanie určitej veci) s tým, že pre prípad, ak tento primárny žalobný návrh bude zamietnutý (napr. pre nemožnosť plnenia), súčasne požaduje, aby bolo rozhodnuté o sekundárnom žalobnom návrhu, nazývanom tiež eventuálnom (napr. o náhrade škody), pričom vzájomný vzťah primárneho a sekundárneho žalobného návrhu spočíva v tom, že súd nemôže vyhovieť obom žalobným návrhom a zároveň súd nemá ani možnosť voľby medzi uvedenými žalobnými návrhmi, keďže o sekundárnom (teda eventuálnom) petite môže rozhodovať, až keď primárny petit neprichádza do úvahy (napr. keď vec, ktorú požaduje žalobca vydať, už neexistuje). Podstatou alternatívneho petitu je, že žalobca uvedenie viaceré požadované plnenia s tým, že žalovanému ponecháva právo voľby jedného z týchto plnení, čo však musí korešpondovať s hmotnoprávnou úpravou (napr. § 561 Občianskeho zákonníka).
13. Ďalšou osobitnou náležitosťou žaloby je „pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností“. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú také skutočnosti (skutkové okolnosti), z ktorých žalobca vyvodzuje požadovanú ochranu ohrozeného alebo porušeného práva (resp. nároku) špecifikovaného
práve v žalobnom návrhu. Pravdivým a úplným opísaním všetkých potrebných a rozhodujúcich skutočností si žalobca plní jednu zo svojich dvoch procesných povinností vyplývajúcich mu z prejednacej zásady, a to povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje v neskorších štádiách súdneho konania dôkazná povinnosť, prostredníctvom navrhnutých a vykonávaných dôkazných prostriedkov, ktorými sa má preukázať pravdivosť žalobcom tvrdených skutočností v žalobe. Úplne opísanie rozhodujúcich skutočností už v samotnej žalobe slúži najmä na to, aby mohol súd súdne konanie usmerniť už od jeho začiatku a naplniť tým zásadu hospodárnosti. Zároveň sa tým individualizuje a konkretizuje ohrozené alebo porušené právo, ktorého ochrany sa žalobca domáha, čo má opäť význam pre posúdenia napr. prekážky skôr začatého konania (§ 159 CSP), prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP) alebo podmienok pre pripustenie zmeny žaloby (§ 139 CSP). Opísaný skutkový dej, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj žalobný nárok, obsahuje obvykle, buď priamo alebo nepriamo, aj právny dôvod uplatneného nároku.
14. Medzi oboma vyššie uvedenými náležitosťami však musí byť príčinná súvislosť, pretože žalobný nárok vyjadrený v žalobnom návrhu musí vyplývať/prameniť z pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností. Iba splnením tejto podmienky si súd môže ustáliť, čo je skutočne predmetom konania, teda akej konkrétnej ochrany akého konkrétneho porušeného alebo ohrozeného práva, sa žalobca domáha, v akom rozsahu a na základe akého titulu. Nesplnenie tejto podmienky spôsobuje tzv. „neperfektnosť“ žaloby, teda stav, kedy súd nemôže ďalej pokračovať v konaní (§ 167 a nasl. CSP) za účelom prejednania a rozhodnutia veci samej. Takéto podanie potom súd nemôže považovať za určité a zrozumiteľné. Nezrozumiteľným podaním je najmä také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o obsahu podania, predovšetkým z hľadiska jeho náležitostí. Nezrozumiteľné podanie znamená, že ten, kto podanie urobil, si svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje, ponecháva nedokončené vety, uvádza nezmyselné argumenty nesúvisiace s vecou a podobne. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa § 124 CSP zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania. Neurčité je také podanie, ktoré vzbudzuje napríklad pochybnosť o individualizácii veci alebo identifikácii strán alebo pochybnosť o právnych následkoch, ktoré má spôsobiť (napr. existuje rozpor medzi skutkovými tvrdeniami a návrhom). Podanie musí byť zrozumiteľné a určité do takej miery, aby súd na základe vymedzených skutkových okolností mohol určiť, podľa akých ustanovení hmotného a procesného práva má v konaní postupovať a rozhodnúť. Samotný žalobný návrh musí byť v zmysle zákona spôsobilý vykonateľnosti, teda to, čo žalobca uplatňuje v konaní, musí byť reálne vykonateľné niektorým zo spôsobov predpokladaných a prípustných v exekučnom konaní. Pokiaľ z podania takéto okolnosti nevyplývajú, ide o prekážku konania.
15. Keďže k odstráneniu neurčitosti, neúplnosti a nezrozumiteľnosti podania žalobcu zo dňa 19.08.2023, nedošlo ani postupom podľa § 129 ods. 1 a 2 CSP, keďže žalobca zostal v konaní pasívny a vady svojho podania v zmysle uznesenie zo dňa 23.10.2023 neodstránil, súd predmetné podanie žalobcu podľa § 129 ods. 3 CSP odmietol, pretože pre vytknuté nedostatky (ktoré neboli odstránené) nebolo možné pokračovať v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava V, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 CSP). Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (§ 129 ods. 4 CSP).