Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Csp-31-2019.pdf
PDF · 92.76 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, pr. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát v Bratislave, proti žalovanému: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, Š. - V., o 5.102,82 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie sa z dôvodu späťvzatia žaloby zastavuje v časti o 48,14 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania.
II. Zamieta sa žaloba o 5.102,82 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 03.05.2016 do zaplatenia.
III. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
IV. Zamieta sa žiadosť žalobcu o vrátenie súdneho poplatku za žalobu v rozsahu jej čiastočného späťvzatia.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca, VÚB, a.s., IČO: 31320155, Mlynské Nivy 1, Bratislava (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 21.02.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výrokoch I a II a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130 (ďalej len „pôvodný veriteľ“), uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v sume 5.000 €. Žalovaný mal pôžičku splácať 120 mesačnými splátkami po 100,63 €. Keďže žalovaný pôžičku nesplácal, pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pôvodný veriteľ zanikol rozdelením a pôvodný žalobca ako jeho právny nástupca potom počas konania postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu, ktorý žalobu vzal sčasti späť.
2. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 04.06.2019 nevyjadril.
3. Súd na prejednanie veci nariadil v súlade s § 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednávanie, na ktorom dňa 29.10.2019 v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalobcu, vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
4. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 CSP, a skutočností známych súdu v zmysle § 186 CSP v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise: notárska zápisnica (č. l. 6 až 17), prehľad splátok a úhrad (č. l. 18 a 19), zmluva (č. l. 21 až 30), predžalobná
upomienka (č. l. 31), obálka (č. l. 32 a 33), oznámenie (č. l. 20), oznámenie o postúpení pohľadávky (č. l. 62) s podacím hárkom (č. l. 61), ustálil súd tento skutkový stav:
5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva, č. l. 21 až 30).
6. Pôvodný veriteľ a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o pôžičke“; č. l. 21 až 30), v ktorej sa dohodli na pôžičke vo výške 5.000 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach s poistným po 83,32 €. Zmluva ďalej obsahovala aj tieto údaje: fixná ročná úroková sadzba: 15,90 %, RPMN: 15,54 %, priemerná hodnota RPMN: 15,44 %, celkové náklady spotrebiteľa: 4.622,80 €, celková čiastka: 9.622,80 € a termín konečnej splatnosti: 9/2025. Prvá splátka bola splatná 20.11.2015 a všetky ďalšie sa stali splatnými vždy v 20. deň mesiaca.
7. Článok IX s názvom „Zmluvné podmienky“ v ods. 12.2 stanovoval, že „spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania Splátok Pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť Pôžičky), ak je Klient v omeškaní s úhradou jednej Splátky alebo čiastočného plnenia jednej Splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace[,] a to za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 a § 565 [OZ]“.
8. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému pôžičku v ten istý deň (nesporná skutočnosť; prehľad splátok a úhrad, č. l. 18).
9. Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 20.12.2015 (nesporná skutočnosť; predžalobná upomienka, č. l. 31).
10. Predžalobnou upomienkou z 27.02.2016 (č. l. 31), odoslanou na adresu žalovaného zásielku, ktorá nebola prevzatá v odbernej lehote (obálka, č. l. 32 a 33), pôvodný veriteľ upozornil žalovaného, že ak do 05.04.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v decembri 2015, bude oprávnený úver „zosplatniť“. Pôvodný veriteľ následne listom z 27.04.2016 oznámil žalovanému, že jeho dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz (oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, č. l. 20).
11. Žalovaný z pôžičky zaplatil 534,96 € (nesporná skutočnosť; prehľad splátok a úhrad, č. l. 19).
12. Pôvodný žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130, ktorá bola zrušená bez likvidácie a zanikla v dôsledku rozdelenia na základe projektu rozdelenia k 01.01.2018 (notárska zápisnica, č. l. 6 až 17; skutočnosti známe súdu z vlastnej činnosti a z obchodného registra).
13. Relevantné ustanovenia článku 6 projektu rozdelenia s názvom „Účtovné aspekty rozdelenia a rozdelenie imania zanikajúcej spoločnosti medzi nástupnícke spoločnosti“ znejú:
„6.2 V dôsledku rozdelenia Splátkový predaj a leasing prejde do VÚB Leasing, a.s. a Ostatné podnikanie prejde do VÚB, a.s.
6.3 Určenie častí obchodného majetku a záväzkov vrátane zamestnancov Zanikajúcej spoločnosti, ktoré prechádzajú na jednotlivé Nástupnícke spoločnosti ako aj zoznam aktuálnych dodávateľských a odberateľských zmlúv Zanikajúcej spoločnosti k 31. decembru 2017 a ich prerozdelenie medzi jednotlivé Nástupnícke spoločnosti sú uvedené ako Príloha 1 tohto Projektu.“
14. Podľa bodu 1.1 projektu rozdelenia sa „Splátkový predaj a leasing“ vymedzuje ako „zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti: Triangel - splátkový predaj a QCar bližšie určené v Prílohe 1 tohto Projektu“ a „Ostatné podnikanie“ znamená „všetky ostatné zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti okrem Splátkového predaja a leasingu“.
15. Príloha 1 projektu rozdelenia s názvom „Opis rozdelenia majetku a záväzkov“ uvádza v bode 1. rozdelenie úverov tak, že právnym nástupcom pre produkty „Slovenská požičovňa“ a „Quatro“ je VÚB a pre produkty „QCar“ a „Triangel“ VÚB Leasing.
16. Z údajov obchodného registra súd zistil, že k zápisu rozdelenia a k výmazu pôvodného veriteľa došlo 01.01.2018 a že jeho právnymi nástupcami sú pôvodný žalobca a VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava (ďalej len „VÚB Leasing“).
17. Oznámením z 23.05.2019 pôvodný žalobca oznámil žalovanému, že postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu (č. l. 62). Toto oznámenie bolo žalovanému odoslané v ten istý deň (podací hárok, č. l. 61).
B. Právne posúdenie
18. Podaním z 23.10.2019 vzal žalobca svoju žalobu späť v časti nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 48,14 €. Vzhľadom na to, že sa tak stalo pred začiatkom prvého pojednávania a nejde o spor, na ktorý by sa vzťahoval § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného nebol potrebný (§ 146 ods. 1 CSP), a preto súd konanie v tejto časti zastavil (výrok I). V dôsledku toho zostali predmetom konania nároky uvedené vo výroku II.
19. Preskúmavanou zmluvou o pôžičke sa pôvodný veriteľ zaviazal žalovanému poskytnúť pôžičku v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral pôvodný veriteľ zmluvu o pôžičke v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa (IČO, DIČ, miesto podnikania, podnikateľský účel pôžičky), je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým pôvodný veriteľ považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona.
20. Pôvodný veriteľ, ktorý zanikol rozdelením, bol obchodnou spoločnosťou, a preto sa na neho vzťahuje § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý rozdelenie definuje ako postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (tzv. rozdelenie spoločnosti zlúčením). Účinky rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra (§ 69a ods. 1 Obchodného zákonníka). V obchodnom registri sa výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti vykoná k tomu istému dňu (§ 69a ods. 2 Obchodného zákonníka). Týmto dňom je v danej veci 01.01.2018. Spôsob rozdelenia imania pôvodného veriteľa bol potom bližšie určený v projekte rozdelenia zlúčením, ktorý bol uzavretý 11.12.2017 medzi pôvodným veriteľom, pôvodným žalobcom a VÚB Leasing vo forme notárskej zápisnice a ktorý je tiež uložený v registri tunajšieho súdu pod zn. 10OpP/4/2018 (ďalej len „projekt rozdelenia“). Z projektu rozdelenia tak súd zistil, že imanie, s ktorým bola spojená aj pohľadávka prejednávaná v tejto veci, prešlo na nástupnícku spoločnosť (pôvodného žalobcu), čím sa táto stala právnym nástupcom pôvodného veriteľa v tejto súvislosti v zmysle cit. ustanovení Obchodného zákonníka k 01.01.2018.
21. Žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámil pôvodný žalobca. V dôsledku toho treba v zmysle judikatúry (R 119/2003) vychádzať z toho, že žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať pohľadávku voči žalovanému (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a keďže pôvodný žalobca navrhol vstup žalobcu do konania s jeho súhlasom, boli tým splnené podmienky na rozhodnutie podľa § 80 CSP, a súd preto pripustil zmenu na strane žalobcu uznesením z 24.09.2019, č. k. 19Csp/31/2019-72.
22. Žalobca si uplatňuje pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy, teda právo, na ktoré sa môže v prípade jeho premlčania vzťahovať § 54a OZ brániaci jeho vymáhateľnosti. Ustanovenie § 54a bolo
do Občianskeho zákonníka doplnené zákonom č. 343/2018 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, teda 05.12.2018. Zákonom č. 343/2018 Z. z. sa do Občianskeho zákonníka zároveň doplnilo aj prechodné ustanovenie § 879v, podľa ktorého sa konania, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, dokončia podľa doterajších predpisov. Je tak zrejmé, že konania, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté po 05.12.2018, sa dokončia už podľa nových predpisov. Medzi tieto nové predpisy patrí už aj spomínaný § 54a, a preto je súd povinný na ním uložený zákaz vymáhania niektorých premlčaných pohľadávok prihliadať aj ex offo. Je to tak aj preto, lebo svojou povahou ide o rovnaké pravidlo, aké obsahuje aj § 845 ods. 1 OZ, ktoré je súd taktiež povinný z úradnej povinnosti použiť, pokiaľ posudzuje týmto ustanoveným upravené výhry zo stávok a hier.
23. V prejednávanej veci sa konanie začalo na základe žaloby podanej po účinnosti zákona č. 343/2018 Z. z., a preto musí súd vyhodnotiť, či žalobcom uplatňované právo nepodlieha zákazu vymáhania podľa § 54a OZ.
24. Žalovaný sa dostal do omeškania tým, že porušil svoju povinnosť splácať úver, keď splátky neplatil v predpísanej výške a splatnosti. Keďže toto omeškanie trvalo viac ako tri mesiace, pôvodný žalobca si uplatnil právo na okamžité splatenie celého úveru podľa § 565 OZ, ktoré bolo dohodnuté v čl. IX ods. 12.2 zmluvy o pôžičke.
25. Pretože predmetom sporu je žalobcov nárok, ktorý mal žalovaný splácať v splátkach, uplatní sa § 100 a nasl. OZ. Podľa § 101 OZ plynie v danej veci trojročná premlčacia doba. Ustanovenie § 103 OZ všeobecne určuje, že premlčacia doba začínať plynúť odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Ak však veriteľ využil svoje právo na základe § 565 OZ a „zosplatnil“ celý dlh, začne premlčacia doba plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 in fine OZ). Právo „zosplatniť“ dlh môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 in fine OZ). Právo veriteľa podľa § 565 OZ v spotrebiteľských vzťahoch koriguje špeciálne ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, ktoré veriteľovi umožňuje „zosplatniť“ dlh až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva). Ak sú dohodnuté splátky, ktoré sa stávajú zročnými v kratšom intervale ako tri mesiace, mohlo by sa na prvý pohľad zdať, že veriteľ nemôže využiť právo podľa § 565 OZ, pretože kým uplynú tri mesiace, stanú sa splatnými aj ďalšie (napr. mesačné) splátky. Z § 53 ods. 9 OZ však nemožno vyvodzovať, že by jeho účelom bolo favorizovať alebo naopak obmedzovať veriteľov len na základe toho, v akých intervaloch boli splátky dohodnuté. Účelom toto ustanovenia je nepochybne ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami okamžitej splatnosti celého dlhu, ku ktorej by podľa § 565 OZ mohlo dôjsť už aj pri krátkodobom omeškaní trvajúcom len niekoľko dní. Toto ustanovenie treba preto vykladať v záujme zachovania rovnakého prístupu tak, aby sa na každého veriteľa uplatnil s rovnakými účinkami a aby sa zároveň zachoval jeho ochranný charakter vo vzťahu k spotrebiteľovi. Taký výklad je podľa názoru súdu možný, a preto ho treba uprednostniť. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ by sa mali vykladať v tom zmysle, že „najbližšou nasledujúcou splátkou“ je splátka, ktorá nasleduje po uplynutí troch mesiacov od omeškania dlžníka, na základe ktorého mohol veriteľ využiť svoje právo na „zosplatnenie“ dlhu. Ak sa teda veriteľ rozhodne využiť právo podľa § 565 OZ a medzičasom sa stali splatnými viaceré splátky, je možné určiť, ktoré omeškanie (s ktorou splátkou) viedlo veriteľa k tomu, aby si toto právo uplatnil. V tomto kontexte treba potom nazerať aj na § 103 OZ a premlčanie posúdiť vzhľadom na túto splátku. Nesplnenou splátkou v zmysle § 103 in fine OZ bude teda splátka, kvôli ktorej došlo k „zosplatneniu“ celého dlhu. Zároveň platí, že právo veriteľa „zosplatniť“ dlh, ktorého splácanie bolo dohodnuté v mesačných intervaloch, nezaniklo len preto, že medzičasom sa stali splatnými aj ďalšie mesačné splátky.
26. V danej veci pôvodný veriteľ listom z 27.02.2015 upozornil žalovaného na omeškanie so splátkou splatnou k decembri 2015 a na právo pôžičku „zosplatniť“, pokiaľ svoj dlh nesplatí včas. Z toho potom vyplýva, že k „zosplatneniu“ došlo práve kvôli splátke splatnej 20.12.2015 (splátky boli splatné vždy 20. deň mesiaca). Trojročná premlčacia doba preto uplynula 20.12.2018. Žaloba však bola na súd podaná až 21.02.2019, v dôsledku čoho je pohľadávka žalobcu premlčaná. Premlčané je aj jej príslušenstvo, pretože to sa premlčiava spolu s istinou. Na tieto skutočnosti musel súd prihliadnuť ex offo, pretože sú potrebné na posúdenie otázky, či si žalobca v prejednávanej veci neuplatňuje pohľadávku v rozpore s § 54a OZ.
27. Na základe vyššie uvedených úvah dospel súd k záveru, že žalobca si žalobou uplatňuje premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré ale podľa § 54a OZ nemožno vymáhať. Zo žalovanej pohľadávky sa tak v dôsledku premlčania stala len naturálna obligácia, ktorú síce môže dlžník dobrovoľne splniť, no nemožno ju v súdnom konaní vymáhať, a teda ani priznať. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol v celom rozsahu (výrok II).
28. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako prevažne neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a žalovaný by síce nárok na ich náhradu mal, no pretože mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd mu tento nárok v zmysle judikatúry (R 72/2018) nepriznal (výrok III).
29. Žalobcovu žiadosť o vrátenie súdneho poplatku za žalobu v späťvzatej časti (48,14 €) súd posudzoval na základe zmysle § 11 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa o nej začalo prvýkrát pojednávať, poplatníkovi treba v zásade vrátiť zaplatený súdny poplatok podľa § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch. Žalobca v tejto súvislosti zaplatil 306 €, z čoho na sumu 48,14 € pripadá po zaokrúhlení 2,90 €; tento poplatok sa však kráti o 1 %, najmenej o 6,70 € (§ 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch). Žalobcovi preto ale niet čo vracať, a súd tak jeho žiadosť zamietol (výrok IV).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).