Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-18-2019.pdf
PDF · 67.66 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/18/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu: Bytového podniku mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: X/ O. J., B.. XX.XX.XXXX, X. P. W., H. XX, X/ T. J.C., B.. XX.X.XXXX, X. P. W., H. XX, o zaplatenie 900,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 12.9.2018 č.k. 35C/18/2013-363
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol odpor podaný žalovanými v 1. a 2. rade proti platobnému rozkazu Okresného súdu Košice I zo dňa 22.10.2012, sp. zn. 38Ro/402/2012 ako podaný bez vecného odôvodnenia.
2. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že platobný rozkaz bol žalovanej v 1. rade doručený do vlastných rúk dňa 14.11.2012 a žalovanému v 2. rade dňa 2.11.2012. Dňa 16.11.2012 bolo súdu doručené podanie-odpor, v ktorom žalovaní uviedli, že žiadajú platobný rozkaz zrušiť, nakoľko popierajú dôvod podanej žaloby v celom rozsahu a nároky uplatnené v žalobe neuznávajú. Dňa 18.12.2012 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odporu, v ktorom uviedol, že odpor nepovažuje za odôvodnený vo veci samej, nakoľko žalovaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by obstáli proti žalobcovým tvrdeniam a predloženým dôkazom ani žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho nárok preto žiadal odpor žalovaných ako neodôvodnený zamietnuť.
3. V danej veci bol vyhlásený rozsudok dňa 9.2.2017, ktorým súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 900,64 eura s príslušenstvom a zároveň im uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 54,- eur všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe odvolania žalovaných Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 18.4.2018, sp. zn. 1Co/174/2017 zrušil vyššie uvedený rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bolo vysporiadať sa s námietkou žalobcu, že žalovaní neodôvodnili podaný odpor v súlade s § 174 ods. 2 OSP, (teraz ust. § 267 ods. 1 C.s.p.) a následne sa s touto námietkou vysporiadať tak, že buď odpor odmietne alebo dôvody pre ktoré tak neurobil uvedie v rozhodnutí vo veci samej. Súd prvej inštancie v zmysle § 470 ods. 1, § 265 ods. 1, § 267 ods. 1, ods. 2, § 268 C.s.p. a v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu odpor žalovaných odmietol uznesením zo dňa 12.9.2018, č.k. 35C/18/2013-363 z dôvodu, že nemá zákonom predpokladané náležitosti a nemohol tak vyvolať účinky s tým spojené, teda zrušenie platobného rozkazu.
4. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní. V odvolaní žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodov, že sa domnievajú, že právny názor odôvodňujúci odmietnutie odporu proti platobnému rozkazu z roku 2012 podľa právnej úpravy platnej od roku 2015 je nesprávny pretože účastník konania, ktorý podával odpor proti platobnému rozkazu nebol a ani nemohol byť poučený o rozsahu svojich povinností, ktorých nesplnením vyvolá stav naplňujúci podmienky pre odmietnutie odporu. Z rovnakého dôvodu aj súd prvej inštancie postupoval tak, že zrušil platobný rozkaz a vyniesol rozsudok vo veci samej. Žalovaní uviedli, že odpor podaný v roku 2012 svojich obsahom zodpovedal stavu rozhodovania súdov a iným postupom by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
5. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
6. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, ak dospel k záveru, že podaný odpor nemožno považovať za vecne odôvodnený, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak odpor odmietol.
7. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
8. K odvolaniu žalovaných je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru o vecnej správnosti podaného odporu. Žalovaní boli v platobnom rozkaze poučení, že odpor je potrebné odôvodniť takými skutočnosťami, ktoré by obstáli proti žalobcovým tvrdeniam a predloženým dôkazom. Žalovaní boli v platobnom rozkaze zároveň poučení, že súd odmietne odpor, ktorý nebude odôvodnený. Žalovaní také skutočnosti neuviedli, teda odpor vecne neodôvodnili. Len slovné popretie právneho dôvodu podanej žaloby a neuznanie nárokov uplatnených v žalobe nemožno považovať za odôvodnenie vo veci samej, ide len o popretie nároku, ktoré nespĺňa požiadavky odporu.
9. Podľa § 267 ods. 1 C.s.p. odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.
10. Podľa § 267 ods. 2 písm. c/ C.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.
11. Z citovaného zákonného ustanovenia § 267 ods. 1 C.s.p. je zrejmé, že nevyhnutnou náležitosťou odporu je jeho vecné odôvodnenie, ktoré treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, teda so splnením si povinnosti tvrdenia o dôkaznej povinnosti. Žalovaný musí vo svojom odpore nevyhnutne uviesť skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, a to buď v rovine skutkových tvrdení, alebo v rovine právneho posúdenia. Za vecné odôvodnenie nemožno považovať také odôvodnenie, v ktorom sú uvedené iba dôvody nesplnenia dlhu, alebo odôvodnenie, v ktorom žalovaný iba namieta súdom určenú lehotu na splnenie peňažnej povinnosti a domáha sa lehoty dlhšej, resp. plnenia v splátkach.
12. Ak teda žalovaní žiadnym spôsobom uplatnený nárok žalobcu, resp. jeho podstatu nespochybnili podaným odporom, správne postupoval súd prvej inštancie, ak podaný odpor nepovažoval za vecne odôvodnený a postupom podľa § 267 ods. 2 písm. c/ C.s.p. ho odmietol.
13. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanými uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
14. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovaní boli v konaní neúspešní a žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli preto súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
15. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.