Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-168-2019.pdf
PDF · 72.89 KB
Case nature
Subarea
2CoE/168/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, Centrum 13/17, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 30 794 536, proti povinnej: Y. P., nar. XX. P. XXXX, zomr. XX. U. XXXX, naposledy bytom T., Q. XXX/XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom, Exekútorsky úrad so sídlom Sad SNP 666/12, Žilina pod spisovou značkou EX 1130/07, pre vymoženie uloženej povinnosti vo výške 522,50 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/1930/2007-11 zo dňa 28. februára 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného proti výroku II. Uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/1930/2007-11 zo dňa 28. februára 2019 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 11Er/1930/2007-11 zo dňa 28. februára 2019 rozhodol prvou výrokovou vetou tak, že exekúciu zastavil. Druhou výrokovou vetou uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vo výške 102,59 Eur súdnemu exekútorovi v lehote troch dní od právoplatnosti daného uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na exekučnom súde sa viedla exekúcia na návrh oprávneného proti povinnej pre vymoženie pohľadávky oprávneného na základe vykonateľného exekučného titulu. Dňa 17. septembra 2018 bol exekučnému súdu doručený podnet od súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej. Podnet na zastavenie exekúcie podal súdny exekútor z dôvodu, že povinná dňa XX. U. XXXX zomrela a dedičské konanie bolo zastavené Uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 13D/90/2017, Dnot 209/2009-14 zo dňa 27. septembra 2017, právoplatným dňa 20. októbra 2017. Súdny exekútor podal exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že pri zisťovaní majetku povinnej, z ktorého má byť uspokojená pohľadávka, zistil nemajetnosť povinnej. Svoje tvrdenie oprel o skutočnosť, že povinná dňa XX. U. XXXX zomrela a Okresný súd Zvolen Uznesením 13D/90/2017, Dnot 209/2009-14 zo dňa 27. septembra 2017, právoplatným dňa 20. októbra 2017, zastavil dedičské konanie pre nemajetnosť povinnej ako poručiteľky. Exekučný súd z uznesenia o dedičskom konaní mal preukázané, že Okresný súd Zvolen dedičské konanie zastavil pre nemajetnosť poručiteľky. Vzhľadom na uvedené nedošlo k prechodu poručiteľkiných práv a povinností (teda aj dlhov) na jej dedičov. Povinná zomrela v priebehu exekučného konania, čím stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, a jej dlhy dňom smrti síce prešli na dedičov zo zákona podľa § 471 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale len do výšky zdedeného majetku. Keďže dedičské uznesenie potvrdzuje nemajetnosť povinnej ako poručiteľky, exekučný súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil a rozhodol o náhrade trov exekúcie.
2. Proti predmetnému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tak, že exekučný súd pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy exekúcie vec nesprávne právne posúdil. V predmetnom exekučnom konaní sa vymáhala pohľadávka na výživnom na základe exekučného titulu, ktorým bol
Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 11P/476/2004-37 zo dňa 23. mája 2005. Exekučný súd v rozpore s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie. V prípade, ak sa vymáha pohľadávka na výživnom, trovy exekúcie znáša súd a nie oprávnený. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil v časti týkajúcej sa náhrady trov exekúcie tak, že ich znáša exekučný súd.
3. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
7. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením sp. zn. 11Er/1930/2007-11 zo dňa 28. februára 2019 rozhodol prvou výrokovou vetou tak, že exekúciu zastavil. Druhou výrokovou vetou uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vo výške 102,59 Eur súdnemu exekútorovi v lehote troch dní od právoplatnosti daného uznesenia. Druhú výrokovú vetu predmetného uznesenia o výške náhrady trov exekúcie napadol oprávnený odvolaním.
9. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie upravuje § 203 Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203, ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“
10. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. napadnutého uznesenia exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).