Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-70-2019.pdf
PDF · 127.24 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/70/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, IČO: 31 749 542, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 8, právne zastúpeného: AENEA Legal, s.r.o., IČO: 35 951 125, so sídlom v Bratislave, Jozefská 3, proti žalovaným: 1/ M. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.. P. XXXX/XX, F. - I., 2/ F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/ XX, V., 3/ X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.. Q. XXXX/XX, F., 4/ K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, žalovaní 3/ a 4/ právne zastúpení: JUDr. Vladimír Kašuba, PhD., advokát so sídlom v F., O. XX, o zaplatenie 9.508,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6C/17/2017-283 zo dňa 31.10.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním - III., IV. - p o t v r d z u j e.
Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva nedotknutý.
Žalovaným v 3/ a 4/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v predmetnom spore rozhodol nasledovne: I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9.679,76 € spolu s úrokom vo výške 1 % ročne zo sumy 9.508,52 € od 05.12.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 9.508,52 € od 05.12.2013 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 862,93 €, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi sa voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. III. Voči žalovaným 3/ a 4/ súd žalobu zamieta. IV. Žalovaným 3/ a 4/ sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na príslušné ustanovenia zák. č. 124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia zák. č. 607/2003 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania, ustanovenia zák. č. 150/2013 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania, ust. § 497 a § 501, § 503, § 544, § 369 Obchodného zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR čš. 21/2013
Z.z., § 387 a nasl. Obchodného zákonníka a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Dňa 27.10.1997 uzavreli žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci a žalovaní 3/ a 4/ ako ručitelia so žalobcom ako veriteľom zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka č. 506/2669/1997, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným 1/ a 2/ podporu formou úveru vo výške 16.596,96 € (500.000 Sk) pri základnej úrokovej sadzbe 1 % s lehotou splatnosti 30 rokov a formou nenávratného príspevku vo výške 4.979,09 € (150.000 Sk). Podľa článku V. zmluvy sa dlžník zaviazal splatiť veriteľovi celý úrok so základnou úrokovou sadzbou vo výške 1 % pravidelnými mesačnými splátkami, ktoré zahŕňajú istinu a úrok vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. Prvá až 359. mesačná splátka je stanovená čiastkou vo výške 53,41 € (1.609 Sk) a posledná 360. splátka je stanovená vo výške 43,85 € (1.321 Sk). Začiatok splácania sa určuje 3 mesiace po nadobudnutí právoplatnosti zmluvy. Podľa článku VIII. bod 4. zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splátkami úveru po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov aj po zaslaní písomnej upomienky veriteľom, veriteľ si vyhradzuje právo požadovať okamžité vrátenie celého zostatku úveru vrátane prislúchajúceho úroku ako i zaplatenie pokuty vo výške 10 % z tejto dlžnej sumy do termínu 30 dní odo dňa písomného vyzvania dlžníka veriteľom. Podľa článku VII. bod 3. zmluvy dlžník a veriteľ sa dohodli na zriadení záložného práva na stavbu uvedenú v článku 2, ktorým sa po kolaudácii stavby zabezpečia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúce z tejto zmluvy, a to do výške 1,5 násobku poskytnutého úveru. Zápis záložného práva na list vlastníctva na katastrálnom odbore príslušného okresného úradu zabezpečí dlžník na vlastné náklady. V prípade, že dlžník zápis záložného práva nezabezpečí po kolaudácii stavby a nepreukáže podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností najneskoršie do 3 mesiacov, stáva sa zročným celý dlh a dlžník je povinný ho uhradiť do 60 dní od obdržania výzvy od veriteľa. Podľa článku II. bod 1. zmluvy bol úver poskytnutý pre účel výstavby bytu
- rodinného domu Q. - O., stavebné povolenie vydané dňa 07.03.1996, právoplatné dňa 02.04.1996. Písomnými podaniami zo dňa 29.10.2013 označenými ako odstúpenie od úverovej zmluvy č. 506/2669/1997 adresované jednotlivo žalovaným 1/ - 4/ žalobca oznamuje, že ku dňu 24.10.2013 sa dostali žalovaní do omeškania v počte 22 dlžných splátok, na základe čoho žalobca odstupuje od úverovej zmluvy a celý dlh sa stal splatným. Nesplatená istina je vo výške 9.508,52 €, nesplatené úroky vo výške 171,24 € a zmluvná pokuta vo výške 967,97 €. Žalobca vyzval zmluvné strany na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 10.647,73 € v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Zásielka adresovaná žalovaným 1/ a 2/ bola uložená dňa 04.11.2013. Žalovanému 3/ bola zásielka doručená dňa 04.11.2013 a žalovaný 4/ si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Dňa 26.10.1999 Okresný úrad v Martine, odbor životného prostredia vydal kolaudačné rozhodnutie č. ŽP-G-99/03038-SP-Sá, v zmysle ktorého povolil užívanie stavby rodinného domu na pozemku parcely č. KN-C 1867/31 v katastrálnom území Q.. Návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia bol podaný dňa 15.10.1999 žalovanými 1/ a 2/. Dňa 07.03.1996 bolo vydané stavebné povolenie Obvodným úradom životného prostredia. Výzvou k úhrade dlhu datovanej dňom 11.07.2013 adresovanej jednotlivo žalovaným 1/ - 4/, žalobca uviedol, že zistil, že ku dňu 01.07.2013 sú v omeškaní celkovou sumou 1.014,79 € a zároveň ich vyzval na úhradu do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Z výpisu z LV č. XXXX vytvoreného dňa 31.10.2018 cez katasterportal.sk, vedeného Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre kat. územie Q., mesto Q., okres F. vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve tretej osoby, pričom na nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech K. B., a.s. na základe záložnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 21.10.2013. Ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený dňa 04.12.2013. Na základe vykonaného dokazovania súd vyhovel žalobe vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. V konaní bolo nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými 1/ - 4/ bola uzatvorená zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zák. č. 124/1996 Z.z., na základe ktorej bol žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý úver na výstavbu rodinného domu v celkovej výške 16.596,96 € pri základnej úrokovej sadzbe 1 % ročne s lehotou splatnosti 30 rokov ako aj nenávratný príspevok v sume 4.979,09 €. Súd, stotožniac sa s argumentáciou žalobcu, aplikoval na právne vzťahy plynúce zo zmluvy obchodný zákonník. Po preskúmaní zmluvy súd konštatuje, že sa nejedná o spotrebiteľský úver a ani o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ. Žalobca nespĺňa pojmové znaky dodávateľa tak, ako to má na mysli ust. § 52 OZ. Žalobca bol a je zriadený ako účelový fond na financovanie štátnej podpory výstavby bytov, rodinných domov a pod., resp. financovanie priorít štátnej bytovej politiky. Jeho správcom je Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Aj keď zdrojmi (príjmami) fondu sú okrem iného aj splátky úverov, úroky, sankcie a pod., žalobca nie je subjektom, ktorý by cielene z týchto zdrojov vytváral zisk, ktorý by
bol oprávnený vyplácať svojim zamestnancom, štatutárom, správcom a pod. Teda u žalobcu absentuje základný, hlavný účel podnikateľskej a obchodnej činnosti. Úvaha súdu je podporená aj charakterom podpory, ktorá bola poskytnutá žalovaným 1/ a 2/, a to okrem iného aj formou nenávratného príspevku. Žalobca na rozdiel od iných finančných inštitúcií nevyvíja iniciatívu za účelom hromadného uzatvárania zmlúv, nesnaží sa osloviť a nalákať potencionálnych klientov celoplošnou reklamou. V tejto súvislosti súd poukazuje na čl. VI. Štatútu fondu rozvoja bývania vydaného podľa § 20 zák. č. 150/2013 Z.z., podľa ktorého fond hospodári podľa schváleného rozpočtu, ktorý schvaľuje vláda SR, ktorý je zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva, pričom prostriedky fondu možno použiť na štátnu podporu poskytovanú na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu a výdavky súvisiace s činnosťou fondu. V súlade so zmluvou mali žalovaní 1/ a 2/ úver hradiť v dohodnutých mesačných splátkach. Splátky podľa histórie pohybov na účte riadne a včas v dohodnutých termínoch nehradili, s plnením viacerých splátok sa dostali opakovane do omeškania. V súlade s čl. VII. bod 3 zmluvy splatnosť dlhu nastala uplynutím 3 mesiacov po kolaudácii stavby, nakoľko nebol podaný návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Keďže žalovaní 1/ a 2/ v konaní nevyprodukovali žiadne dôkazy, ktoré by popierali dôvodnosť alebo výšku uplatneného nároku, súd vo vzťahu k nim žalobe vyhovel. Procesné spoločenstvo žalovaných 1/ - 4/ je samostatné, napriek ich solidarite podľa hmotného práva. Žalobca sa podľa hmotného práva môže domáhať splnenia celého splatného záväzku jednotlivo len voči niektorému zo žalovaných, prípadne solidárne od všetkých. Pri samostatnom procesnom spoločenstve robí úkony (procesné alebo hmotnoprávne) každý spoločník sám za seba. Svojim úkonom nezaväzuje iného. Vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/ súd žalobu zamietol, a to z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci boli v zmysle článku VII. zmluvy povinní na vlastné náklady zabezpečiť zriadenie záložného práva, za ktorej účelom bol poskytnutý aj predmetný úver. Po kolaudácii stavby boli povinní preukázať podanie návrhu na vklad záložného práva do katastra veriteľovi najneskôr do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii. Keďže tak neurobili, celý dlh sa stal zročným. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 26.10.1999. Žalobca súdu nepreukázal, že v lehote 3 mesiacov, resp. v akejkoľvek inej lehote, bol podaný návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Uvedenú skutočnosť ani netvrdil. Z uvedeného teda vyplýva, že úver sa stal splatným v priebehu roka 2000. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná až v roku 2017 a s prihliadnutím na premlčaciu dobu v trvaní 4 rokov, je nárok žalobcu voči žalovaným 3/ a 4/ premlčaný. Žalobca poskytol žalovaným 1/ a 2/ úver a nenávratný príspevok na výstavbu rodinného domu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie Obvodným úradom životného prostredia zo dňa 07.03.1996, právoplatné dňa 02.04.1996. Táto skutočnosť je zahrnutá aj v samotnej zmluve (čl. II. zmluvy). Žalobca tak mal vedomosť o stavebnom povolení a výstavbe predmetnej nehnuteľnosti. Zo stavebného povolenia musel byť žalobcovi známy predpokladaný termín dokončenia stavby a mohol vo vlastnom záujme uskutočňovať úkony voči žalovaným 1/ a 2/. Dotazovať ich, či zriadili záložné právo, či bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, vykonávať iné úkony smerujúce k zabezpečeniu svojej pohľadávky. Súd nepochybuje o tom, že žalobca disponuje administratívnym aparátom, ktorý by tieto úkony zvládol po administratívnej aj právnej stránke. Žalobca mal byť bdelý. Zmluva bola koncipovaná žalobcom. On sám si zakomponoval do zmluvy zabezpečenie pohľadávky záložným právom pod hrozbou zročnosti celého poskytnutého plnenia. Žalobca zanedbal svoje povinnosti a v konečnom dôsledku zavinil to, že pohľadávka nemôže byť uspokojená výkonom záložného práva. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že ust. článku VII. ods. 3 zmluvy predpokladá splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, ktoré viedli k zročnosti dlhu, a to nepreukázanie podania návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a povinnosť výzvy veriteľa. Z citovaného článku VII. ods. 3 zmluvy je zrejmé, že celý dlh sa stáva zročným nepreukázaním konania o návrhu na vklad záložného práva do príslušného katastra nehnuteľností do 3 mesiacov po kolaudácii stavby. Z tohto vyplýva, že za moment splatnosti možno bez ďalšieho považovať priamo uplynutie stanovenej doby. Odvtedy mohol žalobca prvýkrát uplatniť svoje právo súdnou cestou. Skutočnosť, že dlžník je povinný splatný dlh uhradiť do 60 dní od obdržania výzvy od veriteľa podľa názoru súdu nemožno považovať za druhú kumulatívnu podmienku zročnosti celého dlhu, ale iba za stanovenie obdobia, počas ktorého dlžník voči veriteľovi môže uhradiť celý už riadne zročný dlh bez ďalších uplatňovaných sankcií z prípadného omeškania, ktoré nastali z dôvodu zročnosti dlhu. Ak by súd súhlasil s argumentáciou žalobcu o kumulatívnom splnení týchto dvoch podmienok, dlh z úveru by sa tak nemusel nikdy stať zročným, keďže žalobca by týmto spôsobom mohol úmyselne predlžovať premlčaciu dobu až do okamihu zaslania výzvy (za predpokladu, že by už skôr neodstúpil od zmluvy). Odstúpenie od zmluvy, ku ktorému pristúpil žalobca, je len ďalším zo spôsobov zosplatnenia dlhu. V prejednávanej veci však zročnosť dlhu nastala ešte pred žalobcom učineným odstúpením od zmluvy.
Súd už len okrajovo uvádza, že nie je viazaný judikatúrou ostatných všeobecných súdov SR, na ktoré poukazovali strany sporu. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/ bol však žalobca neúspešný. Preto súd úspešným žalovaným 3/ a 4/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku III., IV. podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním zmeniť v zmysle ust. § 388 CSP tak, že žalovaný III. a IV. sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9.679,76 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 1,00 % ročne z istiny vo výške 9.508,52 eur od 05.12.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z istiny vo výške 9.508,52 eur od 05.12.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 862,93 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných I. až IV. zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalovanému III. a žalovanému IV. v rozsahu 100 %. V prípade, že by sa odvolací súd nestotožnil s právnou argumentáciou, navrhoval, aby odvolací súd v zmysle ust. § 389 CSP odvolaním napadnuté výroky rozsudku okresného súdu zrušil a v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastáva názor, že rozhodnutie súdu sa javí v dotknutých častiach ako nedostatočne odôvodnené, zmätočné, a to najmä v tom, že sa okresný súd vo svojom rozsudku nevyporiadal s námietkami žalovaných v 3/ a 4/ rade uvádzanými v podanom odpore proti platobnému rozkazu okresného súdu. Žalovaní 3/ a 4/ vo svojom odpore poukázali na to, že v predmetnom spore sa jedná o vzťah spotrebiteľský, kde je potrebné aplikovať 3 ročnú premlčaciu lehotu s tým, že považovali nárok žalobcu za premlčaný. Následne žalovaní v 3/ a 4/ rade poukázali na plynutie premlčacej lehoty odlišne ako to uvádzali v priebehu konania, resp. v podanom odpore. Plynutie premlčacej lehoty odvodzovali od čl. VII. bod 3 zmluvy. Konajúci súd sa v bode 20. odôvodnenia rozsudku s uvedenými argumentmi vyporiadal len konštatovaním, že úver sa stal splatným v priebehu roka 2000. Pokiaľ ide o premlčanie poukázal na ust. § 310 Obchodného zákonníka s tým, že má za to, že ide o špeciálnu úpravu postupnosti premlčania hlavného a vedľajšieho záväzku. Táto úprava vyplýva priamo z akcesority a účelu ručenia. Zákon v tomto prípade znemožňuje premlčanie práva veriteľa zo záväzku - veriteľ - ručiteľ pred premlčaním práva veriteľ - dlžník. Uviedol, že možnosť uplatniť námietku premlčania je právom dlžníka aj pokiaľ si tohto práva nie je vedomý a veriteľovi plní, súd nie je oprávnený na takéto konanie upozorniť a je povinný nárok priznať. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalovaní vykonali poslednú čiastočnú úhradu dlhu dňa 31.12.2013 a v tomto prípade má žalobca za to, že ku dňu 31.12.2013 žalovaní uznali svoj dlh, a to vo forme konkludentného uznania dlhu, keďže tento bez námietok plnili. Právny úkon dlžníka v tomto smere v zmysle Obchodného zákonníka je záväzný aj pre ručiteľov. V prípade, že by odvolací súd túto námietku žalobcu akceptoval, 4 ročná premlčacia doba by uplynula dňa 31.12.2017 a teda žaloba bola podaná v zákonnej premlčacej dobe. Žalobca odstúpil od zmluvy o úvere podaním zo dňa 29.10.2013 čím sa celý dlh stal splatným. Tvrdenia žalovaných v 3/ a 4/ rade ohľadom povinnosti zriadiť záložné právo v prospech žalobcu sú v tomto smere nesprávne, nakoľko žalobca odstúpil od zmluvy o úvere z dôvodu, že úver nebol riadne a včas splácaný. Žalovaní sa ku dňu 24.10.2013 dostali do omeškania so splácaním riadnych mesačných splátok celkom vo výške 1.175,02 eur. Žalobca argumentuje predovšetkým tým, že žalovaní neplnili svoje povinnosti týkajúce sa povinnosti zriadiť záložné právo a rovnako tým, že neuhrádzali mesačné splátky riadne a včas. Vzhľadom na uvedené sa dostali do omeškania s platením riadnych mesačných splátok a žalobca v súlade so zmluvou o poskytnutí podpory a ustanovením § 506 Obchodného zákonníka odstúpil od
zmluvy o úvere a žiadal uhradiť dlh jednorázovo. Neodstúpil teda od zmluvy vzhľadom na nezriadenie záložného práva, ale z dôvodu omeškania s uhrádzaním riadnych mesačných splátok. Ustanovenie o možnosti odstúpiť od zmluvy pre nezriadenie záložného práva je v tomto smere dispozitívnym právom žalobcu, ktorý nespôsobuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Nepostupoval teda v zmysle čl. VII bod 3 zmluvy o úvere a nárok z uvedeného dôvodu nie je premlčaný, nakoľko zmluvná podmienka zaslania výzvy u veriteľa splnená nebola. Poukázal na skutočnosť, že ako štátny účelový fond, ktorý bol zriadený na podporu bytovej politiky vybranej skupiny obyvateľstva, nemá záujem predčasne zosplatňovať úvery, práve naopak, jeho cieľom je poskytovať úvery pri nízkych úverových sadzbách skupinám osôb, ktoré by na úverovom trhu úver nedostali. Zároveň považuje odôvodnenie rozsudku v dotknutých častiach za nepreskúmateľné v dôsledku čoho má za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
3. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu dali písomné vyjadrenie žalovaní v 3/ a 4/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť a zároveň priznať žalovaným v 3/ a 4/ rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Vo svojom vyjadrení uviedli, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie dáva komplexnú odpoveď na celú stranami predostretú argumentáciu, a to vrátane vyvrátenia ich argumentácie týkajúcej sa podstaty vzťahu, ktorý definovali ako tzv. spotrebiteľský. Pokiaľ teda reaguje súdne rozhodnutie na argumentáciu strán, sú toho názoru, že nie je možné relevantne tvrdiť, že odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je daný, resp. že ide o rozhodnutie, ktoré nie je náležite odôvodnené. V tejto súvislosti poukázali na odsek 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Sú názoru, že nič také, ako konkludentné uznanie dlhu neexistuje, dlžníci plnili po roku 2004 premlčaný dlh. Dlžníci - žalovaní v 1/ a 2/ rade len nevzniesli námietku premlčania, a teda v zmysle ust. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka súd musel rozhodnúť tak ako rozhodol, t. j. nepriznal žalobcovi právo. V zmysle ust. § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka môže ručiteľ voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktoré je oprávnený dlžník. Dlžníci boli oprávnení vzniesť takúto námietku len ostali v konaní nečinní, preto oni ako ručitelia oprávnení vzniesť námietku premlčania (situácia prezumovaná ust. § 310 Obchodného zákonníka nenastala). Pokiaľ všetky práva zo záväzkových vzťahov podliehajú premlčaniu s jednou výnimkou (§ 387 ods. 2 Obchodného zákonníka) premlčaniu podlieha aj právo žalobcu ako veriteľa na zaslanie výzvy na plnenie v zmysle čl. VII bod 3 zmluvy o úvere. Ak bola v zmluve pevne zakotvená zročnosť celého dlhu (formuláciu si volil žalobca) časové obdobie 60 dní túto zročnosť neposúvalo dopredu na časovej osi ac infinitum. Tento okamih nastal v čase, ktorý predchádza podaniu žaloby o viac ako 12 rokov.
4. K vyjadreniu žalovaných v 3/ a 4/ rade k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení poukazuje na právnu úpravu, v zmysle ktorej žalobca nespĺňa ani jeden zo znakov, ktoré definujú zákony a v zmysle ktorej úpravy by sa malo v danom prípade jednať o vzťah spotrebiteľský. Žalobca je účelovým fondom, ktorý bol zriadený na plnenie osobitných úloh štátu, t.j. financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválenej vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Z uvedeného výkladu vyplýva, že činnosť, ktorú žalobca vykonáva nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo inú podnikateľskú, nakoľko nespĺňa všetky taxatívne vymedzené pojmové znaky. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanými opätovne poukázal na svoje argumenty v priebehu súdneho konania, rovnako v odvolacom konaní. Odstúpil od zmluvy podaním zo dňa 29.10.2013, čím sa stal splatný celý dlh. Tvrdenia žalovaných ohľadom povinnosti zriadiť záložné právo v prospech žalobcu sú v tomto smere nesprávne, nakoľko žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu, že úver nebol riadne a včas splácaný. Neodstúpil od zmluvy vzhľadom na nezriadenie záložného práva, ale z dôvodu omeškania s uhrádzaním riadnych mesačných splátok.
5. K vyjadreniu žalobcu podali písomné vyjadrenie žalovaní v 3/ a 4/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení uviedli, že sa nechali presvedčiť argumentáciou súdu prvej inštancie o podstate vzájomného vzťahu (priznali, že súd prvej inštancie ich argumentáciu vyvrátil) pokiaľ ide o posudzovanie právneho vzťahu medzi stranami sporu. Nie je im teda zrejmé, prečo sa žalobca znova v prevažnej časti svojho vyjadrenia vracia už k uzavretej záležitosti. Vo vzťahu k premlčaniu sú toho názoru, že žalobca zbytočne opakuje svoju, už niekoľkokrát prezentovanú, argumentáciu. Hovorí o tom, že po odstúpení od zmluvy dňa 29.10.2013 sa stal splatným celý dlh. Právny poriadok nepozná takú skutočnosť, že by splatnosť dlhu bez ďalšieho nastávala niekoľkokrát. Fakt zročnosti už nastal v
roku 2000, explicitná úprava zmluvy vypracovanej žalobcom. To, že na strane žalobcu vzniklo právo vyzvať dlžníka na plnenie neznamená, že takúto výzvu mohol žalobca poslať aj o 20, 30 rokov neskôr.
6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
11. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza nasledovné:
13. Z odvolania žalobcu vyplýva, že namieta odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ h/ CSP.
14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistení skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
15. Ďalší uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočným) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.
16. Uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP sa týka nedostatku riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
17. Odvolací súd dospel k záveru, že všetky uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie a z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP a na základe toho ustálil správny skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal a ktorý aj správne právne posúdil.
18. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne posúdil zmluvný vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku podľa ustanovení Obchodného zákonníka a zák. č. 124/1996 Z.z. Správne konštatoval, že sa nejedná o spotrebiteľský úver a ani spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne žalobu zamietol vo vzťahu k žalovaným v 3/ a 4/ rade, a to z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu je premlčaný vo vzťahu ku všetkým žalovaným v 1/ - 4/ rade. Žalovaní v 1/ a 2/ rade námietku premlčania nevzniesli, ostali nečinní, čo však neobmedzuje právo žalovaných v 3/ a 4/ rade na podanie takejto námietky. Zo zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku uzavretej medzi stranami sporu, a to konkrétne čl. VII nepochybne vyplýva povinnosť žalovaných v 1/ a 2/ rade ako dlžníkov na vlastné náklady zabezpečiť zriadenie záložného práva, za ktorým účelom bol poskytnutý aj predmetný úver. Žalovaní v 1/ a 2/ rade po kolaudácii stavby boli povinní preukázať podanie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností veriteľovi, najneskôr do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii. V prípade, že dlžníci (žalovaní v 1/ a 2/ rade) zápis záložného práva do katastra nehnuteľnosti nezabezpečia po kolaudácii stavby a nepreukážu podanie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností najneskoršie do 3 mesiacov, stáva sa zročným celý dlh a dlžník je povinný ho uhradiť do 60 dní od obdržania výzvy od veriteľa. Z uvedenej citácie čl. VII predmetnej zmluvy vyplýva povinnosť žalovaných v 1/ a 2/ rade ako aj nastanie skutočnosti zročnosti celého dlhu. Z uvedeného vyplýva, že dlh sa stal zročným na základe nesplnenia povinnosti dlžníkov v zmysle čl. VII bod 3 zmluvy o úvere. Úver sa stal splatným v priebehu roka 2000 a žaloba bola podaná až v roku 2017, s prihliadnutím na premlčaciu dobu v trvaní 4 rokov je nárok žalobcu premlčaný. Žalovaní v 3/ a 4/ rade využili možnosť vzniesť námietku premlčania dlhu žalobcu. Tak ako bolo vyššie uvedené žalovaní v 1/ a 2/ rade uvedenú možnosť nevyužili.
20. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, preto rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil ako vecne správny.
21. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaných, a preto odvolací súd priznal žalovaným v 3/ a 4/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)