Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-116-2024.pdf
PDF · 97.13 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/116/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A. C. XX, D. A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, v konaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 03. septembra 2024 v Trenčíne, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. júna 2024 pod sp. zn. 7Pp/37/2024 a jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 11. apríla 2022 pod sp. zn. 3T/93/2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. septembra 2022 pod sp. zn. 5To/51/2022 bol odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „odsúdený“) pre spáchanie trestného činu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zákona a iné uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 3T/134/2019 zo dňa 15. októbra 2019 v spojení s uznesením v totožnej trestnej veci zo dňa 17. marca 2023 o nariadení výkonu trestu odňatia slobody bol odsúdený zhodne pre trestný čin prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zákona a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený do prvého právoplatne uloženého a nariadeného výkonu trestu odňatia slobody nastúpil dňa 09. decembra 2022 a kontinuálne výkon oboch trestov by mal ukončiť dňom 09. augusta 2025.
Lehota k tomu, aby mohol byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému plynie odo dňa 09. apríla 2024 (po výkone 1 súčtu oboch predmetných právoplatne uložených a nariadených trestov odňatia slobody).
Dňa 11. apríla 2024 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý aj stručne odôvodnil.
Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. júna 2024, po vypočutí odsúdeného rozhodol uznesením pod sp. zn. 7Pp/37/2024 doslovne takto :
„
I. Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/93/2020 zo dňa 11.04.2022 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/51/2022 zo dňa 20.09.2022 a trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/134/2019 zo dňa 15.10.2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/134/2019 zo dňa 17.03.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Tos/86/2023 zo dňa 01.08.2023.
II. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona sa odsúdenému určuje skúšobná doba vo výmere 3 (tri) roky a súčasne sa nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 3 (tri) roky a zároveň sa odsúdenému ukladajú v čase probačného dohľadu nasledujúce obmedzenia a povinnosti:
- podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok;
- podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona príkaz zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. “
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil doslovne takto:
„Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), a taktiež bola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody ako aj na povahu spáchaného trestného činu (§ 66 ods. 2 Tr. zákona).
Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal potrebnú pomernú časť z výmery uložených trestov odňatia slobody, t. j. po 1/2 za tresty uložené za prečin, ktorý deň pripadol na 09.04.2024.
Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje svoje polepšenie, a to schopnosťou viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak sa v danom prípade táto podmienka tiež javila ako splnená.
Konkrétne súd prihliadol na v podstate kladné hodnotenie ústavu, z obsahu ktorého vyplynulo, že odsúdený je I. kritický k spáchanej trestnej činnosti, II. správanie a vystupovanie má dlhodobo veľmi dobré, hodnotený je ako nekonfliktný jedinec, III. bol pracovne zaradený, pričom je hodnotený kladne, IV. veľmi aktívne sa zapája do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti - upratovacie práce, V. zapája sa do aktivít v rámci kultúrno - osvetovej činnosti a VI. bol 2-krát disciplinárne odmenený, disciplinárny trest nevykazuje.
Pokiaľ ide o zistený nedostatok (dňa 10.05.2023 porušil časový rozvrh dňa, nesprchoval sa v zmysle plánu v centrálnych sprchách, ale sprchoval sa v sektorových sprchách v čase určenom pre odsúdených so zdravotnými úľavami), uvedené nepovažoval súd
za tak závažné porušenie, pre ktoré by bolo nutné konštatovať nesplnenie tejto podmienky. V tomto bolo prihliadnuté na ojedinelosť uvedeného previnenia a odstup času, ale aj skutočnosť, že odsúdený sa k previneniu priznal, správanie oľutoval, pričom ústav upustil od udelenia disciplinárneho trestu.
V prípade námietky prokurátora o tom, ž odsúdený plní program zaobchádzania iba čiastočne, tu je nutné poukázať, že ústav uvedené vyhodnotil z dôvodu, že u odsúdeného bol zaznamenaný vyššie uvedený nedostatok spojený s porušením časového rozvrhu dňa. Ako však vyplynulo z hodnotenia odsúdený od 10.05.2023 sa nedopustil žiadneho porušenia ústavného poriadku, a preto možno mať za to, že odsúdený posledný rok program zaobchádzania plní vo všetkých bodoch.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odsúdený preukazuje vo výkone trestu odňatia slobody polepšenie v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zákona.
Splnená bola aj tretia z citovaných podmienok, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode a neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy.
Súd pri hodnotení tretej podmienky prihliadol na to, že odsúdený vo výkone trestu preukázal svoje polepšenie, bol 2-krát disciplinárne odmenený, pričom má vytvorené riadne pracovné návyky, nakoľko je vo výkone trestu pracovne zaradený s kladným hodnotením. Tým si vytvoril predpoklady po výkone trestu riadne sa zamestnať. Zároveň predložil čestné prehlásenie od spoločnosti E. - F., F., o možnosti zamestnania (č. l. 3). Odsúdený má tiež vybudované riadne sociálne zázemie, keď počas výkonu trestu bol v kontakte s matkou, bratom a družkou, ktoré vzťahy ústav vyhodnotil ako pozitívne. Z uvedeného súd vyvodil, že v prípade prepustenia odsúdeného na slobodu ten nebude vzhľadom k jeho vybudovaným pracovným návykom a sociálnemu zázemiu odkázaný na páchanie trestnej činnosti v prípade zabezpečovania si svojich základných životných potrieb. Nakoniec je potrebné uviesť, že odsúdený je kritický k spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej prijíma zodpovednosť.
Súd sa tak stotožnil so záverom hodnotenia ústavu, ktorý odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Súd len dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu o podmienečné prepustenie, primárne vychádza zo záverov hodnotenia ústavu, pretože iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného, môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy. V danom prípade súd nezistil iné skutočnosti, ktoré by záver hodnotenia ústavu ako aj jeho odporúčanie spochybňovali.
Pokiaľ ide o trestnú minulosť odsúdeného tak je pravdou, že ten bol doposiaľ už 6-krát súdne trestaný, pričom sa opakovane dopúšťa totožnej trestnej činnosti v podobe trestného činu ublíženia na zdraví a výtržníctva. Na druhej strane odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát a teda neexistuje v jeho prípade negatívny poznatok o tom, že by tento druh trestu nemal pozitívny vplyv na jeho prevýchovu. Aj preto možno mať za to s poukazom na vyššie rozobrané pozitívne skutočnosti o odsúdenom, že v jeho prípade je doterajšie pôsobenie týmto druhom trestu dostatočné.
V tejto súvislosti súd uvádza, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.
Pokiaľ ide o povahu spáchanej trestnej činnosti z obsahu odsudzujúcich rozhodnutí vyplynulo, že odsúdený je vo výkone trestu pre trestný čin ublíženia na zdraví a výtržníctva. Tu súd prihliadol, že u odsúdeného sa počas doby výkonu trestu nevyskytli žiadne prejavy agresívneho alebo nátlakového správania. Naopak z hodnotenia ústavu vyplynulo, že správanie a vystupovanie odsúdeného je dlhodobo veľmi slušné, v kolektíve sa javí ako kamarátsky a nekonfliktný jedinec.
V prípade menej priaznivej resocializačnej prognózy a stredného rizika sociálneho zlyhania je nutné uviesť nasledovné. Vyhodnotenie rizika sociálneho zlyhania je výsledkom nástroja na predikovanie budúcej možnej recidívy u odsúdeného. Je nutné zdôrazniť, že ide iba o pomôcku, resp. ďalší z množiny dôkazov, na ktoré súd prihliada. U odsúdeného však súd nezistil žiadne konkrétne negatívne skutočnosti, ktoré by naznačovali, že je tu zvýšené riziko recidívy.
Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na povahu trestného činu a vzhľadom na ústav (minimálny stupeň stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného bola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.
Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže odsúdený spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie a súčasne určil odsúdenému skúšobnú dobu vo výmere 3 roky, ktorú vzhľadom na osobné pomery odsúdeného, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody, považoval za dostatočnú.
Zároveň pre zabezpečenie dovŕšenia nápravy odsúdeného na slobode nariadil súd nad odsúdeným probačný dohľad na dobu 3 roky za súčasného uloženia:
- zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
- príkazu zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Pri určení dĺžky skúšobnej doby a probačného dohľadu súd tiež zohľadnil aj početnejšiu trestnú minulosť odsúdeného. Nakoniec v prípade zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok bolo zohľadnené, že odsúdený sa dopustil trestnej činnosti aj pod vplyvom alkoholu (vyplynulo z trestného rozkazu OS Zvolen sp. zn. 3T/134/2019 zo dňa 15.10.2019). “
Proti tomuto uzneseniu podal intervenujúci prokurátor ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí okresného súdu sťažnosť, ktorú do konania neverejného zasadnutia krajského súdu písomne odôvodnila prokurátorka v podstate tým, že dôvodom podania sťažnosti je skutočnosť, že u odsúdeného nie je splnená tretia zákonná podmienka materiálneho charakteru, a to dôvodný predpoklad vedenia riadneho života na slobode po jeho podmienečnom prepustení. Odsúdený sa už pred nástupom do výkonu trestu opakovane dopúšťal trestnej činnosti, kedy už bol šesťkrát súdne trestaný a v jeho prípade ide o špeciálnu recidívu a teda jeho predchádzajúce odsúdenia nemali na neho prevýchovný účinok. Zároveň vzhľadom na sklony u odsúdeného páchať trestnú činnosť a vyhodnotené stredné riziko recidívy trestnej činnosti nie je podľa jej názoru daná dostatočná záruka vedenia riadneho života u odsúdeného po jeho podmienečnom prepustení a je preto potrebné, aby si celý trest odsúdený vykonal. Odsúdený pritom vykonáva aj trest za trestnú činnosť, ktorej sa dopustil v určenej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, čo tiež nesvedčí v jeho prospech. U odsúdeného podľa jeho názoru prevláda potreba represívnej zložky uloženého trestu odňatia slobody. Preto navrhla, aby nadriadený krajský súd podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku zrušil v celom rozsahu napadnuté uznesenie okresného súdu a aby sám návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie zamietol.
Odsúdený sa do konania neverejného zasadnutia krajského súdu k písomne odôvodnenej sťažnosti prokurátorky písomne vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu považuje za celkom správne a zákonné, keď sa okresný súd podrobne zaoberal s tým, či spĺňa všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie a aj vzhľadom na svoju trestnú minulosť a z uvedeného dôvodu existujúce isté riziko recidívy okresný súd správne rozhodol aj s určením primeranej skúšobnej doby, s uložením probačného dohľadu na primeranú dobu s uložením primeraných povinností a obmedzení tak, ako to vyplýva z napadnutého uznesenia okresného súdu. Zdôraznil, že počas jeho doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody sa u neho nevyskytli žiadne prejavy agresívneho či nátlakového správania sa a v ústave na výkon trestu nemal žiadne konflikty, s rodinou, ktorá mu pomáha má dobré vzťahy a kontakt a jeho snahou je na slobode viesť riadny život. Odsúdený preto navrhol sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd na podklade sťažnosti prokurátora podanej v neprospech odsúdeného, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 09. júla 2024, preskúmal dňa 03. septembra 2024 na neverejnom zasadnutí podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora, hoci je prípustnou, bola podaná oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je však dôvodnou.
Z ustanovení § 66 odsek 1 písm. a), písm. b), písm. c), odsek 2 Tr. zákona vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného je kumulatívne (súčasné) splnenie troch podmienok, a to že odsúdený vykonal trest odňatia slobody v zodpovedajúcom rozsahu (1. zákonná formálna podmienka), že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie (2. zákonná materiálna podmienka) a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život (3. zákonná materiálna podmienka) s tým, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Čo sa týka splnenia formálnej podmienky, v posudzovanom prípade (vykonanie príslušnej časti uložených trestov odňatia slobody), krajský súd tak, ako správne k tomu dospel aj okresný súd zistil, že táto ku dňu konania verejného zasadnutia okresného súdu a jeho meritórneho rozhodnutia splnená bola. Krajský súd ale musí zdôrazniť, že okresný súd je v omyle, ak v odôvodnení napadnutého uznesenia (strana 2, predposledný odsek) uvádza, že splnenie tejto podmienky sa viaže na termín, kedy môže odsúdená osoba podať takýto návrh. Z výkladu zákona celkom jednoznačne vyplýva, že splnenie tejto formálnej zákonnej podmienky sa vyžaduje v deň, kedy súd rozhoduje o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Krajský súd ďalej uvádza, že k tomu, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je však okrem splnenia formálnej zákonnej podmienky nevyhnutné súčasné (kumulatívne) splnenie ďalších dvoch materiálnych podmienok a to, že plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Okresný súd v tomto smere vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti odsúdeného a postupoval v súlade so zákonom a správne tiež zistil, že odsúdený okrem splnenej formálnej podmienky kumulatívne spĺňa aj ostatné dve zákonné podmienky materiálneho charakteru na podmienečné prepustenie, ktoré sú správne, podrobne a presvedčivo odôvodnené okresným súdom v napadnutom uznesení.
Okresný súd, na podklade relevantného pozitívneho hodnotenia odsúdeného ústavom na výkon trestu odňatia slobody dospel k správnemu záveru o tom, že odsúdený doterajším výkonom trestu odňatia slobody, v ktorom sa nachádza po prvýkrát, preukázal adekvátny stupeň polepšenia sa, keď stanovený program zaobchádzania plní prakticky vo všetkých stanovených bodoch pozitívne, o čom svedčia aj získané disciplinárne odmeny, preukázateľne aj existujúce dostatočné pozitívne sociálne väzby na svoju rodinu a zázemie na slobode, reálna možnosť sa zamestnať a preto aj krajský súd pokladá druhú zákonnú podmienku pre podmienečné prepustenie za presvedčivo u odsúdeného splnenú. Akceptovateľne sa okresný súd tiež vysporiadal pritom s určitými nedostatkami, ktoré sa u odsúdeného v istom čase vyskytli, ktoré ani podľa názoru krajského súdu nemajú vplyv na záver o splnení aj druhej zákonnej podmienky materiálneho charakteru pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného.
Pokiaľ ide o splnenie tretej zákonnej podmienky materiálneho charakteru, t. j. predpoklad, že odsúdený bude po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život a nebude sa dopúšťať opätovne protispoločenskej činnosti, predovšetkým trestnej činnosti, krajský súd v zhode tak, ako aj okresný súd, zistil, že u odsúdeného existuje skutočne isté riziko sociálneho zlyhania po podmienečnom prepustení. Na rozdiel od názoru prokurátora a v zhode so záverom okresného súdu však toto riziko je naozaj v dostatočnej miere potlačené určením primeranej dlhšej trojročnej skúšobnej doby (zákonné rozpätie 1-7 rokov) s určením probačného dohľadu v primeranej dlhšej zákonnej dĺžke troch rokov a na jeho posilnenie vhodne uložené primerané povinnosti a obmedzenia tak, ako ich špecifikoval okresný súd.
Ustanovenie § 66 odsek 1 Tr. zákona vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať aj zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu s tým, že bez významu nie je ani zistenie,
ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode.
Hodnotenie tejto prognózy úzko súvisí aj so záverom o druhej materiálnej zákonnej podmienke pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože už ten sám o sebe v podstatnej miere napovedá o stave nápravy odsúdeného aj smerom do budúcnosti, samozrejme po všestrannom vyhodnotení a vzatí do úvahy aj ostatných ďalších podstatných faktorov, pričom v tejto súvislosti, ako bolo už uvedené, odsúdený stanovené ciele programu síce plní v aktuálnom čase, ale jeho prognóza recidívy nesie riziko istého možného zlyhania.
Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa v tomto smere musí hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.
Okresný súd sa v posudzovanom prípade týmito hľadiskami riadil, prihliadol na všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a dospel preto k správnemu záveru.
Krajský záverom uvádza, že okresný súd rozhodol v posudzovanom prípade správne a zákonne a krajský súd sa bez výhrad stotožnil aj s odôvodnením napadnutého uznesenia a preto v podrobnostiach naň iba odkazuje, čo je možné v prípade, že okresný súd rozhodol a svoje rozhodnutie kvalifikovane aj odôvodnil, čomu tak je v posudzovanom prípade.
Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť prokurátora podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú, zamietol.
Krajský súd záverom dôrazne upozorňuje odsúdeného na to, aby dodržiaval všetky stanovené podmienky probačného dohľadu a uložené primerané povinnosti a obmedzenia, nepáchal trestnú či priestupkovú činnosť. V opačnom prípade môže už počas plynutia určenej skúšobnej doby súd rozhodnúť, že vykoná zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.