Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-159-2019.pdf
PDF · 116.28 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/159/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. N. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťaťa rodičov F. R. nar. X.X.XXXX bývajúcej v C. na C. XX zastúpenej Advokátskou kanceláriou Puchalla, Slávik & partners, s.r.o., so sídlom na Kmeťovej 24 v Košiciach a C. N. nar. X.X.XXXX bývajúceho v C. na W. X zastúpeného advokátkou Ľudmilou Raffáčovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Nerudovej 6 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 25.1.2019 č.k. 19P 85/2017-190 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletou K. nar. XX.X.XXXX.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 25.1.2019 č.k. 19P 85/2017-190 zveril maloletú K. N. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletej K. 180 Eur mesačne od 13.3.2017 a dlžné výživné 1.187,94 Eur za obdobie od 13.3.2017 do 31.1.2019 zaviazal otca zaplatiť matke dieťaťa do 30-tich dní od doručenia rozsudku. Upravil styk otca s maloletou K. každý týždeň v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod., počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku (adaptačné obdobie) každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a po uplynutí adaptačného obdobia každý párny kalendárny týždeň od soboty 10:00 hod. do nedele 18:00 hod. s tým, že otec je oprávnený v určenom čase prevziať maloletú v mieste bydliska matky a je povinný v čase určenom na ukončenie styku maloletú do miesta bydliska matky vrátiť a matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Uložil maloletej K. N. a jej rodičom výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach v trvaní šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu a o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.
2. Proti výroku rozsudku o úprave styku otca s maloletou K. podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP ako aj z dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP. K vykonanému dokazovaniu uviedla, že počas konania opakovane poukázala na neodôvodnenie záverov znalkyne Mgr. W. W. prezentovaných v znaleckom posudku, pričom ako najzásadnejšie uvádzala závery o záujme a spôsobe starostlivosti zo strany otca, ako i neodôvodnenosť záverov o návrhu spôsobu úpravy styku otca s maloletou počas víkendov. Jej návrhy na odstránenie týchto nedostatkov znaleckého posudku vykonaním nového znaleckého dokazovania boli zo strany súdu opakovane zamietnuté. Znalkyňa na viacerých miestach podľa nej urobila prekvapivé závery, ktoré
náležite neodôvodnila. Tieto závery relevantným spôsobom nevysvetlila ani výsluchom na pojednávaní 25.1.2019. Znalkyňa uvádza, že otec o kontakt s dcérou výrazne stojí a má snahu sa o dcéru postarať vo všetkých smeroch, avšak vôbec neuvádza, na základe akých skutočností dospela k tomuto vyhodnoteniu, keďže z viacerých častí posudku vyplýva práve opak, a to pri zisťovaní názoru dieťaťa pred ÚPSVaR Košice z 5.5.2017, z lekárskej správy - nález pedopsychiatrickej ambulancie MUDr. U. M. zo 7.6.2017, z interview na psychologickom vyšetrení 10.11.2017, z výsledkov výsluchu maloletej na konajúcom súde za prítomnosti kolíznej opatrovníčky a znalkyne Mgr. W. a výsluchu otca na pojednávaní 25.1.2019. Poukázala na to, že od vyhlásenia rozsudku do podania jej odvolania otec nekontaktoval maloletú osobne ani telefonicky a ani raz sa s ňou nestretol podľa rozhodnutia súdu neodkladným opatrením. Z uvedeného vyplýva, že záver znalkyne nie je výsledkom skúmania reálneho skutkového stavu veci a neodráža správanie sa otca ako i názory a záujmy maloletej. Vytkla znalkyni, že na strane 24 znaleckého posudku sa odvoláva výslovne na fyzický vek dieťaťa bez detailnejšieho zohľadnenia psychického stavu maloletej K. a už úplne bez zohľadnenia názoru dieťaťa. Tento záver je aj v rozpore s odporúčaním MUDr. U. M. a zároveň aj v rozpore s vlastnými závermi znalkyne pod písm. f na strane 23 znaleckého posudku, pričom znalkyňa tento odklon nijak nevysvetlila a relevantne neodôvodnila ani na výsluchu na pojednávaní 25.1.2019, preto tento záver považuje za nezrozumiteľný s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV ÚS3470/2015 z 19.7.2016. Navrhla súdu opakovane doplnenie dokazovania novým znaleckým dokazovaním znalcom z odboru poradenská psychológia za účelom odstránenia pochybností a nedostatkov vykonaného znaleckého dokazovania vo vzťahu k určeniu rozsahu styku otca s maloletou, ktorý by bol v najlepšom záujme dieťaťa. Súd teda nevykonal ňou navrhnuté doplnenie dokazovania, ktoré boli nevyhnutné na riadne zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci samej, čím porušil jej právo ako matky na spravodlivý súdny proces a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. K záujmu a názoru dieťaťa uviedla, že maloletá je spôsobilá samostatnej formulácie svojich názorov, ako to konštatovala aj znalkyňa (strana 15 znaleckého posudku) a maloletá svoj názor na kontakt s otcom niekoľkokrát prezentovala (názor dieťaťa je súčasťou správy ÚPSVaR Košice z 5.5.2017, z lekárskej správy - nálezu z pedopsychiatrickej ambulancie MUDr. U. M. a z interview na psychologickom vyšetrení u znalkyne 10.11.2017). S poukazom na § 38 ods. 1 CMP a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa opakovane poukazuje na to, že názor maloletej o kontakte s otcom by mal konajúci súd vzhľadom na jej vek a rozumovú vyspelosť vziať do úvahy (nález Ústavného súdu SR z 10.7.2013 sp. zn. II ÚS 97/2013). Situácia je najmä osobitá tým, že dieťa vyslovene dlhší styk s otcom odmieta. Osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča, teda, ak sa tento rodič nechoval vo vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky. Nevhodné správanie otca voči maloletej bolo pritom v konaní riadne preukázané, čo nemožno ospravedlniť „povahou“ otca tak, ako to uvádza znalkyňa Mgr. W. vo svojej výpovedi. Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd nerešpektoval názor a vôľu dieťaťa. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie vo výroku, ktorým upravil styk otca s maloletou a vec vrátil na ďalšie konanie.
3. Otec vo vyjadrení sa s odvolaním matky nestotožnil a vyjadril názor, že závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti rozsudku považuje za správne, riadne a presvedčivo zdôvodnené a v súlade s najlepším záujmom maloletej K.. Súdom určený styk je v záujme maloletej a plne odráža právo maloletej na vytvorenie rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi. V konaní pred súdom prvej inštancie neboli preukázané žiadne závažné dôvody ohrozujúce zdravý vývoj maloletej, pre ktoré by nemohla tráviť plnohodnotný čas so svojím otcom. Podané odvolanie matky, ktorým brojí proti úprave styku, plne korešponduje s jej postojom prezentovaným počas súdneho konania, keď sa opakovane odvoláva na odmietavý postoj maloletej K. v otázke prespávania v jeho domácnosti. Odmietavý postoj maloletej k otázke prespania náležite a zrozumiteľne vysvetlila znalkyňa Mgr. W. W. na pojednávaní 25.1.2019 v nadväznosti na závery znaleckého dokazovania obsiahnuté v znaleckom posudku č. 59/2017. Z citovaných vyjadrení znalkyne (č.l. 179 ods. 1 veta druhá, č.l. 180 ods. 1, č.l. 182 ods. 6, 7 a č.l. 183 ods. 2) sa podľa neho formuje skôr záver o spoľahlivosti a profesionálnej erudovanosti znaleckých záverov a odporúčaní, než o ich prekvapivosti. Znalkyňa náležite a vecne vysvetlila jednak kvalitu vzťahu maloletej k obom rodičom, jej osobnostnej charakteristiky a nastavenia, interpersonálne vnímanie jeho osoby, ale aj vzťah k iným osobám, s ktorými v jeho domácnosti prichádza maloletá do kontaktu. Maloletá K. svoj názor prejavila pri znaleckom vyšetrení a pri svojom výsluchu pred súdom prvej inštancie, preto ďalšie znalecké vyšetrenie by pre maloletú znamenalo zbytočný stres a záťaž. Dieťa sformulovalo svoj odmietavý postoj tak, že nechce v jeho domácnosti prespávať, pričom sama nevedela uviesť racionálne dôvody (čo pre psychickú nezrelosť dieťaťa ani nemožno hodnotiť). Argumentácia matky spočívajúca v
opakovaní argumentu maloletej K., že u otca nechce prespávať (poznamenal, že ani matka nevedela racionálne vysvetliť ani rozviesť príčinu odmietavého postoja maloletej v tejto otázke) je tautologická a nekonštruktívna. S poukazom na prednes znalkyne na pojednávaní (č.l. 180 ods. 2) uviedol, že znalkyňa s primeranou pozornosťou vysvetlila rozdiel medzi odmietaním dieťaťa z vážnych dôvodov a bez uvedenia racionálnych dôvodov. V závere uviedol, že je na ňom, aby využíval aspoň možnosti súdom upraveného styku na to, aby aj pri nedostatku príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Uvedené sa snaží realizovať, aj keď maloletá K. k nemu ísť nechcela, aj keď náročky a z priekov nechávala matka maloletú vypísať jej obvodnou detskou lekárkou, hoci vedela, že si musel pracne vymieňať zmeny v práci, aby mohol víkendy tráviť s dcérou. Odvolanie matky má predĺžiť čas trvania neodkladného opatrenia s pôvodnou úpravou styku, k čomu objektívne prirátava aj fakt, že od pojednávania 25.1.2019 postoj matky k styku s dcérou je viac reštriktívny, úplne nekooperatívny a obštrukčný.
4. Kolízny opatrovník s ohľadom na najlepší záujem maloletej a rešpektujúc Dohovor o právach dieťaťa vyjadril názor, že je dôležité z dlhodobého hľadiska urobiť všetky kroky smerujúce k podpore a obnoveniu vzťahu maloletej s otcom, aby si vybudovala pozitívny vzťah s otcom a zbavila sa negatívneho postoja voči nemu, čo prispeje k psychickej pohode a vyrovnanosti dieťaťa. Zároveň úpravou styku na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie má otec možnosť sa intenzívnejšie podieľať na výchove dieťaťa a budovaní vzťahu k nemu. S poukazom na svoje doterajšie vyjadrenia a písomné podania navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol a rozhodnutie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil.
5. Matka vo vyjadrení naďalej popiera tvrdenia otca o bránení vytvorenia vzťahu maloletej s otcom a v celom rozsahu odkazuje na svoje odvolanie s dôrazom na to, že v konaní bolo výsluchmi dieťaťa a výsluchom otca preukázané, že dieťa odmieta otca pre jeho hrubosť, vulgarizmus a ponižovanie pred ostatnými členmi svojej novej rodiny. Záujem otca o dieťa je len formálny, skôr ho využíva ako možnosť revanšovať sa jej, dieťa uráža a nerobí nič preto, aby komunikáciu a vzťah s dieťaťom niekam posunul.
6. Matka doplnila odvolanie, v ktorom zdôraznila, že súd síce nariadil znalecké dokazovanie, ktoré bolo v konaní potrebné, ale ustanovil za znalkyňu Mgr. W. W. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, ale znalecké posudzovanie v občiansko-právnych konaniach, najmä vo vzťahu k úprave styku dieťaťa s rodičmi sa vyžaduje znalec z odvetvia poradenská psychológia (inštrukcia č. 7/2009 Ministerstva spravodlivosti SR z 25.3.2009 č. 23635/2009-51 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti) a Mgr. W. W. nedisponuje potrebným oprávnením vykonávať znaleckú činnosť v odvetví poradenská psychológia. O zistenia a závery jej znaleckého posudku sa pritom pri svojom rozhodovaní opieral súd prvej inštancie a rovnako aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny pri svojich vyjadreniach. Súd prvej inštancie tak svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky, ktoré tvorili jej obranu v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla také relevantné skutočnosti, ktoré by mali mať za následok iné rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou K.. S výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie,
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutočného stavu veci, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o úprave styku v súlade s relevantným zákonným ustanovením § 25 ods. 2 Zákona o rodine, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
9. Právo styku rodiča s dieťaťom je právo, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy SR, keď podľa čl. 41 ods. 4 „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v čl. 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v čl. 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, čl. 29 bod 1, podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ako aj čl. 9 bod 3, podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacim čl. 18 bod 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Zásadne nemožno obmedzenie styku vysloviť, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. V prípade konfliktného vzťahu medzi rodičmi sa dieťa stáva nástrojom na vyporiadanie tohto vzťahu medzi rodičmi. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov preto, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený.
10. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci a záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Súd takto komplexne vyhodnotí aktuálne pomery dieťaťa, rodičov, zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, prípadne školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov, výchovné pôsobenie rodičov na dieťa tak, aby aj z týchto aspektov bol určený styk úspešne realizovateľný. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov a vek maloletej K., v ktorom je pre maloletú nevyhnutný pravidelný kontakt s otcom, ktorému nie je zverená do osobnej starostlivosti tak, aby sa jej vzťah k otcovi udržiaval a prehlboval. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozsahu a frekvencii styku
je správne a zákonné a navyše eliminuje ďalšie dohadovanie rodičov a prinesenie pre maloleté dieťa pokojné prežívanie stretávanie sa s otcom. Odvolací súd na tomto mieste poznamenáva, že rozsah styku otca s maloletou K. v trvaní 72 hodín mesačne (4 x dve hodiny v utorok a 2 x 32 hodín v sobotu) predstavuje cca 10% času matky stráveného s maloletou (30 x 24 hodín = 720 hodín mesačne), nota bene maloletá viac času strávi s učiteľkami v škole ako s vlastným otcom. Zdôrazňuje, že pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov (tým sa myslí nielen tzv. bežný voľný čas počas pracovných dní školského roka, ale všetok voľný čas dieťaťa vrátane víkendov, sviatkov a prázdnin) a nie je dôvod sa od tejto zásady odchýliť ani v tomto prípade. V konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by dôvodne vyvolávali pochybnosti o tom, že v čase styku by sa otec nedokázal o maloletú riadne postarať, alebo, že stretávanie otca s maloletou by bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Otec o maloletú má záujem a chce sa s ňou stretávať. Odvolací súd sa stotožňuje s úpravou styku otca s maloletou zatiaľ v obmedzenom rozsahu a tiež rozsahom úpravy adaptačnej doby troch mesiacov a považuje dané obdobie za dostatočné na to, aby maloletá nadobudla pocit bezpečia a istoty u otca. Je potrebné zdôrazniť, že uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo 14.2.2017 č.k. 9P 9/2017-15 bol upravený styk otca s maloletou K. každú sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a tento styk sa aj realizoval, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o adaptačnom období (tri mesiace) je príliš opatrné, ale na druhej strane nie je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Úlohou matky, ktorá maloletú vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s otcom vytvárala priaznivé podmienky na styk otca s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo priaznivý vzťah k otcovi. V prípade, ak rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nevytvára priaznivé podmienky pre realizáciu styku dieťaťa s druhým rodičom, možno mať vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takého rodiča. Zo strany rodičov je potrebné aktuálne citlivo reagovať na potreby dieťaťa a preto je dôležité, aby matka maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripravila a otec pri styku s dieťaťom si musí uvedomiť, že je potrebné, aby čas počas styku s maloletou trávil takým spôsobom, aby sa maloleté dieťa na tento styk s ním tešilo, malo z neho radosť a zároveň, aby otec mohol na dieťa počas tohto styku pôsobiť aj výchovne.
11. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností zaoberal dôsledne a jeho rozhodnutie o úprave styku je správne a zákonné. V posudzovanej veci dôvody, ktoré súd prvej inštancie použil pre záver o dôvodnosti návrhu na úpravu styku, sú úplné v tom zmysle, že vo všeobecnej argumentačnej rovine, ale i v konkrétnostiach posudzovaného prípadu, sú zodpovedané zo všetkých relevantných zákonných hľadísk a presvedčivé v tom, že úprava styku otca s maloletou K. tak, ako rozhodol súd prvej inštancie, je dôvodná. Súd prvej inštancie dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky zákonné požiadavky rozhodnutia a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že matka sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.
12. K odvolacej námietke matky ohľadom neakceptovania vôle maloletej K. odvolací súd konštatuje, že dieťa je vo veku, v ktorom sa stabilita jeho zásadných názorov a vôle ešte len formuje a mení v závislosti od aktuálnych vonkajších vplyvov a krátkodobých subjektívnych pocitov, vníma v rodine matky vzťah k otcovi, v dôsledku čoho sa javí byť vôľa dieťaťa nestála a môže podliehať zmene v závislosti aj od týchto faktorov. Súd prvej inštancie citlivo zvážil dosah výpovede maloletej s ohľadom na jej vek, rozumovú ale i emocionálnu vyspelosť a následne správne prijal a vyhodnotil názor maloletej o odmietaní u otca prespať, ako názor ničím podstatným nepodložený, nota bene bez relevancie pri posúdení frekvencie (rozsahu) styku. Odvolací súd poznamenáva, že odmietanie maloletej K. a jej nechuť stretávať sa s otcom, sama o sebe nemôže byť dôvodom na tak závažné obmedzenie styku otca, ako to navrhuje matka za situácie, že v priebehu konania na súde prvej inštancie ani v priebehu odvolacieho konania neboli produkované také dôkazy, ktoré by opodstatňovali len minimálny rozsah styku.
13. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky týkajúcej sa znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Mgr. W. W. odvolací súd zdôrazňuje, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú dôkaznú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz je potrebné hodnotiť ho jednotlivo ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska jeho odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti, ale nemusí ho akceptovať v
prípade, ak by závery znalca nezodpovedali skutkovým zisteniam, resp. by boli v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračovali rámec odborného posúdenia. Otázka vhodnosti konkrétnej úpravy styku z hľadiska frekvencie, rozsahu, či obmedzení nie je otázkou odbornou, ale právnym posúdením veci a tieto skutočnosti súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných v rámci konania. Závery znaleckého posudku sú v tomto prípade logické a presvedčivé v častiach týkajúcich s vyšetrenia osobnostnej štruktúry rodičov, citových väzieb maloletej k rodičom, zisťovania negatívnych vplyvov na výchovu maloletej, skúmania psychologického vývinu a emotívneho prežívania maloletej. Posudok neobsahuje žiadne rozpory, ako sa mylne domnieva matka, ale podáva vyčerpávajúce odpovede na položené otázky a jeho závery korešpondujú aj s ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci, preto o jeho objektívnosti nemal pochybnosti ani odvolací súd. Znalecký posudok dáva dostatok podkladov pre zákonné rozhodnutie v merite veci a z odbornej diagnostiky vzájomných vzťahov nepochybne vyplýva, že nie sú tu okolnosti odôvodňujúce úpravu styku bez toho, aby maloletá u otca nocovala a je možné uzavrieť, že úvaha súdu prvej inštancie v rámci vyhodnotenia dôkazov mala podklad vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd zároveň pripomína, že rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností súd zásadne zmeniteľné tak, aby ich úprava korešpondovala s aktuálnymi potrebami maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu i terajšiu úpravu styku otca s maloletou K. je potrebné vnímať ako úpravu dočasnú.
14. Odvolací súd iba marginálne poznamenáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým uložil maloletej K. a jej rodičom výchovné opatrenie, konkrétne povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach v trvaní šiestich mesiacov, je správne, pretože správa, ktorú mu špecializované zariadenie doručí, bude jedným z podstatných podkladov pre posúdenie, či je súdom upravený styk v najlepšom záujme dieťaťa a rovnako pre posúdenie schopnosti rodičov prispôsobiť vlastné predstavy o styku záujmom dieťaťa. Podľa záverov poradenstva rovnako môže rozhodnúť o aplikácii ďalších opatrení, napr. využiť predĺženie poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Pre úplnosť dodáva, že hoci zákon hovorí všeobecne o odbornom poradenstve, využíva sa prevažne psychologické poradenstvo, ktoré vykonávajú psychologické centrá zriadené pri orgánoch sociálno-právnej ochrany detí.
15. K odvolacej argumentácii matky, že súdom ustanovená znalkyňa Mgr. W. W. je znalkyňou v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, nedisponuje potrebným oprávneným vykonávať znaleckú činnosť v odvetví Poradenská psychológia, odvolací súd dodáva:
V konaniach o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je popri poradenskom psychológovi v plnej miere kompetentný aj znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých. Klinický psychológ je lepšie vybavený na klinickú psychodiagnostiku a náročnosť psychodiagnostických postupov pri posudzovaní motivácie konania rodičov navzájom, resp. ich motiváciu domáhať sa dieťaťa a častokrát presahuje diagnostické zručnosti poradenského psychológa, preto je pôsobenie znalcov súčasne v oboch odvetviach odboru psychológia indikované, nota bene kompetencie znalca z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých sú širšie, ako kompetencie znalca z odvetvia poradenskej psychológie, teda klinický psychológ s uvedenými dvomi odvetviami môže to, čo poradenský psychológ, ale neplatí to naopak. Ministerstvo spravodlivosti SR negatívne posudzuje vypracovanie súkromno-znaleckých posudkov znalcami, ktorí nie sú zapísaní v poradenskej psychológii, na rozdiel od štátnych posudkov, pri ktorých konštatuje, že znalec zapísaný v Zozname znalcov v odbore psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, sa môže vyjadrovať k témam v rodinnoprávnej oblasti v prípade, ak bude ustanovený do konania orgánom verejnej moci a pokiaľ odmietne vykonať úkon z dôvodu nepríslušnosti, ale v odôvodnení odmietnutia presvedčí súd o svojej odbornosti vykonať úkon v odvetví poradenská psychológia, súd ho môže ustanoviť do konania ako znalca ad hoc v odvetví poradenská psychológia. V súčasnosti k tejto problematike prebieha rokovanie, ktoré inicioval znalecký ústav a Slovenská komora psychológov cestou prezidentky komory Mgr. J. Y.. V tomto prípade bola znalkyňa zo zoznamu znalcov v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých ustanovená súdom, t.j. orgánom verejnej moci a odbornosť znalkyne umožňoval vykonať znalecký úkon v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z týchto dôvodov odvolací súd nezistil porušenie práva na spravodlivé súdne konanie ani porušenie práva na spravodlivý proces, nota bene odvolací dôvod matky vo vzťahu k ustanovenej znalkyni je nedôvodný.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a len doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.
17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).