Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_104P-63-2024.pdf
PDF · 92.81 KB
Case nature
Subarea
104P/63/2024
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N., dieťa rodičov - matka: M. v konaní právne zastúpená Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Dumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460 za ktorú koná Mgr. Matúš Kanis, advokát, otca : E., v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o. so sídlom Dolné Dubové 249, 919 52 Dolné Dubové, IČO: 53598806, za ktorú koná JUDr. Eva Koleničová, advokátka, o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa: N.II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého syna v sume 200,- Eur mesačne k rukám matky najneskôr k 15-temu kalendárnemu dňu kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, za ktorý sa výživné platí. III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnená v návrhu uviedla, že s povinným sa zoznámila v roku 2000, po viac ako trojročnej známosti sa zosobášili dňa 29.05.2004. Manželia bývali spočiatku u rodičov povinného. Už v tomto čase vznikali prvé konflikty, ale aj útoky medzi povinným a jeho rodičmi. Následne sa manželia presťahovali do nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom bola matka povinného a jej exmanžel. Nehnuteľnosť však starí rodičia predali a manželia sa presťahovali do podnájmu. Počas toho ako žili manželia v prenajatej garzónke, obaja boli zamestnaní a Matka maloletého zároveň študovala, absolvovala v rokoch 2004-2006 školu podnikania v Senici a v rokoch 2006-2008 PASA v Trnave, odbor Učiteľstvo pre materské školy. Oprávnenej sa žiadna podpora zo strany povinného nedostala a jej snahu o štúdium znevažoval. Manželia sa presťahovali do väčšieho bytu v Trnave a dňa 14.08.2008 sa im narodil spoločný syn N.. Matka maloletého bola na materskej dovolenke spolu s mal. synom. Starostlivosť o mal. syna bola výlučne v rukách oprávnenej a povinný sa na jeho starostlivosti nepodieľal. Matka maloletého sa starala o chod domácnosti, zabezpečovala nákupy, návštevy lekárov a osobnú starostlivosť o mal. syna. Keď mal mal. syn približne 5 mesiacov, bol hospitalizovaný v nemocnici v Trnave. Povinný mal. syna počas piatich dní trvania hospitalizácie ani nenavštívil, s odôvodnením, že si odtiaľ „nechce odniesť chorobu.“ Oprávnenej pomáhala jej kamarátka a svokra.
2. Ďalej v návrhu Matka maloletého uviedla, že povinný neprejavoval žiadny záujem pomôcť oprávnenej s mal. synom, a to ani bežnými vecami ako je kočíkovanie, kŕmenie, prebalenie, či nočné vstávanie. Povinný s mal. synom nikdy nenavštívil jeho detského lekára. Povinný svoje správanie ospravedlňoval prácou, a skutočnosťou, že ide výlučne o starosť oprávnenej, z dôvodu, že práve ona bola na materskej dovolenke. Povinný dokonca poveril oprávnenú úlohou, aby za neho vybavovala úradne listiny, poštu, či bežné veci v podnikaní. Po narodení mal. syna prestali manželia viesť akýkoľvek intímny život (aj z dôvodu dlhodobého zdravotného zotavovania sa matky po pôrode). Vo februári 2024 sa povinný priznal oprávnenej, že mal viacero mimomanželských pomerov. Počas spoločného života manželov, bola oprávnená opakovane terčom fyzických útokov zo strany povinného. Taktiež sa v rodine objavovalo
psychické násilie vo forme slovných útokov mierených na osobu oprávnenej. Svedkom agresívneho správania sa povinného bol aj ich mal. syn, ktorý bol prítomný pri jednom z následne opísaného vyčíňania povinného: povinný vytrhol dvere zo skrine a hodil ich do dverí do spálne, pričom v nich ostala veľká diera. mal. syn bol v tomto čas ešte malý, schoval sa za oprávnenú a za gauč a po tom, čo videl správanie povinného, vyvracal práve vypité mlieko z fľašky. V roku 2012 sa mali manželia presťahovať do Horných Orešian z dôvodu podnikania povinného. Matka maloletého sa však sťahovať nechcela a povinnému navrhla, aby si spoločne postavili nehnuteľnosť v okolí Trnavy. Povinný na návrh oprávnenej začal reagovať agresívne a opäť došlo z jeho strany k fyzickému útoku na oprávnenú (pred mal. synom). Povinný začal kopať oprávnenú do chrbta na zemi v čase, keď mal. syna kŕmila. Povinný po oprávnenej kričal a ťahal ju po zemi. Povinný v návale zlosti kričal na oprávnenú: „nebudeš tu sedieť ty nula jedna vyjebaná.“ Povinný ju odtiahol až ku vchodovým dverám do bytu. Aj napriek prosbám oprávnenej sa manželia presťahovali do Horných Orešian a byt v ktorom pôvodne bývali, predali. Povinnému sa darilo v podnikaní, kúpil si motorky a často na nich jazdil preč (niekedy aj na celý víkend, pričom sa oprávnenej a mal. synovi ani neozval). Mal. syn bol často chorý, a tak s ním matka maloletého ostala na predĺženej rodičovskej dovolenke. Okrem toho, že sa matka maloletého sama starala o chod domácnosti a starostlivosť o mal. syna, Povinný ju poveril tiež riešením vecí v jeho spoločnosti bez toho, aby ju v nej zamestnal (Povinný to odmietal). Urobil tak až o pár rokov neskôr na naliehanie oprávnenej, bez nároku na mzdu. Matka maloletého si neskôr našla brigádu, časom prácu v jasliach, a neskôr v MŠ. Všetky peňažné prostriedky, ktoré sa jej podarilo zarobiť, či už z brigády, práce alebo z materskej, či rodičovského príspevku investovala do potrieb mal. syna (oblečenie, škôlka, škola, výlety, knihy, obedy, plienky,...). 3. Matka maloletého tiež v návrhu uviedla, že v súčasnosti pracuje ako učiteľka v materskej škole s príjmom 850,- Eur v čistom a poberá prídavok na mal dieťa vo výške 60,- Eur. Mesačný príjem matky nepostačuje na pokrytie jej základných potrieb a potrieb mal. syna. Vyčíslené výdavky na maloletého považuje za primerané jeho veku a skutočnosti, že mal. syn navštevuje strednú školu. S poukazom na matkou deklarovaný mesačný čistý príjem tento považujem za nepostačujúci a mám za to, že záujem maloletého syna je v tomto smere ohrozený a rovnako tak jeho záujem v oblasti výživy. Otec sa v súčasnosti na úhrade potrieb pre mal. syna nepodieľa, a to aj napriek tomu, že ho matka v tejto veci kontaktovala a požiadala ho zasielanie aspoň určitej sumy výživného pre mal. syna. Rovnako tak svojho otca kontaktoval aj mal. syn, ktorý si nemá z čoho uhradiť vodičský preukaz. Okrem toho ho otec vydiera, že mu poskytne finančné prostriedky, resp. mu kúpi len ak sa mal. syn postaví na jeho stranu a pomôže svojmu otcovi. Z tohto dôvodu podala matka okrem návrhu vo veci samej aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 4. Oprávnená spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložila súdu sobášny list, rodný list maloletého, uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 101 C/47/2024-33, upomienku za úhradu paušálu, konverzácie maloletého s povinným, konverzáciu oprávnenej s povinným, komunikáciu povinného a maloletého k výberom z bankomatu, potvrdenie o príjme, rozpis mesačných nákladov oprávnenej a maloletého.
5. Strany uzavreli manželstvo 29.05.2004 v Trenčíne, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Trenčín zväzok XX ročník XXXX strana XX por. č. XXX. Z ich manželstva pochádza maloleté dieťa N.. Oprávnená vyčíslila svoje mesačné náklady ako i náklady na domácnosť a dovolenky s maloletým vo výške 1.295, -Eur. a náklady maloletého vo výške 965,- Eur. 6. Súd na základe vyjadrenia oprávnenej vykonal lustráciu v sociálnej poisťovni a zistil, že odporca je zamestnancom spoločnosti VODNEVRTY - WASSERBOHRUNGEN s.r.o. a v období od 09.2022 do 07.2024 jeho vymeriavací základ predstavoval sumu 260,- Eur. 7. Zároveň súd z vyjadrenia povinného ako i pripojených fotokópii pohybov na účte povinného zistil, že povinný vykonal úhrady dňa 10.06.2024 úhradu v sume 300,- Eur, dňa 24.06.2024 v sume 150,- Eur, dňa 26.08.2024 v sume 150,- Eur v prospech účtu oprávnenej, dňa 13.08.2024 v sume 15,- Eur v prospech účtu spoločnosti Slovanet a.s., dňa 15.08.2024 v sume 79,- Eur v prospech účtu spoločnosti SPP a.s., dňa 15.08.2024 v sume 136,50 Eur v prospech účtu spoločnosti ZSE a.s., dalej z výpisu môj Orange nie sú zrejmé žiadne nedoplatky, resp neuhradené faktúry a najbližšia splatnosť faktúr je 05.09.2024. 8. Na tunajšom súde je pod sp.zn. 104P/63/2024 vedené konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. 9. Podľa § 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“) rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. 11. Podľa § 31 ods. 2 ZR žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom, v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“). 12. Podľa § 31 ods. 4 ZR na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený. 13. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd ustanovil ÚPSVaR ako kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu (I. výrok). 14. Podľa § 324 od. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 17. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 24. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. 25 Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie 26 Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 27. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré súd zisťuje pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej (meritórneho rozhodnutia) a ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v meritórnom konaní. A pri relevantných skutočnostiach, z ktorých súd vyvodzuje
dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn. stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov. 28. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie taký stav vzťahov účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. 29. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, a je potrebná bezodkladná úprava pomerov. Otec pravidelne neprispieva na starostlivosť o maloletého výživným, napriek predloženým listinám v podobe pohybov na účte povinného a platieb v prospech matky maloletého súd nemohol bez ďalšieho uzavrieť, že poskytnuté platby sú výživným v prospech maloletého dieťaťa nakoľko tieto neboli od odosielateľa nejakým spôsobom označené, v informácii pre príjemcu. Súd v danom prípade možnosť disponovanie platobnou kartou povinného maloletým, nepovažuje za vhodný a dostatočný prostriedok na podieľaní sa povinného na finančnej stránke starostlivosti o maloletého, z dôvodu reálnej existencie obavy na zablokovanie platobnej karty povinným, súd preto návrhu matky vyhovel a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého 200,- Eur mesačne odo dňa vydania neodkladného opatrenia. Súd na tomto mieste zdôrazňuje otcovi, že nie je žiaduce, aby celú finančnú, ako aj osobnú starostlivosť o maloletého ponechával na matke. V konaní vo veci samej bude tunajší súd rozhodovať na základe preukázaných výdavkov na maloletého, ako aj v súvislosti s preukázaným príjmom oboch rodičov, avšak súd považoval za potrebné upraviť dočasne finančné pomery za účelom ochrany vývoja maloletého aj vzhľadom na jeho vek. Súd má za to, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom, a preto je žiaduce, aby sa otec podieľal na výchove maloletého aspoň po finančnej stránke, nakoľko celú osobnú starostlivosť vykonáva podľa tvrdení momentálne matka. Nakoľko súd nemá preukázané majetkové, finančné a zárobkové možnosti oboch rodičov, súd neodkladným opatrením mohol nariadiť otcovi prispievať na výživu maloletej len v nevyhnutnej miere. Výživné na maloletého v sume 200,- Eur mesačne, súd považoval vzhľadom na vzhľadom na vek maloletého za primerané. Súd zdôrazňuje, že táto úprava výživného je len dočasná, o výške výživného rozhodne súd po vykonanom dokazovaní ohľadom majetkových, finančných a zárobkových možností a schopností rodičov a odôvodnených potrieb maloletej v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému do rozvodu vedenom pod sp. zn. 104P/63/2024, kedy bude súd rozhodovať o komplexnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností otca a matky podľa výsledkov dokazovania. 30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti I. výroku odvolanie nie je prípustné. Proti II. a III. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. ( § 357 Civilného sporového poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku ) Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového poriadku ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku ) Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku ) Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný prepis neustanovuje inak ( § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku).