Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/55/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Advokátska kancelária: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. Ladislav Kohút, nar. 24.6.1961, Trieda SNP 161/16, Košice, 2. A., o zaplatenie 225,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. -233 zo dňa 11. decembra 2018, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo vzťahu k uloženej povinnosti pre žalovanú v 2. rade v celom rozsahu.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 225,68 eur istiny. II. Žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi: úrok z omeškania za obdobie od 21.2.2010 do 20.9.2010 vo výške 5,91 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 225,68 eur od 21.9.2010 do zaplatenia. III. Žalovaným uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. IV. Vyslovil, že to všetko sú žalovaní povinní zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V. Splnením povinnosti jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhého žalovaného.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi 225,68 eur titulom nároku zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 30.9.2003, ktorú uzavreli so Slovenskou sporiteľňou a.s. Žalovaný v 1. rade bol dlžníkom a žalovaná v 2. rade bola ručiteľom za poskytnutý úver. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ postúpila predmetnú pohľadávku na žalobcu - EOS KSI Slovensko s.r.o., Bratislava. Žalobca ako dôkazy v konaní predložil zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 30.9.2003, dohodu o ručení, všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., oznámenie o postúpení pohľadávky, zmluvu o postúpení pohľadávok a listy, ktoré boli adresované žalovaným.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedli, že nesúhlasia s uplatneným nárokom, pretože žalobca ich opakovane telefonicky aj v nedeľu urgoval na zaplatenie tejto pohľadávky a kontaktoval dokonca aj ich celú rodinu. Žalovaní namietali platenie úrokov z omeškania a poukázali na to, že žalovaná v 2. rade vedie viacero súdnych sporov, kde si uplatňuje svoje pohľadávky,

obaja sú v zlej finančnej situácii a žalovaná v 2. rade ako ručiteľka za predmetný úver, je momentálne bezdomovkyňou. Žalovaní v 1. a 2. rade nepredložili ani žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach ani nenavrhli vykonanie žiadnych dôkazov.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné to, že: 1. spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník uzavreli dňa 30.9.2003 Zmluvu o splátkovom úvere č. 475271314, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo výške 1.659,69 eur (50.000,00 Sk); 2. žalovaný v 1. rade sa zaviazal splatiť poskytnutý úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 28,21 eur, ktoré mali byť splatné 20. dňa v príslušnom mesiaci počínajúc mesiacom október 2003; 3. žalovaný v 1. rade v rozpore so zmluvou neuhradil 8 splátok po 28,21 eur v celkovej sume 225,68 eur splatných v mesiacoch február až september v roku 2010; 4. žalovaná v 2. rade sa podpísaním dohody o ručení s veriteľom dňa 30.9.2003 zaručila za vrátenie poskytnutého úveru žalovanému v 1. rade a 5. predmetná pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2012 postúpená na žalobcu.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sporné v konaní je to: 1. či sa žalobca môže domáhať svojej pohľadávky a to s ohľadom na zlú finančnú situáciu žalovaných a 2. či má žalobca právo na zaplatenie uplatneného úroku z omeškania.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , o spotrebiteľských úveroch, podľa ustanovenia , ktorý upravuje zmluvu o úvere, podľa ustanovenia , ktorý upravuje ručiteľský záväzok, podľa , ktorý upravuje spotrebiteľské zmluvy, podľa ustanovení , , ktorý upravuje omeškanie dlžníka a povinnosť platiť úroky z omeškania, podľa , ktorý upravuje postúpenie pohľadávky.

7. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom vznikol záväzkový vzťah a to zmluva o úvere, na základe ktorej bol pre žalovaného v 1. rade poskytnutý spotrebiteľský úver 50.000,00 Sk (1.659,69 eur). Žalovaný v 1. rade z tohto úveru neuhradil posledných 8 splátok úveru po 28,21 eur v celkovej sume 225,68 eur, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu. Žalovaný v 1. rade neuhradením týchto dohodnutých splátok úveru sa dostal s ich úhradou do omeškania, preto je povinný zaplatiť podľa úrok z omeškania 9 % z týchto omeškaných splátok úveru, ktoré boli splatné 20. deň v príslušnom mesiaci a to konkrétne od februára 2010 do septembra 2010 v sume 5,91 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy 225,68 eur od 21.9.2010 do zaplatenia. Uplatnený úrok 9 % ročne predstavuje základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto zaviazal žalovaného v 1. rade na úhradu v žalobe uplatnenej pohľadávky.

8. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné to, že žalovaná v 2. rade dňa 30.9.2003 podpísala dohodu o ručení, ktorou sa zaručila za splnenie povinnosti žalovaného v 1. rade podľa predmetnej zmluvy o splátkovom úvere. Preto, ak žalovaný v 1. rade neplnil svoje povinnosti z tejto zmluvy, je žalovaná v 2. rade podľa a povinná zaplatiť túto pohľadávku žalobcu ako ručiteľka. Súd prvej inštancie uviedol, že obrana žalovaných v tomto konaní nebola dôvodná z toho dôvodu, že ich zlá finančná situácia a ani namietané telefonické urgovanie úhrady záväzkov zo strany žalobcu nič nezmenili na ich povinnosti vyplývajúcich z predmetného zmluvného vzťahu zo zmluvy o splátkovom úvere. Uplatnená istina pohľadávky a úrok z omeškania sú v celom rozsahu oprávnené, vyplývajú z listín predložených žalobcom. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané, pretože ho nenavrhol žiaden z účastníkov konania.

9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu proti neúspešným žalovaným. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 2. rade a to v celom jeho rozsahu. Uviedla, že v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uvádza

nepravdivé skutočnosti a to, že sa žalovaná v 2. rade zaručila za vrátenie poskytnutého úveru. Toto nie je pravdivé, aj napriek tomu, že žalovaná v 2. rade bola ručiteľkou. Uviedla, že súd jej odoprel jej základné právo na obhajobu a na vyjadrenie k žalobe. Tvrdenie žalobcu je zmätočné, nejasné, nezrozumiteľné, preto si žalovaná v 2. rade musí u žalovaného v 1. rade overiť koľko žalovaný v 1. rade platil a koľko je z predmetného úveru nezaplatené. Preto žalovaná v 2. rade požiadala súd o odročenie pojednávania, čo súd neakceptoval. Ďalej žalovaná v 2. rade uviedla, že toho času má dlh z iných záväzkov a má mnoho dôležitejších vecí a nie kontrolovať, čo žalobca v tomto konaní uviedol. Ak by si súd so žalobcom prepočítali koľko zaplatil žalovaný v 1. rade, tak by súd žalovaných nezaviazal na predmetnú sumu. Ďalej poukázala na to, ako jej súd prvej inštancie znepríjemňuje život po dobu 10 rokov, keď žalovaná v 2. rade vedie viacero súdnych sporov, preto žiada o spravodlivý proces a poukázala na to, že vo veci konal zaujatý sudca voči žalovanej v 2. rade, pretože mal by sa dať vo veci vylúčiť, keďže žalovanú v 2. rade osobne pozná.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 2. rade uviedol, že sa plne stotožňuje s výrokom napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a preto navrhuje zamietnuť odvolanie ako nedôvodné.

12. Žalovaná v 2. rade v odvolacej replike (č.l. 254 spisu) uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok a prerušil toto konanie až do právoplatného skončenia vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach, kde čaká 10 rokov na rozhodnutie.

13. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení neuviedla žiadne podstatné skutočnosti a nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaná v 2. rade nesplnila svoj záväzok riadne, preto si žalobca dôvodne uplatnil predmetný nárok na súde. Žalobca opätovne uviedol, že sa stotožňuje s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie aj s jeho odôvodnením, preto navrhuje zamietnuť odvolanie ako nedôvodné.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v 2. rade, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa - (ďalej len „Cs.p.“.). Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2. rade nie je dôvodné.

15. Odvolací súd podľa sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovanej v 2. rade a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

16. Odvolací súd ako prvé posudzoval žalovanou v 2. rade v odvolaní uvedený odvolací dôvod uvedený v ustanovení a to, či vo veci rozhodol vylúčený sudca. V prejednávanej veci rozhodol sudca súdu prvej inštancie JUDr. Rastislav Pella potom ako mu bola vec pridelená na prejednanie dňa 29.1.2014 náhodným výberom, potom čo z prejednania tejto veci bola vylúčená zákonná sudkyňa JUDr. Marta Raábová a to uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. -180 zo dňa 11. apríla 2018. Zákonný sudca JUDr. Rastislav Pella uznesením č.k. -187 zo dňa 18.6.2018 oznámil žalovaným, teda aj žalovanej v 2. rade, že mu bola vec pridelená na prejednanie a poučil strany sporu o ich procesných právach a povinnostiach podľa . Toto uznesenie bolo žalovanej v 2. rade doručené 3.7.2018. Žalovaná v 2. rade v zákonnej lehote na vznesenie námietky zaujatosti voči sudcovi JUDr. Rastislavovi Pellovi, ktorý vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom nepodala námietku zaujatosti do 7 dní, aj keď bola o tejto možnosti poučená v zmysle ustanovenia a a to v uvedenom uznesení zo dňa 18.6.2018. Preto odvolací súd nemohol prihliadať na nejasnú, neurčitú a nie včas podanú námietku zaujatosti zo strany žalovanej v 2. rade až v odvolaní. Táto námietka zaujatosti navyše neobsahuje žiadne konkrétne zákonné dôvody, ktoré by svedčili o zaujatosti sudcu JUDr. Rastislava Pellu na prejednanie tejto veci v zmysle ustanovenia , preto odvolací súd na tvrdenie žalovanej v 2. rade až v odvolaní, že vo veci rozhodol vylúčený sudca, bez náležitého odôvodnenia tejto námietky zaujatosti zo strany žalovanej v 2. rade, nemohol v konaní prihliadať.

17. Žalovaná v 2. rade ďalej v odvolaní namietala to, že súd jej neumožnil zúčastniť sa na pojednávaní a preto boli porušené jej základné práva, čo by zakladalo odvolací dôvod podľa ustanovenia Odvolací súd zistil, že tento odvolací dôvod nebol v konaní preukázaný, pretože súd prvej inštancie v prejednávanej veci nariadil viac pojednávaní skôr než rozhodol napadnutým rozsudkom na pojednávaní dňa 27.11.2018. Všetky ospravedlnenia žalovanej v 2. rade v priebehu konania súd prvej inštancie akceptoval. Na piatom pojednávaní nariadenom na deň 11.12.2018, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok opäť nebola žalovaná v 2. rade prítomná, aj keď svoju neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnila, predvolanie na toto pojednávanie prevzala 8.11.2018. Žalovaná v 2. rade sa nedostavila ani na pojednávanie nariadené na deň 27.11.2018, aj keď predvolanie na toto pojednávanie prevzala 15.10.2018 a nedostavila sa ani na pojednávanie konané dňa 7.9.2018, aj keď predvolanie na toto pojednávanie prevzala 3.7.2018. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie umožnil žalovanej v 2. rade realizovať všetky jej procesné práva na týchto nariadených pojednávaniach, ktoré však žalovaná v 2. rade nevyužila a na tieto pojednávania sa bez riadneho ospravedlnenia nedostavila. Predvolanie na pojednávanie dňa 13.3.2018 žalovaná v 2. rade prevzala 22.1.2018 a svoju neúčasť na tomto pojednávaní písomne ospravedlnila faxovým podaním z 13.3.2018. Odvolací súd udáva, že toto ospravedlnenie nebolo včasným ospravedlnením, ak žalovaná v 2. rade dva mesiace pred týmto pojednávaním vedela o nariadenom pojednávaní a svoju neúčasť ospravedlnila (č.l. 72 spisu) s tým, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie z finančných dôvodov, pretože berie sociálnu dávku a navrhla odročiť pojednávanie po 20. dni v mesiaci, aby mala na cestovné, pretože až vtedy berie sociálnu dávku a nemôže cestovať na čierno. Odvolací súd k tomu udáva, že žalovaná v 2. rade má bydlisko: V., teda v Košiciach na sídlisku V.. Z tejto adresy žalovaná v 2. rade poslala svoje predmetné ospravedlnenie, aj na túto adresu žalovanej v 2. rade súd prvej inštancie riadne doručoval všetky uvedené predvolania na pojednávanie, vrátane napadnutého rozsudku. Odvolací súd udáva, že ak táto adresa bydliska žalovanej v 2. rade je od budovy súdu prvej inštancie vzdialená cca 1 km, preto tvrdenie, že žalovaná v 2. rade sa nemohla dostaviť na pojednávanie, pretože nemá na cestovné na miestnu hromadnú dopravu, nemôže ako odvolací dôvod obstáť, pretože túto vzdialenosť je možné prejsť aj pešo. Napriek tomu súd prvej inštancie toto ospravedlnenie žalovanej v 2. rade akceptoval a pojednávanie nariadené na deň 13.3.2018 odročil tak ako odročoval aj ďalšie štyri pojednávania nariadené na prejednanie tohto sporu a to z dôvodov na strane žalovanej v 2. rade.

18. Ďalej žalovaná v 2. rade v odvolaní namietala to, že nevie skontrolovať koľko žalovaný v 1. rade už zaplatil na predmetný úver a aký je zostatok predmetného úveru a aký je dlh z predmetného úveru. Toto tvrdenie žalovanej v 2. rade, ak by bolo preukázané, bolo by odvolacím dôvodom podľa ustanovenia , teda nedostatočné zistenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie. Odvolací súd ani tento odvolací dôvod nepovažoval za dôvodný, pretože nemôže obstáť tvrdenie žalovanej v 2. rade, že súd si mal so žalobcom prepočítať koľko zaplatil žalovaný v 1. rade a na koľko by mal zaviazať ešte oboch žalovaných. Žalobca svoj prepočet súdu prvej inštancie predložil, súd prvej inštancie sa s týmto prepočtom stotožnil a ani jeden zo žalovaných tento prepočet v konaní nespochybnili, neuviedli a nepredložili, ani neoznačili žiadne dôkazy, ktoré by mali tento ich dlh spochybniť a neuviedli, aká je výška dlhu podľa ich prepočtu.

19. Odvolací súd k tomu ešte udáva, že v súdnom konaní, ktoré je ovládané zásadou kontradiktórnosti, každá zo strán sporu má možnosť využiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uvedené v ustanoveniach až Žalovaná v 2. rade ako strana sporu nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu a na svoje vlastné tvrdenia uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, že nedlhuje žalovaného predmetnú sumu a je potrebné vykonať prepočet zo strany súdu, neuviedla vlastné tvrdenia o tom, aký podľa jej prepočtov je zostatok dlhu žalovaného v 1. rade ako hlavného dlžníka a teda aj žalovanej v 2. rade ako ručiteľa za predmetný poskytnutý úver. Žalovaná v 2. rade ani v odvolaní nespochybnila to, že je ručiteľkou, spochybnila iba to, že sa nezaručila za vrátenie poskytnutého úveru.

20. Odvolací súd k tomuto tvrdeniu žalovanej v 2. rade, že sa nezaručila za vrátenie poskytnutého úveru udáva, že ručiteľský záväzok v zmysle ustanovenia znamená, že ručiteľským vyhlásením berie ručiteľ na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku veriteľa uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník, teda v prejednávanej veci ak uplatnenú pohľadávku právneho predchodcu žalobcu neuspokojí žalovaný v 1. rade. Žalovaná v 2. rade nepreukázala, že predmetná pohľadávka žalobcu zanikla jej úhradou zo strany žalovaného v 1. rade ako hlavného dlžníka, preto je žalovaná v 2. rade namiesto žalovaného v 1. rade povinná uspokojiť predmetnú pohľadávku žalobcu. Odvolací súd preto ani tento odvolací dôvod uvedený v odvolaní žalovanej v 2. rade nepovažoval za preukázaný.

21. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v 2. rade, pretože žalovaný v 1. rade odvolanie nepodal a podanie odvolania žalovanou v 2. rade ako ručiteľkou nemá odkladný účinok aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ako hlavnému dlžníkovi zo zmluvy o úvere, pretože medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade ako hlavným dlžníkom a ručiteľom nevzniklo nerozlučné procesné spoločenstvo. Ide o samostatné spoločenstvo účastníkov súdneho konania. To znamená, že ak odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala iba žalovaná v 2. rade, odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v 2. rade iba vo vzťahu k rozsudku uloženej povinnosti žalovanej v 2. rade zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku. Tým, že žalovaný v 1. rade nepodal odvolanie proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, vo vzťahu k nemu nadobudol rozsudok právoplatnosť. Podanie odvolania len žalovanou v 2. rade má odkladné účinky len vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, nie aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

22. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov považuje odvolanie žalovanej v 2. rade za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny vo vzťahu k žalovanej v 2. rade ako odvolateľke, pretože súd prvej inštancie rozhodol správne, ak zaviazal aj žalovanú v 2. rade ako ručiteľku na zaplatenie zostatku nezaplateného úveru, vrátane úrokov z omeškania a náhrady trov prvoinštančného konania.

23. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k uloženej povinnosti pre žalovanú v 2. rade v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania pre žalobcu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade.

24. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu tohto odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v 2. rade. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa po právoplatnosti tohto rozsudku.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).