Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cb-30-2015.pdf
PDF · 219.27 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cb/30/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: A., práv. zast.: AK MS s.r.o., so sídlom Galandova 3, Bratislava, IČO: 47 237 767, proti žalovanému: V., práv. zast.: JUDr. Diana Treščáková, advokátka, Skladná 38, Košice, o zaplatenie 32.641,84 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu 100% trov konania proti žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa pôvodný žalobca R., domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 32.641,84 Eur s prísl. titulom náhrady škody predstavujúcej zistený schodok na tovare uskladnenom u žalovaného - hnojive P. v množstve 83,33 tony, po dopočítaní čiastočnej úhrady 10.000,-Eur.
2. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným, ako poskytovateľom, dňa 04.02.2005 Zmluvu o skladovaní a poskytovaní služieb na colnom sklade (ďalej Zmluva), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného skladovať objednávateľom zložený tovar tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu (čl. III. bod 3.3 Zmluvy). Podľa čl. VI. bod 6.1 Zmluvy je uskladnený tovar počas manipulácie a skladovania majetkom objednávateľa a v prípade odcudzenia tovaru nahradí poskytovateľ škodu s tým spojenú, iba že by preukázal, že nemohol škodu odvrátiť ani s vynaložením odbornej starostlivosti. Dňa 09.12.2011 žalobca, za účelom auditu, požiadal žalovaného o spresnenie zostatku jeho zásob uskladnenom v sklade. Žalovaný listom z 15.12.2011 potvrdil, že zostatok zásob hnojiva P. spol. R. uskladnených v priestoroch žalovaného je ku dňu 15.12.2011 v množstve 83,33 ton. Listom z 05.01.2012 žalobca oznámil žalovanému termín vykonania fyzickej inventúry za účelom zistenia skutočného stavu zostatku uskladneného tovaru; žalovaný pre vykonanie inventúry neposkytol potrebnú súčinnosť. Dňa 12.01.2012 vystavil žalovaný potvrdenie, v ktorom uviedol, že uznáva schodok na uskladnenom tovare v rozsahu 83,33 ton bez manipulačnej straty a zaväzuje sa schodok uhradiť. Vzniknutým schodkom na tovare vznikla žalobcovi skutočná škoda v rozsahu 83,33 ton hnojiva P., čo predstavuje jeho nadobúdaciu hodnotu vo výške 42.641,84 Eur, za ktorú škodu zodpovedá žalovaný v rámci objektívnej zodpovednosti. Poukázal na to, že žalobca škodu zodpovedajúcu schodku uznal. Výzvou zo dňa 02.03.2012 bol žalovaný vyzvaný na úhradu schodku na uskladnenom tovare vo výške 42.641,84 Eur. Žalovaný požiadal, aby mu bolo umožnené zaplatiť 1. splátku vo výške 25% z celkového peňažného záväzku do 31.03.2012 a celý dlh splatiť do 30.11.2012. Dňa 16.04.2012 žalovaný uhradil žalobcovi časť záväzku vo výške 10.000,-Eur, čo predstavuje necelých 25% dlžnej sumy. Napriek tomu, že žalovaný svoj dlh vo výške 42.641,84 Eur uznal a žalobca ho opakovane vyzval na zaplatenie pohľadávky, žalovaný sumu 32.641,84 nezaplatil.
3. Proti platobnému rozkazu sp.zn. 2Rob/27/2013-20 podal žalovaný včas odpor, v ktorom poprel nárok uplatnený žalobcom dôvodiac, že Zmluva pripojená k žalobe nie je podpísaná štatutárnym zástupcom žalovaného, podpis je sfalšovaný, zmluva je teda neplatná. Tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o skladovaní ústnou formou. Na jej základe žalobca uskladňoval u žalovaného od 01.03.2004 tovar v celkovom množstve 14.584,66 ton, ktorý následne žalobca postupne vyskladňoval. Koncom r. 2011 žalobca požiadal o oznámenie zostatku tovaru na sklade. Žalovaný potvrdil, že reálny stav tovaru predstavuje schodok 83,33 ton, ktorý predstavuje rozdiel medzi množstvom naskladneného a vyskladneného tovaru bez manipulačnej straty. Skutočnosť, že tovar je na sklade evidovaný bez manipulačnej straty, žalovaný uviedol aj v potvrdení z 12.01.2012. Poukázal na Povolenie prevádzkovať colný sklad, ktoré žalobcovi vydal Colný úrad V., v ktorom sú uvedené tzv. normy prirodzeného úbytku a strát, podľa ktorých sa majú riadiť colné sklady pri uskladňovaní a vyskladňovaní tovaru a pri následnej evidencii. Týmto povolením bola stanovená manipulačná norma strát pri vykládke a nakládke tovaru vo výške 0,3% z objemu zásielky na všetky substráty a norma úbytku pri skladovaní materiálov, pri ktorých dochádza k vysušeniu, vypareniu, rozprášeniu a iným vplyvom, ktorá pri tovare naskladnenom žalobcom, t.j. pri hnojive P. predstavuje 0,5% z objemu. Reálna strata, ktorá mohla vzniknúť na tovare tak predstavuje 0,8% z celkového množstva uskladneného tovaru. Keďže žalobca od r. 2004 doviezol na colný sklad tovar v celkovom množstve 14.584,66 ton, po zohľadnení straty podľa povolenia Colného úradu v V., by mal byť reálny schodok na tovare žalobcu v množstve 116,68 ton za celé obdobie. Žalovaný pri uskladňovaní tovaru a pri manipulácii s ním postupoval s odbornou starostlivosťou tak, aby eliminoval čo najviac strát na tovare, čím docielil konečný stav schodku na tovare vo výške 83,33 ton. Podľa názoru žalovaného preto nie je možné tvrdiť, že žalobcovi bola spôsobená škoda. Suma 10.000,-Eur, ktorú mu žalovaný zaplatil, nebola poukázaná z dôvodu uznania záväzku a za účelom jeho poníženia, pretože žiaden záväzok žalovaného voči žalobcovi nejestvuje.
4. Ku dňu 10.08.2013 žalobca zmenil svoje obchodné meno z pôvodného R..
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu potvrdil, že zmluvný vzťah medzi stranami vznikol už pred podpisom samotnej zmluvy. Uzavretie písomnej zmluvy o skladovaní dňa 04.02.2005 bolo výsledkom konsenzu strán upraviť obchodný vzťah zmluvou v písomnej forme, ktorou sa následne riadili po celú dobu trvania ich zmluvného vzťahu. Námietku žalovaného o sfalšovanom podpise p. X. považoval za účelovú, keďže počas celej doby trvania záväzkového zmluvného vzťahu komunikoval v mene žalovaného výlučne Q. X., ktorý je t.č. zapísaný ako konateľ spoločnosti. Žalobca bol dobromyseľný. Od 04.02.2005 žalovaný nenamietal platnosť písomne uzavretej zmluvy o skladovaní, zmluvné strany sa riadili jej ustanoveniami a každoročne vykonávali účtovnú inventarizáciu skladovaných zásob. Na účely každoročného auditu, teda aj v r. 2011 žalobca požiadal žalovaného o oznámenie zostatku zásob. Žalovaný v Potvrdení z 15.12.2011 uviedol, že žalobca má v priestoroch žalovaného uskladnených 83,33 ton hnojiva P.. Pokiaľ by malo ísť o manipulačnú stratu za celé obdobie zmluvného vzťahu, žalovaný to mal uviesť priamo v Potvrdení z 15.12.2011 a žiadať o úpravu účtovného zostatku hnojiva P. na sklade odpočítaním manipulačnej straty. Tvrdenia žalovaného sú v rozpore s každoročnými účtovnými inventúrami i ním vydanými potvrdeniami o zostatku skladových zásob z predošlých rokov. Dňa 25.01.2011 žalovaný potvrdil zostatok zásob hnojiva P. ku dňu 31.12.2010, teda za rok predchádzajúci vzniku schodku vo výške 26,51 ton, ktorý prešiel do roku 2011 ako zostatok na sklade a pripočítal sa k obratom tovaru v r. 2011. Ak by malo byť pravdivé tvrdenie žalovaného v odpore, nemal by sa ku dňu 31.10.2010 v sklade nachádzať žiaden tovar, nakoľko manipulačná strata mala byť priebežne započítavaná za celé obdobie rokov 2004 až 2010, čo prevyšuje uvádzaný zostatok ku dňu 31.12.2010. Ani v účtovnej inventúre za rok 2010 žalovaný nežiadal účtovne upraviť zostatok hnojiva P. na sklade o manipulačnú stratu. Tvrdenie žalovaného, že schodok predstavuje manipulačnú stratu za roky 2004 až 2011 je účelové. Je vylúčené, aby žalovaný vedome písomne listom zo dňa 12.01.2012 potvrdil zostatok skladových zásob v množstve 83,33 ton a v r. 2010 v množstve 26,51 ton, pričom na sklade by nebol žiaden tovar z dôvodu manipulačnej straty z predošlých období. Žalobca, ako nadnárodná spoločnosť, ktorá je auditovaná, počas trvania zmluvného vzťahu trval na riadnom vedení evidencie a inventarizácii skladových zásob. Žalovaný, vedomý si vzniknutého schodku, doručil žalobcovi list zo dňa 12.01.2012, ktorým uznal schodok na uskladnenom tovare, ktorý je majetkom žalobcu, v rozsahu 83,33 ton a zaviazal sa ho uhradiť. Do 31.01.2012 sa sám zaviazal predložiť návrh úhrady schodku. Obranu žalovaného, že sumu 10.000,-Eur, ktorú žalobcovi uhradil, nemožno považovať za uznanie záväzku a táto suma nebola zaplatená za účelom úhrady zisteného schodku, je účelová. Žalovaný túto sumu zaplatil na výzvu žalobcu z 02.03.2012, keďže prvá splátka predstavujúca 25% dlhu mala byť zaplatená do 31.03.2012. Suma 10.000,-Eur, ktorá zodpovedá 25% z celkového záväzku bola na účet žalobcu
pripísaná 16.04.2012. Zvyšok dlhu sa žalovaný zaviazal uhradiť do 30.11.2011. Toto čiastočné plnenie má účinky uznania dlhu podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný svoj dlh vo výške 42.641,84 Eur uznal a potvrdil svoj záväzok zaplatiť dlh v takej výške aj faktickým úkonom. Za právne a vecne nedôvodnú považoval argumentáciu žalovaného Povolením prevádzkovania colného skladu vydaným Colným úradom V.. Povolenie prevádzkovať colný sklad nie je zmluvou medzi žalobcom a žalovaným a žalobcu nijako nezaväzuje. Manipulačné straty uvádzané žalovaným v podanom odpore s odvolaním sa na Povolenie prevádzkovať colný sklad, sú právne nedôvodné, nesprávne, v rozpore s písomnou dohodou.
6. Právny zástupca žalovaného v písomných vyjadreniach zo dňa 20.08.2015 a 02.11.2015 tvrdil, že od v r. 2004 do r. 2011 nebola manipulačná strata vyčíslená. Tovar nebol nikdy vyvezený tak, aby bolo možné prevážiť jeho zostatok, ktorý sa určoval len odhadom. V skladových kartách sa zaznamenávala len hmotnosť privezeného a odvezeného tovaru. Až po vyskladnení bol zistený reálny úbytok spôsobený manipulačnými stratami a prirodzeným úbytkom. Navyše schodok mohol vzniknúť aj z dôvodu rozdielov medzi skutočným množstvom pri jeho naskladňovaní ako oproti množstvu deklarovanom v dodacích listoch, nakoľko naskladňovaný sa tovar nevážil z dôvodu nesúhlasu žalobcu (zvýšené náklady). Žalobca požadoval aby bolo na skladových kartách evidované množstvo tovaru deklarované vo faktúrach, čím sa snažil vyhnúť strate, ku ktorej dochádza prirodzene pri nakladaní s priemyselným hnojivom P.. Túto sa snažil neoprávnene previesť na žalovaného. Aj preto sa pri vydaní povolenia na prevádzkovanie colného skladu automaticky stanovujú normy prirodzeného úbytku a strát, ktoré sú podmienené okrem manipulácie aj prirodzenou povahou tovaru a sú neovplyvniteľné konaním skladovateľa. Normy sa vzťahujú na celú podnikateľskú činnosť prevádzkovateľa colného skladu, preto je neopodstatnená námietka žalobcu, že neboli zahrnuté do zmluvy. Pokiaľ žalovaný zaplatil 10.000,-Eur na účet žalobcu, išlo o plnenie poskytnuté žalovaným v dobrej viere, že si udrží žalobcu ako perspektívneho a dlhodobého obchodného partnera. Zaplatenie tejto sumy bolo založené na dobrovoľnosti. Žalovaný v oznámení zo dňa 12.01.2012 výslovne uviedol, že vo vyčíslenom schodku nie sú zohľadnené manipulačné straty, ktoré v tom čase neboli ani vyčíslené. Žalovaný nerobil prepočet schodku každý rok vzhľadom na množstvo tovaru. K prepočtu došlo až po jeho úplnom vyskladnení. Skladové zásoby boli vždy pri naskladnení zaevidované v množstve podľa dodacích listov, nie v skutočne dovezenom množstve. Manipulačná strata a prirodzený úbytok vznikli minimálne už pri dovoze a vykládke tovaru. Nie je preto možné tvrdiť, že skladové zásoby boli naskladnené vo výške, v akej boli evidované v jednotných colných deklaráciách a tým v účtovníctve žalobcu.
7. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení z 28.10.2015 opätovne namietal účelovosť obrany žalovaného o neplatnosti zmluvy odvolávajúc sa na dobromyseľnosť žalobcu pri jej uzatváraní (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Obo 158/97 zo dňa 08.10.1997). Tvrdenie žalovaného, že schodok 83,33 ton predstavuje manipulačnú stratu za celé obdobie zmluvného vzťahu považoval v rozpore s obchodnou praxou strán sporu, keďže žalobca na účely každoročného auditu požadoval od žalovaného spresnenie zostatku uskladnených zásob. Žalovaný na tento účel vždy písomne potvrdzoval aktuálne zostatky, k čomu došlo dňa 30.01.2008, 02.09.2009, 04.02.2010 a 15.12.2011. Až v roku 2011 žalobca inicioval vykonanie fyzickej inventúry uskladneného tovaru. Žalovaný si bol vedomý vzniknutého schodku, ktorý schodok v rozsahu 83,33 ton uznal a čiastočne ho plnil v sume 10.000,-Eur. Žalovaný síce namieta, že nejde o úhradu škody zo zisteného schodku, no nepreukázal o aké iné plnenie, než o plnenie zo vzniknutej škody na majetku žalobcu, teda schodku na uskladnenom tovare, by mala byť predmetná úhrada evidovaná. Ak žalovaný poukazuje na normy prirodzeného úbytku a strát v Povolení na prevádzkovanie colného skladu, prehliada, že nie všetko hnojivo P. bolo uskladňované ako voľne ložený tovar, iba jeho časť, na ktorú by bolo možné uplatňovať normy prirodzeného úbytku a strát; z 275 ton bolo 83 ton uložených voľne, 190 ton v špeciálnych baleniach, tzv. bigbagoch, v ktorých je objektívne riziko straty na úbytku a manipulačnej straty vylúčené. Zostatok tovaru, ktorý bol v r. 2011 odcudzený, predstavuje rozdiel medzi príjmom dovezeného hnojiva (719,78 ton + 521,08 ton) vrátane presunu zostatku z roku 2010 v množstve 15,78 ton a výdajom hnojiva v množstve 1.166,26 ton (719,78 ton + 446,48 ton). Podľa evidencie žalovaného na sklade sa nachádzalo aj stvrdnuté hnojivo z roku 2008 v množstve 5,24 ton a z roku 2010 v množstve 5,49 ton, zostatok spolu 85,33 ton. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody len zo zostatku 83,33 ton, v čom zohľadnil aj prípadnú manipulačnú stratu. Jednotková cena tovaru predstavovala podľa výpisu z objednávky inventúrneho listu pri nadobúdacej cene 85,33 ton v sume 43.665,29 Eur, sumu 42.641,84 ton, z čoho 10.000,- Eur bolo uhradených.
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní 23.11.2015 argumentoval, že uznanie záväzku má všetky náležitosti riadneho uznania dlhu. Schodok bol uznaný čo do dôvodu, aj do výšky, žalovaný sa ho zaviazal zaplatiť do 31.01.2012, resp. predložiť spôsob jeho úhrady. Žalovaný nepreukázal, že by plnil iný dlh, nepreukázal žiadny iný záväzok žalovaného voči žalobcovi, ktorý mal plniť, iný záväzok totiž neexistuje. Poukázal na skladovú kartu zásob (z čl. 198 - 199 spisu), ktorá je evidenciou žalovaného, nie žalobcu, v ktorej evidencii sám žalobca uvádza množstvo stvrdnutého hnojiva, aj množstvo riadnych zásob, ktoré si sám rozpísal. Žalovaný nepreukázal, že ním tvrdený stav na karte je stavom účtovným a nie reálnym stavom na sklade.
9. Na pojednávaní 23.11.2015 právny zástupca žalovaného namietal nesprávnosť záverov, ktoré žalobca z potvrdenia vyvodil. Dôvodil, že aj keď žalovaný potvrdil, že uznáva schodok na uskladnenom tovare v rozsahu 83,33 ton, no bez manipulačnej straty; tento dodatok vylučuje uznanie dlhu. Pokiaľ sa žalovaný zaviazal uhradiť schodok, v podstate to aj urobil, keď poukázal sumu 10.000,-Eur, ktorá môže predstavovať rozdiel medzi manipulačnou stratou a vzniknutým schodkom, nakoľko manipulačná strata nebola zrátaná. Žalovaný tak urobil len v záujme ďalšej spolupráce. Samotné vyjadrenie žalobcu, že do 31.01.2012 má žalovaný predložiť návrh úhrady schodku spolu s uznaním záväzku popiera, že by listina podpísaná žalovaným bola uznaním záväzku, nakoľko je tu vyjadrená vôľa strán, že uznanie záväzku je treba predložiť.
10. Právny zástupca žalobcu namietal, že pri vyčíslení škody vychádzal len z odsúhlasených zostatkov predložených žalovaným. Pokiaľ si žalovaný uplatňoval manipulačnú stratu, mal si ju uplatňovať priebežne, čo sa nestalo.
11. Tunajší súd rozsudkom sp. zn. 15Cb/30/2015 zo dňa 17.02.2017 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 32 641,84 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 10 000,- Eur od 01.04.2012 do 16.04.2012, vo výške 8,75 % zo sumy 660,46 Eur od 01.04.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% zo sumy 31 981,38 od 01.12.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
12. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Pri rozsahu škody spočívajúcej v zistenom schodku 83,33 ton na uskladnenom hnojive P. ustálil, že majetkovou ujmou na strane žalobcu je suma 32 641,84 Eur, ktorá suma predstavovala nadobúdaciu hodnotu tovaru (jednotkovú cenu podľa výpisu z objednávky inventúrneho listu). Súd konštatoval, že strany sporu uzavreli platnú zmluvu o skladovaní konkludentne podľa § 527 Obchodného zákonníka. Žalovaný za škodu na uskladnenom tovare preto zodpovedá v zmysle § 533 ods. 1 Obchodného zákonníka. Keďže žalovaný nepreukázal liberačné dôvody v zmysle § 533 ods. 2 Obchodného zákonníka, navyše na účet žalobcu uhradil sumu 10.000,-Eur, súd aplikujúc ust. 407 od. 3 Obchodného zákonníka, žalovaného na úhradu žalovanej sumy zaviazal. Obranu žalovaného, že vzniknutý schodok 83,33 ton predstavuje manipulačnú stratu a prirodzený úbytok za celé obdobie existencie zmluvného vzťahu, ktorý je pre žalovaného, ako prevádzkovateľ colného skladu podľa prílohy č. 1 k Povoleniu na prevádzkovanie colného skladu prípustný, súd považoval za účelovú s poukazom na to, že ide o interný predpis vydaný colným orgánom, ktorý pre účastníkov zmluvy nie je záväzný. Žalobca navyše každoročne na účely auditu požadoval od žalovaného presný zostatok zásob uskladneného tovaru. Žalovaný písomne potvrdil aktuálne zostatky a to dňa 30.01.2008, 02.09.2009, 04.02.2010 i dňa 15.12.2011. V skladovej karte zásob z r. 2011 je prenesený zostatok z r. 2010, z čoho vyplýva, že žalovaný priebežne vykonával účtovnú inventúru a porovnával ju s evidenciou prijatého a vydaného tovaru na sklade. Nezohľadnil ani námietku žalovaného, ktorý tvrdil, že na sklad prijímal tovar v množstve uvedenom v dodacích listoch, ktoré nezodpovedalo množstvu skutočne dovezeného tovaru (bez preváženia), keďže takto vzniknutú škodu možno pripísať na vrub žalovaného.
13. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.04.2018, sp. zn. 4Cob/134/2017-339, zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
14. Odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za dôvodné. Uzavrel, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmiešaná zmluva, ktorá zahŕňa zmluvu o skladovaní, aj zmluvu zasielateľskú (zabezpečovanie nákladných motorových vozidiel alebo vagónov žalovaným na prepravu uskladneného tovaru odberateľom žalobcu), prípadne aj zmluvu o dielo, keďže povinnosťou žalovaného bolo zabezpečiť tak prepravu vyskladneného tovaru, ako aj nakládku uskladneného tovaru na motorové vozidlá alebo
vagóny a jeho odoslanie odberateľom žalobcu, váženie odosielaného tovaru a administratívne úkony. Keďže zmluva o skladovaní, zasielateľská zmluva a zmluva o dielo nevyžadujú pre svoju platnosť písomnú formu, ide o platnú zmluvu. Za nedôvodnú považoval odvolací súd tvrdenie žalovaného, že ide o neplatnú zmluvu len preto, že si strany nedohodli skladné, keďže žalovaný má v predmete činnosti okrem iného i skladovaciu a manipulačnú činnosť. Poukázal na to, že pokiaľ si žalobca vypočítal manipulačnú stratu na tovare v zmysle uzatvorenej zmluvy vo výške 0,2% v roku 2011, táto nebola vypočítaná správne, nakoľko základom pre jej výpočet je celé v r. 2011 dodané množstvo hnojiva 1.200 ton; len za r. 2011 je manipulačná strata 2,4 tony. Od manipulačných strát je potrebné odlišovať straty vzniknuté prirodzenými vlastnosťami skladovanej veci (tovaru). Žalovaný je prevádzkovateľom colného skladu a zodpovedá colným orgánom za to, že množstvo tovaru v sklade bude zodpovedať dokladom preukazujúcim jeho príjem a výdaj. Práve vzhľadom na povahu uskladneného tovaru colný úrad v Povolení o prevádzkovaní colného skladu stanovil žalovanému prípustné hodnoty prirodzeného úbytku tohto tovaru, inak zistené straty by colný orgán riešil vymeraním colného dlhu, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia o priznaní prirodzeného úbytku a strát zo dňa 21.11.2000. Normy strát nie sú v súčasnosti upravované všeobecne záväznými predpismi. Normu prirodzených úbytkov stanovil pre colný sklad žalovaného správnym rozhodnutím, ktorým je Povolenie na prevádzkovanie colného skladu a pre hnojivo P. predstavuje 0,5% z objemu. Rovnakú výšku prirodzeného úbytku stanovil colný úrad v skoršom rozhodnutí z roku 2000, v odôvodnení ktorého uviedol, že pri rozhodovaní o výške percentuálnej straty sa opieral o normy používané ŽSR pri preprave a manipulácii s tovarom. V Povolení stanovené normy prirodzeného úbytku a strát sú pre žalovaného, ako prevádzkovateľa colného skladu, podľa colných predpisov záväzné. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že Povolenie na prevádzkovanie colného skladu z 21.12.2001 vydané colným úradom pre žalovaného, je všeobecne záväzným. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že je na ťarchu žalovaného, ako skladovateľa, ak nežiadal uskladňovaný tovar pri dodávke prevážiť a prevzal ho na sklad v množstve, ktoré písomne potvrdil na dodacích dokladoch, čo však neznamená, že sa nemá prihliadať na manipulačné straty a prirodzený úbytok tovaru. Zdôraznil správnosť tvrdenia žalobcu, že prirodzené úbytky a manipulačné straty sa neodpočítavajú automaticky, ale až pri zistených rozdieloch pri porovnaní skutočného a účtovného stavu zásob, pri inventarizácii. Keďže v priebehu rokov 2004 až 2011 neboli vykonávané inventarizácie a až v roku 2011 si žalobca odviezol zostatok uskladneného tovaru, až po vyskladnení všetkého tovaru v roku 2011 si mohol žalobca uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v tom čase zisteným rozdielom medzi množstvom prijatého a vyskladneného hnojiva a až v tom čase mohol žalovaný účinne uplatniť niektorý z liberačných dôvodov. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaným vykonaná úhrada 10.000,-Eur na má účinky uznania celého dlhu. Ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka spája s čiastočným plnením záväzku vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania. Čiastočné plnenie musí byť poskytnuté za takých okolnosti, že v konkrétnom prípade možno usudzovať, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z potvrdenia žalovaného zo dňa 12.01.2012, v ktorom uznal schodok na uskladnenom tovare v rozsahu 83,33 tony bez manipulačných strát ani z e-mailu žalovaného, v ktorom prejavil úmysel uhradiť vzniknutý schodok rovnako ani z výpovede konateľa žalovaného p. X., ktorý uznal schodok, ale neuznal jeho úhradu vyplýva len to, že žalovaný uznáva vzniknutý schodok, ale len v rozsahu po odpočítaní manipulačných strát, teda nie v celej žalobcom vyčíslenej sume. Konateľ žalovaného p. X. vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že schodok uznáva po odpočítaní manipulačných strát a prirodzeného úbytku, ale nie sumu požadovanú žalobcom, pričom zdôraznil, že sumu 10.000,-Eur zaplatil len preto, aby si udržal dlhoročného obchodného partnera. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom nemožno ani z úhrady vykonanej žalovaným vo výške 10.000,-Eur žalobcovi urobiť záver, že tým uznáva aj zvyšok záväzku, a to aj z dôvodu, že úhradu nevykonal vo výške ani v lehote určenej žalobcom v liste zo dňa 02.03.2012 a ani neuznal žalobcom vyčíslený schodok tak, ako to v tomto liste žalobca požadoval.
15. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom bolo súdu prvého stupňa uložené v ďalšom konaní vyhodnotiť dôkazy už predložené stranami sporu, prípadne aj ďalšie dôkazy, vykonanie ktorých v novom konaní navrhnú sporové strany. Vykonané dôkazy vyhodnotiť postupom podľa § 191 CSP jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadnuť pritom na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. V odôvodnení rozsudku jasne a výstižne vysvetliť, ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
16. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedenom v tomto zrušujúcom uznesení (§ 391 ods. 2 CSP).
17. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku zisteného schodku na tovare (hnojive P.) uskladnenom v colnom sklade žalovaného v množstve 83,33 tony v nadobúdacej hodnote 42.641,84 Eur, po odpočítaní úhrady 10.000,-Eur, prevedenej 16.04.2012, o ktorú žalobca znížil svoju pohľadávku.
18. Nebolo v konaní sporu o tom, že strany sporu dlhodobo podnikali. Žalovaný vo svojom colnom sklade uskladňoval tovar dovážaný postupne žalobcom v železničných vagónoch, ktorý následne podľa pokynov žalobcu expedoval jeho odberateľom. Rovnako nebolo sporným dovezené a vyskladnené množstvo tovaru, ktoré žalobca i žalovaný zhodne evidovali podľa dodacích a odberateľských faktúr.
19. Spornou bola otázka, či podľa tvrdenia žalobcu zistený schodok vo výške 83,33 tony je škodou, za ktorú zodpovedá žalovaný ako skladovateľ, alebo ide o manipulačné straty a prirodzené úbytky na skladovanom tovare, v čom spočívala obrana žalovaného.
20. Súd prvej inštancie po vrátení veci vychádzal už z vykonaného dokazovania oboznámením sa s písomným dokladmi nachádzajúcimi sa v spise a to najmä písomnými vyjadreniami strán sporu, výsluchu konateľa žalobcu i konateľa žalovaného, prečítaním listinných dôkazov a to Zmluvy o skladovaní uzavretou 04.02.2005, potvrdenia o evidenčnom zostatku ku dňu 15.12.2011, výpisu z účtu žalobcu zo dňa 16.04.2012, zdôvodnenia rozdielov zo dňa 12.01.2012, výzvou na úhradu schodku z 02.03.2012, inventúrnym listom z 31.12.2012, povolenia prevádzkovať colný sklad, alebo využiť colný režim uskladnenia v sklade typu E vydaným Colným úradom V. pre žalovaného, povolenia na prevádzkovanie colného skladu z r. 2008, povolenia na prevádzkovanie colného skladu z roku 2011, prílohy č. 1 k povoleniu, prílohy č. 2 k povoleniu, zmluvy o prevode vlastníckych práv k tovaru uskladnenom na verejnom colnom sklade z 28.11.2001, prílohy č. 4 k povoleniu, plánu colného skladu priemyselných hnojív, výpisov z obchodného registra žalobcu i žalovaného, zápisnice z valného zhromaždenia z 09.08.2013 žalobcu, potvrdenia zostatku zásob k 21.01.2011, e-mailovej komunikácie strán sporu, karty zostatku zásob, skladovej karty zásob, inventúry k 31.12.2011, potvrdenia zostatku zásob k 30.01.2008, 02.02.2009, 04.02.2010, 15.12.2011, oznámenia o vykonaní fyzickej inventúry z 29.11.2011, výzvy na vykonanie inventúry z 05.01.2012, prehľadu dovozu hnojiva P. od r. 2004 do r. 2011 odpisového listu, faktúry č. H fotodokumentácie, rozhodnutia o priznaní prirodzeného úbytku a strát vydaným Colným úradom H. nad C. z 21.11.2000, prílohy č. 1 k rozhodnutiu, normy prirodzeného úbytku a strán, skladovej karty zásob z roku 2001, 2004, inventúrneho záznamu z mimoriadnej fyzickej inventúry zo dňa 14.08.2001, inventúrneho záznamu z riadnej fyzickej inventúry z 31.12.2003, colného listu, výmery platieb, výzvy na úhradu schodku z 02.03.2012, protokolu k zúčtovaniu skladových rozdielov zo dňa 19.11.2007, inventúrneho stavu zásob k 31.10.2007 a ku dňu 30.11.2007.
21. Žalobca predložil fotokópiu písomnej Zmluvy o skladovaní a poskytovaní služieb na colnom sklade zo dňa 04.02.2005 ktorú mal uzavrieť žalovaný, ako poskytovateľ, zastúpený Q. X., s objednávateľom, spoločnosťou P. B., s.r.o.. Predmetom zmluvy je záväzok poskytovateľa, prevziať hnojivo (voľne ložené v bigbagoch, alebo vrecované) v železničných vagónoch T. D. za účelom jeho vyloženia do skladu a naloženia do vagónov D., alebo motorových vozidiel a zabezpečiť jeho expedíciu k odberateľom, k tomu prevziať doklady pre potreby evidencie. Poskytovateľ sa zaviazal zabezpečiť vyloženie vagónov, uskladnenie tovaru a na základe požiadavky objednávateľa zabezpečiť vyskladnenie a expedíciu dodaného tovaru, pričom garantuje skladovanie predmetného tovaru tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu. V prípade poškodenia tovaru zodpovednosť za škodu nesie poskytovateľ, ibaže by preukázal, že túto škodu nemohol odvrátiť s vynaložením odbornej starostlivosti. Žalobca, ako objednávateľ, sa zaviazal zaplatiť sumu za poskytnutie služieb pri vykladaní tovaru i jeho nakládke v dohodnutých sumách na základe vystavených faktúr so 14 dňovou splatnosťou. V prípade odcudzenia tovaru poskytovateľ sa zaviazal nahradiť škodu s tým spojenú, iba že by preukázal, že nemohol túto škodu odvrátiť s vynaložením odbornej starostlivosti (č.l. 3-5 spisu).
22. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti V. spoločníkom tejto spoločnosti bola od 24.05.2005 V. X. a P. B. a štatutárnym orgánom - konateľom bol Q. X. od 01.11.2005. Predmetom činnosti tejto spoločnosti je okrem iného i skladovacia a manipulačná činnosť (č.l. XX spisu).
23. Podľa predloženého výpisu z obchodného registra žalobcu spoločnosO. zmenila obchodné meno od 03.09.2013 na A. konateľom spoločnosti je od 14.11.2003 p. J.. Y. Q..
24. Žalobca predložil list zo dňa 29.11.2011, ktorým oznámil žalovanému, že v súvislosti s inventarizáciou majetku spoločnosti uskutoční žalobca dňa 05.12.2011 o 13:00 hod. v priestoroch skladu žalovaného fyzickú inventúru tovaru skladových zásob hnojiva P. v rozsahu podľa skladovej karty zaslanej žalovaným dňa 13.11.2011 (83,33 ton hnojiva) (č.l. 195 spisu).
25. Žalobca predložil i potvrdenie zo dňa 15.12.2011, ktoré vystavil žalovaný, podľa ktorého zostatok zásob spoločnosti R.. uskladnený v jeho priestoroch k 15.12.2011 predstavuje P. v množstve 83,33 ton v sklade F.. Pri predtlači - Zdôvodnenie rozdielov je uvedené, že ide o evidenčný zostatok. Zároveň potvrdil, že vyššie uvedené zásoby sú majetkom spoločnosti R. (č.l. 194 spisu).
26. Rovnako žalobca predložil i inventúrny list vystavený 31.12.2011, podľa ktorého množstvo hnojiva P. 12-52 Rusko voľne ložené na sklade v F. predstavuje 85,33 ton v zostatkovej hodnote 43.665,29 ton (č.l. 10 spisu).
27. Žalobca predložil Oznámenie žalobcu z 05.01.2012 adresované žalovanému, že na základe potvrdenie výšky stavu zásob, ktoré mu bolo zaslané 16.12.2011 je zrejmé, že na sklade by sa malo nachádzať 83,33 ton hnojiva P. a podľa evidencie žalobcu aj 190 ks prázdnych bigbagov s logom žalobcu. Vyzval žalovaného, aby pripravil tovar a mechanizačné prostriedky, že fyzická inventúra sa vykoná dňa 12.01.2012 v priestoroch žalovaného (č.l. 196 spisu).
28. Žalobca ďalej predložil potvrdenie zo dňa 12.01.2012, ktorým žalovaný potvrdil, že zostatok zásob spoločnosti R. uskladnených v jeho priestoroch je k 31.12.2011 vo výške 0 ton. Na sklade F. je P. 0 ton, prázdne bigbagy s logom R. 180 ks. Zdôvodnenie rozdielov: A. -A. poškodené pri manipulácii. Pri položke P. je uvedené, že V. X s.r.o. uznáva schodok na uskladnenom tovare v rozsahu 83,33 ton bez manipulačnej straty, zaväzuje sa schodok uhradiť. Do 31.01.2012 predloží spoločnosti R.. návrh úhrady schodku v cene tovaru spolu s uznaním záväzku a spôsobom úhrady peňažného záväzku. List je podpísaný konateľom spoločnosti V. (č.l. 8 spisu).
29. Žalobca predložil i potvrdenie zo dňa 30.01.2008, ktorým žalovaný potvrdil, že zostatok zásob spoločnosti R.skladnených v jeho priestoroch je k 31.12.2007 vo výške 2.174,95 ton, z toho P. 1.130,56 ton, draseľná soľ 1.044,39 ton (č.l. 191); potvrdenie zo dňa 02.02.2009, ktorým žalovaný potvrdil, že zostatok zásob spoločnosti R. uskladnených v jeho priestoroch je k 31.12.2008 vo výške 1.215,33 ton, z toho P. 799,67 ton, chlorid draselný 415,66 ton (č.l. 192); potvrdenie zo dňa 04.02.2010, ktorým žalovaný potvrdil, že zostatok zásob spoločnosti LJ.o. uskladnených v jeho priestoroch je k 31.12.2009 vo výške 410,57 ton, z toho P. 307,53 ton, chlorid draseľný 103,04 ton (č.l. 193); potvrdenie zo dňa 25.01.2011, ktorým žalovaný potvrdil, že zostatok zásob spoločnosti R. uskladnených v jeho priestoroch je k 31.12.2010 vo výške 120,69 ton, z toho P. 26,51 ton, chlorid draselný 94,18 ton (č.l. 91a);.
30. Rovnako žalobca predložil e-mailovú komunikáciu z 08.02.2012, kedy konateľ žalovaného oznámil J.. Q., že na základe stretnutí, na ktorom boli zvažované 2 alternatívy, žalovaný rokuje s bankami o poskytnutí financií. Žiadosti o úvery/pôžičky boli žalovanému zamietnuté, žalovaný hľadá iné možnosti, ako sa dopracovať k finančnej čiastke, aby vedel uhradiť väčšiu sumu naraz, ako to bolo zo strany žalobcu požadované. Navrhol prvú polovicu vyrovnať do 30.06.2012 a druhú polovicu do 31.12.2012 (č.l. 197 spisu).
31. Žalobca predložil výzvu z 02.03.2012, ktorou právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu schodku zisteného k 31.12.2011 na uskladnenom tovare vo výške nadobúdacích nákladov v sume 42.641,84 Eur. V náväznosti na e-mailový list zo dňa 08.02.2012 trval na písomnom uznaní vyššie uvedeného peňažného záväzku vyplývajúceho z uznania schodku na skladovom tovare a predloženie splátkového kalendára s tým, že požadoval zaplatiť prvú splátku vo výške najmenej 25% do 31.03.2012 a celý dlh splatiť do 30.11.2012 (č.l. 9 spisu).
32. Podľa výpisu z účtu predloženého žalobcom zo dňa 30.04.2012, na účet žalobcu bola dňa 16.04.2012 pripísaná suma 10.000,-Eur, ktorú poukázal žalovaný (č.l. 7 spisu).
33. Žalovaný predložil súdu Povolenie vydané mu dňa 21.12.2001 Colným úradom V. pre spoločnosť V. na prevádzkovanie colného skladu, č. povolenia B povolenie na prevádzkovanie colného skladu typu A pod colným dohľadom colného úradu H. nad C., s dňom platnosti 31.12.2001 za použitia režimu v súlade s pravidlami ustanovenými v prílohe č. 1 určenými na prepustenie do colného režimu Colný úrad H. nad C., pobočka C. (č.l. 28 spisu). Prílohu č. 1 k povoleniu tvorí zoznam tovaru, ktorý nemožno v colnom sklade uskladniť (č.l. 30 spisu). V prílohe č. 2 sú okrem iného uvedené normy prirodzeného úbytku strát. Podľa bodu 1. tejto prílohy manipulačná norma strát pri vykládke a nakládke tovaru je stanovená na 0,3% z objemu zásielky na všetky citované substráty. Podľa bodu 2. tejto prílohy norma úbytku pri skladovaní materiálov, u ktorých dochádza k vysušeniu, vypareniu, rozprášeniu a iným vplyvom je stanovená pri hnojive P. 0,5% objemu (č.l. 31 spisu).
34. Žalovaný predložil súdu Povolenie prevádzkovať colný sklad alebo využiť colný režim uskladnenia v sklade typu E, č. povolenia B na adrese B. vydané dňa 21.12.2008 Colným úradom V. pre spoločnosť V. (č.l. 26 spisu).
35. Žalovaný predložil skladovú kartu zásob vedenú pre spoločnosť R. hnojiva P. XX/XX, podľa ktorej na colný sklad bolo v r. 2011 prijatých spolu 1.240,86 ton hnojiva (719,78 + 521,08) a výdaj predstavoval množstvo 1.166,26 ton. Na sklade zostala zásoba hnojiva P. 74,6 ton, stvrdnutého hnojiva z r. 2008 v množstve 5,24 ton a stvrdnutého hnojiva z r. 2010 v množstve 5,49 ton, čo predstavuje spolu 10,73 ton stvrdnutého hnojiva (č.l. 158 spisu).
36. Žalovaný predložil e-mailovú komunikáciu medzi Q. X. a J.. Y. Q. zo dňa 13.01.2011, v ktorej bol p. p. Q. žiadal zo skladovej karty zásob odstrániť poznámky (stvrdnuté....) (č.l. 154 spisu).
37. Žalovaný predložil i opravenú skladovú kartu zásob vedenú pre spoločnosť R. hnojiva P. XX/XX po korekcii, z ktorej je zrejmé, že na strane 2 karty sú odstránené poznámky o stvrdnutom hnojive z r. 2008 v množstve 5,24 ton a stvrdnutom hnojive z r. 2010 v množstve 5,49 ton (č.l. 155 spisu).
38. Žalovaný predložil i ďalšiu e-mailovú komunikáciu medzi Q. X. a Y. Q. zo dňa 09.08.2011, v ktorej bol p. X. daný príkaz prijať na sklad množstvo, ktoré bolo uvedené na faktúrach (č.l. 155 spisu).
39. Po zrušení veci bolo dokazovanie doplnené o stanoviská sporových strán, výsluch svedka Q. X. ml., o listinné dôkazy predložené žalobcom a to faktúrou na obstarávaciu cenu tovaru a za vedľajšie náklady vstupujúce do obstarávacej ceny, časť audítorskej správy o overení ročnej účtovnej závierky žalobcu k 31.12.2011 a o listinné dôkazy predložené žalovaným a to o faktúru č. XXXXX , faktúru č. XXXXX, faktúru č. XXXXX, faktúru č. XXXXX, faktúru č. XXXXX, faktúru č. XXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXX a faktúru č. XXXXXXXXX, oznámenie Colného úradu V., výpis z programových databáz Colného úradu V., pričom prihliadol aj na stanoviská a vyjadrenia sporových strán.
40. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 10.04.2019 poukázal na to, že schodok na uskladnenom tovare vznikol v roku 2011 v rozsahu 83,33 ton. Žalobca zaslal listinné dôkazy k poslednej dodávke tovaru na sklad žalovaného v roku 2011, ktorá bola v rozsahu 496 ton. Dôvodil, že cena tovaru ku koncu r. 2011 vyplýva z predloženého tzv. inventory listu. Žalobca bol v predmetnom zmluvnom vzťahu ukladateľ. Skladovateľom bol žalovaný, ktorého zmluvnou ako aj zákonnou povinnosťou bolo viesť evidenciu tovaru, ktorý uskladňuje. Aj preto bola v konaní doložená skladová karta zásob žalovaného za r. 2011 v ktorom vznikol schodok. Žalobca nedisponuje žiadnym skladovými kartami zásob.
41. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 03.09.2019 poukázal na predložené vyjadrenie Colného úradu V., z ktorého vyplýva, že v období r. 2004 až 2011 žalobca doviezol na colný sklad žalovaného 9.781,40 ton hnojiva P.. Z predložených faktúr a príloh k ním vyplýva, že okrem hnojiva P., ktoré bolo dovezené do colného skladu žalovaného, žalovaný uskladnil u žalobcu aj ďalšie hnojivo v celkovom objeme 5.249,26 ton. Z predložených dokladov vyplýva, že za obdobie rokov 2004-2011 žalobca uskladnil u žalovaného celkom 15.030,26 ton hnojiva P.. S poukazom na liberačný dôvod uznaný Krajským súdom v Košiciach, ktorého právny názor je v tomto konaní pre tunajší súd právne záväzný žalovaný uviedol, že strata, ktorá bola zistená na základe inventúry je dôsledkom manipulačnej straty (0,3 % z objemu zásielky) a prirodzeného úbytku (0,5% z objemu zásielky), čo pri hmotnosti celého uskladneného tovaru za obdobie 2004 až 2011, t.j. spolu 15 030,26 ton predstavuje 120,24 ton.
Keďže žalobca si v konaní uplatňuje nárok zo schodku na tovare v objeme 83,33 ton je zrejmé, že takýto schodok mu nevznikol zavinením žalovaného ale prirodzenou povahou uskladneného tovaru a manipuláciou s ním. Keďže dovolené straty sú podstatne vyššie ako zistený schodok, žalovaný sa liberoval z celého nároku uplatneného žalobou, preto je žaloba nedôvodná.
42. Súd na pojednávaní dňa 11.12.2015 vypočul konateľa žalobcu J.. Y. Q., ktorý potvrdil, že so žalovaným spolupracuje od r. XXXX bez toho, aby mali uzavretú písomnú zmluvu. Na okolnosti uzavretia zmluvy v roku 2005 si nepamätal. K tomu, či zmluvu podpísal Q. X. sa nevedel vyjadriť dôvodiac, že ide o značný časový odstup, Q. X. pozná dlho, jeho podpis neskúmal. Tovar sa dovážal z A., z T., L. vagónmi priamo do skladu žalovaného. Ako doklad o množstve tovaru slúžili faktúry, dodacie listy a nákladné listy vystavené dodávateľmi, ktoré boli podkladom pre evidenciu žalovaného. Žalobca kontroloval zoznam vozňov s dodávkou tovaru, odsúhlasil ho so žalovaným, ktorý mu následne fakturoval poskytované služby. Na základe požiadavky odberateľov, ktorá bola žalovanému preposlaná (e-mailom, faxom) žalovaný tovar vyskladňoval priamo na autá žalobcom označené, ktoré vážil žalovaný štandardne - hmotnosť prázdneho a plného auta. Na sklade žalovaného sa uskladňovali dva druhy komodít - P. a draselná soľ. Za služby žalovaný následne vystavil faktúru v dohodnutých sadzbách, ktorú žalobca uhradil. Každoročne sa pri inventúre odsúhlasili zostatky na skladových kartách, vždy k 31.12.. Žalobca fyzickú inventúru nerobil. Odpisy sa robili až na konci zmluvného vzťahu, odpísalo sa 2,5 ton, ktoré chýbali. Problém vznikol, keď žalobca chcel vyskladniť tovar v objeme 83,33 ton, ktorý mal podľa karty byť koncom r. 2011 na sklade tovar a žalovaný oznámil, že tovaru na sklade niet. Žalobca nežiadal, aby žalovaný tovar pri prevzatí prevážil, k evidencii slúžil dodací list. Posledné dva roky sa tovar prevažoval na železničnej stanici v V., no rozdiel predstavoval len nepatrné hodnoty pri 500 tonovej zásielke cca 100
- 500 kg. Konateľ žalobcu ďalej uviedol, že v mesiacoch 11,12/2011 vyskladnil všetok tovar, aj prázdne bigbagy. Nepamätal si, že by mu bola doložená fotodokumentácia o stvrdnutom tovare, ktorý by sa nedal ďalej použiť. Na skladových kartách zásob sa viedlo len evidenčné množstvo tovaru (č.l. (220-224).
43. Konateľ žalovaného vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 11.12.2015 potvrdil, že s konateľom žalobcu spolupracovali dlhodobo, nikdy nemali problém. Ten vznikol až pri vyskladnení v r. 2011. Konštatoval, že k sporu by nikdy nedošlo, ak by žalovaný nedal súhlas k tomu, aby colnica zastavila odpisovanie tovaru, ktorý odpis sa realizoval podľa prílohy č. 2 k Povolaniu na prevádzkovanie colného skladu. Žalovaný súhlasil s tým, že tovar sa bude odpisovať až po vyskladnení, podľa reálnych strát. Keď zisťoval, ako sa straty odpíšu, konateľ žalobcu tvrdil, že „nejako to urobíme“, no v roku 2011 vznikol problém. Medzi ním a žalobcom nebola nikdy uzavretá písomná zmluva, spolupracovali na základe ústnej dohody. Aby vznikli straty čo najmenšie, žalovaný stvrdnuté hnojivo rozbíjal a preosieval cez sitá. Napriek tomu 5,24 ton a 5,49 ton sa zachrániť nedali, keďže skamenelo. Žalobca tento tovar odmietol prevziať s tým, „no čo ja s tým, doprava by bola drahšia ako hnojivo“; žalovaný ho preto premiestnil pod prístrešok, kde leží znehodnotené. Žalovaný to považoval za odpísanú stratu, až následne zistil, že aj toto hnojivo je vykazované ako schodok. Potvrdil, že posledné 1-2 roky bol tovar prevažovaný na železničnej stanici a v W., rozdiel pri jednej 500-tonovej zásielke predstavoval 650 kg, čo žalobcovi oznámil e-mailom. Podľa následného pokynu žalobcu však aj tento tovar zaevidoval v množstve podľa dodacieho listu. Pokiaľ žalovaný na potvrdení zo dňa 15.12.2011 uviedol, že ide o evidenčný zostatok hnojival P. 83,33 ton, pôvodne bol zistený schodok 85,33 ton, no v decembri 2011 prišiel konateľ žalobcu s právnikom a odpísali sa 2 tony. Uviedol, že síce uznáva, že vznikol na uskladnenom tovare schodok, no jeho úhradu neuznal. Na likvidáciu schodku mu mal J.. Q. predložiť návrh. Jedným zo spôsobov mal byť odpis tovaru za obdobie spolupráce so žalobcom od roku 2004, podľa druhej alternatívy tovar mal zostať na sklade a postupnými odpismi by sa schodok zlikvidoval. Žalovaný potvrdil, že na účet žalobcu poukázal 10.000,-Eur, čím vlastne mal odkúpiť poslednú dodávku, lebo predpokladal, že spolupráca bude pokračovať (č.l. 224 - 227 spisu).
44. Po zrušení veci odvolacím súdom žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil ďalšie listinné dôkazy a to faktúry č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, ktorými fakturoval žalobcovi za vykládku priemyselného hnojiva P. zo železničných vagónov za dohodnutú sumu 150,-Sk/tonu + DPH v rokoch 2007 a 2008 a v rokoch 2010 a 2011 sumu 6,-Eur/tonu + DPH tohto hnojiva za vykládku a sumu 20Eur/ks +DPH za váženie vag. (č.l. 400 - 411 spisu).
45. Žalovaný predložil i oznámenie Colného úradu V., z ktorého vyplýva, že z programových databáz používaných colných úradom v rokoch 2004 až 2011 je zrejmé, že dovozca na colný sklad držiteľa
povolenia doviezol X.XXX,XX kg hnojiva P.. Výpis z programových databáz je súčasťou oznámenia (č.l. 412 - 413 spisu).
46. Súd vypočul i svedka Q. X. ml., ktorý bol od r. XXXX splnomocnencom pre colné otázky žalobcu a od r. XXXX zamestnancom žalovaného. Svedok je synom konateľa žalovaného. Svedok nemal vedomosť, že by medzi stranami existovala písomná zmluva. Predmetom dohody bolo vyložiť tovar, uskladniť ho v sklade a následne tovar vyskladniť. Pokyny na množstvo prijatého tovaru, jeho uskladnenie a vyskladnenie a na podávanie hlásení colnému úradu dával p. Q.. Tovar sa evidoval na základe faktúr dodaných s tovarom, tovar sa vždy neprevažoval. Ak sa prevážil a zistil sa rozdiel, telefonicky bola informácia podaná J.. Q., on rozhodol čo s tým. Fungovalo to tak, že žalovaný mal prijať na sklad rovnaké množstvo tovaru, ako bolo deklarované vo faktúrach. S J.. Q. v 99% komunikoval svedok, keďže od r. 1998 aktívne zabezpečoval kontakt pre J.. Q. s colným úradom na základe splnomocnenia. Všetok tovar, ktorý prišiel na hranicu pod colným dohľadom, prišiel do colného skladu žalovaného, kde sa vyclil, uložil, uskladnil. Svedok v tejto spoločnosti pracoval ako deklarant, teda všetky doklady ohľadom colného vyskladnenia, uskladnenia zasielané žalovanému, predkladal colnému úradu. Ako colný deklarant spolupracoval s J.. Q. až do r. 2011. Od roku 2004 až do r. 2011 nebola v colnom sklade vykonaná žiadna fyzická inventúra, ani sa nevykonávali odpisy strát. Odpis sa vykonal v roku 2002, kedy sa odpísali 2 tony. Žalovaný si viedol vlastnú evidenciu na skladných kartách, kde sa zapisoval dovážaný tovar. Keďže žalovaný mal podozrenie, že množstvo dovezeného tovaru nezodpovedá dodacím listom a podľa pokynu J.. Q. sa do skladovej karty zapisovali množstvá uvedené v dodacích listoch, žalovaný si viedol i osobitnú evidenciu, kde automaticky odpočítal straty podľa rozhodnutia colného úradu (č.l. 425- 427 spisu).
47. Žalobca vo svojom záverečnom vyjadrení zotrval na svojom tvrdení, že zo starny žalovanéoh došlo k uznaniu záväzku podľa § 223 Obchodného zákonníka, podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka a § 282 CSP. K identifikácii uznania záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax napr. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo/811/2004). Namietal, že v konaní nebolo zo strany žalovaného ničím preukázané že obchodnoprávny vzťah medzi ním a žalobcom sa riadila individuálnym správnym aktom, ktorý bol vydaný žalovanému, a to Povolením na prevádzkovanie colného skladu č. B zo dňa 21.12.2001, dokonca ani to len netvrdí, že by žalobcu počas ich zmluvného vzťahu oboznámil s týmto rozhodnutím, doručil alebo predložil mu ho počas ich dlhoročnej spolupráce. Žalovaný v rámci nedôvodnej a účelovej obrany vypočítava straty z výšky všetkého prijatého tovaru nie len v roku 2011, ale od roku 2004 a nie iba z rozdielu medzi príjmom a výdajom, teda zo zostatku za rok 2011, kedy vznikol schodok, čo žalobca považuje za absurdné. Ak bol z prijatého tovaru v roku 2011 vydaný tovar vo výške 1.130,88 ton, nie je možné logicky z vydaného tovaru v danom rozsahu ešte uplatňovať nejaké straty. K podaniu žalovaného dňa 4.9.2019, ktorým žalovaný predložil súdu písomné vyjadrenie zo dňa 3.9.2019 s prílohami (žalobcovi predložené bez niektorých príloh). Žalobca k predmetnému podaniu vzniesol námietku sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP na ktorej trvá a žiada, aby súd na uvedené vyjadrenie obsahujúce skutkové tvrdenia a listinné dôkazy k nemu priložené neprihliadal. Z pohľadu novej procesnej úpravy CSP nie je akceptovateľné, aby strana sporu sústavne produkovala nové a nové prostriedky procesnej obrany a žalobca sa k nim musel sústavne vyjadrovať, pričom na možnosť sudcovskej koncentrácie konania boli obe strany výslovne upozornené výzvou súdu zo dňa 4.7.2018.
48. Žalovaný vo svojom záverečnom vyjadrení zo dňa 08.10.2019, doplnenú na pojednávaní dňa 30.10.2019 argumentoval, že s poukazom na liberačný dôvod uznaný odvolacím súdom preukázal, že strata, ktorá bola zistená na základe inventúry je dôsledkom manipulačnej straty (0,3 % z objemu zásielky) a prirodzeného úbytku (0,5% z objemu zásielky), čo pri hmotnosti celého uskladneného tovaru za obdobie 2004 až 2011, t.j. spolu 15.030,26 ton je v celkovom objeme 120,24 ton. To znamená, že žalobcom uplatnený nárok zo schodku na tovare v objeme 83,33 ton nevznikol zavinením žalovaného ale prirodzenou povahou uskladneného tovaru a manipuláciou s ním. Preto s ohľadom na skutočnosť, že dovolené straty sú podstatne vyššie ako schodok zistený žalobcom je zrejmé, že žalovaný sa liberoval z celého nároku uplatneného podanou žalobou a preto je žaloba nedôvodná. Dôvodil, že nemožno prihliadnuť na tvrdenie žalobcu, že schodok vznikol len na tovare dovezenom v roku 2011, keďže v konaní bolo jednoznačne preukázané, že evidenčný stav bol iný ako skutočný a skutočné množstvo tovaru na sklade žalovaného vôbec nezodpovedalo tomuto evidenčnému stavu. Žalobca má za to, že tvrdenie o vzniku schodku len v roku 2011 bolo vyvrátené aj výpoveďou štatutárneho zástupcu žalobcu p. Q., ktorý potvrdil, že 1./ dovezený tovar sa nevážil, 2./ tovar bol evidovaný v množstve uvedenom vo
faktúrach, ktoré boli prílohou colných deklarácií a nie v skutočnom množstve, 3./ straty sa neodpisovali a 4./ inventúry sa nerobili. Schodok teda nemohol vzniknúť len na základe evidencie tovaru z roku 2011 nakoľko skutočné množstvo tovaru na začiatku roka nebolo možné zistiť. Keďže žalobca v konaní preukázal, že nie je možné priznať mu zavinenie zo schodku na tovare v celkovom objeme 120,24 ton, čo zodpovedá výške uznanej manipulačnej straty a norme prirodzeného úbytku, má za to, že v konaní bola riadne preukázaná nedôvodnosť podanej žaloby.
49. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú podnikateľskej činnosti.
50. Podľa § 527 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej ObchZ), zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a opatroval, a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (skladné).
51. Podľa § 527 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak v zmluve nie je uvedené, či sa má vec opatrovať za odplatu alebo bezplatne, a opatrovanie veci je predmetom podnikania skladovateľa, platí, že strany uzavreli zmluvu o skladovaní.
52. Podľa § 528 ods. 1 Obchodného zákonníka, skladovateľ je povinný vec prevziať pri jej odovzdaní ukladateľom a prevzatie tovaru písomne potvrdiť.
53. Podľa § 533 ods. 1 Obchodného zákonníka, skladovateľ zodpovedá za škodu na skladovanej veci, ktorá vznikla po prevzatí veci, a to až do jej vydania, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
54. Podľa § 533 ods. 2 Obchodného zákonníka, skladovateľ nezodpovedá za škodu na veci, len keď bola spôsobená a) ukladateľom alebo vlastníkom veci, b) vadou alebo prirodzenou povahou uloženej veci alebo c) vadným obalom, na ktorý skladovateľ pri prevzatí veci ukladateľa upozornil a toto upozornenie zahrnul do potvrdenia o prevzatí veci; ak skladovateľ na vadnosť obalu neupozornil, nezodpovedá za škodu na veci len vtedy, keď vadnosť obalu nebola poznateľná.
55. Podľa § 533 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak škoda vznikla spôsobom uvedeným v odseku 2, je skladovateľ povinný vynaložiť odbornú starostlivosť, aby škoda bola čo najmenšia.
56. Podľa § 533 ods. 2 Obchodného zákonníka, skladovateľ nezodpovedá za škodu na veci, len keď bola spôsobená a) ukladateľom alebo vlastníkom veci, b) vadou alebo prirodzenou povahou uloženej veci alebo c) vadným obalom, na ktorý skladovateľ pri prevzatí veci ukladateľa upozornil a toto upozornenie zahrnul do potvrdenia o prevzatí veci; ak skladovateľ na vadnosť obalu neupozornil, nezodpovedá za škodu na veci len vtedy, keď vadnosť obalu nebola poznateľná.
57. Podľa § 533 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak škoda vznikla spôsobom uvedeným v odseku 2, je skladovateľ povinný vynaložiť odbornú starostlivosť, aby škoda bola čo najmenšia.
58. Pre posúdenie otázky zodpovednosti za škodu bolo potrebné ustáliť otázku existencie záväzkového vzťahu medzi stranami sporu.
59. Žalobca tvrdil, že záväzkový vzťah medzi stranami vznikol na základe písomne uzatvorenej Zmluvy o skladovaní a poskytovaní služieb na colnom sklade zo dňa 04.02.2005. Žalovaný poprel písomné uzatvorenie zmluvy s odôvodnením, že táto zmluva nie je podpísaná p. X., podpis konateľa na predloženej zmluve nie je pravý, menovaný nebol v čase podpísania zmluvy konateľom žalovaného, strany si nedohodli skladné. Obe strany sa zhodli, že predmetom ich záväzkového vzťahu bol záväzok skladovateľa prevziať hnojivo voľne ložené, v bigbagoch, alebo vrecované v železničných vagónoch T. D. za účelom jeho vyloženia do skladu a naloženia do vagónov D., alebo motorových vozidiel, k tomu prevziať doklady pre potreby evidencie a následne zabezpečiť jeho vyskladnenie a expedíciu k odberateľom na základe požiadavky objednávateľa.
60. Otázkou existencie záväzkového vzťahu medzi stranami ustálil už Krajský súd v Košiciach, ktorý v zrušujúcom uznesení uzavrel, že strany sporu uzavreli zmiešanú zmluvu, ktorá zahŕňa nielen zmluvu o skladovaní, ale zrejme aj zmluvu zasielateľskú (zabezpečovanie nákladných motorových vozidiel alebo vagónov žalovaným na prepravu uskladneného tovaru odberateľom žalobcu), prípadne aj zmluvu o dielo, keďže povinnosťou žalovaného nebolo len zabezpečiť prepravu vyskladneného tovaru, ale zabezpečiť aj nakládku uskladneného tovaru na motorové vozidlá alebo vagóny a jeho odoslanie odberateľom žalobcu, váženie takto odosielaného tovaru, administratívne úkony - čo vyplýva z písomnej zmluvy zo dňa 4.2.2005, pričom žalobca sa v žalobe priamo na túto zmluvu odvolával, považoval ju za platnú a na pojednávaní (11.12.2015) potvrdil vykonávanie týchto činnosti žalovaným a žalovaný dohodu o vykonávaní činností uvedených v spornej písomnej zmluve nespochybnil.
61. Keďže zmluva o skladovaní, ani zasielateľská zmluva a zmluva o dielo nevyžadujú pre svoju platnosť písomnú formu, odvolací súd konštatoval, že možno považovať záver súdu prvej inštancie o platnosti zmiešanej zmluvy strán sporu za správny, keďže strany sporu dlhodobo vykonávali činnosti uvedené v písomnej zmluve zo dňa 4.2.2005, čo nenamietal ani žalovaný a nespochybnil ani dohodu o povinnostiach zmluvných strán o cene za poskytnuté služby a o ďalších dojednaniach tak, ako boli uvedené v čl. III, čl. IV a čl. VI písomnej zmluvy.
62. Za nedôvodné považoval odvolací súd tvrdenie žalovaného spochybňujúce platné uzavretie zmluvy o skladovaní stranami sporu len preto, že si nedohodli skladné poukazujúc na ust. § 527 ods. 2 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že aj keď si strany v zmluve nedohodnú skladné a skladovanie je predmetom podnikania skladovateľa, platí zákonná domnienka, že zmluvné strany uzavreli zmluvu o skladovaní. Keďže podľa výpisu z obchodného registra žalovaný má od roku 1996 v predmete činnosti zapísanú aj skladovaciu a manipulačnú činnosť, bez ohľadu na to, že ako skladovateľ si so žalobcom ako ukladateľom nedohodol skladné, strany sporu uzavreli zmluvu o skladovaní a žalovaný ako skladovateľ by mal nárok na skladné, a to vo výške určenej podľa § 531 ods. 2 Obchodného zákonníka.
63. Žalovaný na sklad prijímal tovar podľa množstva deklarovanom vo faktúrach, dodacích listoch a nákladných listoch vystavených dodávateľmi, ktoré slúžili pre evidenciu žalovaného, čo zhodne vo svojich účastníckych výpovediach potvrdil tak konateľ žalobcu J.. Y. Q., ako aj konateľ žalovaného Q. X. na pojednávaní dňa 11.12.2015 a rovnako i svedok Q. X. ml.. Ich tvrdenia sú preukázané aj e-mailovou komunikáciou medzi Q. X. a J.. Y. Q. zo dňa 09.08.2011, v ktorej bol p. X. daný pokyn prijať na sklad množstvo, uvedené vo faktúrach (č.l. 155 spisu).
64. Žalovaný v odpore tvrdil, že v priebehu rokov 2004 až 2011 doviezol na sklad 14.935,38 ton hnojiva P., ktoré sa evidovalo v skladových kartách podľa stavu deklarovanom vo faktúrach a dodacích listoch. Predloženým oznámením Colného úradu V. a faktúrami za vykládku hnojiva žalovaný po zrušení veci odvolacím súdom preukázal, že na sklade žalovaného bolo uskladnených 15.030,26 ton hnojiva P.. Žalobca toto tvrdenie nepoprel. Súd preto vychádzal z nespornej skutočnosti, že na colnom sklade žalovaného bolo uskladnených 15.030,26 ton hnojiva P..
65. Z vykonanej inventarizácie zásob tovaru vyplýva, že ku dňu 15.12.2011 bol zistený na uskladnenom hnojive schodok 83,33 ton, za ktorý si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody (po odpočítaní prevedenej úhrady 10.000,-Eur).
66. V zmysle citovaného ust. § 533 ods. 1 Obchodného zákonníka skladovateľ zodpovedá za škodu na skladovanej veci, ak vznikne v čase od jej prevzatia do vydania ukladateľovi. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť. Tejto zodpovednosti sa skladovateľ v zmysle § 533 ods. 2 zbaví len v prípade, ak preukáže existenciu niektorého z liberačných dôvodov a súčasne preukáže, že takto vzniknutú škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti podľa § 533 ods. 3 Obchodného zákonníka.
67. Nebolo sporu o tom, že ku dňu 31.12.2011 vznikol na skladovanom tovare schodok 85,33 ton. Podstatným pre posúdenie, či na uskladnenom tovare vznikla škoda za ktorú žalovaný zodpovedá je skutočnosť, či tento schodok je škodou za ktorú skladovateľ zodpovedá a či na strane žalovaného, ako skladovateľa neexistujú liberačné dôvody.
68. Osobitná úprava zodpovednosti za skladovateľa za škodu zakotvená v ust. § 533 ods. 1 Obchodného zákonníka je budovaná na objektívnom princípe a dôkazné bremeno preukázania niektorého z liberačných dôvodov upravených v odseku 2 spočíva na skladovateľovi. Skladovateľ je zásadne povinný vydať vec (tovar) v takom stave, v akom ju prevzal na skladovanie. Tejto zodpovednosti sa skladovateľ zbaví iba v prípade, ak keď vzniknutú škodu nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. To znamená, že aj v prípade preukázateľnej existencie niektorého z liberačných dôvodov je skladovateľ povinný vynaložiť odbornú starostlivosť a postarať sa o to, aby škoda bola čo najmenšia.
69. Žalovaný v rámci obrany tvrdil, že schodok na sklade, ktorý predstavuje rozdiel medzi prijatým a vydaným množstvom tovaru predstavujú straty, ktoré vznikli ako následok manipulácie so sypkým tovarom a ako následok prirodzenej povahy hnojiva P. (stvrdnutie). Prípustná výška strát je upravená už v samotnom Povolení na prevádzkovanie colného skladu, ktoré vydal žalovanému colný úrad. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil ako dôkaz prílohu č. 2 k Povoleniu na prevádzkovanie colného skladu. Podľa bodu 1. prílohy manipulačná norma strát pri vykládke a nakládke tovaru je stanovená na 0,3% z objemu zásielky na všetky citované substráty. Podľa bodu 2. tejto prílohy norma úbytku pri skladovaní materiálov, u ktorých dochádza k vysušeniu, vypareniu, rozprášeniu a iným vplyvom je stanovená pri hnojive P. 0,5% objemu (č.l. 31 spisu). Toto rozhodnutie označil ako verejnú listinu, ktorej obsah je pre výkon podnikateľskej činnosti v oblasti prevádzkovania colného skladu záväzný, preto na neho musí súd prihliadať. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia o priznaní prirodzeného úbytku a strát zo dňa 21.11.2000 vyplýva, že inak by zistené straty colný orgán riešil vymeraním colného dlhu. Podľa názoru žalovaného ide o všeobecne záväzné rozhodnutie.
70. Už odvolací súd v bode 26 svojho uznesenia konštatoval, že týmto s tvrdením žalovaného sa nie je možné stotožniť. Povolenie na prevádzkovanie colného skladu vydané colným úradom pre žalovaného dňa 21.12.2001 je rozhodnutím správneho orgánu, vydaným v konkrétnom colnom konaní pre žalovaného, ako konkrétny subjekt, so stanovením osobitných podmienok pre činnosť tohto subjektu, kým záväzkový vzťah strán sporu sa riadi dojednaniami zmluvy, ktorú uzavreli. Toto rozhodnutie nespadá pod ust. § 193 CSP, kde sú uvedené rozhodnutia, ktorými je súd v civilnom konaní viazaný a tam uvedené otázky nemôže riešiť ani prejudiciálne. Na iné otázky, aj keď nepatria do právomoci súdu, ale iného orgánu, je súd oprávnený vytvoriť si o nich vlastný, prejudiciálny záver bez toho, aby o nich rozhodoval, ale s ktorými sa vysporiada v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Podľa ust. § 194 ods. 2 CSP, ak o určitej prejudiciálnej otázke už bolo právoplatne rozhodnuté kompetentným orgánom, takéto rozhodnutie nie je pre súd záväzné a je na súde, či prihliadne na toto rozhodnutie alebo príjme vlastné závery na danú otázku. Zásadne však platí požiadavka, aby orgány verejnej moci rozhodovali o rovnakých otázkach rovnako, preto je žiaduce, aby súd v zásade vychádzal z rozhodnutí na to kompetentných orgánov (Veľké komentáre - C. s. p. - Števček a kol., Nakladatelství C.H.BECK 2016, str.736). Normy strát nie sú v súčasnosti upravované všeobecne záväznými predpismi (okrem normy strát liehu stanovené napríklad v oznámeniach Ministerstva pôdohospodárstva zverejnené v Zbierke zákonov pod č. 30/2005 Z. z. a č. 59/2004 Z. z. a normy nezavinených strát pri manipulácii s liečivami a zdravotníckymi potrebami v zariadeniach lekárenskej služby podľa úpravy Ministerstva zdravotníctva č. Z-3508/73-C/3 registrované v čiastke Zbierky zákonov č. 14/1974) a ani žalovaný v odvolaní neuviedol právny predpis, prípadne predpis Európskej únie, ktorý upravuje normy strát. Z daňových a účtovných predpisov vyplýva, že tieto normy strát - nezavinené úbytky zásob z hľadiska účtovníctva a z hľadiska dane z príjmov nie sú mankom ani škodou, účtovná jednotka si ich však musí stanoviť na základe viacročných zisťovaní vo svojich konkrétnych podmienkach, pričom sa vychádza zo spôsobu skladovania konkrétneho tovaru, ochrany obalmi, spôsobu distribúcie a podobne.
71. Žalovaný predloženým Povolením na prevádzkovanie colného skladu a Prílohou č. 2 k Povoleniu preukázal, že Colný úrad stanovil pre neho, ako prevádzkovateľa colného skladu, normu manipulačných strát 0,3% z objemu a normu prirodzených úbytkov pri hnojive P. 0,5% z objemu. Tvrdil, že z týchto noriem strát vychádzal aj pri obchodnom styku so žalobcom, preto boli normy stanovené colným úradom žalobcovi známe a navyše ich akceptoval, čo vyplýva zo záznamu z mimoriadnych inventarizácií skladovaného hnojiva v roku 2001 a 2003, kedy odpisoval zistený rozdiel v skladových zásobách práve odkazom na colným úradom stanovené normy strát.
72. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 29.10.2013 pripustil dohodnutú manipulačnú stratu 0,2% z rozdielu medzi dodaným a vydaným tovarom tvrdiac, že táto straty mala byť priebežne započítavaná v rokoch 2004 až 2011. V opačnom prípade by straty prevyšovali žalovaným uvádzaný zostatok
tovaru ku dňu 31.12.2010. Žalovaný manipulačné straty nenamietal pri účtovnej inventúre za rok 2010, ani nežiadal upraviť účtovné zostatky hnojiva o manipulačnú stratu. Považoval za vylúčené, aby žalovaný písomne dňa 12.01.2012 potvrdil zostatok skladových zásob v množstve 83,33 ton a v roku 2010 v množstve 26,51 ton, pričom na sklade by sa nenachádzal žiaden tovar. Na pojednávaní dňa 23.11.2015 právny zástupca žalobcu argumentoval, že napriek tomu, že zistený zostatok podľa skladovej evidencie zásob tovaru bol 85,33 ton, žalobca si už v žalobe uplatnil náhradu škody len za 83,33 ton, teda o 2 tony menej, čo zahŕňa aj niekoľkonásobne stratu, ktorú deklaruje Povolenie na prevádzkovanie colného skladu. Žalovaný si túto manipulačnú stratu uplatnil až po podaní žaloby za celé obdobie rokov 2004 - 2010. V tejto súvislosti už odvolací súd konštatoval, že žalobca nesprávne vypočítal manipulačnú stratu 0,2% v roku 2011, keďže základom pre výpočet manipulačnej straty je celé dodané množstvo hnojiva v roku 2011 (keďže celé množstvo je predmetom manipulácie). Ak bolo v r. 2011 dodaných 1.200 ton, potom je manipulačná strata len za rok 2011 vo výške 2,4 tony. Na totožnej argumentácii právny zástupca žalobcu zotrval i v písomnom vyjadrení zo dňa 15.08.2019, na pojednávaní dňa 04.09.2019 a v záverečnom vyjadrení zo dňa 22.10.2019 dôvodiac, že zmluvný vzťah sa riadil dohodnutou zmluvou o skladovaní, v ktorej si strany dohodli manipulačnú stratu 0,2% z rozdielu medzi dodaným a vydaným tovarom ktorú stratu žalobca už zohľadnil v roku 2011. Skutočnosť, že strany sporu si dohodli manipulačné straty vyplýva i z výpovede konateľa žalovaného na pojednávaní dňa 11.12.2015, ktorý potvrdil, že po dohode so žalobcom súhlasil, aby colnica zastavila odpisovanie tovaru s tým, že tento sa bude odpisovať po skončení vyskladnenia, podľa toho, aké straty vzniknú.
73. Keďže žalovaný si manipulačnú stratu uplatnil ako jeden z liberačných dôvodov a žalobca pripustil takúto stratu vzhľadom na dohodu strán i na činnosti, ktoré pre neho vykonával žalovaný (vyskladnenie vagónov, uskladnenie tovaru, expedícia) súd vychádzajúc zo znenia predloženej zmluvy z jej č.l. VI. bod 6.2 uzavrel, že od zisteného schodku je potrebné odpočítať manipulačnú stratu vo výške 0,2% z množstva dodaného tovaru. Argumentácia žalobcu, ktorý sa odvolával na jednej strane na zmluvne dohodnutú výšku manipulačnej straty, pričom na druhej strane tvrdil, že ju treba vypočítať len z rozdielu medzi dodaným a vydaným tovarom, je zjavne účelová. Žalovaný, ktorý síce tvrdil, že manipulačná strata mala byť vyššia (až 0,3% z dodávky v zmysle predloženého Povolenia colného úradu), dohodu so žalobcom o ním tvrdenej výške nepreukázal.
74. Odvolací súd vyslovil právny názor, že od manipulačných strát je potrebné odlišovať straty vzniknuté prirodzenými vlastnosťami skladovanej veci (tovaru). Za prirodzené vlastnosti veci (tovaru), v dôsledku ktorých môžu vznikať prirodzené úbytky, sa považujú okrem iných vlastnosti vysušovanie, vyparovanie, vymrazenie, rozprášenie, rozptýlenie, rozsypanie, rozdrobenie, rozklad, vyprchanie, stvrdnutie a podobne. Prirodzeným úbytkom v súvislosti so skladovaním nie je taký úbytok, ktorému možno zamedziť riadnym hospodárením (napríklad správnym uskladnením, správnou manipuláciou a pod.).
75. Žalobca zotrval na stanovisku, že zmluvný vzťah sa riadil dohodnutou zmluvou o skladovaní, v ktorej žiadne normy prirodzeného úbytku neboli dohodnuté. Rozhodnutie Colného úradu z 21.11.2000, ktorým sa stanovili normy prirodzeného úbytku 0,5% sa na posúdenie žalobného nároku a zmluvného vzťahu účastníkov nevzťahuje. V záverečnom vyjadrení z 22.10.2019 už konštatoval, že aj v prípade, ak žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdí, že existuje na jeho strane liberačný dôvod podľa § 533 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, tento bol plne zohľadnený pri uznaní schodku a uplatnení žalobného nároku. Normy prirodzeného úbytku a manipulačnej straty neslúžia na to, aby z každého množstva tovaru žalobcu si žalovaný ako skladovateľ automaticky „odkrojil 0,8% a následne pri vzniku schodku toto zaobalil pod tvrdenia o povolených stratách.
76. V rozpore s týmto vyjadrením žalobcu je skladová karta zásob hnojiva P. z roku 2001, ktorú predložil žalovaný, z ktorej je zrejmé, že na skladovanom tovare žalobcu, ako objednávateľa, sa v roku 2001 pri každej jednotlivej dodávke automaticky odpočítavala stratu 0,8% z celého objemu dovezeného tovaru (čl. 248-249). Rovnaký záver vyplýva i z inventúrnych záznamov z mimoriadnej fyzickej inventúry tovarových zásob ku dňu 14.08.2001 a ku dňu 31.12.2003, kedy sa na prevádzke Colného skladu žalovaného vykonala inventúra prevážením celého naskladneného materiálu za účasti komisie J.. Y. Q. (konateľ žalobcu), p. M. a p. B., kde bol pri inventúre 14.08.2001 zistený stav zásob 2,98 ton a norma prirodzených úbytkov bola určená v objeme 9,192 ton (č.l. 250) a pri inventúre 31.12.2003 bol zistený stav zásob 0 ton a norma prirodzených úbytkov bola určená v objeme 7,91 ton (č.l. 251). Súd upriamuje pozornosť, že straty nesporne prevyšujú zostatky skladových zásob. O tom, že sa pred rokom 2004 vykonávali odpisy svedčí aj vyjadrenie konateľa žalovaného, ktorý na pojednávaní 11.12.2015 potvrdil,
že ku sporu vôbec nedošlo, ak by nedal súhlas k tomu, že tovar sa bude odpisovať až po vyskladnení, podľa reálnych strát.
77. Odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa, pokiaľ v zrušenom rozhodnutí neprihliadol na rozhodnutie colného úradu o norme strát a úbytkov z dôvodu, že ide o interný predpis vydaný Colným riaditeľstvom, ktorý je záväzný pre colné orgány, jeho záver nie je správny. Žalovaným predložené Povolenie je rozhodnutím správneho orgánu a stanovuje podmienky, za ktorých je žalovaný oprávnený prevádzkovať colný sklad, v ktorom si žalobca uložil svoj tovar. Keďže nejde o interný predpis colného úradu, ale správne rozhodnutie, súd prvej inštancie mal uviesť jasné a zrozumiteľné dôvody, pre ktoré v tomto rozhodnutí stanovené normy strát a úbytkov nemožno aplikovať aj na zmluvný vzťah strán sporu aj vzhľadom na to, že žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukazoval, že prirodzené úbytky hnojiva P. (ako liberačný dôvod podľa § 533 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka) majú iné hodnoty ako uvedené v Povolení colného úradu. Žalobca v konaní pripustil, že hnojivo P. časom stvrdne, teda na hnojive vzniká škoda z dôvodu tejto jeho vlastnosti, keďže stvrdnuté hnojivo sa už nedá použiť, pričom tieto prirodzené úbytky uskladneného tovaru podriadil pod manipulačné straty. Podľa názoru odvolacieho súdu manipulačné straty nemožno stotožniť s prirodzenými úbytkami tovaru, keďže vznikajú z iných príčin - manipulačné straty vznikajú ako dôsledok vykladania, nakladania hnojiva v súvislosti s jeho distribúciou odberateľom žalobcu, kým prirodzené úbytky vyplývajú z povahy a vlastností tovaru. Pokiaľ žalobca popieral normu prirodzených úbytkov hnojiva P. stanovenú v Povolení colného úradu pre žalovaného, neuviedol a nepreukazoval, v akej výške podľa neho prichádzajú do úvahy prirodzené úbytky tohto tovaru.
78. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
79. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
80. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
81. Pokiaľ ide o liberačný dôvod žalovaného predstavujúci prirodzené úbytky podľa § 533 ods. 2 písm. b), konateľ žalovaného na pojednávaní 11.12.2015 tvrdil, že na stvrdnuté hnojivo žalobcu upozornil, ten ho však odmietol prevziať so slovami „no čo ja s tým, doprava by bola drahšia ako hnojivo“. Stvrdnuté hnojivo žalovaný premiestnil pod prístrešok, na preukázanie svojich tvrdení predložil fotografie hnojiva (č.l. 238 až 214 spisu). Na tovare teda preukázateľne vzniká škoda z dôvodu prirodzenej vlastnosti priemyselného hnojiva. Aj právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 11.12.2015 pripustil, že P. je špeciálnym druhom hnojiva, kde nedochádza k vypareniu, no je možné jeho stvrdnutie. Žalobca tieto prirodzené úbytky hnojiva podriadil pod manipulačné straty. Súd vychádzal z názoru odvolacieho súdu, ktorý vyslovil, že manipulačné straty nemožno stotožniť s prirodzenými úbytkami tovaru, nakoľko vznikajú z iných príčin. Manipulačné straty vznikajú ako dôsledok vykladania, nakladania hnojiva v súvislosti s jeho distribúciou odberateľom žalobcu, kým prirodzené úbytky vyplývajú z povahy a vlastností tovaru. Súd preto uzavrel, že od zisteného schodku je potrebné odpočítať i prirodzený úbytok uskladneného hnojiva, ktorý má základe v prirodzenej povahe uskladneného tovaru.
82. Žalobca popieral možnosť aplikácie normy prirodzených úbytkov hnojiva P. stanovenú Povolením colného úradu pre zmluvný vzťah strán, sám však neoznačil, ani nepreukazoval, v akej výške podľa neho prichádzajú do úvahy prirodzené úbytky hnojiva, na ktorom v dôsledku jeho prirodzenej vlastnosti (stvrdnutia) škoda bezpochyby vznikla stvrdnutím, čo bolo žalobcovi známe, keďže konateľ žalobcu dal pokyn e-mailom žalovanému odstrániť poznámku o stvrdnutom hnojive na skladovej karte.
83. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Procesná povinnosť popretia skutkových tvrdení sa javí prísna a formálna. Napriek tomu súd spolu doručil spolu s uznesením odvolacieho súdu stranám výzvu, aby predložili alebo označili ďalšie dôkazy. Právny zástupca v tomto smere dokazovanie nenavrhol. V danom prípade preto platí domnienka uvedená v ust. § 151 ods. 1, 2 CSP, že skutkové tvrdenia, ktoré neboli výslovne a účinne popreté, sa
považujú za nesporné. Súd preto uzavrel, že pre prirodzené úbytky teda platí norma uvedená v Povolení vydaným colným úradom a to 0,5% z objemu uskladneného tovaru. O tom, že strany sporu v rámci svojej dlhoročnej spolupráce akceptovali normu prirodzeného úbytku stanovenú v Povolení vydanom colným úradom svedčia i zápisy z mimoriadnych fyzických inventúr zo14.08.2001 a 31.12.2003.
84. Spornou medzi stranami zostala otázka termínu, ku ktorému termínu sa budú manipulačné straty a úbytky odpočítavať.
85. Zo zhodných vyjadrení strán súd zistil, že od 01.03.2004 až do 31.12.2011, teda za dobu posudzovaného zmluvného vzťahu sa fyzická inventúra uskladneného tovaru na colnom sklade žalovaného nevykonávala. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní 23.11.2015, vychádzalo sa len z odsúhlasených zostatkov, ktoré im žalovaný predkladal. Predloženými potvrdeniami bolo preukázané, že žalovaný ku dňu 30.01.2008, 02.02.2009, 04.02.2010 a 15.12.2011 vystavil potvrdenia o výške zostatkov skladových zásob žalobcu v sklade žalovaného, v ktorom uviedol výšku účtovného zostatku zásob. Konateľ žalovaného Q. X. na otázku právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 23.11.2015, či žalovaný uznával každoročné zostatky, v ktorých už bola započítaná manipulačná strata konštatoval, že „uznával zostatky, ktoré mu posielali z nejakej audítorskej kancelárie a na pokyn konateľa žalobcu podpísal papier, ktorý mu bol doručený. Bez ohľadu na jeho obsah potvrdenie podpísal a odoslal späť“ (č.l. 205 spisu). Na pojednávaní dňa 11.12.2015 zároveň potvrdil, že on osobne dal žalobcovi súhlasil s tomu, že tovar sa bude odpisovať až po vyskladnení, podľa reálnych strát. I konateľ žalobcu J.. Q. v účastníckej výpovedi dňa 11.12.2015 potvrdil, že zostatky tovaru strany odsúhlasovali len na podľa skladových kariet. Inventúra prebehla tak, že sa porovnali stavy evidencie žalobcu a žalovaného podľa zostatkov na skladových kartách vždy ku koncu roka. Vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že odpis „tých 2,5 tony“ sa robil až na konci (pozn. súdu 85,33 ton - 2 tony =83,33 ton). Inú dohodu strany neuzavreli, čím preukázal tvrdenie žalobcu o tom, že strany v priebehu rokov 2004 až 2011 žiadne odpisy strát nerobili. Tie sa mali podľa dohody oboch strán sporu urobiť až na konci, teda po vyskladnení, podľa reálnych strát. Aj keď žalovaný predložili dva zápisy z mimoriadnej fyzickej inventúry tovarových zásob konaných 14.08.2001 a 31.12.2003, z nich vyplýva, že išlo o „námatkovú kontrolu“. Až listom zo dňa 29.11.2011, žalobca oznámil žalovanému, že v súvislosti s inventarizáciou majetku spoločnosti uskutoční žalobca dňa 05.12.2011 v priestoroch skladu žalovaného fyzickú inventúru tovaru skladových zásob hnojiva P. (č.l. 195 spisu).
86. Odvolací súd potvrdil správnosť argumentácie žalobcu, že prirodzené úbytky a manipulačné straty sa neodpočítavajú automaticky, ale len vtedy, keď sa pri inventarizácii zistia rozdiely pri porovnaní skutočného a účtovného stavu zásob. V prípade, ak stav uskladneného hnojiva zistený pri inventarizácii je nižší ako stav zásob v účtovníctve, takto zistený rozdiel sa upraví (zníži) o sumu ohodnotenia prirodzeného úbytku hnojiva (a tiež manipulačných strát) a až prípadný záporný zostatok je schodkom, teda škodou, ktorú utrpel žalobca na skladovanom hnojive.
87. Nebolo sporu o tom, že žalobca si odviezol zostatok uskladneného tovaru zo skladu žalovaného v roku 2011. Žalovaný mu následne oznámil, že v colnom sklade je schodok. Až po vyskladnení všetkého tovaru v roku 2011 si mohol žalobca uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla ako rozdiel medzi množstvom tovaru do colného skladu žalovaným prijatého a následne vyskladneného a až v tom čase mohol žalovaný účinne uplatniť niektorý z liberačných dôvodov a preukazovať, že vzniknutú škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, keďže skôr nebol stranami sporu zisťovaný skutočný stav hnojiva inventarizáciou a tým nebolo možné zistiť, či je tu rozdiel medzi účtovným a reálnym stavom zásob v colnom sklade žalovaného a prípadne odpočítať manipulačné straty a prirodzený úbytok.
88. Keďže súd po vykonanom dokazovaní uzavrel, že strany si dohodli manipulačnú stratu 0,2% z množstva dodaného tovaru, pričom tovar bol dodaný v množstve 15.030,26 ton, po kapitalizácii tak manipulačná strata na uskladnenom tovare za obdobie od 01.03.2004 až do ukončenia spolupráce v roku 2011 predstavuje 30,06 tony (15.030,26 ton x 0,2%).
89. Pokiaľ ide o prirodzený úbytok, jeho prípustná norma pre hnojivo P. bola určená správnym rozhodnutím colného úradu v povolení na prevádzkovanie colného skladu pre žalovaného vo výške 0,5% z celkového objemu. Vzhľadom k tomu, že žalobca účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného o jej výške a zároveň potvrdil, že k prirodzeným úbytkom dochádza (stvrdnutím), súd vychádzajúc z
právnej domnienky uvedenej v § 151 ods. 1, 2 CSP považoval tieto tvrdenia za nesporné. Po kapitalizácii tak manipulačná strata na uskladnenom tovare za obdobie od 01.03.2004 až do ukončenia spolupráce v roku 2011 predstavuje 75,15 tony (15.030,26 ton x 0,5%). Takto zistený objem manipulačnej straty 30,06 tony a objem prirodzeného úbytku predstavuje 105,21 ton, ktoré množstvo predstavuje liberačný dôvod žalovaného podľa § 533 ods. 2 Obchodného zákonníka.
90. Keďže žalovaný v konaní preukázal, že strata, ktorá bola zistená na základe inventúry v množstve 83,33 ton je dôsledkom manipulačnej straty, ktorá predstavuje 30,06 ton a prirodzeného úbytku, ktorý predstavuje 75,15 ton, liberoval sa z celého nároku uplatneného žalobou, vzhľadom k tomu, že zistený schodok nevznikol zavinením žalovaného, ale prirodzenou povahou tovaru a manipuláciou s ním. Nárok uplatnený žalobcom je teda nedôvodný, keďže zistený schodok nemožno považovať za škodu za ktorú je zodpovedný žalobca. Súd preto žalobu zamietol.
91. Obrana žalovaného, ktorý tvrdil, že na sklad nebolo dovezené deklarované množstvo tovaru uvedeného vo faktúrach a dodacích listoch, nemôže obstáť, nakoľko bolo vecou skladovateľa prijímaný tovar riadne prevážiť a do skladu prijať a účtovne zaevidovať len také množstvo, ktoré mu bolo skutočne dodané. Porušenie tejto povinnosť žalovaným, ako skladovateľom, nemožno pripísať na ťarchu žalobcu, ako ukladateľa. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa stotožnil i odvolací súd v bode 34 zrušujúceho uznesenia, ktorý konštatoval, že je na ťarchu žalovaného, ako skladovateľa, že nežiadal uskladňovaný tovar pri dodávke prevážiť. nemôže sa preto účinne brániť, že v potvrdenom rozsahu mu nebol tovar dodaný.
92. Žalobca namietal, že žalovaný nárok žalobcu uznal a to opakovane. Agumentoval okrem iného tým, že listinu zo dňa 12.1.2012 považuje za písomné uznanie záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka, keďže tento právny úkon spĺňa po obsahovej ako aj formálnej stránke všetky zákonom vyžadované náležitosti (Uznesenie NS ČR sp. zn. 32Odo/811/2004). Mal za to, že v konaní bolo preukázané uznanie záväzku aj podľa § 407 ods. Obchodného zákonníka aj tzv. konkludentným prejavom dlžníka, keď žalovaný, ako dlžník, po tom, čo písomne uznal záväzok tento v zmysle jeho uznania aj čiastočne plnil (opätovné uznanie), pri úhrade 16.4.2012 treba vychádzať z celkového kontextu a stavu medzi stranami sporu napr. spoločné stretnutie, rokovania o možnostiach, splátkový kalendár, úhrada je 1 dlžnej sumy, e-mail kde žalovaný uviedol, že jedná s bankami o úveru. Poukázal na vyjadrenie konateľa žalovaného na pojednávaní 11.12.2015, ktorý uviedol, že uznáva schodok, ale neuznáva úhradu.
93. Odvolací súd v bode 48 zrušujúceho uznesenia uviedol, že z uvedených listín vyplýva nepochybne len to, že žalovaný uznáva vzniknutý schodok, ale len v rozsahu po odpočítaní manipulačných strát, teda nie v celej žalobcom vyčíslenej sume a úmysel žalovaného uhradiť celý žalobcom vyčíslený schodok nevyplýva ani z obsahu e-mailu zo dňa 8.2.2012. Konateľ žalovaného p. X. pritom jednoznačne uviedol, že schodok uznáva po odpočítaní manipulačných strát a prirodzeného úbytku, ale nie sumu požadovanú žalobcom, pričom zdôraznil, že sumu 10 000,- eur zaplatil len preto, aby si udržal dlhoročného obchodného partnera.Vzhľadom na tieto skutočnosti potom nemožno ani z úhrady vykonanej žalovaným vo výške 10 000,- eur žalobcovi urobiť záver, že tým uznáva aj zvyšok záväzku, a to aj z dôvodu, že úhradu nevykonal vo výške ani v lehote určenej žalobcom v liste zo dňa 2.3.2012 a ani neuznal žalobcom vyčíslený schodok tak, ako to v tomto liste žalobca požadoval. . 94. Súd k opakovaným námietkam žalobcu týkajúcich sa uznania poukazuje na právny názor vyslovený odvolacím súdom, ktorým je prvostupňový súd v zmysle ust. § 391 ods. CPS viazaný.
95. Žalobca poukazoval na sudcovskú koncentráciu konania a žiadal neprihliadať na dôkazy predložené žalovaným v podaní dňa 04.09.2019.
96. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
97. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
98. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná.
99. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
100. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
101. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo iniciovanie žalobcom ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, preto v zmysle prechodných ustanovení teraz účinného CSP - § 470 ods. 2, sudcovská koncentrácia ako taká, ak je na neprospech strany, nie je a nebola v konaní možná a prípustná. Bolo nepochybne v neprospech žalovaných, ak súd v ich neprospech zakázal uplatňovať prostriedky procesnej obrany a útoku v dôsledku čoho nevykonal navrhované dôkazy.
102. Žalovaný v podaní zo dňa 04.10.2019 ozrejmil, že vzhľadom na obtiažnosť získavania podkladov za roky 2004 až 2010, na splnenie povinnosti uloženú odvolacím súdom v bode 52 zrušujúceho uznesenia, ktoré sa mu podarilo od colného úradu zabezpečiť až pre posledným pojednávaním, tieto bez vlastného zavinenia nemohol predložiť skôr. ustanovenie § 153 ods. 2 a 3 zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1 CSP. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoky a prostriedky obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlní, alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu (Veľké komentáre - C. s. p. - Števček a kol., Nakladatelství C.H.BECK 2016, str.578). Súd na základe argumentácie žalovaného, vzhľadom na časové súvislosti vystavenia predložených listín i skutočnosti, že nebolo potrebné nariaďovať ďalšie pojednávanie, zásadu sudcovskej koncentrácie neaplikoval.
103. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
104. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným a nenariadil znalecké dokazovanie na pravosť podpisu konateľa žalovaného na zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 04.02.2015, keďže bola preukázaná existencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, tento dôkaz preto považoval za nehospodárny a nadbytočný. Pokiaľ ide o žalovaným navrhovaný dôkaz na opätovný výsluch konateľa žalovaného Q. X., súd tento dôkaz nevykonal, keďže konateľ žalovaného bol podrobne vypočutý na pojednávaní dňa 11.12.2015.
105. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
106. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal úspech tak v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj v odvolacom konaní, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
107. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).