Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3T-22-2017.pdf
PDF · 128.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3T/22/2017
Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou samosudcom JUDr. Jurajom Valáškom v trestnej veci proti obžalovanému H. P., nar. XX.X.XXXX v X. B., trvale bytom K., F. č. XX/X, pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. X Tr. zákona v súbehu s prečinom ohovárania podľa § 373 ods. X Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
X. § 280 ods. X Tr. poriadku súd postupuje trestnú vec vedenú na H. súde B. nad B. pod sp. zn. XT/ XX/XXXX proti obžalovanému H. P., nar. XX.X.XXXX v X. B., trvale bytom K., F. č. XX/X pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. X Tr. zákona v súbehu s prečinom ohovárania podľa § 373 ods. X Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v obžalobe pod sp. zn. Pv XXX/XX/XXXX - XX, na tom skutkovom základe, že dňa XX.X.XXXX zaslal predsedníčke H. súdu X. B. P.. O. E. list, ktorým lživo obvinil sudcu H. súdu X. B. P.. J. P. z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. X písm. a) Tr. zákona účinného do XX.XX.XXXX, a to uvedením údajov o tom, že P.. J. P. mal v presne nezistenú dobu na objednávku X. G., "bossa" zločineckej skupiny "Q." ako miestne nepríslušný sudca rozhodovať o väzobnom stíhaní páchateľa, a to s poukazom na objednávku zločineckej skupiny a motiváciou rodinných väzieb, pričom páchateľ o P.. J. P. oznámil nepravdivé údaje spôsobilé ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov a poškodiť ho v zamestnaní, konkrétne označil ho za člena organizovanej zločineckej skupiny a nazval ho "rodinným sudcom" X. G., rodinne previazaným na X. a K. G.
H. úradu X. B., pretože výsledky konania preukazujú, že skutok by mal byť prejednaný ako priestupok.
odôvodnenie:
L. XX.X.XXXX bola H. súdu B. nad B. doručená obžaloba podaná prokurátorom H. prokuratúry B. nad B. na H. P., nar. XX.X.XXXX, ktorému sa v predmetnej obžalobe na skutkovom základe v nej uvedenom kládlo za vinu, že sa dopustil prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. X Tr. zákona v súbehu s prečinom ohovárania podľa § 373 ods. X Tr. zákona.
Q. na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov: F. P., P. Q., E. V., I. Z., F. V., F. U., L. A., M. L., D. I., pplk. J. X., P. B., M. P., J. P., L. X., B. E., K. P., P. X. a X. I., oboznámil navrhované listinné dôkazy a prehral kópiu videozáznamu zo spisu H. súdu K. v konaní pod sp. zn. XTk/X/XXXX z prevádzky G..
Q. vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania za relevantné považoval zaoberať sa výlučne skutočnosťami uvádzanými obžalovaným v liste adresovanom predsedníčke H. súdu X. B. doručenom dňa XX.X.Y. a to vo vzťahu k osobe poškodeného vzhľadom na obsah skutku, ktorý sa za vinu kládol obžalovanému a prepojenie tohto skutku výlučne s osobou poškodeného. Q. taktiež poukazuje, že za relevantné primárne nepovažoval ani iné časti trestného konania voči osobe obžalovaného z roku XXXX, keďže poškodený v rámci rozhodovacieho procesu vystupoval výlučne v časti rozhodovania o vzatí obžalovaného (v tej veci t.č. obvineného) do väzby a to v pozícii sudcu pre prípravné konanie.
H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu. V rámci výsluchu uviedol, že skutočne napísal list adresovaný predsedníčke H. súdu X. B. s obsahom tak ako je uvedené v popise skutku. R. však, že nikdy nemal v úmysle poškodeného svojim listom krivo obviniť, alebo ho ohovoriť, poprel taktiež úmysel privodiť poškodenému trestné stíhanie, vzhľadom na uplynutie premlčacej doby. K napísaniu takéhoto listu ho mali viesť mediálne výzvy hlavných predstaviteľov štátu aby občania oznamovali korupčné správanie a všetky nezákonné konania a prepojenia záujmových skupín. R., že je toho názoru, že všetky skutočnosti uvedené v liste sú pravdivé a vie ich preukázať. V., že trestné konanie voči jeho osobe z roku XXXX považuje za vykonštruované, pričom poškodený ako sudca pre prípravné konanie rozhodoval ako miestne nepríslušný orgán, na základe vykonštruovaného obvinenia a nezákonne získaných, prípadne vyfabrikovaných dôkazov (vynútená výpoveď a falšovaný úradný záznam), pričom má za to, že poškodený bol v blízkom osobnom vzťahu s bratmi G., ako členmi organizovanej zločineckej skupiny.
X. P.. J. P., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje na H. súde X. B. od roku XXXX ako sudca a funkciu podpredsedu súdu vykonáva od roku XXXX. T. sudca pre prípravné konanie rozhodoval v roku XXXX o návrhu prokurátora H. prokuratúry X. B. na vzatie obž. do väzby, pričom rozhodol o vzatí do väzby. H. ako obvinený v tej veci podal voči rozhodnutiu o vzatí do väzby sťažnosť, o kt. následne rozhodoval KS v K. a sťažnosť zamietol. V inej veci spojenej s obžalovaným nekonal. Čo sa týka listu, ktorý je predmetom obžaloby, tak obžalovaný doručil list na okresný súd v roku XXXX alebo v roku XXXX, adresovaný na meno predsedníčky súdu P.. O. E., kt. išiel cez podateľňu OS, kde bol otvorený, následne cez sekretariát predsedníčky OS, kde mu bola pridelená sp. zn., tzv. Q., v kt. obžalovaný poukazoval na to, že poškodený ako sudca rozhodoval o jeho vzatí do väzby na objednávku bratov G., že je rodinným sudcom bratov G., X. a K., že v súvislosti s týmto rozhodovaním bol on X. G. pripravený o majetok, že sa s bratmi G. pravidelne stretával, označil poškodeného za ich brata, že sa stretávajú na rodinným oslavách, že G. bol na jeho svadbe, obsah celého listu vyznel tak, že poškodený je členom organizovanej zločineckej skupiny, kt. riadil X. G..
X. uviedol, že vyrastal od roku XXXX v L. mestečku K. I., kde ako chovanci vyrastali tiež X súrodenci G.. V uvedenom zariadení vyrastalo cca XXX-XXX detí, s X. G. sa teda v teenagerskom veku poznal, chodili spolu na ZŠ, nie však do tej istej triedy. Po ukončení ZŠ pokračoval v štúdiu na U. v K., X. Čongrády išiel študovať na vojenskú školu do Prešova. Od uvedenej doby sa stretávali len naozaj sporadicky, keďže X. domov chodieval z internátu cca raz za štvrť roka. Po zmaturovaní v roku XXXX sa s X. G. nestretol, nikdy sa nerozprávali o osobe obž. P.. Z. dokonca ani vedomosť o tom, že by medzi obž. P. a X. G. bol nejaký vzťah. Od roku XXXX pracuje a býva v X. B., do K. chodil len sporadicky, výlučne za účelom návštev rodičov a brata. K. uvedené obžalovaným v liste adresovanom predsedníčke OS PB, účelom kt. bolo poškodiť ho v zamestnaní, považuje za nepravdivé, účelové a vykonštruované. S X. G. ani s jeho bratom K. sa od roku XXXX nestretol, X. G. ani jeho brat neboli na jeho svadbe. Z. je členom zločineckej skupiny, nerozhodoval v uvedenej veci na objednávku tejto osoby. X. rozhodovaní nebol nikým ovplyvňovaný. X. jeho názoru obžalovaný tým sledoval jeho poškodenie v zamestnaní, v uvedenom liste, pokiaľ si pamätá, najmä v jeho úvode predsedníčke súdu uvádzal, že samotný premiér SR nabáda občanov, aby poukazovali na korupčné, prípadne iné nezákonné správanie sa sudcov za účelom očistenia justície. X. uviedol, že sa domnieva, že tieto nepravdivé informácie podsúval aj médiám.
Q. P. Q. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že je v dlhoročnom kamarátskom vzťahu s obžalovaným, nachádzal sa v psychiatrickej starostlivosti pre ťažké depresie. V roku XXXX bol väzobne stíhaný spolu s obžalovaným, pričom o väzobnom stíhaní rozhodoval sudca H. súdu X. B. P.. P.. X. rozhodovania o väzbe obžalovaného a svedka popisoval obdobne ako obžalovaný. O vzťahu poškodeného s bratmi G. sa dozvedel z rozprávania pána A., pána F. V. a F. P., kt. to sám povedal X. G., že je "v rodinnom zväzku" s J. P.. O okolnostiach ich vzatia do väzby jemu a obžalovanému mal vravieť aj samotný X. G..
Q. F. V. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, v časti relevantnej z pohľadu predmetu trestného konania, že poškodený bol v rámci rozhovorov svedka s X. a K. G. spomínaný ako sudca H. súdu X. Bystrica, s ktorým tieto osoby mali riešiť problémy s obchodnými partnermi a všetko im malo takto "prechádzať". Q. v rámci výpovede uvádzal skutočnosti, v zmysle ktorých trestné stíhanie voči osobe obžalovaného z roku XXXX malo byť vykonštruované. U osoby svedka sa jedná o osobu v minulosti súdne trestanú. S obžalovaným nie je v bližšom vzťahu.
Q. F. P. - manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala v relevantnej časti, že K. G. jej rozprával o tom ako sudca P. a sudkyňa P. pre nich pracujú, ako sa navštevujú a sú ich rodinní príbuzní. X. G. jej taktiež v čase väzby manžela vopred uvádzal, aké bude konanie a rozhodnutie orgánov činných v uvedenej veci. G. uvádzali, že vyrastali spolu v L. mestečku, X. G. im mal byť v noci ako svadobčanom gratulovať, G. mal pod palcom slov. informačnú službu. O týchto skutočnostiach jej vraveli aj svedkovia V. a V.. Q. F. U. - sestra obžalovaného po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala v relevantnej časti, že vie, že v čase, keď sa obžalovaný nachádzal vo výkone väzby, X. G. s pánom V., po manželke obžalovaného chceli aby si pripravila peniaze na to, aby prepustili obžalovaného. B. aj svedkom toho, kedy X. G. povedal, že majú podchytenú políciu a justíciu. V. sa aj tak, že sa s pánom P. oslovovali bráchovia, nakoľko čo sa dozvedeli, vyrastali spolu a chodili spolu do školy a že má podchytenú aj pani P.. X. týchto sedeniach bol prítomný aj svedok V.. Q. L. A. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal v relevantnej časti, že po vzatí obžalovaného do väzby v r. XXXX sa v podniku G. začal objavovať K. G. aj so svojou partiou ľudí a prehlasoval, že pána P. dal jeho brat X. G. zavrieť, lebo neposlúchal a že odteraz to oni tam budú riadiť. Že majú na to svoje konexie, aj na prokuratúre. Z. tento taktiež hovoril o tom, že majú dobré konexie na pána P. a pani P., kt. im údajne s tým, aby mohli ovládnuť G., majú pomáhať. Z. K. G. začal mať problémy s alkoholom a drogami a ohrozoval jednak čašníkov, ale aj hostí, sústavne s nejakými požiadavkami chodil za pani P. a niečo od nej požadoval. X. V. vravel, že sa rozprával s X. G., že situácia je už neúnosná, že s tým treba niečo robiť a potom údajne X. G. dal K. G. zavrieť.
Q. E. V. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal v relevantnej časti, že s obžalovaným majú kamarátske vzťahy. V rámci výsluchov uviedol, že v rámci jeho práce v podniku G. prichádzal do kontaktu s bratmi G., pričom X. G. mu vravel, že sa postaral o to, aby boli obž. a jeho spoločník vzatí do väzby a že sa vie takisto postarať o to, aby boli z väzby prepustení, len to bude niečo stáť. X. G. v rámci rozhovorov so svedkom hovoril, že sa dobre pozná s poškodeným.
Q. I. Z. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala v relevantnej časti, že bola zamestnankyňou v podniku G., X. G. poznala, nakoľko vyrastali v detskom domove L. mestečko I.. I. bolo rozdelené na tzv. štvorky, teda nádvoria, kde boli X bunky, v každej bunke žila nejaká vychovávateľská rodina s deťmi, kt. sa starala o opatrovancov. V jednej bunke bola rodina vychovávateľov s deťmi a XX- XX opatrovancov. X. sa tam všetci, boli ako jedna veľká rodina. X. G. mal brata K. a sestru M.. V minulosti sa domnievala, že bratia G. žili v jednej bunke s rodinou P., ale prednedávnom sa dozvedela, že žili v susednej bunke. Z. (oproti bežným dobrým vzťahom) vzťahy priamo medzi poškodeným a bratmi G. si nevšimla.
Q. L. X. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal v relevantnej časti, že pri rozhovoroch o majetkovej trestnej činnosti týkajúcej sa nehnuteľností, sa K. G. pýtal, ako si to predstavujú, že stačí, že keď bude robiť to, čo oni povedia, že oni už ostatné zabezpečia, nakoľko majú známych na súdoch v K. a X. B. a to F. P. a J. P. a cez nich tie všetky veci pôjdu. Q. vedel o tom, že K. G. konzumuje drogy, fetoval aj pred ním. K. Čongrády vravel o tom, že sa jeho brat pozná so sudcom P., nakoľko vyrastali spolu v L. mestečku, taktiež vravel, že sa pozná aj s policajtmi z K. kraja aj z X. B., pričom niektorých policajtov z X. B. videl dokonca osobne sa s nimi stretávať priamo v zariadení I..
Q. pplk. J. X. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal v relevantnej časti primárne k skutočnostiam týkajúcim sa na hlavnom pojednávaní prehratého audiovizuálneho záznamu vyhotoveného za súčinnosti X. SR v podniku G.. Q. M. L. a D. I. - zamestnankyne H. súdu X. B. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedli, že ako pracovníčky súdu sa dostali do kontaktu s podaním obžalovaného, ktoré bolo doručené na súd a je predmetom obžaloby, pričom svedkyňa I. poprela akékoľvek oboznámenie sa s listom, keď neotvorenú obálku odovzdala svedkyni L., ktorá uviedla, že list bol následne odovzdaný predsedníčke súdu, pričom s obsahom sa sama oboznámila iba minimálne, hlavne v rámci písania odpovede obžalovanému predsedníčkou súdu. Q. o skutočnostiach z listu zachovávala mlčanlivosť. Q. P. B., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní v relevantnej časti uviedol, že informácie priamo týkajúce sa poškodeného z pohľadu jeho vystupovania v trestnom stíhaní obžalovaného v roku XXXX nemá. V. o tom, že zo strany KR PZ TN bola poskytnutá informácia týkajúca sa zaistenia osôb podnikateľov v súvislosti so vzatím takejto osoby do väzby, pre trestnú činnosť, kde dôkazy mala
zhromažďovať práve krajská polícia, pričom po niekoľkých mesiacoch došlo k prepusteniu takejto osoby z väzby ako nevinnej, pričom krajská kriminálna polícia spolupracovala priamo s H. úradom vyšetrovania v PB. Y. k zadržaniu osoby malo dochádzať za hotovosť od XXX.XXX Sk. Q. hodnotil obžalovaného v období roku XXXX ako bezproblémového podnikateľa, u ktorého neboli vedomosti o napojení na organizovaný zločin.
Q. K. P., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní v relevantnej časti uviedol, že sa pred vzatím obžalovaného do väzby obrátil na policajta B. s tým, že má problémy s osobou I. z dôvodu vydierania a výpalníctva, kde mu jasne uviedol, že má problémy len s ním. X. opakovanom stretnutí s ním po tom, čo došlo k svedkovmu únosu mu uvádzal, že tam boli ďalšie osoby, avšak tieto osoby nepoznal, nejednalo sa o osoby Q. ani P.. Beniatka mu odporučil obrátiť sa na K., čo aj urobil. Na starosti ho mal policajt I. a jeho kolegovia. I. mu vravel, že na to aby bol prijatý do programu na ochranu svedkov, musí byť všetko spravené tak, aby bolo zjavné, že svedok je v ohrození života, pričom o zaradení do programu bude rozhodovať komisia. V. sedel na chodbe, pričom boli otvorené dvere do miestnosti, kde sa nachádzali policajti a bolo počuť odtiaľ rozhovor, že potrebujú dodať niečo na P. a Q., ktorí mali byť na úteku P. (svedok si myslel vtedy, že P. je policajt). Q. z toho vyvodil, že obžalovaného majú zavrieť, že má byť na úteku ale za čo, prečo, to nevnímal. X. mu bol zo strany I. a jedného policajta predložený papier, ktorého obsahom bolo to, že Q. a P. sa svedkovi so zbraňou vyhrážali, čo bolo presne obsahom dokumentu nevie, svedok to musel iba podpísať s tým, že mu povedali, že ak to nepodpíše, má odísť, čím mu v podstate nedali na výber. H. po niekoľkých mesiacoch prišiel za ním I. s tým, že potrebujú pomoc, že potrebujú zavrieť K. G., zase vydal na podpis nejaký dokument, nevie čo bolo jeho obsahom.
Q. B. E. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní v relevantnej časti, uviedol, že čo sa týka bratov G. alebo poškodeného, k osobnému kontaktu s nimi v zariadení L. mestečko nedošlo. V L. mestečku sa nachádza celkovo XX domčekov, ktoré sú rozdelené do štyroch štvoriek, súrodenci G. žili v zadnej štvorke u manželov U. a manželská dvojica P. žila hneď vo vedľajšom domčeku v zadnej štvorke, jednalo sa v podstate o susedov, v tejto štvorke pôsobila ešte rodina A. a F.. A. svedok vyhotovoval publikáciu týkajúcu sa L. mestečka, z relevantných a dostupných informácii vie, že bratia G. mali blízke vzťahy s deťmi P.. X. G. a poškodený chodili do rovnakého ročníka na ZŠ. X. G. potom išiel neskôr na vojenskú školu. To, že by sa nemali poznať alebo že by neprichádzali do kontaktu vylúčil, o to skôr, ak sú rovesníci.
Q. J. P. - syn obžalovaného po zákonnom poučení v relevantnej časti na hlavnom pojednávaní uviedol, že o liste, ktorý je základom trestného konania vie a má za to, že skutočnosti v ňom uvedené sú pravdivé. X. si, že počas väzby obžalovaného, zachytil rozhovory medzi dedkom a mamou, oni sa opakovane bavili o tom, že X. G. má zabezpečiť prepustenie obžalovaného z väzenia a to u P.. P., mená G., P. a P. sa v tejto diskusii opakovali často. X. si aj v jednom prípade, keď prišiel zo školy, že v nehnuteľnosti bytovej časti areálu G. sa nachádzal X. G., V., sprevádzala ich mama, pričom jednak V. poznamenal, že bytová časť sa mu zdá veľká, aj s poukazom na to, ako to vyzerá z vonka, neskôr X. G. uviedol svedkovej mame, že pokiaľ bude robiť všetko tak, ako sa dohodli, zabezpečí prepustenie obžalovaného z väzenia pomocou P.. P. a že následne sa potom dohodne, ako ďalej. V deň, kedy došlo k prepusteniu obžalovaného z väzenia, prišiel v doobedných hodinách k nim V., pričom ten vravel, že X. G. odkazuje, že dnešného dňa dôjde k prepusteniu obžalovaného, že je to všetko dohodnuté s P., že čas, kedy bude prepustený, bude neskôr upresnený. K tomu takto aj došlo. K. si pamätá, že v rámci rozhovorov G. jednak hovoril o P., ale často spomínal aj P., K. G. P. označoval priamo ako brácho. To bolo vždy v priebehu rozhovorov, takisto to takto bolo spomínané v rámci rozhovorov medzi matkou a otcom, takisto keď otec bol vo väzbe, za mamou často chodil X. G., pričom dedko v rámci rozhovorov zisťoval informácie o tom, čo sa matka rozprávala s G. a táto popisovala, že X. G. jej vravel, že túto vec má P., následne že ju bude mať P., že všetko je vybavené, že majú čakať, pripraviť si peniaze a všetko sa to spraví. Q. uviedol, že bol aj svedkom, keď v notárskej kancelárii P.. O., pán V. rozprával o tom, že vie, že G. boli na svadbe P., niekedy vo večerných hodinách, prišli tam ako hostia na večer, že o známosti P. s G. sa vedelo aj na súde v X. B. aj v K..
Q. X. I., po zákonnom poučení v relevantnej časti na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa podieľal v rámci trestného konania voči osobe obžalovaného v roku XXXX na ochrane svedka K. P., pričom z rozhovoru so svedkom mu nevyplynulo, že na trestnej činnosti sa mal podieľať aj obžalovaný. V rámci pracovných kruhov zachytil informácie, že u osoby obžalovaného a jeho spoločníka sa mohlo jednať o osoby krivo obvinené.
Q. P. X., po zákonnom poučení v relevantnej časti na hlavnom pojednávaní uviedol, že K. G. sa dosť chválil svojimi známosťami s P. aj s J. P., o kt. svedok vtedy nevedel, čo vlastne robia, toto hovoril napríklad aj pred inými podnikateľmi. V., že V. aj V. chodili do baru J. v K., kde sa občas mali stretnúť s P., možno aj s poškodeným. X. osobne nepozná. Z. tomu uviedol, že v podniku J. ho videl, tam ho opoznal podľa fotiek. X. jeho vedomostí mali byť prepojené aj deti P. s deťmi V.. Q. bol X krát súdne trestaný spolu na XX rokov nepodmienečne, prevažne za majetkové trestné činy, teda podvody.
Q. M. P., brat obžalovaného, po zákonnom poučení v relevantnej časti na hlavnom pojednávaní uviedol, že čo sa týka uvedeného listu, tento nečítal, nemá o ňom bližšiu vedomosť. X. známeho, kt. pracoval v Q. bol schopný sa nakontaktovať na osobu X. G., s kt. mal dohodnuté stretnutie, za účelom zistenia, prečo je brat vo väzbe. K stretnutiu došlo v hoteli v B., asi to bol C.. V rámci rozhovoru bolo povedané, že všetko to bude v poriadku, lebo že je zavretý aj brat G. s nimi, pričom G. to rieši cez nejakú pani doktorku, pričom okrajovo spomenul meno P.. On nám akurát hovoril, že nás to bude stáť peniaze.
Z prehratého audiovizuálneho záznamu rozhovorov obžalovaného s osobou K. G. z podniku G. vyplýva, že v rámci rozhovorov sa táto osoba vyjadrovala aj k rozhodovaniu o vzatí iných osôb do väzby, pričom ako osobu, ktorá mala v uvedených veciach rozhodovať o vzatí do väzby, je spomínaná aj osoba poškodeného.
Z listu adresovaného predsedníčke H. súdu X. B. doručenému H. súdu X. B. dňa XX.X.XXXX vyplývajú skutočnosti zodpovedajúce popisu skutku uvedenému v obžalobe. Q. z obálky uvedeného listu vyplýva, že tento bol adresovaný priamo k rukám predsedníčke súdu.
Zo správy L. mestečka K. - I. na č.l XXX vyplýva, že bratia K. a X. G. boli v rámci zabezpečovania ústavnej starostlivosti uvedeným zariadením pridelení do starostlivosti manželov U..
Z návrhu na vzatie do väzby zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že prokurátor H. prokuratúry X. B. podal toho istého dňa návrh na vzatie do väzby u troch osôb včítane osoby obžalovaného, pričom u obžalovaného vzhliadol dôvody väzby podľa § 67 ods. X písm. a), b), c) Tr. poriadku.
Z uznesenia H. súdu X. B. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že poškodený ako sudca pre prípravné konanie rozhodol o vzatí obžalovaného ako obvineného v predmetnej veci do väzby z dôvodov uvedených v § 67 ods. X písm. a), b), c) Tr. poriadku.
Z uznesenia A. súdu v K. č. k. XTpo/XX/XX-XX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že A. súd sťažnosť obžalovaného (v tej veci ako obvineného) voči rozhodnutiu o vzatí do väzby zamietol. Q. poukazuje, že v spise sú obsiahnuté aj ďalšie následné rozhodovania o väzbe, či už okresných alebo krajského súdu, pričom u obžalovaného (v tej veci ako obvineného) existencia dôvodov väzby bola naďalej konštatovaná.
Z odpisu registra trestov k osobe obžalovaného vyplýva, že na jeho osobu sa v súčasnosti hľadí ako keby nebol odsúdený.
Z výpisu evidencie priestupkov k osobe obžalovaného vyplýva, že tento bol v minulosti opakovane postihovaný za menej závažné priestupky, v prevažnej miere na úseku cestnej dopravy.
Zo zápisníc o výsluchu svedka poškodeného F. V. z XX.X.XXXX, pokračovania výsluchu F. V. ako aj z čestného vyhlásenia svedka F. V. vyplýva, že uvedený svedok a to aj v rámci iných konaní po zákonnom poučení vypovedal odlišne ohľadom skutočností tvoriacich predmet tohto konania.
Z pohľadu čestných vyhlásení založených do spisu a oboznámených na hlavnom pojednávaní sa jedná buď o čestné vyhlásenia svedkov, ktorí boli vypočúvaní aj v rámci hlavného pojednávania po zákonnom poučení, v ktorom prípade súd musí dbať na zásadu ústnosti. V iných prípadoch ide o čestné vyhlásenia, ktoré v podstate iba dopĺňajú výpovede ostatných svedkov, viac menej nevyplývajú z nich iné relevantné skutočnosti pre rozhodovanie vo veci samej.
V časti listín týkajúcich sa nakladania s nehnuteľnosťou "G.", súd vzhľadom na predmet tohto trestného konania (skutočnosti týkajúce sa listu zo dňa XX.X.XXXX a v ňom spomínaného rozhodovania o väzbe obžalovaného), nemal tieto skutočnosti za relevantné pre účely rozhodovania vo veci samej.
Z úradného záznamu z č.l XXX (spísaný dňa XX.X.XXXX v K.) vyplýva, že k zadržaniu podozrivých osôb (obžalovaný a svedok Q.), malo dôjsť na základe skutočnosti, že títo sa snažili vyhnúť sa zadržaniu vozidla, išli cez mesto na vozidle veľkou rýchlosťou, nemali dodržiavať predpisy, ohrozovať chodcov a podobne, vzhľadom na čo bolo pri zadržaní potrebné použiť väčší počet príslušníkov PZ. Q. z úradných záznamov z toho istého dňa spísaných v X. B. vyplýva, že tieto podozrivé osoby boli predvedené z terasy reštaurácie G. v K. bez použitia donucovacích prostriedkov.
Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súd mal za potrebné rozhodnúť tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Z pohľadu skutočností uvedených obhajkyňou obžalovaného v rámci vyjadrenia k obžalobe, kde bol namietaný procesný postup H. v rámci prípravného konania a poukazované na podľa názoru obhajoby závažné porušenia práv na obhajobu, na základe ktorých skutočností sa žiadalo konanie zastaviť, alternatívne konanie vrátiť do prípravného konania, súd poukazuje, že po posúdení uvedených námietok pred vytýčením hlavného pojednávania zistil, že tieto buď nie sú natoľko závažné, prípadne sú konvalidovateľné na hlavnom pojednávaní, alebo sa nestotožnil aj v niektorých častiach s právnou argumentáciou vo vyjadrení uvedenou. Q. za najzávažnejšiu námietku zákonnosti postupu H. považoval námietku, že prokurátorom nebolo rozhodnuté o zrušení zastavenia trestného konania voči obžalovanému včas. V danom prípade sa súd však nestotožnil s právnou argumentáciou obhajoby v tejto časti. X. názoru súdu v danom prípade, keďže ide o rozhodovanie, ktoré má vplyv na stav veci samej, musí o takomto rozhodnutí rozhodovať prokurátor, ktorý vo veci nielenže je na konanie príslušný, ale aj nie sú u jeho osoby pochybnosti o nezaujatosti. L. rozhodnutie, na rozdiel napríklad od rozhodnutia o väzbe, nie je rozhodnutím neodkladným v zmysle K. poriadku. X. H. prokuratúra v X. B. ako celok namietala v uvedenej veci svoju zaujatosť (s čím sa koniec koncov stotožnila v rámci svojho rozhodnutia aj A. prokuratúra v K., keď postúpila vec na H. prokuratúru v B. nad B.), nemôže byť tak za doručenie považované doručenie rozhodnutia X. v X. B., ale až doručením X. v B. nad B.. V tomto prípade z v spise dostupnej prezenčnej pečiatky tejto prokuratúry je zrejmé, že prokurátor, ktorý sa rozhodnutím v uvedenej veci zaoberal o tomto rozhodnutí rozhodol v zákonom stanovenej lehote od doručenia. X. súd nemal za preukázané, že by rozhodnutie o zastavení trestného konania nebolo zrušené nezákonne (čo by malo za následok nezákonnosť ďalšieho trestného konania voči obžalovanému). Čo sa týka ďalších námietok voči procesným pochybeniam H. v prípravnom konaní súd mal za to, že tieto možno konvalidovať riadnym vykonaním dokazovania na hlavnom pojednávaní a to vo väčšom rozsahu, ako bolo toto vykonané v prípravnom konaní a čiastočne aj zabezpečením nových listín, u ktorých bola spochybnená ich hodnovernosť.
V. dokazovaním súd zistil, že list, ktorý bol doručený predsedníčke H. súdu X. B. dňa XX.X.XXXX a ktorý je predmetom obžaloby skutočne vyhotovil a odoslal obžalovaný. K. ako to vyplynulo z výsluchu jeho samotného nespochybňoval, resp. priznával, že sám uvedený list vyhotovil, podpísal a odoslal. H. sa necítil byť so spáchania trestného činu vinný. L. na svoju obranu zameral jednak na preukázanie subjektívneho postoja k domnelým účinkom, ktoré malo jeho konanie vyvolať, subjektívnu vedomostnú zložku u jeho osoby v čase písania uvedenej listiny, ako aj objektívne okolnosti konania poškodeného v čase rozhodovania o vzatí obžalovaného do väzby v roku XXXX.
Z pohľadu subjektívnej zložky vedomia obžalovaného, skutočnostiam napísaným v liste sa obžalovaný domnieval a domnieva, že tieto sú pravdivé a dá sa povedať, že na týchto tvrdeniach (až na tvrdenia o rodinnom prepojení poškodeného na bratov X. a K. G.) zotrváva. Z pohľadu týchto okolností bolo relevantné najmä spochybnenie subjektívnej vôle obžalovaného obviniť poškodeného z trestného činu v úmysle privodiť mu trestné stíhanie (z pohľadu prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods.X Tr. zák.) a oznámiť o osobe poškodeného nepravdivý údaj, pričom tento by mal navyše spôsobovať u poškodeného značné ohrozenie jeho vážnosti, narušiť rodinné vzťahy, prípadne spôsobiť inú vážnu ujmu (prečin ohovárania podľa § 373 ods.X Tr. zák.). V danom prípade obžaloba kladie z pohľadu prečinu krivého obvinenia obžalovanému za vinu, že sa uvedeným listom zo dňa XX.X.XXXX snažil dosiahnuť trestné stíhanie poškodeného za trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § X58 ods.1 písm. a) Tr. zák. účinného do XX.XX.XXXX. V danom prípade sa súd jednoznačne stotožnil s právnou argumentáciou obhajoby, že uvedené konanie teda spísanie a odoslanie listu v marci XXXX v žiadnom prípade nemohlo byť snahou zo strany obžalovaného privodiť také trestné stíhanie poškodenému ako je to obžalovanému kladené za vinu. V danom prípade táto skutočnosť vyplýva z
časového úseku od momentu, kedy údajne podľa predmetného listu malo dôjsť k zneužitiu právomoci verejného činiteľa (XX.X.XXXX - kedy poškodený rozhodoval o väzbe u obžalovaného) a momentom kedy list obžalovaného bol na OS X. B. doručený (XX.X.XXXX). Z dĺžky uvedeného obdobia je zrejmé, že v momente doručenia listu na súd by trestné stíhanie poškodeného pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §X58 ods.1 písm. a) Tr. zákona účinného do XX.XX.XXXX bolo premlčané, čo by spôsobilo zánik trestnosti tohto trestného činu (vzhľadom na trestnú sadzbu X mesiacov - X roky bola premlčacia doba X rokov). X. obžalovaný o tejto skutočnosti vedel, je zjavné, že jeho úmyslom nebolo privodiť poškodenému trestné stíhanie a tak reálne nemohol primárne po subjektívnej stránke naplniť týmto svojim konaním znaky prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. X Tr. zák..
X. prečine ohovárania podľa § 373 ods. X Tr. zák. obžalovaný v rámci konania spochybňoval jednak subjektívnu stránku jeho konania, t.j. že by mal záujem svojím konaním privodiť poškodenému ujmu v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy, ohroziť jeho vážnosť alebo spôsobiť v podstate inú ujmu. K. skutočnosť však je v protiklade s tým, čo uvádzal v rámci svojej výpovede, kde uvádzal, že chcel poukázať na nedostatky v rozhodovaní poškodeného, ako aj samotný obsah listu, z ktorého vyplývalo, že napáda zákonnosť postupu poškodeného v rámci výkonu jeho rozhodovacej činnosti a to listom predsedníčke súdu, ktorá voči poškodenému disponuje právomocou podať návrh na disciplinárne konanie voči jeho osobe, čo možno považovať za snahu poškodiť túto osobu vo výkone jeho povolania. X. v rámci jeho výpovede uvádzal, že uvedený list mal okrem tejto skutočnosti ohroziť aj jeho vážnosť u spoluobčanov, konkrétne u osôb pracujúcich na H. súde X. B.. K. skutočnosť však bola v podstate v plnom rozsahu vyvrátená svedeckými výpoveďami osôb, ktoré prišli s uvedeným listom do kontaktu (pracovníčka podateľne a pracovníčka sekretariátu predsedníčky súdu, z ktorých prvá v plnom rozsahu poprela oboznámenie sa s obsahom listiny a druhá pripustila čiastočné oboznámenie sa s obsahom listu, aj keď nie v plnom rozsahu, avšak ďalšie sprostredkovanie informácií, čo i len v rozsahu, s ktorým došla do kontaktu, poprela vzhľadom na zákonnú povinnosť mlčanlivosti). Je taktiež síce zjavné, že s listom sa oboznámila osoba, ktorej bol list adresovaný, avšak z vykonaného dokazovania nevyplynuli z tejto skutočnosti pre poškodeného akékoľvek negatívne dôsledky a rozsah zásahu do cti a dobrej povesti poškodeného bol nízky. Z povahy spôsobu, akým boli skutočnosti obsiahnuté v predmetnom liste adresátovi preukázateľne oznámené, včítane okolností možnosti rozširovania týchto informácii ( vzhľadom na povinnosť mlčanlivosti ) je zrejmé, že pri voľbe uvedeného spôsobu informovania adresáta nebolo možné očakávať, že dôjde k takému následku, t.j. ohrozeniu cti a dobrej povesti poškodeného ako to predvída ust. § 373 ods. X Tr. zákona.
Z pohľadu objektívnej stránky konania obžalovaného je zrejmé, že skutočnosti uvádzané obžalovaným v liste doručenom súdu XX.X.XXXX by mohli spôsobiť či už zníženie vážnosti poškodeného u spoluobčanov, ale aj byť spôsobilé poškodiť ho v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy a podobne. H. sa ním navrhnutými dôkazmi snažil preukazovať, že skutočnosti uvedené v liste nie sú nepravdivé. Na jednu stranu je síce pravdou, že v rámci svedeckých výpovedí boli uvedené skutočnosti, ktoré naznačovali, že poškodený konal v rámci rozhodovania o väzbe obžalovaného v roku XXXX nezákonným spôsobom. V danom prípade však tieto skutočnosti vyplývajúce z výpovedí svedkov boli výlučne sprostredkovanými skutočnosťami, keď svedkovia vypovedali o skutočnostiach, o ktorých mali vedomosť primárne iba z rozprávania X. a K. G.. Aj keď súd o dôveryhodnosti niektorých z týchto výpovedí nemal dôvod pochybovať (napriek skutočnosti, že išlo o svedkov v blízkom príbuzenskom vzťahu s obžalovaným) išlo stále iba o výpovede o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli od iných osôb, pričom práve osoby, ktoré boli pôvodnými zdrojmi informácií, boli osoby pochybné, nedôveryhodné, pochádzajúce z kriminálneho prostredia, prepojené s organizovaným zločinom, ktoré vzhľadom na ich úmrtia ani nebolo už v čase hlavného pojednávania možné k takýmto okolnostiam priamo vypočuť zákonným spôsobom. V. na túto skutočnosť súd nemohol mať skutočnosti uvádzané obžalovaným v liste týkajúce sa konania poškodeného na objednávku X. G. za preukázané. K. vykonaným dokazovaním z pohľadu objektívneho stavu neboli preukázané rodinné väzby poškodeného na osoby K. a X. G..
Z vykonaného dokazovania súd nemá za preukázané v podstate akékoľvek priame alebo nepriame rodinné väzby poškodeného s týmito osobami. Q. iba na okraj poukazuje, že aj keď z výsluchov svedkov vyplynulo, (a to ani poškodený nespochybňoval), že poškodený sa minimálne v istom období s osobami bratov G. poznal a udržiaval s nimi kontakt, keď spolu obývali zariadenie L. mestečka K. a navštevovali v istom období aj rovnaké vzdelávacie zariadenie, pričom výsluchy potvrdili aj blízke vzťahy v podstate všetkých chovancov uvedeného zariadenia navzájom. Na druhú stranu nebolo preukázané, že by aj v čase rozhodovania v roku XXXX takéto väzby medzi poškodeným a uvedenými osobami akýmkoľvek
spôsobom naďalej trvali, resp. že by tieto poškodeného pri jeho rozhodovacej činnosti ovplyvňovali, tak ako to v liste uvádzal obžalovaný. Je síce pravdou, že k týmto skutočnostiam sa vyjadroval aj svedok V. ako aj svedok X., avšak súd výpovede svedkov V. a X. vyhodnotil ako nedôveryhodné, jednak vzhľadom na ich kriminálnu minulosť, ale aj skutočnosť, že v prípade svedka V. okrem jeho výpovede boli do spisu doručené viaceré ním podpísané listiny, v ktorých vypovedá o týchto skutočnostiach podstatne odlišným spôsobom a svedok X. taktiež z dôvodu, že jednak uvádza, že osobu poškodeného nepozná, avšak na druhú stranu v rámci výpovede uvádza, že ho mal rozpoznať ako prítomného v zariadení J. a to na základe fotografií. Q. pritom poukazuje, že jednak v rámci úvodnej časti výpovede prítomnosť poškodeného uvádza iba ako "pravdepodobne" a taktiež vzhľadom na skutočnosť, že je vysoko nepravdepodobná schopnosť reálne na základe súčasných fotografií opoznať osobu, ktorá bola v podstate jednorázovo vzhliadnutá svedkom skoro XX rokov v minulosti.
Q. taktiež poukazuje na judikatúru M. súdu pre ľudské práva v uvedenej veci, kde z rozhodovacej činnosti vyplýva, že trestným právom chránené právo na ochranu osobnosti (ako objekt chránený pri prečine ohovárania) je chránené aj v prípade verejne činných osôb, t. j. sudcov, avšak kritéria na posúdenie skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov musia byť omnoho mäkšie v prospech pôvodcov týchto výrokov. K. M. súd pre ľudské práva uvádza, že ochrana slobody prejavu sa vzťahuje aj na také informácie, ktoré obsahujú silnejšie výrazy a M. za prípustnú dokonca považuje aj provokáciu či preháňanie (E. proti J.). Na druhú stranu však M. pripúšťa, že aj takýmito spôsobmi môže dôjsť k prekročeniu širokých hraníc v tejto oblasti, ak v rámci kritiky namiesto vecného vysporiadania sa s určitým spôsobom stojí v popredí urážanie niekoho. V danom prípade súd v rámci skutočností, ktoré boli uvedené obžalovaným v liste predsedníčke súdu P.. O. E. za informácie, ktoré boli síce zjavne nepravdivé, avšak mali charakter osobného hodnotenia, považoval informácie o tom, že poškodený je "rodinným sudcom" X. a K. G., resp. že poškodený má na tieto osoby rodinné väzby.
Z pohľadu samotného rozhodnutia poškodeného o vzatí obžalovaného do väzby súd nemal v tomto konaní právomoc preskúmavať predmetnú rozhodovaciu činnosť. K. bola vzhľadom na obžalovaným po vzatí do väzby zahlásenú sťažnosť voči uvedenému rozhodnutiu preskúmavaná nadriadeným súdom. K. po vysporiadaní sa s námietkami obžalovaného (na ktorých zotrváva až do súčasnosti) rozhodnutie poškodeného ako správne potvrdil. Q. vzhľadom na túto skutočnosť a súčasný stav iba taktiež konštatuje, že rozhodnutie o väzbe poškodený nevydával ako "zaujatý sudca" a taktiež, že rozhodnutie bolo vecne správne, keďže bolo potvrdené ako také nadriadeným súdom a nebolo doposiaľ žiadnym spôsobom zrušené. Q. iba na okraj poukazuje, že nie je úlohou sudcov pre prípravné konanie v čase rozhodovania o väzbe rozhodnúť o vine obvinenej osoby alebo o tom, či skutočne v budúcnosti by bez akýchkoľvek pochybností došlo k naplneniu väzobných dôvodov v prípade ponechania na slobode. Q., resp. sudcovi pre prípravné konanie postačuje pre konštatovanie existencie väzobných dôvodov existencia aj iba dôvodného podozrenia zo spáchania trestnej činnosti obvinenou osobou a dôvodná obava z možnosti naplnenia väzobných dôvodov.
V. na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd nemal za preukázané, že by obžalovaný svojím konaním (napísaním a odoslaním listu, ktorý bol doručený H. súdu X. B. dňa XX.X.XXXX) sa dopustil akéhokoľvek trestného činu. Z pohľadu prečinu krivého ohovárania vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že po subjektívnej stránke obžalovaný nechcel poškodenému uvedeným listom privodiť trestné stíhanie (keďže si bol vedomý, že uvedený trestný čin, pokiaľ by k nemu došlo, by bol v čase doručenia listu premlčaný) a súčasne aj k nenaplneniu objektívnej stránky tohto trestného činu, keďže skutočnosti uvedené v liste neboli vzhľadom na uplynutie premlčacej doby objektívne spôsobilé privodiť trestné stíhanie poškodenému. Z pohľadu prečinu ohovárania skutočnosti uvádzané obžalovaným jednak v podstate žiadnym badateľným spôsobom nezasiahli do objektu chráneného trestným zákonom, teda práva na ochranu súkromia poškodeného, keď k plnému oboznámeniu s predmetným listom došlo iba u predsedníčky súdu, táto z neho voči poškodenému nevyvodila žiadne dôsledky. V. svedkov nebolo preukázané ohrozenie vážnosti u spoluobčanov, nedošlo ku konaniu, ktoré by mohlo ovplyvniť postavenie poškodeného v zamestnaní a sám poškodený neuvádzal ani žiadne ovplyvnenie v rámci rodinného života. Q. tu poukazuje na skutočnosť, že samotnú závažnosť konania, ktoré bolo kladené za vinu obžalovanému znižuje aj skutočnosť, že v rámci jeho listu niektoré zo skutočností, ktoré v ňom uvádzal, napríklad "rodinný sudca", "skutočnosť, že poškodený mal rozhodovať ako zaujatý", majú charakter hodnotiaceho úsudku a ako také v zmysle judikatúry M. nie sú v relevantnom rozsahu ani zásahom do práva na ochranu osobnosti a nemôžu tak postihnúť v potrebnom rozsahu ani objekt chránený trestným zákonom. V. na formu, akou sa obžalovaný svojho konania dopustil v danom prípade,
t.j. zaslanie listu adresovaného jednej osobe, s ktorým sa oboznámila v podstate okrem poškodeného iba táto osoba, vzhľadom na neexistenciu reálnych následkov konania obžalovaného, ako aj skutočnosť, že v zmysle rozhodnutí M. závažnosť takýchto konaní voči verejným činiteľom je nižšia ako by to bolo u bežných osôb, súd mal zato, že nebezpečnosť konania obžalovaného z pohľadu prečinu ohovárania v danom prípade je nepatrná a vzhľadom na to, jeho konanie nemožno považovať za trestný čin. A. však stále svojím konaním, t.j. napísaním a odoslaním uvedeného listu v niektorých častiach mohol presiahnuť rámec prípustného hodnotenia, súd mal za to, že uvedené konanie obžalovaného by mohlo byť považované za priestupok voči občianskemu spolunažívaniu, súd preto v súlade s ustanoveniami § X80 ods. 2 Tr. poriadku odkázal vec na prejednanie príslušným orgánom verejnej správy, ktorým vzhľadom na miesto doručenia listu je H. úrad X. Poškodený si v trestnom konaní nárok na náhradu škody neuplatnil, preto tento výrok absentuje.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže prokurátor podať do 3 pracovných dní odo dňa oznámenia uznesenia na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Podaná sťažnosť má odkladný účinok.