Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoP-23-2019.pdf
PDF · 148.31 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľky: Y. U., nar. X. U. XXXX, trvale bytom Q. X. XXX/XX, L., zast. splnomocnenkyňou: Mgr. Denisa Madulová, advokátka, Z. Kodálya 787/6, Galanta, proti manželovi: Mgr. H. U., nar. X. U. XXXX, trvale bytom S. XXXX, zast. splnomocnencom: Nagy & Partners, s.r.o., Športová 470/11, Galanta, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: H. U., nar. XX. P. XXXX, bytom ako matka, zast. procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 22P/17/2018-149 zo 14. septembra 2018, takto
rozhodol:
I/ Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II/ Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že manželstvo účastníkov Y. U., rod. C., nar. X.X.XXXX a Mgr. H. U., nar. X.X.XXXX, uzatvorené dňa 5.9.2015 v Horných Salibách, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Horné Saliby, zv. IV., ročník 2015, str. 196, por. č. 10 sa rozvádza (výrok I.), maloleté dieťa H. U., nar. XX.X.XXXX sa zveruje na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok II.), otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne, splatných vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky (výrok III.), otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom prvé dva mesiace po právoplatnosti rozsudku každý párny kalendárny týždeň v utorok od 17.00 hod. do 19.00 hod., v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a vo štvrtok od 10.00 hod. do 18.00 hod. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým po uplynutí 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny kalendárny týždeň v utorok od 17.00 hod. do 19.00 hod., každý párny kalendárny víkend od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a vo štvrtok od 10.00 hod. do 18.00 hod. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Matka je povinná maloletého v určenom čase v mieste bydliska matky odovzdať otcovi a v určenom čase maloleté dieťa v mieste bydliska matky prevziať od otca späť. Otec je povinný maloletého v určenom čase v mieste bydliska matky prevziať a v určenom čase v mieste bydliska matky odovzdať matke späť (výrok IV.) a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne čl. 1, § 18, § 19 ods. 1 a 2, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1,2 a 4, § 25 ods. 1 a 2, § 28 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 a 2, ods. 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 ZoR (zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „ZoR") a § 52 a § 100 C. m. p. (zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „C. m. p.").
3. Vecne tým, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 5.9.2015 v Horných Salibách. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa H. U., nar. XX.X.XXXX. Žiadny z rodičov nemá iné vyživovacie povinnosti, posledné spoločné bydlisko bolo v S.. Manželia spoločne nehospodária, nežijú v spoločnej domácnosti a intímne sa ako partneri nestýkajú od decembra 2017.
4. Navrhovateľka v konaní uviedla, že trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva. Návrh podávala, nakoľko bola zo strany manžela fyzicky napadnutá. Neodišla ani po prvej, ani po druhej alebo tretej hádke s manželom, ale odišla na základe niekoľkých fyzických útokov zo strany manžela, ktoré sa začali v roku 2016, keď maloletý mal asi 3 mesiace. Uviedla, že od manžela chcela odísť už v roku 2017 v júni, avšak manžel sa jej začal vyhrážať, že si podreže žily, zamkol sa na toalete aj s nožom. Manžel pozatváral všetky dvere a nemohli so synom odísť. Nakoniec s manželom zostala. Týždeň pred Vianocami jej manžel takisto dal facku za to, že mu odvrávala. Od manžela odišla v decembri 2017, kvôli incidentu, ktorý sa stal 28.12.2017, keď okúpala malého, tak ho išla utrieť a maloletý si na seba vylial prací prostriedok, tak volala manžela, aby jej prišiel pomôcť. Po ceste do nemocnice autom sa hádali o tom, že ona je vinná za to, čo sa maloletému stalo, manžel jej dal facku, následne ju udrel päsťou do tváre. Od tohto incidentu sa presťahovala k sestre. Navrhovateľka uviedla, že súhlasila s tým, aby manžel pochopil, že jej rozhodnutie je definitívne a že sa k nemu už nevráti a dúfala, že takýmto spôsobom to manžel bude akceptovať. Od decembra 2017 spolu s manželom nehospodária, intímne spolu nežijú, nepodnikajú spolu žiadne spoločné aktivity. Spája ich už iba syn. Bola by rada, keby manžel pochopil, že s ním už nechce byť. Manžel ju presviedča, aby sa k nemu vrátila, ale ona mu vždy hovorí, že sa k nemu už nevráti. Čo sa týka styku manžela s maloletým, tak sa s maloletým stretáva tak, ako sa na tom s ním dohodli na čas do rozvodu a to jeden týždeň každý utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a druhý týždeň v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. a potom v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 13.00 hod. Stáva sa však, že manžel túto dohodu nerešpektuje a prichádza aj v iné časy. Do bytu manžela nepustí. Maloletý sa s manželom chce stretnúť. Maloletému je s manželom dobre, ale nie je za to, aby maloletý u manžela prespával a to najmä v noci. Nevie o tom, že by sa niekedy stalo, že by pri styku manžela s maloletým niečo nebolo v poriadku. Maloletý nikdy nezaspával bez nej. Nevie si to predstaviť, že by manžel dával maloletého uspávať. Myslí si, že by bol problém v tom, že by ju maloletý pri zaspávaní hľadal. Je toho názoru, že manžel nevie variť. Vie, že manžel maloletého ľúbi a aj maloletý ľúbi manžela. Uviedla, že maloletého uspávala manželova matka, dokopy to bolo asi štyrikrát. Manžel prispieva na výživné sumou 200 eur mesačne. Maloletý u manžela prespal po obede trikrát v nedeľu a vtedy sa styk realizoval od 10.00 hod. do 18.00 hod. až do 19.00 hod. Iniciatívna, aby maloletý prespal u manžela poobede, prišla od manžela. Oni sa však predtým nedohodli, že uňho bude spať. Uviedla, že maloletý zvládol prespať u manžela. Na maloletom dieťati nevidela žiadnu zmenu, keď prišiel domov. Uviedla, že manžel ju žiadal predtým, aby u neho mohol maloletý prespať. Povedala mu, aby s tým ešte počkali, že maloletý je na to ešte malý. Uviedla, že maloletého by zatiaľ nedala otcovi na nočné prespatie, že by takéto prespatie umožnila, keď bude väčší, keď už bude chodiť do škôlky. Uviedla, že maloletý bude mať v marci 2019 3 roky a potom sa uvidí. Do škôlky pôjde najneskôr v septembri 2019. Vylučuje striedavú osobnú starostlivosť, nakoľko si myslí, že manžel by sa ani nevedel postarať o maloletého, nikdy ho nekúpal, nezaspával s ním ani ho neprebaľoval. Manželovi nebráni v styku s maloletým, ale chce, aby mal maloletý s manželom upravený stabilný styk a aby sa manžel stretával s maloletým v presne určené časy.
5. Manžel uviedol, že neohováral rodinu navrhovateľky, iba poukazoval na nejaké veci, čo sa týka jej rodiny, v dôsledku čoho vznikla hádka. Navrhovateľka mu dala facku a potom jej dal facku aj on, ale táto facka bola veľmi slabá. Facku jej dal, aby sa navrhovateľka ukľudnila, nakoľko bola hysterická. Potom sa ešte dvakrát stalo, že sa pohádali a navrhovateľka bola hysterická a dal jej facku, ale to nebola veľká facka. Čo sa týka incidentu v aute, obaja boli takí vystresovaní, že z toho stresu navrhovateľke dal facku. Má za to, že manželstvo sa dá zachrániť a obnoviť spolužitie, manželku aj maloletého ľúbi. Na poslednom pojednávaní manžel navrhovateľky uviedol, že pochopil, že manželstvo sa už nedá obnoviť a musí sa s tým vysporiadať. Uviedol, že styk prebieha tak, ako povedala navrhovateľka s tým, že dodržiava čas, na ktorom sa dohodli koncom marca s tým, že styk bude takto prebiehať do rozvodu manželstva. Poukázal na to, že býva v S., čo je 24 km od L. a cesta mu trvá pol hodinu a preto, keď sa má stretnúť s maloletým na dve hodiny, tak je s ním fakticky len hodinu, pretože pol hodinu s maloletým cestuje do S. a pol hodinu späť. Takisto cez víkend miesto 3 hodín je s maloletým iba 2 hodiny. Čo sa týka toho, čo uviedla navrhovateľka, že príde aj neohlásene, tak je pravdou, že ich niekedy stretne, keď prechádza cez L. a vtedy sa zastaví a ide s nimi. Stalo sa asi dvakrát, že prišiel mimo dohodnutého času,
ale predtým to navrhovateľke dal vedieť. Urobil to preto, že mu maloletý chýbal a chcel ho vidieť. Uviedol, že keď je s maloletým, tak s ním chodieva do S., kde býva v rodinnom dome, v ktorom žije sám. Cez víkend maloletému dáva teplé jedlá, jeho matka mu navarí, je ochotná mu vždy pripraviť obed. Matka býva v susedstve. Uviedol, že vie variť aj on. Uviedol, že s maloletým, v čase keď žil s navrhovateľkou zaspávali v manželskej posteli. Uviedol, že navrhovateľka je vynikajúcou matkou a keby ju mal obodovať na stupnici od 1 do 10, tak by jej dal 10. Manžel navrhovateľky uviedol, že ak by spal maloletý u neho cez noc a keby sa počas noci zobudil, tak by ho ukľudňoval a určite by sa po nejakej dobe ukľudnil. Uviedol, že nie je cudzí človek, s ktorým by sa maloletý nestretol. Na poslednom pojednávaní manžel navrhovateľky uviedol, že styk prebiehal tak ako sa ústne s navrhovateľkou dohodli, teda v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. a cez víkend od 10.00 hod do 13.00 hod. a ďalší týždeň v utorok a vo štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že maloletý u neho prespal poobede dňa 4.8.2018. Ďalšie dva razy, keď maloletý u neho prespal sa s navrhovateľkou dohodli na prespatí. Maloletý v noci ešte máva plienky, ale cez deň ich už nenosí. Od posledného pojednávania navrhovateľku prosil, aby mu dala maloletého, že s ním chce ísť na celodenný výlet, avšak mu ho nedala. Pokúšal sa s navrhovateľkou dohodnúť na prespatí maloletého aj cez noc, ale neúspešne. Uviedol, že žije v S. v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Žije tam sám, ide o nový dom. Pracuje ako IT tester, testuje software. Pracuje v W. v spoločnosti Y. S. X. - X. s.r.o. Jeho základný plat je 1.600 eur v hrubom a k tomu má 40 % bonus, v prípade ak pracuje na projekte. V súčasnosti je jeho príjem 1.500-1600 eur. Minulý rok mal vyšší príjem, nakoľko pracoval v zahraničí od 11/2015 do konca 6/2017. Iný príjem nemá. V čase, keď pracoval v zahraničí, v pondelok odlietal do D. a v piatok sa vracal. Na poslednom pojednávaní uviedol, že začal vykonávať živnostenskú činnosť, a to 30.7.2018 a vykonáva podobnú činnosť, ako vykonával v zamestnaní. Zatiaľ má jedného odberateľa služieb. Jeho čistý mesačný príjem závisí od počtu odpracovaných dní. A to, koľko dní odpracuje závisí od objednávky. Fakturoval 2.800 eur za mesiac august s tým, že zatiaľ nevie uviesť, aký bude mať príjem zo živnosti, nakoľko príjem bude mať podľa toho, aká bude objednávka, teda či bude na základe objednávky pracovať dva týždne alebo mesiac.
6. Navrhovateľka býva v 1-izbovom prenajatom byte v L. spolu s maloletým. Jej príjmom je rodičovský príspevok vo výške 214,70 eur a prídavky na dieťa vo výške 23,68 eur. Manžel jej prispieva na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne. Iný príjem nemá, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Výdavky vyčíslila ako: nájom vo výške 360 eur, telefón 25 eur, životné poistenie 23 eur a tiež bežné výdavky na stravu a oblečenie. Manžel navrhovateľky žije v rodinnom dome v S., ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Okrem rodinného domu vlastní ornú pôdu v S. vo výmere 2 ha. Do 31.7.2018 bol zamestnaný v spoločnosti Y. S. X. - X. s.r.o., W.. Jeho priemerný čistý mesačný príjem v tejto spoločnosti bol 1.883,74 eur. Pracovný pomer bol ukončený ku dňu 31.7.2018 dohodou, nie z dôvodov na strane zamestnávateľa. Od 23.7.2018 vykonáva živnostenskú činnosť. Manžel navrhovateľky má výdavky: plyn 50 eur, elektrina 40 eur, voda 11 eur, mobil 35 eur, TV 10 eur, strava 200 eur, drogéria 50 eur, ošatenie 100 eur, cestovné 150 eur. Navrhovateľke prispieva výživným vo výške 200 eur. Maloletý je zdravý. Navrhovateľka je s maloletým na rodičovskej dovolenke. Maloletý nenavštevoval ani nenavštevuje žiadne zariadenie, celodennú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ktorá sa v decembri 2017 odsťahovala spolu s maloletým zo spoločnej domácnosti a odvtedy sa otec s maloletým stretával dva až trikrát do týždňa v rozsahu 2-3 hodín. Počas letných prázdnin maloletý u otca trikrát prespal, takže u otca trávil čas od 10.00 hod. do 18.00 hod. až 19.00 hod. Do decembra 2017 žil maloletý v spoločnej domácnosti s rodičmi s tým, že otec do konca júna 2017 pracoval v zahraničí (Veľká Británia) a domov sa vracal v piatok a v pondelok odchádzal do zahraničia. Navrhovateľka vyčíslila výdavky na maloletého na 300 eur mesačne (strava 140 eur, plienky 30-50 eur, hygiena 50 eur, oblečenie 70 eur).
7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa názoru súdu spolužitie účastníkov konania nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Manželia od decembra 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú, taktiež nevychovávajú spoločne svoje maloleté dieťa. Navrhovateľka uviedla ako príčinu rozpadu manželstva vzájomné hádky kvôli rodine navrhovateľky. Manžel asi trikrát počas manželstva dal navrhovateľke facku s tým, že po poslednom incidente v decembri 2017, kedy jej manžel dal facku, od manžela odišla. Výsluchom účastníkov bolo preukázané, že rozhodnutie navrhovateľky je nemenné, počas celého konania zotrvávala na rozvode s tým, že počas konania bola ochotná zúčastniť sa stretnutia u psychologičky, avšak iba s tým účelom, aby manžel pochopil, že nie je možné obnoviť ich manželské spolužitie. Z výpovede oboch účastníkov konania bolo zjavné, že sa manžel pri spoločných stretnutiach, ktoré sa diali za účelom styku manžela
s maloletým, pokúšal navrhovateľku opakovane prehovoriť k obnoveniu manželského spolužitia, avšak postoj navrhovateľky napriek jeho snahe sa nezmenil. Súd mal za preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie výchovnej, biologickej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Rozvod v tomto prípade nebude ani v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, nakoľko obdobie pred rozchodom manželov bolo sprevádzané hádkami a obaja účastníci potvrdili aj výskyt faciek a takéto prostredie nie je vhodným ani z hľadiska zabezpečovania starostlivosti a výchovy ich maloletého dieťaťa. Súd na základe uvedených skutočností v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo účastníkov konania rozviedol.
8. Súd mal za preukázané, že maloletému, ktorý mal v čase rozhodovania súdu 2 roky a šesť mesiacov, poskytovala celodennú starostlivosť navrhovateľka, ktorá bola s maloletým na materskej a následne na rodičovskej dovolenke, s tým, že túto starostlivosť mu preukázateľne poskytovala od narodenia maloletého a maloletý do rozhodnutia súdu nenavštevoval žiadne zariadenie. Súd mal taktiež preukázané, že starostlivosť zo strany matky je riadne zabezpečená, v danom prípade mal súd za to, že vzhľadom na vek maloletého dieťaťa je v jeho záujme, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, keď dieťa v tomto veku potrebuje stabilné a bezpečné prostredie, ktoré má u matky. Nie je v záujme maloletého jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Zabezpečenie upevňovania a budovania vzťahu maloletého s jeho otcom súd zohľadnil pri úprave rozsahu styku otca s maloletým, keď bolo zároveň preukázané výpoveďami oboch rodičov, že otec má vážny a skutočný záujem o maloletého, vie sa o maloletého postarať a zabezpečiť mu potrebnú starostlivosť, maloletý sa na stretnutia s otcom teší a je s ním rád. Vzhľadom na to, súd upravil styk otca tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a to tak, že prvé dva mesiace počas adaptačného obdobia upravil styk otca s maloletým bez nočného prespatia maloletého, iba s poobedňajším prespatím, a to každý druhý víkend a jeden deň raz za dva týždne tak, aby si maloletý, počas adaptačného obdobia zvykol tráviť u otca dlhší čas s poobedňajším prespávaním. Poukázal na to, že maloletý už začal u otca tráviť čas aj s poobedňajším prespatím s tým, že napriek obavám zo strany matky, nenastali žiadne problémy. Súd zároveň upravil stretávanie sa otca s maloletým aj cez týždeň a to v týždeň, keď bude maloletý u otca cez víkend v utorok v rozsahu dvoch hodín a druhý týždeň dva dni, a to v utorok v rozsahu dvoch hodín a vo štvrtok, ako už bolo uvedené s poobedňajším prespatím, a to z toho dôvodu, aby bola zachovaná kontinuita stretávania sa otca s maloletým a aby mohlo dôjsť k budovaniu a rozvíjaniu vzájomného vzťahu medzi otcom a maloletým. Okrem toho v rozsahu takéhoto počtu dní sa otec stretával s maloletým aj doteraz, aj keď v kratšom časovom rozsahu počas jednotlivých dní. Súd pri určovaní dĺžky styku bral ohľad na aktuálny režim maloletého dieťaťa. Po uplynutí dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, súd rozšíril styk otca s maloletým dieťaťom aj na prespatie maloletého každý druhý víkend v rozsahu jednej noci zo soboty na nedeľu, nakoľko mal za to, že po uplynutí adaptačného obdobia dvoch mesiacov, maloletý zvládne prespatie u otca aj počas jednej noci, raz za dva týždne s tým, že týmto postupným prechodom na prespatie maloletého u otca v rozsahu jednej noci raz za dva týždne, nebude narušený režim maloletého a zároveň otcovi bude zabezpečená možnosť rozvíjať vzájomný vzťah s maloletým s tým, že počas víkendu bude mať priestor na plánovanie si spoločných aktivít s maloletým. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, mal súd za to, že takýto rozsah styku otca s maloletým dieťaťom je v záujme maloletého dieťaťa. Matka neuviedla presvedčivý argument, ktorý by bol proti uvedenej úprave rozsahu styku. Maloletý u otca prespal prvýkrát bez jej povolenia a bez toho, aby maloletého na toto prespatie pripravila a ako uviedla sama matka po príchode maloletého domov po poobedňajšom spánku na ňom nevidela žiadnu zmenu a uviedla, že maloletý sa k otcovi teší. Súd zároveň rozhodol, že obaja rodičia majú právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, keďže obaja rodičia majú rodičovské práva a povinnosti a žiaden z nich nebol obmedzený vo svojich právach a povinnostiach.
9. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z majetkových a zárobkových pomerov otca, odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z toho, že ide o dva a pol ročné dieťa, ktorému je potrebné poskytovať celodennú starostlivosť a túto mu poskytuje matka. Matka vyčíslila výdavky maloletého dieťaťa na sumu 300 eur mesačne. Určené výživné v sume 200 eur je vzhľadom na vyššie uvedené dostatočné na pokrytie výdavkov na maloleté dieťa aj vzhľadom na návrh matky, ktorá sama navrhovala výživné vo výške 200 eur mesačne. Súd mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať čistý príjem 1.883 eur mesačne, ktorý dosahoval otec ako zamestnanec spoločnosti Y. S. X.-X. s.r.o., W.. Súd bral do úvahy zárobok otca od 1.7.2017, teda od obdobia, keď pracoval pre túto spoločnosť na území Slovenskej republiky, nakoľko súd má za to, že nie je možné brať do úvahy príjem, ktorý dosahoval, keď pracoval pre túto spoločnosť v zahraničí. Nie je možné od otca žiadať, aby za účelom vyššieho
príjmu odchádzal za prácou do zahraničia, čím by bol obmedzený aj v možnosti tráviť čas s maloletým. Vzhľadom k uvedenému, súd rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého vo výške 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
10. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
11. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie manžel, s návrhom na zamietnutie návrhu na rozvod manželstva, eventuálne v prípade, že by mal odvolací súd za to, že dôvody na rozvod manželstva sú dané, zmeniť napadnuté rozhodnutie v časti styku s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým po uplynutí dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny kalendárny týždeň v utorok od 17.00 hod. do 19.00 hod., každý párny kalendárny víkend od piatka 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a vo štvrtok od 10.00 hod. do 18.00 hod. S rozvodom manželstva nesúhlasil, svoju manželku aj syna miluje, verí, že zo strany manželky sa jedná len o dočasný stav, manželské spolužitie je možné obnoviť. Navrhovateľka je pod vplyvom svojej rodiny, manžel navrhovateľku pozná a vie, že to nie je jej definitívne rozhodnutie. Postoj a prístup manželov pri uzatvorení manželstva nebol ľahkovážny, rovnako by to malo byť aj pri ukončení manželstva. Navrhovateľka podala žiadosť o rozvod z trucu, prejde ju to, uvedomí si, že tým škodí spoločnému synovi. Navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť za okolností, ktoré si do dnešného dňa nevysvetlili. Dôvodom hádky, po ktorej navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť bola vážna vec, nehoda, kedy si maloletý nalial prací prášok do očí. Dovtedy ani jeden z manželov neuvažoval o rozvode. Navrhovateľka pre záchranu manželstva neurobila nič, ani sa o to nepokúsila. Nebola ani v manželskej poradni, o čo ju manžel prosil, za účelom zadefinovania dôvodu rozvratu ich manželstva. Navrhovateľka síce bola u psychoterapeuta, avšak toto nebola plnohodnotná náhrada manželskej poradne. Dokým navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť žili spolu s manželom v harmonickom manželstve s bežnými radosťami aj starosťami. Na základe jedného incidentu navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a rozdelila rodinu. Pokiaľ ide o styk manžela s maloletým, navrhuje upraviť styk tak, že po uplynutí dvoch mesiacov bude prebiehať každý párny kalendárny víkend od piatka 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. Manžel si pravidelne plní vyživovaciu povinnosť, má snahu stýkať sa s maloletým a podieľať sa na starostlivosti a výchove oň. Pokiaľ ide o navrhovateľkou uvádzané meškanie, meškal z objektívnych dôvodov. Náhradný termín v prípade meškania alebo neuskutočnenia styku navrhovateľka manželovi neposkytla, čím škodí hlavne maloletému synovi. Navrhovateľka nedáva manželovi maloletého na prespanie len z trucu, pričom od začiatku konania žiadal syna aj na prespanie. Je v záujme maloletého, aby strávil s otcom jeden celý víkend.
12. K odvolaniu manžela sa vyjadrila navrhovateľka s návrhom na potvrdenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu z dôvodu vecnej správnosti. Navrhovateľka podaním návrhu na rozvod manželstva a s ním spojenú úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu vyjadrila vážnosť svojho rozhodnutia, počas celého konania prezentuje, že o obnovenie manželského spolužitia nemá záujem a na návrhu trvá. Navrhovateľka bola počas manželstva zo strany manžela fyzicky aj verbálne atakovaná, obmedzovaná na osobnej slobode, čoho svedkom bol aj maloletý. Manžel bol vždy výbušnej povahy, často menil názory, nepripúšťal kompromisy, svoje názory presadzoval bez ohľadu na potreby rodiny. Navrhovateľke vyčíta, že sa nepodrobila sedeniu v manželskej poradni, avšak bol to on, kto navrhol sedenie u psychoterapeuta v Dunajskej Strede. Manžel aj napriek jednoznačnému stanovisku navrhovateľky nie je schopný prijať fakt, že navrhovateľka nemieni obnoviť ich manželské spolužitie a naďalej presadzuje svoju vôľu bez ohľadu na potreby iných. Navrhovateľka zvažovala opustenie spoločnej domácnosti už v júni 2017, vtedy sa jej manžel vyhrážal, preto zotrvala. Agresívne správanie manžela sa zopakovalo fyzickým napadnutím, ktoré predchádzalo opusteniu spoločnej domácnosti. Agresívne správanie manžela sa nezmenilo ani po jej odchode, bola nútená privolať pomoc polície, susedov, okoloidúcich. Manžel do dnešného dňa nevidí dôvod na rozvod manželstva, teda jeho ataky na navrhovateľku považuje za normálne. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, ten má toho času 2,5 roka, je zvyknutý na celodennú starostlivosť matky, u ktorej má zabezpečenú stabilitu a akýkoľvek zásah by preňho predstavoval stres a narušenie tejto stability a pocitu bezpečia. Navrhovateľka popiera manželom uvádzané skutočnosti o neposkytnutí náhradného termínu styku. Otec sa počas styku s maloletým nebráni ísť k príbuzným navrhovateľky a obviňovať a osočovať ich pred maloletým synom, čím maloletého vystavuje stresovým situáciám. Manželovi nejde o blaho maloletého, ide mu naopak o pomstu a znepríjemnenie života navrhovateľky, jeho tvrdenia sú zavádzajúce, účelové a tendenčné.
13. Manžel v replike zotrval na svojich tvrdeniach v odvolaní. Podľa jeho názoru navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uvádza skutočnosti vytrhnuté z kontextu a nie v súvislostiach ako sa stali. Manžel svojho syna nikdy nezanedbával, vždy mal záujem byť s ním, aby maloletému nič nechýbalo a vyrastal v úplnej rodine. Vždy sa snažil konať tak, aby to bolo v záujme maloletého, robí všetko preto, aby manželstvo zachránil. Uvedomuje si svoje chyby, snaží sa ich napraviť, aby zachoval manželstvo. Za tým účelom začal navštevovať rôzne poradne. Manželstvo podľa jeho názoru nie je trvalo rozvrátené.
14. Navrhovateľka v duplike poukazuje na incident z 8.1.2019, kedy musela privolať hliadku polície, nakoľko manžel na ňu opätovne fyzicky aj verbálne zaútočil a to pred maloletým synom. Manžel dňa 10.1.2019 k realizácií styku privolal hliadku polície, hoci navrhovateľka maloletého na styk toho dňa riadne pripravila. Od vydania napadnutého rozhodnutia sa styk otca vo štvrtok v čase od 10.00 hod. realizoval iba jediný raz, manžel vždy navrhovateľke napíše, že vo štvrtok nepríde. Aj napriek tomu, že sa manžel domáha styku v tomto čase nevyužíva možnosť tráviť čas s maloletým. Manžel sa počas telefonického rozhovoru priznal manželke, že policajnú hliadku dňa 10.1.2019 privolal iba z toho dôvodu, aby navrhovateľka pocítila, aké to je byť vypočúvaná políciou, o čom predložila dôkaz - nahrávku telefonického rozhovoru. Otec aj naďalej nevyužíva čas, ktorý by mohol stráviť čas s maloletým, ale naopak, počas styku matku neustále atakuje sms správami a osočuje ju aj jej rodinu (a to aj počas šoférovania), o čom matka súdu predložila dôkaz. V dôsledku opakovaného vyčíňania manžela matka bola v januári 2019 nútená opustiť nájomný byt a presťahovať sa späť k sestre. Navrhovateľka spolu s maloletým v dôsledku agresívneho správania manžela nemá možnosť doposiaľ žiť plnohodnotný život.
15. Ďalšie vyjadrenie neboli podané.
16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C. s. p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou - manželom (§ 355 a § 357 C. s. p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 C. m. p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 C. s. p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne.
17. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a s ním spojenú úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, súd prvej inštancie v tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie rozhodných skutočností, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania dôsledne vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 C. s. p. odôvodnil. Keďže sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 C. s. p. dodáva:
18. Predmetom prvoinštančného konania pod sp. zn. 22P/17/2018 bol návrh navrhovateľky - matky maloletého H. o rozvod manželstva s manželom - otcom maloletého H. ako aj s ním spojená úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na odvolacie argumenty manžela (otca maloletého) je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol, že manželstvo účastníkov sa rozvádza, maloletý H. sa zveruje od osobnej starostlivosti matky, otec je povinný platiť výživné na maloletého v sume 200 eur mesačne vopred k rukám matky a styk otca upravil tak ako je vo výroku IV. rozsudku.
19. Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verný, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
20. Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
21. Podľa § 23 ods. 1 a 2 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na neprihliada (2 veta prvá).
22. Vo vyššie citovanom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
23. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať so zreteľom na minulosť, t. j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t. j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t. j. napríklad jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb, dlhodobé oddelené spolužitie manželov so samostatnými domácnosťami, dlhé trvanie mimomanželských známostí s plánmi ďalšieho vzájomného spolužitia a pod. Možnosť obnovenia manželského spolužitia jednoznačne závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.
24. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené a skutkový stav zistený súdom prvej inštancie dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, a to aj napriek nesúhlasu manžela, ktorý návrh nepodal.
25. Pokiaľ ide o námietku smerujúcu proti výroku I., teda tú, ktorou manžel opakovane poukazuje, že v danej veci nie sú splnené dôvody na rozvod manželstva, nakoľko vzťahy medzi manželmi nie sú trvalo a hlboko rozvrátené odvolací súd poukazuje na to, že účastníci konania ako manželia od decembra 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa spolu nestýkajú. Navrhovateľka žije spolu so svojim maloletým synom u svojej sestry v L., manžel žije sám vo svojom rodinnom dome v S.. Tento stav deklarovala navrhovateľka, pričom manžel ho zhodným tvrdením verifikoval. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že každý z manželov vedie svoj vlastný život, manželstvo je toho času už len formálnym. Navrhovateľka uviedla, že išlo o dlhodobejší stav, kedy ešte pred odchodom zo spoločnej domácnosti v decembri 2017 zvažovala odchod od manžela, kvôli agresívnej povahe, kedy ju opakovane fyzicky napadol. Aj túto skutočnosť manžel svojimi výpoveďami na hlavnom pojednávaní potvrdil. V podstate aj samotnému odsťahovaniu zo spoločnej domácnosti predchádzal fyzický útok zo strany manžela na navrhovateľku. Neobstojí tu argument manžela o tom, že navrhovateľka bola v danej situácií hysterická a nevedel ju ukľudniť, fyzické útoky zo strany jedného z manželov nie sú typické pre harmonické a pokojné manželstvo tak ako to opisuje manžel, a to bez ohľadu na to, za akých okolností k nim došlo. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením manžela o ovplyvňovaní navrhovateľky jej rodinou. Z postoja navrhovateľky je celkom jednoznačné, že s manželom ďalej v manželstve zotrvať nechce, nemieni obnoviť manželské spolužitie, čo súdu niekoľkokrát zopakovala. Od podania návrhu na rozvod manželstva (25.1.2018) manželka zotrvala na svojej vôli rozviesť sa s manželom počas celého konania, tento postoj vyjadrila či už na pojednávaní dňa 27.3.2018, dňa 15.5.2018, dňa 4.7.2018, dňa 14.9.2018, alebo v podanom vyjadrení k odvolaniu manžela zo 16.11.2018 a tiež v ďalších písomnostiach doručených už odvolaciemu súdu, v ktorých preukazuje naďalej pretrvávajúce agresívne správanie manžela a odmietavý postoj o obnoveniu manželského spolužitia. Z uvedeného vyplýva, že u navrhovateľky nejde o nepremyslený krok, prípadne dočasný stav, ale o pretrvávajúci stav a definitívne rozhodnutie nezotrvať v manželstve. Tu odvolací súd poukazuje, že navrhovateľka síce nemá nárok na rozvod, má ale nárok domáhať sa rozvodu manželstva vyjadrením slobodnej vôle ukončiť tento zväzok, majúc za to, že manželstvo už ďalej neplní funkcie tak ako to predpokladá Zákon o rodine a tento stav je nezvratný. Stav definitívneho rozhodnutie potvrdzuje aj to, že pokiaľ sa manžel snažil navrhovateľku
presvedčiť o tom, aby sa k nemu vrátila počas realizácie styku s maloletým, aj tu mu dala navrhovateľka zreteľne najavo, že obnoviť manželské spolužitie nechce a jej rozhodnutie je vážne, navrhovateľka neumožní manželovi ani vstup do obydlia, kde s maloletým bývajú. Z návrhu ako aj vyjadrení či už na nariadenom pojednávaní ako aj vyjadrení v odvolacom konaní navrhovateľka opakovane kategoricky odmieta ďalšie zotrvanie v manželstve, odmieta sa podrobiť sedeniam v manželskej poradni alebo inému psychologického poradenstvu za účelom zachovania manželstva, vzťahy v manželstve považuje za trvalo a vážne rozvrátené, obnovenie manželského spolužitia považuje z jej strany za nemožné. Navrhovateľka ako dôvod rozvratu manželstva označila agresívne správanie manžela, fyzické ako aj verbálne útoky zo strany manžela na ňu, ktoré ďalej odmietla znášať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dôkazy, ktoré navrhovateľka predložila a na ktoré poukázala, a to agresívne správanie manžela počas realizácie styku, kedy bola nútená privolať policajnú hliadku, susedov ako aj okoloidúcich, keď manžel na ňu verbálne a fyzicky útočil. Tomu potom nekorešpondujú zas tvrdenia manžela o tom, že urobí všetko pre to, aby sa k nemu navrhovateľka aj s maloletým synom vrátila a obnovili manželské spolužitie, keď realizácia styku je z manželovej strany sprevádzaná osočovaním, výčitkami, hrubým správaním - verbálnym ako aj fyzickými útokmi a to pred maloletým dieťaťom. V dôsledku takéhoto správania manžela bola navrhovateľka spolu s maloletým nútená opustiť prenajatý byt a odsťahovať sa opäť k svojej sestre. Všetky tieto skutočnosti vo vzájomnom súhrne potvrdzujú trvalý a hlboký rozvrat manželstva. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v tomto prípade nemožno prihliadať ani na potrebu zachovania manželstva z hľadiska záujmu maloletého syna účastníkov, keď prostredie v ktorom je prítomná akákoľvek forma agresie, či už vo forme fyzických alebo verbálnych útokov nie je vhodným prostredím pre rozvoj a výchovu maloletého dieťaťa.
26. Tu odvolací súd poukazuje aj na čl. 1 ZR, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
27. So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.
28. S poukazom na vyššie uvedené, v prejednávanej veci z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené a zhodne s prvoinštančným súdom aj odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia, pokiaľ to raz jeden z manželov výslovne odmieta, tak, ako to odmieta navrhovateľka. Preto bolo namieste považovať v uvedenom prípade za naplnené dôvody pre rozvod manželstva a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že manžel má ešte k navrhovateľke citový vzťah. Za irelevantné je v tomto prípade treba považovať tiež to, že manželia spolu vychovávali maloletého, manželstvo uzatvorili po niekoľkoročnej známosti a urobili tak uvážene a premyslene, manžel sa snažil, aby maloletému a manželke nič nechýbalo, keďže tieto skutočnosti síce vypovedajú o tom, že svojho času si manželstvo svoje spoločenské funkcie naozaj plnilo, toto však už je minulosťou a nepochybne spadá do obdobia spred rozvratu manželstva. Spoločná minulosť manželov, akokoľvek by bola bývala harmonická, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a navrhovateľka ďalšie spolužitie v manželskom zväzku odmieta. Zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich nútiť zotrvať v manželstve, ktoré neplní svoje funkcie.
29. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku manžela, ktorou sa domáha zmeny v časti úpravy styku s maloletým synom tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku každý párny kalendárny týždeň v utorok od 17.00 hod. do 19.00 hod., každý párny kalendárny víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. ani v tejto časti odvolací súd manželovi nevyhovel, pričom odkazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je toho názoru, že súdom prvej inštancie upravený styk otca je v záujme maloletého H.. Otec je oprávnený stýkať sa a tráviť čas s maloletým kontinuálne každý týždeň, a to aj počas pracovných dní ako aj víkendov tak,
aby sa vzťahy medzi otcom a maloletým zachovali a naďalej prehlbovali, čomu musia byť nápomocní obaja rodičia. V rámci stabilizácie vzťahov medzi rodičmi maloletého súd apeluje na rodičov, že títo by mali ohľadom výchovy maloletého komunikovať pokojne, bez akýchkoľvek invektív na adresu druhého rodiča, osobné animozity by mali ísť bokom. Dieťa potrebuje mať vzťah tak s matkou ako aj otcom, nevylučuje sa možnosť do budúcna zmeny úpravy styku, čo bude závisieť aj od toho ako budú spolu rodičia komunikovať, pretože aj napriek tomu, že nežijú v spoločnej domácnosti sa negatívny postoj jedného rodiča k druhému (v krajnom prípade taký, kedy bude potrebné opätovne privolať políciu) môže nepriaznivo preniesť na maloletého, čím bude vystavený situáciám, ktoré uňho vyvolajú stres a strach. Súd pri úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom berie v prvom rade ohľad na záujmy dieťaťa a nie na záujmy alebo osobné priania rodiča, preto v tomto smere odvolací súd neakceptoval odvolacie námietky otca maloletého. V konaní bolo preukázané, že matka sa o maloletého riadne stará od jeho narodenia, manžel ju sám označil ako dobrú matku, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne negatívne skutočnosti (vyplýva aj zo správy z prešetrenia pomerov u matky vykonanej procesným opatrovníkom). Rovnako bolo preukázané, že manžel sa o maloletého zaujíma, prispieva na jeho výživu, má záujem o styk s maloletým, rovnako sa chce podieľať na jeho výchove a výžive. Odvolací súd poznamenáva, že styk otca s maloletým s prespaním na jednu noc je dostačujúcim aj na to, aby si otec s maloletým mohol urobiť program na víkend ako požadoval, pričom ako už bolo uvedené vyššie postupom času nie je vylúčená zmena pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým. Tu je potrebné otcovi dať do pozornosti, že k stabilizácií vzťahov medzi ním a navrhovateľkou prispeje aj to, keď sa bude otec počas realizácie styku venovať výlučne maloletému, pričom počas styku nebude atakovať matku prípadne jej rodinných príslušníkov výčitkami, osočovaním a obviňovaním z toho, že sa navrhovateľka rozhodla podať návrh o rozvod manželstva.
30. Pokiaľ ide o výrok III., ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur, v tomto smere otec žiadne odvolacie námietky nevzniesol. S výškou výživného súhlasil, takúto výšku navrhla matka majúc za to, že takto určené výživné pokryje všetky odôvodnené potreby maloletého, preto súd odkazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Správne súd vychádzal z príjmu otca vo výške cca 1.883 eur, ktorý otec dosahoval u zamestnávateľa Y. S. X. - X., s tým, že vyšší príjem spôsobený prácou v zahraničí nezohľadnil, nakoľko nemôže nútiť otca cestovať za prácou do zahraničia na úkor styku s maloletým.
31. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v zmysle ustálenej súdnej praxe má vo všeobecnosti výživné (na všetky výživou oprávnené osoby) zo strany výživou povinného rodiča predstavovať 20 % až 30 % zo sumy jeho čistého príjmu povinného rodiča. Objektivizovať vyživovaciu povinnosť nemožno, nemožno sa riadiť mechanicky len matematickým výpočtom. Vždy je potrebné hľadieť na jednej strane na možnosti a schopnosti povinného rodiča a na druhej strane odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Matka vyčíslila náklady spojené so starostlivosťou o maloletého H. sumou 300 eur, z ktorej otcom určené výživné pokryje v podstate 2/3-tiny týchto výdavkov. Takto určeným výživným je zároveň ponechaná rezerva pre budúce zvýšenie s pribúdajúcim vekom maloletého.
32. Odvolací súd riadiac sa vyššie uvedeným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
33. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C. m. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 57 C. m. p.
34. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).