Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Cob-75-2018.pdf
PDF · 151.76 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/75/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: K.. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Y. XXX, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Poriadie, 906 22 Poriadie 273, IČO: 00 203 572, právne zastúpenému: Y.. Y. T., advokát, X. XX, F., v spore o vyslovenie neplatnosti uznesení orgánov družstva, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 8Cb/65/2014-204 zo dňa 20. februára 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., ktorým sa určilo, že uznesenie náhradnej členskej schôdze žalovaného č. 2/2014 zo dňa 24.03.2014 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení vylúčenia žalobcu z družstva je neplatné, ako aj v napadnutej časti vo výroku II., ktorým sa zamietla žaloba v časti o určenie neplatnosti uznesenia predstavenstva žalovaného č. 03/11/03/14 zo dňa 11.03.2014 o vylúčení žalobcu z členstva žalovaného.
Vo zvyšnej časti vo výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým sa zamietla žaloba o určenie neplatnosti uznesenia náhradnej členskej schôdze žalovaného č. 7/2014 zo dňa 24.03.2014 o odvolaní žalobcu z funkcie predsedu predstavenstva žalovaného a vo výroku III. o náhrade trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. určil, že uznesenie náhradnej členskej schôdze žalovaného č. 2/2014 zo dňa 24.03.2014 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení vylúčenia žalobcu z družstva je neplatné, výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal vyhlásenia uznesenia predstavenstva žalovaného č. 03/11/03/14 zo dňa 11.03.2014 za neplatné a tiež sa domáhal určenia neplatnosti uznesení členskej schôdze žalovaného, konanej dňa 24.03.2014 v časti jeho odvolania z orgánov družstva - žalovaného. Uznesením č. k. 8Cb/65/2014-177 zo dňa 03.11.2017 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca sa domáhal vyhlásenia uznesenia predstavenstva žalovaného č. 03/11/03/14 zo dňa 11.03.2014 o vylúčení žalobcu z členstva v Poľnohospodárskom družstve Poriadie za neplatné, vyhlásenia uznesenia náhradnej členskej schôdze žalovaného č. 2/2014 zo dňa 24.03.2014 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení vylúčenia žalobcu z družstva za neplatné a vyhlásenia uznesenia náhradnej členskej schôdze žalovaného č. 7/2014 zo dňa 24.03.2014 o odvolaní žalobcu z funkcie predsedu predstavenstva žalovaného za neplatné. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že na základe uznesenia predstavenstva pod
č. 03/11/03/014 z 11.03.2014, ktoré malo byť prijaté na zasadnutí predstavenstva vyplynulo, že s účinnosťou od 11.03.2014 bol vylúčený z družstva. Žalobca tvrdil, že mu neboli oznámené žiadne vecné dôvody, ktoré by mohli zodpovedať požiadavke stanovenej v § 231 ods. 3 Obch. zákonníka, alebo článku IV. bod 3. stanov družstva. Taktiež tvrdil, že riadne a včas uplatnil opravný prostriedok voči zániku členstva, a aj napriek tomu predstavenstvo žalovaného nezaradilo do programu členskej schôdze uskutočnenej dňa 24.03.2014 taký bod programu, ktorý by umožňoval prerokovanie jeho odvolania voči vylúčeniu z členstva v družstve. Okrem toho mu nebolo umožnené zúčastniť sa členskej schôdze z dôvodu, že mu zaniklo členstvo v družstve, pričom o oprávnenosti zániku členstva nerozhodol k tomu povolený orgán. Ďalej tvrdil, že napriek tomu, že nebolo rozhodnuté o oprávnenosti jeho vylúčenia žalobcu z družstevného pomeru, bol dňa 24.03.2014 odvolaný z pozície predstavenstva z dôvodu, že mu zaniklo členstvo. Žalobca označil postup žalovaného za protiprávny a poukazoval na to, že do rozhodnutia členskej schôdze, ktorej predmetom musí byť prerokovanie jeho odvolania voči rozhodnutiu predstavenstva z 11.03.2014 o vylúčení z členstva, nemá členská schôdza právomoc rozhodovať o odvolaní z orgánov člena družstva, ktorému malo členstvo zaniknúť. Ďalej uviedol, že i napriek žiadosti o predloženie zápisnice z členskej schôdze konanej dňa 24.03.2014, zápisnica mu predložená nebola a ani mu nebolo umožnené do nej nahliadnuť. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov K.. Y. Z., F. V., oboznámením sa s vyjadreniami žalovaného, a oboznámením listín, a to pozvánky na výročnú členskú schôdzu konanú dňa 24.03.2014 o 12.00 hod., náhradnú výročnú členskú schôdzu konanú dňa 24.03.2014 o 13.00 hod., Notárskej zápisnice N179/2014, Nz 13356/2014, NCRls 13596/2014 zo dňa 24.03.2014, Zápisnice zo zasadnutia predstavenstva žalovaného konaného dňa 11.03.2014 vrátane prezenčnej listiny, Zápisnice zo zasadnutia predstavenstva žalovaného konaného dňa 19.03.2014 vrátane prezenčnej listiny, odvolania voči rozhodnutiu o vylúčení zo dňa 13.03.2014, listu - vyžiadanie zápisnice a jej príloh na nahliadnutie zo dňa 04.04.2014, námietok zo dňa 28.03.2014, námietok zo dňa 07.04.2014, fotokópie nedoručenej zásielky a podacieho lístka. Na skutkový stav zistený na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie aplikoval ust. § 231 ods. 1, § 239 ods. 1, § 241 ods. 1 a § 242 Obch. zák. a vychádzal zo stanov žalovaného, a to z čl. IV. bod 1, bod 3 ako aj z čl. XIII bod 1 - 3 a bod 5 - 8. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že na zasadnutí predstavenstva žalovaného, konaného dňa 11.03.2014, bolo prijaté uznesenie č. 03/11/03/14, ktorým došlo k vylúčeniu žalobcu z členstva žalovaného s odôvodnením závažného poškodenia hospodárskych záujmov družstva úkonmi uskutočnenými žalobcom. Predstavenstvo ďalej rozhodlo o tom, že žalobca od 11.03.2014 nie je oprávnený ďalej vykonávať funkciu predsedu predstavenstva družstva. (Zápisnica zo zasadnutia predstavenstva žalovaného konaného dňa 11.03.2014). Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu predstavenstva o vylúčení zo dňa 13.03.2014 (na náhradnej členskej schôdzi konanej dňa 24.03.2014, a to prostredníctvom člena R., a žiadal, aby bolo predmetné uznesenie predstavenstva zrušené. Na náhradnej členskej schôdzi konanej dňa 24.03.2014 o 13.00 hod. bolo prijaté uznesenie č. 2/2014, ktorým členská schôdza potvrdila vylúčenie žalobcu z členstva žalovaného. Okrem iného bolo prijaté na uvedenej náhradnej členskej schôdzi aj uznesenie č. 7/2014, na základe ktorého bol žalobca odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva žalovaného. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutkových zistení, zo stanov žalovaného a z citovaných ustanovení Obch. zák. konštatoval, že v predmetnej veci je dôvodná žaloba žalobcu v časti, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia náhradnej členskej schôdze žalovaného č. 2/2014 zo dňa 24.03.2014 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení vylúčenia žalobcu z družstva, keď túto časť uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa § 231 ods. 4 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že na podanie žaloby podľa § 231 ods. 4 Obch. zák. nie je stanovená žiadna prekluzívna lehota, že zánik členstva v družstve je upravený v § 231 Obchodného zákonníka, konkrétne vylúčenie člena družstva je upravené v § 231 ods. 3 Obch. zák., pričom stanovy žalovaného majú osobitnú úpravu zániku členstva žalovaného, ako aj vylúčenia z členstva žalovaného a to v článku IV. stanov žalovaného, aktuálnych ku dňu 27.03.2013. Podmienky vylúčenia člena sú stanovené v čl. IV. bod 3. s tým, že člen môže byť z družstva vylúčený, ak opätovne a napriek výstrahe porušuje členské povinnosti, alebo ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin spáchaný proti družstvu alebo inému členovi družstva a o vylúčení možno rozhodnúť len na prvom zasadnutí predstavenstva po tom, čo sa predstavenstvo dozvedelo o dôvode vylúčenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, čo tento dôvod nastal. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že žalobca opätovne a napriek výstrahe porušil členské povinnosti. Konštatoval, že žalovaný v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce splnenie podmienok na vylúčenie žalobcu z členstva žalovaného. V konaní nebolo preukázané, že
došlo k výstrahe žalobcu zo strany žalovaného ohľadne žalovaným tvrdených porušovaní povinností, pričom len všeobecná výstraha nepostačuje. Zdôraznil, že povinnosti, ktoré člen porušuje, musia byť riadne špecifikované, konkretizované, a že žalovaným tvrdené a vytýkané „porušovanie hospodárskych záujmov družstva žalobcom“ nepostačuje. Porušovanie povinností člena družstva by pritom malo byť opätovné, malo by mať sústavný charakter a musí byť splnený aj zákonom stanovený predpoklad, že člen napriek tomu, že bol upozornený, naďalej pokračuje v porušovaní povinností, čo v konaní preukázané nebolo. Žalovaným tvrdené skutočnosti neboli preukázané ani výpoveďou svedkov K.. Y. Z. a F. V.. Okrem toho, porušenie povinností, resp. opätovné porušenie povinností napriek danej výstrahe, napokon nebolo ani špecifikované v zápisnici predstavenstva, ani v zápisnici z predmetnej náhradnej členskej schôdze, tam uvedený dôvod nespĺňa predpoklady na vylúčenie žalobcu z členstva žalovaného. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že splnenie podmienok uvedených v čl. IV. bod 3. stanov žalovaného pre vylúčenie žalobcu z členstva žalovaného nebolo naplnené, a preto určil, že uznesenie náhradnej členskej schôdze žalovaného č. 2/2014 zo dňa 24.03.2014 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení vylúčenia žalobcu z družstva je neplatné. Pokiaľ sa žalobca domáhal aj rozhodnutia, ktorým by súd určil, že uznesenie predstavenstva žalovaného č. 03/11/03/14 zo dňa 11.03.2014 o vylúčení žalobcu z členstva v Poľnohospodárskom družstve Poriadie je neplatné, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca neplatnosť uznesenia ako rozhodnutia predstavenstva s poukazom na § 231 Obch. zákonníka nemôže úspešne namietať, nakoľko citované zákonné ustanovenie presne stanovuje postup v prípade, ak člen družstva s rozhodnutím predstavenstva o vylúčení nesúhlasí. Žalobu v tejto časti vyhodnotil preto ako nedôvodnú. Ďalej uviedol, že žalobe nebolo možné vyhovieť ani v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti uznesenia náhradnej členskej schôdze žalovaného č. 7/2014 zo dňa 24.03.2014 o odvolaní žalobcu z funkcie predsedu predstavenstva žalovaného. Poukázal na to, že aktívna legitimácia žalobcu v spore podľa § 242 Obch. zák. je daná v prípade, ak podá voči uzneseniu, o ktorom tvrdí, že je v rozpore so stanovami alebo so zákonom námietky buď priamo na členskej schôdzi, alebo písomne v lehote 1 mesiaca od konania schôdze. Takéto námietky však musia byť určité. Aktívna legitimácia žalobcu k podaniu žaloby na vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze je taktiež podmienená včasným podaním takejto námietky. Žalobca predložil v konaní námietky, a to zo dňa 28.03.2014 a 07.04.2014. K námietkam zo dňa 07.04.2014 prvoinštančný súd uviedol, že tieto boli dané (podľa žalobcom predloženého podacieho lístka) na poštovú prepravu dňa 14.04.2014, pričom žaloba v predmetnej veci bola podaná dňa 10.04.2014. Doručením týchto námietok žalovanému po podaní žaloby na súd, však podľa názoru prvoinštančného súdu nebol zachovaný postup stanovený v § 242 Obch. zák. pre podanie námietok, na základe ktorých by bolo možné úspešne namietať neplatnosť uznesenia členskej schôdze. Pokiaľ ide o námietky zo dňa 28.03.2014, tieto síce bolo možné považovať za námietky podané v zákonom stanovenej lehote (hoci žalovaný ich neprevzal, dostali sa do jeho sféry tým, že zo strany poštového úradu bolo žalovanému oznámené doručovanie uvedenej zásielky), avšak dôkazmi preukazujúcimi včasnosť doručenia predložených námietok zo dňa 28.03.2014 (a napokon i námietok zo dňa 07.04.2014) sa súd prvej inštancie podrobnejšie nezaoberal, nakoľko ich vyhodnotil ako neurčité a teda nespôsobilé založiť účinky, ktoré zákon s námietkami podľa § 242 Obch. zák. spája. Prvoinštančný súd vyhodnotil dôvody žalobcu uvedené v námietkach ako veľmi všeobecné, nekonkrétne, bez presného označenia uznesení, ktoré žalobca namietal. V námietkach neboli uvedené konkrétne porušenia stanov a zákona pri zvolávaní členskej schôdze, ani to, v čom žalobca videl neplatnosť hlasovania, ktoré konkrétne osoby hlasovali ako nečlenovia žalovaného, v čom konkrétne bol rozpor programu riadnej alebo náhradnej schôdze s programom schváleným v uznesení predstavenstva a v čom žalobca vzhliadol neplatnosť napádaného uznesenia, resp. uznesení. Súd prvej inštancie dôvodil, že je oprávnený preskúmavať platnosť uznesenia členskej schôdze iba v rozsahu vznesenej námietky, ktorá musí byť odôvodnená zrozumiteľným spôsobom a potom následne v rozsahu nadväzujúcich tvrdení žalovaného ako družstva. Poukázal aj na to, že žalobca v žalobe tvrdí úplne iný dôvod neplatnosti predmetného uznesenia, ako je uvedený v námietkach. Pretože žalobca nedoručil žalovanému riadne námietky voči uzneseniu, ktorým bol odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva, nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 242 Obch. zákonníka. Ďalej uviedol, že zo strany žalobcu nebola splnená podmienka podania žaloby v lehote jedného mesiaca od doručenia námietok voči predmetnému uzneseniu žalovaného. V samotnej žalobe sa žalobca domáhal určenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze žalovaného konanej dňa 24.03.2014 v časti odvolania žalobcu z orgánov žalovaného. Ak aj žalobca, pokiaľ sa nezúčastnil predmetnej náhradnej členskej schôdze a z tejto mu neboli ani poskytnuté zo strany žalovaného na jeho žiadosť informácie (zápisnica), a teda nemal vedomosť o konkrétnom čísle prijatého uznesenia, ktorým bol odvolaný z
funkcie predsedu predstavenstva, prvoinštančný súd i napriek tomu zastával názor, že od žalobcu bolo možné spravodlivo očakávať, v námietkach, i v samotnom petite žaloby konkrétnejšie označenie, resp. vymedzenie uznesenia, ktoré napádal, tak, aby toto bolo uvedené konkrétne, určito, jasne a zrozumiteľne, pričom samotné číslo uznesenia uvedené nemuselo byť. Nakoľko žalobca sa určenia neplatnosti konkrétne špecifikovaného uznesenia náhradnej členskej schôdze žalovaného domáhal až v podaní neskoršom (zmena žaloby, doručená súdu dňa 27.07.2016), ktoré bolo podané po zákonom ustanovenej jednomesačnej lehote, teda oneskorene, za takých okolností nebolo možné rozhodnúť o neplatnosti napádaného uznesenia, aj keby bolo v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia na záver uviedol, že už ďalej nevyhodnocoval ďalšie vykonané dôkazy, pretože tieto nemali podstatný vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci. Poukázal na to, že v rozhodnutí nie je nevyhnutné dať odpoveď na všetky otázky, nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre predmetnú vec podstatný význam, tak aby dostatočne objasnili skutkový a právny základ rozhodnutia, bez zachádzania do všetkých detailov sporu, uvádzaných stranami sporu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z toho, že žaloba obsahovala tri výroky, pričom žalobca bol úspešný v jednom výroku, čo predstavuje 1/3, teda 33,33 % predmetu sporu. Žalovaný bol potom úspešný pokiaľ ide o dva výroky, čo predstavuje 2/3, teda 66,66 % predmetu sporu. Žalovanému tak po odpočítaní 33,33 % (úspech žalobcu) patrí náhrada trov konania vo výške 33,33 % s tým, že o výške náhrady trov konania sa rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).
2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný.
3. Žalovaný napadol odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým prvoinštančný súd určil, že uznesenie náhradnej členskej schôdze žalovaného č. 2/2014 zo dňa 24.03.2014 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení vylúčenia žalobcu z družstva je neplatné a v časti výroku III. o náhrade trov konania. Uviedol, že postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa náležitostí riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu. Vyjadril presvedčenie, že v predmetnej veci prvoinštančný súd takto nepostupoval, keď v odseku 30 odôvodnenia rozsudku dostatočne neodôvodnil na základe čoho dospel k zisteniam, že neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že žalobca opätovne a napriek výstrahe porušil členské povinnosti. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie síce prezentoval nejaké skutočnosti, o ktoré oprel svoje rozhodnutie, avšak vôbec sa nevysporiadal s výpoveďou svedkov K.. Y. Z. a F. V., ktorí tvrdili iné skutočnosti ako prezentoval provinštančný súd. Takéto odôvodnenie rozhodnutia sa preto javí ako formalistické, bez náležitej opory v skutkovom stave. Súd prvej inštancie vôbec nezaujal stanovisko k výpovedi týchto svedkov, ale čisto formalisticky ich označil za nepreukázané konštatovaním, že skutočnosti tvrdené žalovaným neboli preukázané ani výpoveďou svedka K.. Y. Z. a F. V.. Podľa názoru žalovaného sa mal súd prvej inštancie vysporiadať náležite tým, prečo tvrdenie svedka Z., ktorý na pojednávaní 11.05.2016 výslovne uviedol, že žalobca bol viackrát upozorňovaný na možnosť vylúčenia z družstva, označil za nepreukázané, z akého dôvodu nevzal do úvahy jeho výpoveď. Okrem toho súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo vyplýva priamo z nedostatočne odôvodneného rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný zdôraznil, že on vo svojom vyjadrení z 10.06.2015 uviedol, že žalobca ako vtedajší predseda predstavenstva žalovaného sa zúčastnil na rokovaní predstavenstva žalovaného konaného 11.03.2014, kde mu boli zo strany predsedu kontrolnej komisie žalovaného ako aj zo strany iných členov predstavenstva žalovaného opakovane vytýkané porušenia jeho členských práv, najmä poškodzovanie hospodárskych záujmoch družstva spočívajúcich najmä - v jeho podieľaní sa na prevode obchodného podielu žalovaného v spoločnosti Y. pekáreň, s. r. o. a X. Y. spol. s r. o. na Poľnohospodárske družstvo T.,
- v nejasnosti prevodu obchodného podielu žalovaného v spoločnosti M. s. r. o.,
- v svojvoľnom uznaní záväzku žalovaného vo forme notárskej zápisnice voči spoločnosti M. s. r. o. v sume 460.000,- Eur,
- v uzavretí nevýhodnej kúpnej zmluvy so spoločnosťou F. s. r. o. na dodávky siláže na 15 rokov za štvrtinovú cenu,
- v podieľaní sa na machináciách s pôdou v F. a L. Y., ktorú užíval žalovaný,
pričom žalobca podpísal oznámenia o postúpení užívania pôdy spoločnosti X. E.s. r.o., v ktorej sa následne stal žalobca spoločníkom,
- v podvodnom konaní žalobcu, kedy spolu so svojim bratom M. Q. previedli obchodný podiel PD T. v spoločnosti X. spol. s r. o. na spoločnosť X. s. r. o.
- v prinútení účtovníčky žalovaného k vystaveniu faktúry za predaj 116 kusov Q. dobytka za cenu zodpovedajúcu polovici hodnoty daného dobytka v prospech spoločnosti X. E. s. r. o. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca dlhodobo svojimi svojvoľnými a protiprávnymi krokmi hrubo poškodzoval hospodárske záujmy žalovaného, konal proti záujmom žalovaného a ostatných jeho členov, konal v prospech svojich osobných záujmov a záujmov úzkej skupiny osôb tak, že postupne prevádzal majetok žalovaného na iné spoločnosti mimo majetkového prepojenia na žalovaného. Toto konanie žalobcu bolo v hrobom rozpore so stanovami družstva ako aj s ustanoveniami Obchodného zákonníka a ostatnými právnymi predpismi. Uvedené skutočnosti potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.05.2016 aj svedok K.. Y. Z.. Žalovaný pritom poukázal na skutočnosť, že žalobca uvedené tvrdenia v priebehu pojednávania nijako nerozporoval. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože on, žalovaný preukazoval, že žalobca bol upozornený na porušovanie povinností člena družstva, pričom súd prvej inštancie bez riadneho zdôvodnenia tento fakt ignoroval a len sucho konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a to aj napriek tomu, že dokazovanie v tomto ohľade prebehlo a z pohľadu jeho, žalovaného bolo úspešné. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebolo preukázané, že došlo k výstrahe vo vzťahu k žalobcovi zo strany žalovaného s tým, že všeobecná výstraha nepostačuje, nie je správny. Aj keď prvoinštančný súd správne vychádzal z citovaných ustanovení Obchodného zákonníka a správne aplikoval ust. § 231 ods. 3 Obch. zák., nesprávne ho vyložil. Žalovaný zdôraznil, že zákon v tomto ustanovení neupravuje, akým spôsobom má byť člen družstva upozornený na porušenie povinností a už vôbec nepredpisuje formu, akou má byť porušenie povinností členovi družstva vytýkané, a to ani pri prvom porušení povinností a ani pri ich opakovanom porušení, ktoré má mať za následok samotné vylúčenie z družstva. Zákon predpisuje jedine písomnú formu pre oznámenie o vylúčení z členstva v družstve. Žalovaný bol preto názoru, že súd nemôže aplikovať toto ustanovenie len formalisticky, ako je to napríklad pri okamžitom skončení pracovného pomeru so zamestnancom. V danom prípade bol totiž žalobca na porušovanie svojich povinností člena družstva viackrát upozorňovaný na jednotlivých prerokovaniach predstavenstva družstva, preto neobstojí konštatovanie súdu prvej inštancie, že porušovanie povinností člena družstva nebolo preukázané. Žalovaný zdôraznil, že porušovanie hospodárskych záujmov družstva je dostatočnou konkretizáciou porušenia povinností člena družstva, k čomu je treba priradiť konkrétne činy žalobcu, ktorým k ohrozeniu hospodárskych záujmov žalovaného došlo. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu skutočnosť, že porušenie povinností člena družstva žalobcom je uvedené aj v uznesení predstavenstva, a to konkrétne tým, že došlo k ohrozeniu hospodárskych záujmov družstva. Zdôraznil, že Obchodný zákonník nestanovuje formu pre opísanie a konkretizáciu povinností člena družstva. Žalobcovi na rokovaní predstavenstva 11.03.2014, na ktorom došlo k rozhodnutiu o vylúčení, boli vytýkané konkrétne záležitosti, ktoré všetky viedli k ohrozeniu hospodárskych záujmov družstva a tým aj k porušeniu povinností člena družstva. Ak súd prvej inštancie argumentoval tým, že porušovanie hospodárskych záujmov družstva žalobcom nie je postačujúci dôvod na vylúčenie z členstva v družstve, tak s takouto interpretáciou právnej normy stanovenej v § 231 ods. 3 Obchodného zákonníka, s týmto sa žalovaný nestotožnil, pretože takýto výklad ide nad rámec citovanej právnej normy. Pokiaľ ide o členské povinnosti člena družstva, žalovaný poukázal na ust. § 260 Obch. zák. a rozšíreným výkladom s použitím § 3 Občianskeho zákonníka, § 56a Obchodného zákonníka, ako aj so zásadou poctivého obchodného styku dôvodil, že práva a povinnosti členov družstva musia byť bez ohľadu na ich explicitný výpočet v príslušných ustanoveniach Obchodného zákonníka, resp. v ich konkrétnom uvedení v stanovách chápané tak, že výkon práv a povinností musí byť v súlade s dobrými mravmi, poctivým obchodným stykom, ako aj so zásadou zákazu zneužívania práva. Preto konanie člena družstva, ktoré je všeobecne neakceptovateľné z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov, resp. s konaním, ktoré sa prieči poctivému obchodnému styku, je porušením členských povinností a nepochybne je dôvodom na vylúčenie člena družstva. Zdôraznil, že konanie žalobcu, pre ktoré bol z družstva vylúčený, znesie aj tie najprísnejšie znaky konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Ak teda žalobca svojim protiprávnym konaním v neprospech družstva vytvoril faktický vzťah odporujúci samotnému zákonu, ktorý navyše nesie znaky svojvôle, tak zo zákonného hľadiska je vylúčené, aby takémuto contra legem stavu bola poskytnutá akákoľvek právna ochrana. K zásadám, ktorými sa má riadiť právna úprava družstiev, patrí aj zásada ochrany všetkých členov družstva pred svojvoľným a nekorektným chovaním predstavenstva alebo jeho jednotlivých členov. Keďže v prípade družstva je členstvo v predstavenstve
spojené s členstvom v družstve, konanie člena predstavenstva, ktorým škodí svojvoľne družstvu, je zároveň porušením členských povinností. Vylúčenie žalobcu ako člena družstva preto v zmysle uvedených skutočností bolo plne v súlade s príslušnými ustanoveniami § 231 Obchodného zákonníka. Tieto skutočnosti a vylúčenie boli žalobcovi riadne, v súlade s ustanovením § 231 ods. 3 Obchodného zákonníka, oznámené, pričom žalobca využil svoje právo podať voči tomuto rozhodnutiu predstavenstva žalovaného odvolanie na členskú schôdzu, ktorá sa konala 24.03.2014. Odvolanie žalobcu bolo dodatočne do programu schôdze zaradené a prerokované s tým, že členská schôdza odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu predstavenstva žalovaného zamietla a rozhodnutie predstavenstva potvrdila. Na základe uvedených skutočností považuje žalovaný tvrdenie prvoinštančného súdu, že porušovanie hospodárskych záujmov družstva ako dôvodu na vylúčenie z členstva v družstve je nepostačujúce, ako nesprávne právne posúdenie, pretože súd nesprávne, veľmi zužujúcim výkladom, aplikuje ustanovenie § 231 ods. 3 Obchodného zákonníka, a vyžaduje také splnenie podmienok na vylúčenie z členstva v družstve, ktoré ani samotný zákon nepredpokladá. Práve naopak, Obchodný zákonník prenecháva priestor na širší výklad, keď stanovuje možnosť vylúčenia člena družstva nielen pre porušenie členských povinnosti, ale aj z iných dôležitých dôvodov uvedených v stanovách. Za nesprávne právne posúdenie veci žalovaný označil aj názor prvoinštančného súdu, že žalobca nebol zo strany žalovaného upozornený na porušovanie povinností (teda že k porušeniu členských povinností u žalobcu došlo opakovane a napriek výstrahe). Uviedol, že z jeho vyjadrení aj z výpovede svedka K.. Y. Z. jednoznačne vyplýva, že žalobca bol na porušovanie upozorňovaný. Pokiaľ prvoinštančný súd tvrdí, že túto skutočnosť nemá preukázanú, tento názor súdu je nedostatočne odôvodnený, je v rozpore s vykonaným dokazovaním (keď z dokazovania vyplynula iná skutočnosť) a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď súd prvej inštancie pravdepodobne vychádza zo skutočnosti, že mu absentuje písomné upozornenie zo strany žalovaného voči žalobcovi, a to aj napriek tomu, že Obchodný zákonník nepredpisuje formu ani nijaké špecifické náležitosti pre upozornenie. Žalovaný z dôvodov vyššie uvedených navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. zmenil a aby žalobu zamietol aj v tejto časti s tým, že mu zároveň prizná náhradu trov podľa § 255 ods. 1 vo výške 100 %. Ďalej uviedol, že v prípade, ak súd jeho odvolaniu nevyhovie a výrok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdí (prípade potvrdí celý rozsudok pre prípad napadnutia rozsudku zo strany žalobcu vo výroku II.), odvolací súd by mal aplikovať striktne ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a určiť, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 33,33 % a žalovaný vo výške 66,66 %.
4. K odvolaniu žalovaného podal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti vo výroku I., ktorým sa určilo, že uznesenie náhradnej členskej schôdze žalovaného č. 2/2014 zo dňa 24.03.2014 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení vylúčenia žalobcu z družstva je neplatné považuje za vecne aj právne správny. Argumentáciu žalovaného o tom, že mu mala byť postupom prvoinštančného súdu odňatá možnosť konať pred súdom označil za nedôvodnú, pretože súd prvej inštancie mu v priebehu súdneho sporu poskytol dostatočný priestor na produkovanie dôkazov a vykonané dôkazy správne vyhodnotil a výrokom I. správne rozhodol. Za nepravdivé označil tvrdenia žalovaného v odvolaní o tom, že on, žalobca mal byť opakovane pred konaním zasadnutia predstavenstva družstva upozorňovaný na porušenie členských povinností a poškodzovanie hospodárskych záujmov družstva. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne poukázal na zápisnicu zo zasadnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 11.03.2014, ktoré je uvedené ako prebehlo zasadnutie a z tohto podľa názoru žalobcu nemožno nič iné odvodzovať. Zdôraznil, že on obvinenie K.. U. o údajnom protiprávnom nakladaní predsedu predstavenstva, teda jeho žalobcu s majetkom družstva jednoznačne poprel a vyhlásil, že sa mandátu predsedu nevzdá. Predmetom rozhovoru do jeho odchodu do zasadnutia predstavenstva družstva malo byť len jeho subjektívne obvinenie zo strany K.. U. bez konkrétnej špecifikácie a toto obvinenie on odmietol s tým, že sa necíti byť vinný a tiež z dôvodu, že právne úkony vykonávali za družstvo dvaja členovia predstavenstva po predchádzajúcom schválení predstavenstvom, čo by zakladalo kolektívnu vinu. Žalobca zdôraznil, že žiadne porušenie členských práv mu nebolo nikdy vytýkané a ani porušenia povinností štatutára mu neboli pred rokovaním predstavenstva konané dňa 11.03.2014 vytýkané. Zo zápisnice z predstavenstva tiež vyplýva, že až v uznesení č. 05/11/03/14 bolo rozhodnuté o preskúmaní všetkých právnych úkonov, ktoré mal on ako predseda predstavenstva v mene družstva od roku 2008 uskutočniť, čo znamená, že predtým neboli skúmané. Nepravdivé a účelové informácie s cieľom nepravdivo ho obviniť boli potom zahrnuté aj do uznesenia náhradnej členskej schôdze č. 2/2014 zo dňa 24.03.2014 bez toho, aby
sa k nemu mohol vyjadriť, nakoľko mu nebola umožnená ani účasť na predmetnej schôdzi, keďže neobdržal pozvánku a výkon práv člena mu bol upretý. Pretože rozhodnutie predstavenstva a náhradnej členskej schôdze o jeho vylúčení z členstva žalovaného sú v rozpore s právnymi predpismi a stanovami žalovaného a poškodzuje jeho práva, súd prvej inštancie vo výroku I. správne rozhodol a žalobca navrhol rozhodnutie v tomto výroku potvrdiť ako vecne správne.
5. Žalobca podaným odvolaním napadol rozsudok prvoinštančného súdu v časti vo výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku III. o náhrade trov konania, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Zdôraznil, že v čase podania žaloby nedisponoval so zápisnicami, z obsahu ktorých by bolo možné presne sformulovať žalobný petit a nakoľko jeho nárok uplatňovaný žalobou o určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze žalovaného podliehal preklúzii, vyjadril presvedčenie, že petit tak, ako bol vymedzený v žalobe, plne postačoval. Žalobný petit totiž vyjadroval základnú požiadavku toho, čoho sa domáhal, pričom on v čase podania žaloby nemohol petit žaloby formulovať presne, nakoľko nedisponoval konkrétnymi poznatkami o konkrétnych uzneseniach napádanej členskej schôdze. Nestotožnil sa s názorom prvoinštančného súdu, ktorý jeho námietky zo dňa 28.03.2014 vyhodnotil ako všeobecné a nekompletné, a ani s tým názorom, že ak jeho námietky zo dňa 07.04.2014 boli doručené žalovanému neskôr ako bola podaná žaloba, neboli dodržané lehoty stanovené § 242 Obch. zák., a poukázal na to, že pre súd je podstatný skutkový stav existujúci ku dňu jeho rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietky zo dňa 28.03.2014, je potrebné ich posudzovať v širšom kontexte a význame, pretože zákonná lehota na podanie námietok je obmedzená a žalobca vzhľadom na to, že nemal vedomosť o obsahu zápisnice z členskej schôdze konanej dňa 24.03.2014, nemohol tieto námietky formulovať inak. Žalobca sa nestotožnil ani so záverom prvoinštančného súdu o tom, že určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze č. 7/2014 zo dňa 24.03.2014 o jeho odvolaní z funkcie predsedu predstavenstva žalovaného bolo podané po lehote, nakoľko už petit podanej žaloby, pred jej úpravou vyjadroval základnú požiadavku toho, čoho sa domáhal, a to vyhlásenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze v časti odvolania žalobcu z orgánov družstva. Žalobca v o svojom odvolaní ďalej rozviedol dôvody a argumenty, pre ktoré sa domnieval, že členská schôdza dňa 24.03.2014 rozhodovala v rozpore so zákonom a so stanovami družstva, pre ktoré sa domáhal vyhlásenia jej uznesení za neplatné. Okrem toho sa žalobca nestotožnil ani s názorom prvoinštančného súdu o tom, že nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti rozhodnutia predstavenstva. Bol názoru, že rozhodnutie predstavenstva o jeho vylúčení z členstva v družstve je vlastne prvostupňovým rozhodnutím v procese rozhodovania o jeho členstve a spolu s uznesením členskej schôdze tvorí celok. Tieto rozhodnutia oboch orgánov družstva sú na sebe závislé, nakoľko uvedené orgány družstva jeden bez druhého nemôžu rozhodovať a priamo na seba nadväzujú. Ak súd prvej inštancie bol názoru, že nemá právomoc rozhodovať o rozhodnutí predstavenstva žalovaného, mal v tejto časti konanie zastaviť, čo však neurobil. Žalobca zároveň odvolaním napadol aj výrok o náhrade trov konania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie aj v rozsahu zamietajúcej časti vo výroku II. a prizná mu nárok na náhradu trov celého konania alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podaných odvolaní podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a že čiastočne opodstatnené je len odvolanie žalobcu. O podaných odvolaniach žalobcu a žalovaného rozhodol podľa § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.
8. V prejednávanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ktorým vo výroku I. čiastočne vyhovel žalobe, keď určil len neplatnosť uznesenia náhradnej členskej schôdze žalovaného č. 2/2014 zo dňa 24.03.2014 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení vylúčenia žalobcu z družstva, a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, na konštatovaní, že pre vylúčenie žalobcu z členstva žalovaného neboli splnené podmienky uvedené v čl. IV. bod 3 stanov žalovaného.
9. Podkladom pre zánik členstva v družstve vylúčením člena družstva v zmysle § 231 Obch. zák. je opätovné a napriek výstrahe porušovanie členských povinností alebo k zániku členstva vylúčením môže dôjsť aj z iných dôležitých dôvodov uvedených v stanovách družstva. Podľa čl. IV. bod 3 stanov žalovaného člen môže byť z družstva vylúčený, ak opätovne a napriek výstrahe porušuje členské
povinnosti, alebo ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin spáchaný proti družstvu alebo inému členovi družstva. O vylúčení možno rozhodnúť len na prvom zasadnutí predstavenstva po tom, čo sa predstavenstvo dozvedelo o dôvode vylúčenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, čo tento dôvod nastal. Je potrebné zdôrazniť, že zákon stanovuje pre možnosť vylúčenia z členstva kumuláciu predpokladov na takéto jednostranné ukončenie členstva v družstve zo strany družstva, teda opakujúce sa porušenie povinnosti s upozornením na možnosť vylúčenia. Spôsob, resp. forma, ako sa má taká výstraha o opakovanom porušení povinností člena s upozornením na možnosť jeho vylúčenia realizovať, zo zákona - z ust. § 231 Obch. zák., nevyplýva. Je teda zrejmé, že dôkazné bremeno o splnení kumulatívnych podmienok pre vylúčenie člena z družstva je na tom, kto naplnenie uvedených podmienok tvrdí.
10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie na základe dokazovania vykonaného oboznámením listinných dôkazov a výsluchom svedkov K.a a F. V. dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalovaného ohľadne jeho tvrdenia o tom, že žalobca opakovane a napriek výstrahe porušil členské povinnosti. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nedostatočne a príliš formalisticky vyhodnotil výpovede svedkov K.. Z. a V., hoci títo podľa neho nepochybne potvrdili opakované vytýkanie porušovania povinnosti žalobcu z jeho strany, odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou nestotožnil. Z výpovedí svedkov K.. Y. Z. na pojednávaní konanom dňa 11.05.2016 totiž vyplynulo len to, že žalobca bol na porušenie povinnosti a možnosť vylúčenia z členstva upozornený, avšak svedok konkrétne neuviedol, kedy sa tak stalo, a kto konkrétne a za čo žalobcu opakovane upozorňoval a vystríhal na možnosť vylúčenia z členstva. Ani z výpovede svedka F. V. nevyplynuli žalovaným tvrdené skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o splnení kumulatívnych podmienok pre vylúčenie žalobcu z členstva v družstve žalovaného.
11. Je nepochybné, že aj keď súd v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, také hodnotenie nemôže vykazovať znaky svojvôle. Podľa citovaného ustanovenia súd hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie postupoval podľa zistení odvolacieho súdu v súlade s citovaným ustanovením, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tvrdenia žalovaného o dodržaní zákonného postupu pri vylúčení žalobcu z členstva v družstve neboli preukázané ani výpoveďami vyššie uvedených svedkov. Opodstatnená nie je ani námietka žalovaného, že prvoinštančný súd náležite nezdôvodnil, prečo nevzal do úvahy tvrdenia svedkov. Tu odvolací súd konštatuje, že v odseku 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vykonal vyhodnotenie svedeckých výpovedí, a to v kontexte so všetkými ďalšími dôkazmi a tvrdeniami žalovaného o naplnení predpokladov potrebných pre vylúčenie žalobcu z členstva v družstve konštatovaním, že žiadnym dôkazom, a teda ani svedeckými výpoveďami nebolo preukázané, že žalobca opätovne a napriek výstrahe o možnom vylúčení z členstva porušil určité, konkrétne označené členské povinnosti. Ak teda súd prvej inštancie vyhodnotil svedecké výpovede tak, že svedkovia nepotvrdili, čo žalovaný tvrdil, z čoho následne vyvodil záver o neunesení dôkazného bremena, takému procesnému postupu nemožno vytýkať žiadne pochybenie. K obsahu svedeckých výpovedí odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z nich skutočne nemožno vyvodiť skutkové zistenie o vytýkaní konkrétnych a opakovaných porušení povinností zo strany žalobcu ako člena družstva a o danej mu výstrahe na jeho možné vylúčenie z členstva.
12. Odvolací súd zdôrazňuje, že vylúčenie z členstva z družstva je z hľadiska členských práv najvyšším postihom za porušenie povinnosti zo strany člena družstva, preto pre také rozhodnutie musí byť splnenie zákonom stanovených podmienok bezpochyby preukázané, a to, ako správne dôvodil súd prvej inštancie, preukázaním opakovaného porušenia konkrétnych povinností s upozornením na možnosť vylúčenia. Pre záver, že uvedené predpoklady boli v danom prípade splnené, by z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie muselo vyplynúť, kto konkrétne, kedy a na aké nekorektné, svojvoľné, resp. protiprávne konanie žalobcu opakovane upozornil a následne aj kto a kedy konkrétne ho vystríhal pred možným vylúčením z členstva. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že odpoveď na túto otázku relevantnú pre zistenie, z ktorého by súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti vylúčenia, nevyplynula, v dôsledku čoho prvoinštančný súd dospel k správnemu právnemu záveru o neplatnosti napadnutého uznesenia členskej schôdze žalovaného č. 2/2014 zo dňa 24.03.2019.
13. Odvolací súd ďalej konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku aj v časti vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti uznesenia predstavenstva žalovaného č. 03/11/03/14 zo dňa 11.03.2014 o vylúčení žalobcu z členstva u žalovaného.
14. K právnemu záveru prvoinštančného súdu o tom, že s poukazom na ust. § 231 Obch. zák. nemožno úspešne namietať rozhodnutie predstavenstva o vylúčení člena družstva v súdnom konaní na základe žaloby o určenie jeho neplatnosti, odvolací súd zdôrazňuje, že zákon spája právne dôsledky v danom prípade len s rozhodnutím členskej schôdze, ktorá rozhodovala o odvolaní žalobcu ako člena družstva proti rozhodnutiu predstavenstva. Právna úprava obsiahnutá v § 231 ods. 4 Obch. zák. je totiž špeciálnou právnou úpravou umožňujúcou vyhlásiť rozhodnutie členskej schôdze za neplatné, ak je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami, ktoré však nie je možné analogicky aplikovať na neplatnosť uznesenia predstavenstva. Odvolací súd zastáva názor, že dôvodom, pre ktorý žalobe v časti o určenie neplatnosti uznesenia predstavenstva žalovaného č. 3/11/03/14 zo dňa 11.03.2014 o vylúčení žalobcu z členstva družstva (žalovaného) nie je možné vyhovieť, je absencia právnej úpravy umožňujúcej určenie neplatnosti uznesenia predstavenstva družstva. Predstavenstvo (rovnako ako členská schôdza) ako orgán družstva totiž nemá právnu subjektivitu a jeho uznesenie nie je právnym úkonom. Právne úkony môžu robiť len subjekty spôsobilé na práva a povinnosti, teda fyzické a právnické osoby. Žalobca sa v danom prípade domáha určenia neplatnosti uznesenia predstavenstva žalovaného prijatého v rámci jeho pôsobnosti rozhodovať o záležitostiach družstva. Keďže uznesenie predstavenstva nie je právnym úkonom, jeho neplatnosť nemožno posudzovať podľa § 37 a nasl. Obč. zák. a keďže právna úprava obsiahnutá v ust. § 231 ods. 4 Obch. zák. umožňuje súdu iba prieskum platnosti rozhodnutia členskej schôdze o vylúčení z členstva, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v časti o určenie neplatnosti uznesenia predstavenstva žalovaného č. 03/11/03/14 zo dňa 11.03.2014 o vylúčení žalobcu z členstva družstva zamietol.
15. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., ktorým sa určilo, že uznesenie náhradnej členskej schôdze žalovaného č. 2/2014 zo dňa 24.03.2014 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení vylúčenia žalobcu z družstva je neplatné, ako aj v napadnutej časti vo výroku II., ktorým sa zamietla žaloba v časti o určenie neplatnosti uznesenia predstavenstva žalovaného č. 03/11/03/14 zo dňa 11.03.2014 o vylúčení žalobcu z členstva žalovaného, s tým, že v podrobnostiach odkazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).
16. Preskúmaním napadnutého rozsudku vo zvyšnej časti vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie zamietol aj žalobu o určenie neplatnosti uznesenia náhradnej členskej schôdze žalovaného č. 7/2014 zo dňa 24.03.2014 o odvolaní žalobcu z funkcie predsedu predstavenstva žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 17. Zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie je zrejmé, že žalobca v priebehu sporu predložil nielen námietku zo dňa 07.04.2014, s ktorým sa podľa názoru odvolacieho súdu vysporiadal súd prvej inštancie správne, keď konštatoval, že preukázateľne neboli doručené do dispozičnej sféry žalovaného v čase podania žaloby na súd, ale predložil aj námietky zo dňa 28.03.2014. Tieto námietky boli podľa zistenia súdu prvej inštancie žalovanému doručené do jeho dispozičnej sféry včas (zásielka mu bola uložená na pošte a ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote sa vrátila späť žalobcovi). Z obsahu týchto námietok (v spise založených na č.l. 172) vyplýva, že žalobca v nich okrem iného namietol, že nebol pozvaný na riadnu a náhradnú členskú schôdzu žalovaného, ktoré sa konali 24.03.2014, že neboli tieto schôdze platne zvolané, nakoľko neboli pozvaní všetci členovia družstva, a preto namietal platnosť všetkých uznesení prijatých k všetkým bodom programu riadnej i náhradnej členskej schôdze pre nedodržanie zákonných povinností a porušenie stanov pri zvolávaní členskej schôdze.
18. Z obsahu námietok zo dňa 28.03.2014 teda vyplýva, že žalovaný namietol formálne vady pri predvolávaní na riadnu i náhradnú členskú schôdzu žalovaného, ktorá sa konala 24.03.2014, keď argumentoval tým, že nedostal predvolanie na túto členskú schôdzu a následne namietol platnosť všetkých uznesení na nej prijatých, pre nedodržanie zákonných povinností a pre porušenie stanov pri zvolávaní členskej schôdze.
19. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (v odseku 34) vyvodil záver o neurčitosti predmetných námietok, nakoľko v nich nie sú
uvedené konkrétne porušenia stanov, a ani to, v čom žalobca vzhliadol neplatnosť uznesení prijatých členskou schôdzou.
20. Z čl. XIII. bod 1 stanov žalovaného vyplýva, že členská schôdza je najvyšším orgánom družstva a každý člen družstva má právo zúčastniť sa na jej rokovaniach. Z bodu 3 predmetného článku vyplýva, že členskú schôdzu zvoláva predstavenstvo družstva písomnou pozvánkou, v ktorej musí byť uvedený navrhovaný program, a to najmenej 10 dní pred konaním členskej schôdze.
21. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca v námietkach zo dňa 28.03.2014 namietol, že nebol dodržaný postup pri zvolávaní na členskú schôdzu na deň 24.03.2014 podľa stanov, keď na túto členskú schôdzu nebol predvolaný. Podľa názoru odvolacieho súdu takto formulovaná námietka je jednoznačná a dostatočne určitá. Žalobou podanou na súde dňa 10.04.2014 sa žalobca pôvodne domáhal (pred zmenou žalobného petitu) určenia neplatnosti uznesenia predstavenstva žalovaného č. 03/11/03/14 zo dňa 11.03.2014 a určenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze žalovaného konanej dňa 24.03.2014 v časti jeho odvolania z orgánov družstva, pričom žalobu odôvodňoval okrem iného aj tým, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa na členskej schôdzi a že mu nebola i napriek žiadosti predložená zápisnica z členskej schôdze z 24.03.2014 a nebolo mu umožnené do nej nahliadnuť. Z obsahu spisu nie je zrejmé, že by sa súd prvej inštancie zaoberal dodržaním postupu žalovaného pri zvolávaní členskej schôdze v zmysle čl. XIII. bod 3 stanov a iba z vyjadrenia žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 21.11.2017 (v spise na č. l. 180 pv) vyplýva, že žalobca nebol pozvaný na členskú schôdzu z dôvodu, že v danom čase už nebol členom družstva, nakoľko bol z členstva vylúčený a že zákon nestanovuje suspenzívny účinok pri vylúčení z členstva družstva, ak je takéto rozhodnutie napadnuté.
22. Podľa § 231 ods. 3, 4 Obch. zák. člen môže byť vylúčený, ak opätovne a napriek výstrahe porušuje členské povinnosti, alebo z iných dôležitých dôvodov uvedených v stanovách. Fyzická osoba môže byť vylúčená tiež, ak bola právoplatne odsúdená pre úmyselný trestný čin, ktorý spáchala proti družstvu alebo členovi družstva. O vylúčení, ktoré sa musí členovi písomne oznámiť, rozhoduje, pokiaľ stanovy neurčujú inak, predstavenstvo. Proti rozhodnutiu o vylúčení má právo podať člen odvolanie na členskú schôdzu. Súd na návrh člena, ktorého sa rozhodnutie týka, vyhlási rozhodnutie členskej schôdze o vylúčení za neplatné, ak je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami.
23. Z výkladu k citovanému ustanoveniu (Oľga Ovečková a kolektív: Obchodný zákonník, Veľký komentár, Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o. 2017, str. 1604, Zväzok I.,) vyplýva, že súdna ochrana podľa ods. 4 citovaného ustanovenia sa poskytuje len tomu členovi, ktorý sa proti rozhodnutiu predstavenstva či iného orgánu družstva určeného stanovami odvolal na členskú schôdzu, ktorá vylúčenie potvrdila. V prípade, ak sa člen družstva odvolá proti rozhodnutiu predstavenstva, rozhodnutie členskej schôdze môže potvrdiť vylúčenie člena družstva a týmto uznesením konštituuje (s účinkami ex nunc) právny stav ukončenia členstva v družstve vylúčením alebo môže rozhodnúť o zrušení vylúčenia člena družstva (t. z. členstvo člena družstva trvá bez prerušenia). V prípade, ak sa člen družstva neodvolá proti rozhodnutiu predstavenstva o vylúčení z družstva, márnym uplynutím lehoty sa konštituuje právny stav vylúčenia člena družstva. Doručenie rozhodnutia členskej schôdze o potvrdení rozhodnutia predstavenstva zakladá právny nárok bývalého člena družstva na podanie návrhu na zrušenie uznesenia členskej schôdze o vylúčení súdom. Podanie odvolania nemá odkladné účinky, teda platí právny stav, že bývalý člen je z družstva vylúčený až do právoplatného rozhodnutia súdu v tejto veci.
24. Zo skutočností vyššie uvedených teda možno vyvodiť, že rozhodnutím predstavenstva žalovaného ešte nedochádza ku konštitutívnym, teda právotvorným účinkom zániku členstva vylúčením za predpokladu, že sa člen družstva proti rozhodnutiu predstavenstva o vylúčení včas odvolá. Právotvorné účinky má v takom prípade až rozhodnutie členskej schôdze o jeho odvolaní - až uznesením členskej schôdze sa totiž konštituuje s účinkami ex nunc právny stav ukončenia členstva v družstve vylúčením. Do rozhodnutia členskej schôdze o odvolaní člena družstva, ktorý bol vylúčený rozhodnutím predstavenstva, členstvo v družstve stále trvá, zaniká až rozhodnutím členskej schôdze, pričom odkladný účinok potom nemá napadnutie uznesenia členskej schôdze, ktorým sa rozhodlo o odvolaní proti rozhodnutiu predstavenstva. K účinkom zániku členstva vylúčením z družstva odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.01.2004, sp. zn. 29Odo/428/2004, podľa ktorého rozhodnutím predstavenstva o vylúčení z družstva nekončí účasť člena
v družstve. Členstvo v družstve končí (ak je proti rozhodnutiu predstavenstva podané včas odvolanie) až rozhodnutím členskej schôdze o vylúčení člena, prípadne márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania.
25. Odvolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že nakoľko súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, keď sa nezaoberal rozhodnými skutočnosťami a námietkami pre ustálenie a posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku v časti o určenie neplatnosti uznesenia náhradnej členskej schôdze žalovaného konanej dňa 24.03.2014 a vec predčasne, a teda nesprávne právne posúdil, keď vyvodil záver o neurčitosti námietok zo dňa 28.03.2014, v dôsledku čoho žalobu v tejto časti zamietol.
26. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. týkajúcej sa určenia neplatnosti uznesenia náhradnej členskej schôdze ako aj závislý výrok III. o náhrade trov konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c), § 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní sa prvoinštančný súd náležite vysporiada s okolnosťami podaných námietok zo dňa 28.03.2014, s ich obsahom vo vzťahu k namietaným porušeniam povinnosti žalovaného v zmysle stanov a ust. § 231 ods. 3, 4 a § 242 Obch. zák. Posúdi či boli dodržané formálne náležitosti zvolania predmetnej náhradnej členskej schôdze podľa stanov, vyhodnotí obsah námietok a vo veci opätovne rozhodne. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne znovu aj o trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).