Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-198-2019.pdf
PDF · 78.29 KB
Case nature
Subarea
2CoE/198/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: M. Q., nar. XX. H. XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX D., občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, Exekútorský úrad so sídlom Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, na vymoženie 66,39 Eur (2 000,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6Er/182/2008-22 zo dňa 3. apríla 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6Er/182/2008-22 zo dňa 3. apríla 2019 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 6Er/182/2008-22 zo dňa 3. apríla 2019 zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že pôvodný oprávnený požiadal dňa 6. novembra 2008 súdneho exekútora o vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 66,39 Eur s príslušenstvom. Vymáhaný nárok predstavoval pokutu uloženú rozhodnutím - Blokom na pokutu nezaplatenú na mieste vydaným Obvodným oddelením PZ v Poprade, ev. č. AA XXXXXXX dňa 23. apríla 2007, vykonateľným dňa 8. mája 2007. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie. Súdny exekútor podnetom zo dňa 23. decembra 2011 poukázal na potrebu zastavenia exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, rovnako tak ako oprávnený v podaní zo dňa 20. novembra 2018. Exekučný súd k veci uviedol, že v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa do prijatia novely vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) účinnej od 1. septembra 2008 nachádzala v ustanovení § 88 ods. 1 právna úprava lehoty, do ktorej bolo potrebné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok vykonať. Rovnakú právnu úpravu vo všeobecnej podobe obsahoval aj zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v jeho piatej časti pod názvom Výkon rozhodnutí v ustanovení § 71 ods. 3. Novela Správneho poriadku vykonaná zákonom č. 527/2003 Z. z. účinná od 1. januára 2004 zmenila toto ustanovenie tak, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Účelom novely Zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. bolo dať právnu úpravu v Zákone o priestupkoch do súladu s právnou úpravou v Správnom poriadku. Vypustením § 88 ods. 1 zo Zákona o priestupkoch sa sledoval cieľ, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku. Podkladom pre predmetnú exekúciu je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný Obvodným oddelením PZ v Poprade, ev. č. AA XXXXXXX zo dňa 23. apríla 2007, vykonateľný dňa 8. mája 2007. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 6. novembra 2008. V predmetnom prípade došlo k situácii, kedy ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch stratilo účinnosť potom, čo bolo rozhodnutie vydané a nadobudlo vykonateľnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že novela Zákona o priestupkoch, ktorá predmetné ustanovenie zo zákona vypustila, novú lehotu nezaviedla a neobsahovala prechodné ustanovenia, ktoré by riešili stret predošlej a novej právnej úpravy, pre posúdenie podmienok
možnosti výkonu rozhodnutia je od 1. septembra 2008 nutné v zmysle § 51 Zákona o priestupkoch aplikovať § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Keďže v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku postačuje, ak je v lehote troch rokov od vykonateľnosti rozhodnutia výkon nariadený, čo v danom prípade splnené je, exekučný súd nevzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tým, že naďalej trvá na svojom pôvodnom návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko nárok vyplývajúci z exekučného titulu považuje za prekludovaný. V zmysle stanoviska Generálnej prokuratúry SR z roku 2012 možno ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 v danom prípade aplikovať, nakoľko rozhodnutia o uložení pokuty za priestupky vydané do 31. augusta 2008 sa majú spravovať § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008, ktoré zahŕňalo trojročnú prekluzívnu lehotu pre vymoženie pokuty. Nezohľadnenie uplynutia prekluzívnej lehoty v prípadoch rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok vydaných do 31. augusta 2008 by znamenalo nepravú retroaktivitu, čo je v rozpore so všeobecným zákazom retroaktivity v priestupkovom a trestnom práve. Oprávnený preto trvá na tom, že vymáhaný nárok je prekludovaný a súd by mal rozhodnúť o zastavení exekúcie ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Oprávnený zároveň uviedol, že predmetné podanie nie je návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, t. j. na zastavenie na návrh oprávneného. Následne oprávnený uviedol svoj právny názor ohľadom náhrady trov exekúcie, podľa ktorého v danej veci neprichádza do úvahy procesné zavinenie oprávneného za zastavenie exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu, a teda súd by mal na náhradu trov exekúcie zaviazať povinného. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby súd vyhovel jeho odvolaniu v celom rozsahu.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril podaním zo dňa 28. mája 2019 súdny exekútor, ktorý uviedol, že jediným cieľom odvolania oprávneného je docieliť stav, aby trovy exekúcie nemusel znášať oprávnený. To, či v takýchto veciach ide o preklúziu alebo nie, závisí podľa súdneho exekútora od toho, ktorý sudca a na ktorom súde o veci rozhoduje, keďže do dnešného dňa rozhodujú sudcovia súdov všetkých stupňov rozdielne.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením sp. zn. 6Er/182/2008-22 zo dňa 3. apríla 2019 zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Predmetné uznesenie napadol oprávnený odvolaním zo dňa 5. apríla 2019, doručeným exekučnému súdu dňa 6. apríla 2019.
10. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v
§ 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je odvolanie prípustné, je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.
11. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku výslovne nezakladá prípustnosť odvolania proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Odvolanie pripúšťa len proti uzneseniam o zastavení exekúcie, a to z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku. Uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie zjavne takýmto rozhodnutím nie je, a preto je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu exekučného súdu nie je prípustné.
12. Exekučný súd v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov o tom, že proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu povinných na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. CSP v § 362 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.
15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).