Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_10Co-32-2019.pdf
PDF · 75.15 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/32/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne K. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom C., N. XXX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Baloghovou, so sídlom C., Y. X, proti žalovaným 1/ Y. V., nar. XX.X.XXXX, 2/ N. V., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom C., S. Y. XXXX/X, právne zastúpení advokátom Mgr. Martinom Alušicom, so sídlom C., Y. X/A, o určenie vlastníckeho práva, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C/77/2016-54 zo dňa 7. decembra 2018 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Konštatoval, že sporovými stranami predložené znalecké posudky boli v podstatných otázkach rozporné. Nadväzne na návrh strán sporu bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok Žilinskou univerzitou v Žiline, ktorý potvrdil závery znaleckého posudku Ing. Blahovcovej (predloženého žalovanými), a teda aj aktuálny stav katastra nehnuteľností v tom, že žalovaní sú vlastníkmi sporných pozemkov. Okresný súd dodal, že ani na základe ostatných vykonaných dôkazov (obhliadka, výsluch strán, výsluch svedkov) nemožno konštatovať, že by žalobkyňa bola vlastníčkou sporných pozemkov; to znamená, že žalobkyňa neuniesla v spore dôkazné bremeno. 2. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal spoločne a nerozdielne voči žalobkyni nárok na ich náhradu v rozsahu 100%, keď vychádzal z plného úspechu žalovaných (§ 255 ods. 1 CSP).
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prioritne namietala, že okresný súd dostatočne neodôvodnil zamietnutie žaloby, čo je dôsledkom toho, že predtým riadne nezistil skutkový stav. Napriek „naoko rozsiahlemu dokazovaniu“ sa obmedzil iba na opis jednotlivých dôkazov a všeobecné formulácie bez uvedenia vlastných skutkových a právnych úvah. Vzhľadom na nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku nemá odvolateľka možnosť efektívne protiargumentovať; v ktorej súvislosti poukazovala na všeobecne rešpektovaný (vrátane judikatúry ESĽP, či ÚS SR) význam práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 4. Nesúhlasila s postupom okresného súdu, ktorý nevykonal výsluch svedka R. L. (jej brata), hoci tento bol prítomný pred pojednávacou miestnosťou. Menovaný pritom mohol predložiť aj fotodokumentáciu s príslušným popisom (príloha odvolania), ktorú žalobkyňa nemala k dispozícii. Z nej sú zrejmé práve tie skutkové okolnosti, ktoré v konaní tvrdila žalobkyňa. Obdobne sa okresný súd nijako nevysporiadal s jej písomným vyjadrením zo dňa 4.12.2018 a predovšetkým jeho listinnými prílohami, ktoré sú zásadné pre riadne zistenie skutkového stavu. Odvolateľka dodala, že posunom hraníc pozemkov, ktorý „súd odobril“, sa vytvára predpoklad vedenia ďalších súdnych sporov vlastníkmi ďalších susediacich pozemkov.
5. Žalovaní žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedli, že svedeckú výpoveď R. L., pokiaľ ňou mala byť preukázaná pôvodná hranica medzi pozemkami, mala žalobkyňa navrhnúť pred miestnou obhliadkou. Žalobkyňa o požadovanom výsluchu svedka neupovedomila protistranu a ani nevymedzila na preukázanie akých skutočnosti jeho výsluch navrhuje. Navyše, menovaný v priebehu konania ako svedok už raz vypovedal, a to na obhliadke na mieste samom. Fotografie priložené k odvolaniu nemôžu byť - podľa žalovaných - použité ako dôkaz, lebo boli predložené až po skončení dokazovania (§ 154 CSP), pričom protistrana ich nepredložila v dôsledku vlastného zavinenia/postupu; okrem toho ide o nekvalitné fotografie. 6. Obdobne nezrozumiteľné boli aj prílohy podania žalobkyne z 4.12.2018, keďže žalovaným boli doručené v čiernobielom vyhotovení, hoci majú obsahovať rôzne farebne odlíšené údaje. Doplnili, že ak by aj žalobkyňa preukázala, že plot sa pred kúpou pozemkov žalovanými nachádzal na mieste, ktoré ona považuje za „právnu hranicu“, neznamená to, že dôvodne považovala pozemok za svoj (vydržanie vlastníckeho práva žalobkyňa nepreukazovala a ani nepreukázala). V predmetnej spojitosti opakovane odkázali na svoju argumentáciu tykajúcu sa ich dobromyseľnosti pri nadobudnutí vlastníctva.
7. V následnej reakcii žalobkyňa zotrvala na svojom odvolaní, vrátane jeho jednotlivých dôvodov. 8. Podobne žalovaní zopakovali podstatu ich prvotného vyjadrenia prezentovaného v odvolacom konaní.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP.
10. Odvolateľka dôvodne zdôrazňuje význam práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako neoddeliteľnej súčasti základného práva na spravodlivý proces a ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Rovnako opodstatnene v tomto smere poukazuje na nedôslednosti okresného súdu pri vyhotovení odôvodnenia napadnutého rozsudku. 11. Jeho nosnou časťou je opis vykonaného dokazovania, avšak bez akéhokoľvek hodnotiaceho úsudku okresného súdu, osobitne z hľadísk vierohodnosti, preukaznej schopnosti, významu pre konanie, či pravdivosti. Okresný súd uviedol jedinú zásadnú rozpornosť medzi znaleckým posudkom Ing. Šobichovej (predloženým žalobkyňou) a znaleckým posudkom Ing. Blahovcovej (predloženým žalovanými) a po konštatovaní, že znalecký posudok Žilinskej univerzity v Žiline potvrdil závery znaleckého posudku Ing. Blahovcovej, žalobu zamietol. Predmetný - neprimerane strohý - prístup k vyhodnoteniu dokazovaniu fakticky vylučuje možnosť konkrétneho odvolacieho prieskumu a predovšetkým bráni dotknutej strane (v súdenej veci žalobkyni) náležite protiargumentovať v konaní o opravnom prostriedku. O to viac, že samotný „znalec Žilinskej univerzity“ výslovne uviedol, že nesúlad predchádzajúcich znaleckých posudkov nehodnotil.
12. S určitým zjednodušením, ale presne vystihujúcim podstatu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, možno uviesť, že okresný súd za relevantné dôkazy považoval iba znalecké posudky a keďže znaleckých posudkov svedčiacich v prospech tvrdení žalovaných bolo viac, tak žalobe nevyhovel. Predmetný spôsob vyhodnotenia vykonaného dokazovania všeobecnej premise vymedzenej v § 191 CSP. V bezprostrednej nadväznosti na predmetnú nedôslednosť v celkovom procese dokazovania ani odôvodnenie napadnutého rozsudku nerešpektuje náležitosti dotknutej časti súdneho rozhodnutia, ktoré sú definované v § 220 ods. 2 CSP; predovšetkým „... z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy“.
13. Nadväzne muselo byť napadnuté rozhodnutie zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prioritne bude úlohou okresného súdu vydať rozhodnutie, ktoré bude spĺňať podmienky vymedzené v už spomínanom § 220 ods. 2 CSP a bude dostatočným základom pre prípadné uplatnenie práva na podanie opravného prostriedku. Krajský súd zdôrazňuje, že učelom odôvodnenia nie je opis priebehu konania, vrátane obsahu jednotlivých vykonaných dôkazov, ale vysvetlenie konkrétnych skutkových a právnych záverov súdu.
14. Bez ohľadu na dotknutý určujúci záver krajský súd upozorňuje na niektoré ďalšie súvislosti, ktoré je nutné pri pokračovaní v konaní mať na zreteli. Konajúci súd si musí predovšetkým jednoznačne ujasniť rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré sú relevantné vo vzťahu ku konkrétnemu uplatňovanému hmotnoprávnemu nároku. Pokiaľ má súd za to, že skutkové tvrdenia nie sú dostačujúce, môže v
zmysle § 150 ods. 2 CSP požiadať strany o ich doplnenie. Pri určovacej žalobe ide predovšetkým o jednoznačné vymedzenie skutočností, ktoré majú odôvodňovať - podľa žalujúcej strany - existenciu tvrdeného vlastníckeho práva. Až nadväzne sa dá vyhodnotiť, ktoré z navrhnutých dôkazov môžu mať vo vzťahu k určujúcim skutkovým tvrdeniam potrebnú „preukaznú silu“; a naopak, ktoré sú z hľadiska predmetu sporu bezvýznamné. 15. Kritérium presvedčivosti dôkazu je významným aj v prípade znaleckého dokazovania. Len samotný fakt, že ide o závery odborného skúmania, nezbavujú súd oprávnenia a zároveň povinnosti každý jeden (relevantný) dôkaz vyhodnotiť. Ustálenie konkrétneho skutkového stavu sa pritom určite neodvodzuje od početnosti dôkazov ho potvrdzujúcich. 16. Z postupu konajúceho súdu musí byť tiež dostatočne zrejmé, ktoré dôkazy považuje za súčasť procesu dokazovania. Zo zvukového záznamu z pojednávania dňa 7.12.2018 vyplýva, že okresný súd sa zaoberal aj „sútlačami“ predloženými v súvislosti s daným pojednávaním žalujúcou stranou (dokonca čiastočne boli i predmetom otázok na Ing. Cesneka - znalca Žilinskej univerzity), ale v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k uvedeným listinám neposkytuje žiadne konštatovanie/vysvetlenie. Obdobne tak súčasťou spisu už na č. l. 248 až 254 je podstatná časť fotografií, na ktoré poukazuje odvolateľka v podanom odvolaní (navyše vo farebnej verzii) a ktoré boli súčasťou oboznámenia na pojednávaní dňa 13.9.2018 (č. l. 482 až 489). Rovnako vo vzťahu k nim okresný súd neposkytuje žiadnu konkrétnu odpoveď. Určite ňou nie je maximálne všeobecné konštatovanie, že „na základe ostatných vykonaných dôkazov (obhliadka, výsluch strán sporu a výsluch svedkov) nemožno konštatovať, že by žalobkyňa bola vlastníčkou sporných pozemkov“. 17. V spojitosti s oboznamovaním písomností na pojednávaní okresného súdu je nutné dodať, že dotknuté „oboznámenie podstatného obsahu spisu“ bolo značne formálne. Veľká časť, a to i relevantných dôkazov, bola oboznámená len uvedením ich pomenovania a čísla listu spisu, na ktorom sa nachádzajú; bez akéhokoľvek popisu ich obsahu. Samozrejme, aktuálna procesná úprava umožňuje aj neprečítanie, resp. neoboznámenie obsahu listiny, ale len za splnenia podmienok vymedzených v § 204 CSP.
18. Ako výrok závislý od meritórneho výroku musel byť zrušený aj výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. V novom rozhodnutí v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne okresný súd i o nároku na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania.
19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.