Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-264-2019.pdf
PDF · 108.36 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/264/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a Mgr. Miriam Kamenskej v exekučnej veci oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zastúpeného JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec proti povinnému U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E. F. XXX, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom, so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, (nástupca súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka) pod sp. zn. EX 10310/08, o vymoženie pohľadávky vo výške 82,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Er/2158/2007-16 zo dňa 15. júna 2016 a o návrhu oprávneného na prerušenie konania takto
rozhodol:
I. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a. II. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Er/2158/2007-16 zo dňa 15. júna 2016 v prvej výrokovej vete potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu podľa ust. § 243f ods. 4 s použitím ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. Podľa druhej výrokovej vety o trovách exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
2. V odôvodnení uviedol, že exekúcia je vedená proti povinnému na základe exekučného titulu, a to zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Zm/16/98 zo dňa 19.02.1998, ktorým bol povinný zaviazaný na plnenie zo zmenky vystavenej na rad spoločnosti TRANSINVEST a. s. Oprávnený odvodil svoje právo zo zmenky nepretržitým radom indosamentov a zmluvou o postúpení pohľadávok voči povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Oprávnený podaním zo dňa 13.01.2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri právnom vzťahu povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah a uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že vec bola na krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul, prejednávaná ako obchodnoprávna. Ďalej uviedol, že označuje dôkazy, z ktorých vyplývajú opísané skutočnosti, a to súdny spis, ktorý vedie Krajský súd v Banskej Bystrici, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie priložiť, pretože spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v Slovenskej republike preukazovať vlastný vzťah s povinným. Poukázal na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa jeho názoru v súčasnosti nie je možné žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania, pretože by šlo o aplikáciu neprípustnej retroaktivity.
4. Okresný súd konštatoval, že exekučným titulom je v danom prípade zmenkový platobný rozkaz, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Vzhľadom na túto skutočnosť exekučnému súdu v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku vznikla povinnosť rozhodnúť o tom, či v exekúcii možno pokračovať, prípadne či je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zákon takýto postup predpisuje bez ohľadu na charakter exekučného titulu a bez ohľadu na to, kedy došlo k vydaniu exekučného titulu, resp. k vzniku právneho vzťahu, na ktorom sa vymáhaný nárok zakladá. Z tohto pohľadu je teda bez právneho významu, že k založeniu právneho vzťahu povinného a právneho predchodcu oprávneného došlo pred implementovaním spotrebiteľského práva do slovenského právneho poriadku. Exekučný titul bol vydaný v roku 1998. Právna úprava tzv. typových zmlúv podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa nadobudla účinnosť až dňa 01.01.2000. V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie došlo k implementácii Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zavedením právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv s účinnosťou od 01.04.2004. Nemožno však prehliadať, že svojím vznikom a povahou išlo o vzťah obdobný vzťahom na základe spotrebiteľských zmlúv. Oprávnený tvrdí, že právny vzťah vzniknutý medzi jeho právnym predchodcom TRANSINVEST, a. s. a povinným bol obchodno-právneho charakteru, čo vyvodzoval z toho, že príslušný krajský súd vec prejednal ako obchodnú. S týmto jeho hodnotením sa nemožno stotožniť. V sporovom konaní bol nárok právneho predchodcu oprávneného uplatnený na základe zmenky vystavenej povinným. Príslušnosť krajského súdu na konanie v prvom stupni v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek vyplývala z ustanovenia § 9 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 31.12.2001, pričom z citovaného ustanovenia výslovne vyplýva, že príslušnosť je daná "bez zreteľa na to, že nejde o obchodné veci podľa písmena a) alebo b)". Okresný súd z pripojeného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Zm/16/98 zistil, že spoločnosť TRANSINVEST, a. s. svoj návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu odôvodnila len existenciou zmenky vystavenej povinným. Z návrhu na začatie konania nie je zistiteľné, aká bola hospodárska kauza vystavenej zmenky, t.j. aký právny vzťah existoval medzi spoločnosťou TRANSINVEST, a. s. a povinným. Z označenia povinného v návrhu na začatie konania nemožno vyvodiť, že by išlo v jeho osobe o podnikateľa - identifikovaný bol výlučne menom a priezviskom, rodným číslom a adresou zhodujúcou sa s miestom jeho trvalého pobytu. V konaní nebolo preukázané, že povinný do záväzkového vzťahu nevstupoval ako spotrebiteľ, t.j. ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. ako fyzická osoba, ktorá nakupovala výrobky alebo používala služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že spoločnosť TRANSINVEST a. s. v obdobných exekučných veciach vystupovala pravidelne, preto je nepochybné, že zmluvu uzatvárala ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti. O inom postavení účastníkov v konaní nebol predložený žiaden dôkaz.
5. Okresný súd dospel k záveru, že na právny vzťah právneho predchodcu oprávneného a povinného možno v súčasnosti nahliadať ako na "de facto" spotrebiteľský vzťah. V zmysle vyššie uvedeného mal za to, že ustanovenie § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré síce v čase ich vzniku neboli vzťahmi zo spotrebiteľskej zmluvy stricto sensu, ale išlo o fakticky obdobné vzťahy vzniknuté pred zavedením právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Zákonodarca uložil oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie bez ohľadu na čas vzniku právneho vzťahu, na ktorom sa právny nárok zakladal. Predmetná právna úprava bola zavedená po tom, ako sa v masovom meradle rozmohlo vymáhanie nárokov zo zmeniek vystavených spotrebiteľmi, pričom v sporovom konaní často dochádzalo k obchádzaniu predpisov na ochranu spotrebiteľa poukazovaním na abstraktný charakter zmenky. Pokiaľ ochrana má byť poskytnutá fyzickým osobám, voči ktorým boli uplatnené nároky zo zmenky, niet racionálneho dôvodu, aby z okruhu týchto osôb boli vylúčení spotrebitelia len z toho dôvodu, že v čase vzniku ich právneho vzťahu ešte nedošlo k plnému sformovaniu spotrebiteľského práva.
6. Ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku obsahuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej ak sa v konaní podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Povinnosť tvrdenia a nadväzne aj dôkazné bremeno na preukázanie skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). V dôsledku neunesenia dôkazného bremena o vlastnom vzťahu pôvodného veriteľa (dodávateľa) k povinnému súd si nemohol
vytvoriť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže nebolo preukázané, že sporové konanie nebolo zaťažené uvedenými vadami a nedošlo tým k vyvráteniu právnej domnienky podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, súd mal za to, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
7. Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj z dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Oprávnený uviedol, že ním predložené doplnenie návrhu mal súd vyhodnotiť ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, pretože neexistoval dôvod na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Zároveň súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenej ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, keďže právna úprava od oprávneného do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s povinným. Exekučný súd mal pri svojom rozhodovaní uplatniť výklad ním citovaných ustanovení v súlade so zásadou právnej istoty a zákazu retroaktivity, t.j. mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd podľa oprávneného nemohol zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo, čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila, pričom je nepochybné, že oprávnený nemohol rozumne predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa bude od neho v budúcnosti požadovať splnenie ďalších predtým nevyžadovaných podmienok. Oprávnený zároveň namietal, že súd mu svojim rozhodnutím odňal možnosť konať pred súdom a v minulosti zákonne získané právo na nútený výkon rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedené sa oprávnený domáhal zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia a žiadal odvolací súd, aby prehodnotil právne závery okresného súdu, prípadne doplnil dokazovanie o navrhnutý dôkaz - spis základného súdneho konania. Zároveň žiadal, aby odvolací súd posúdil súlad prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s Ústavou SR, pričom ak dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s Ústavou SR navrhol postúpiť návrh Ústavnému súd na zaujatie stanoviska a toto konanie prerušiť.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
9. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 27.11.2007 bol pôvodnému súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 22.02.2008 poveril pôvodného súdneho exekútora podľa § 45 odsek 1 zákona č. 233/1995 Z.z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia, a to zmenkového platobného rozkazu vydaného Krajským súdom v Banskej Bystrici č. k. 1Zm/16/98 zo dňa 19.02.1998 na vymoženie zmenkovej sumy 82,98 Eur (pôvodne 2.500,- Sk) s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie. Podkladom pre vydanie exekučného titulu bola zmenka vystavená povinným ako fyzickou osobou na rad právneho predchodcu oprávneného spoločnosti Transinvest a.s., ktorý si nárok uplatnil v súdnom konaní. Následne v prebiehajúcom exekučnom konaní na základe dvoch indosamentov a zmluvy o postúpení pohľadávky si nárok uplatnil oprávnený ako veriteľ povinného. Zo súdneho spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici spisová značka 1Zm/16/98 vyplýva, že právny predchodca oprávneného spolu s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu predložil ako jedinú prílohu len zmenku a v návrhu na začatie konania bol povinný označený menom, priezviskom, adresou trvalého bydliska a rodným číslom. Ani z návrhu a jeho príloh nevyplývajú žiadne údaje umožňujúce identifikovať povinného ako fyzickú osobu podnikateľa. Žiadna zmluva alebo iná listina preukazujúca dôvod vystavenia zmenky, t.j. jej kauzu sa v spisovom materiáli nenachádza.
10. Oprávnený s poukazom na § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 doplnil návrh na vykonanie exekúcie podaním zo dňa 13.01.2016, v ktorom uviedol, že svoje právo zo zmenky na základe ktorej bol vydaný exekučný titul preukazuje nepretržitým radom indosamentov,
resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Ďalej uviedol, že vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. s prideleným identifikačným číslom IČO: 31 631 053. Oprávnený tvrdil, že vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri právnom vzťahu povinného so spoločnosťou TRANSINVEST, a. s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že vec bola na príslušnom krajskom súde prejednávaná ako obchodnoprávna. Oprávnený žiadne dôkazy o tom, že povinný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako podnikateľ a že aj zmenku podpisoval ako podnikateľ v konaní nepreukázal. V podaní oprávnený poukázal tiež na skutočnosť, že v čase základného súdneho konania neplatila právna úprava, ktorá by ukladala súdom posudzovať právny vzťah ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto prípade do úvahy. Ako dôkaz, z ktorého vyplývajú vyššie opísané skutočnosti, oprávnený označil súdny spis zo sporového konania vedeného pred Krajským súdom v Banskej Bystrici. Iné dôkazy oprávnený nevie predložiť vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť TRANSINVEST, a. s. medzitým zanikla a oprávnený až do 22.12.2015 nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným. Oprávnený mal za to, že nemožno od neho vyžadovať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekúcie, pretože k zastaveniu exekúcie by došlo aplikovaním neprípustnej retroaktivity.
11. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
14. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
15. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
16. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
17. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
18. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
19. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
20. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z. sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, a to v lehote 30 dní od účinnosti zákona, t.j. do 22.01.2016, a to bez ohľadu na to, kedy došlo k vydaniu exekučného titulu, resp. k vzniku právneho vzťahu, na ktorom sa vymáhaný nárok zakladá. V prípade, že oprávnený si svoju povinnosť splní a návrh zákonom predpísaným spôsobom doplní, exekučný súd je povinný v zmysle § 243f ods. 6 preskúmať, či existujú dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Exekučný poriadok v intertemporálnom ustanovení § 243f upravil v odseku 4 vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej, ak sa nepreukáže opak platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Dôkazné bremeno, a teda povinnosť preukázať skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným tak, ako správne uviedol okresný súd, zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, čo vyplýva z ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
21. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako okresný súd o tom, že exekučným titulom bol právnemu predchodcovi oprávneného spoločnosti TRANSINVEST, a. s. priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, preto oprávnenému, ktorý preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov vznikla povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bez ohľadu na to, či by bol povinný podpísal zmenku ako fyzická osoba podnikateľ alebo spotrebiteľ. Oprávnený si povinnosť splnil podaním zo dňa 13.01.2016, avšak v podaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu spoločnosti TRANSINVEST, a. s. s povinným.
22. Za účelom zistenia tvrdení oprávneného v doplnenom návrhu odvolací súd zo spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Zm/16/98 zistil, že navrhovateľom v tomto konaní bola spoločnosť TRANSINVEST, a. s., ktorá svoj návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu odôvodnila len existenciou zmenky vystavenej povinným bez uvedenia skutočnosti, či a aký právny vzťah existoval medzi ňou a povinným. Odporca (povinný) bol v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu ako aj na zmenke identifikovaný výlučne menom a priezviskom, rodným číslom a adresou zhodujúcou sa s miestom jeho trvalého pobytu, teda ako fyzická osoba nepodnikateľ.
23. V tejto súvislosti odvolací súd k námietke oprávneného, že v prejednávanej veci nemôže ísť o spotrebiteľský právny vzťah, pretože v čase vzniku právneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. a povinným neexistovala v právnom poriadku Slovenskej republiky právna ochrana spotrebiteľa uvádza, že režim spotrebiteľských zmlúv ochraňujúcich spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu bol tak ako to uviedol oprávnený do Občianskeho zákonníka zavedený až zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.04.2004, okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Keďže v prejednávnej veci ide o posúdenie právneho vzťahu, ktorý nesporne vznikol pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z., vzťahujú sa na jeho posúdenie intertemporálne ustanovenie § 879f Občianskeho zákonníka. Cieľom uvedenej novely bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského práva s aquis communautaire v oblasti spotrebiteľského práva, predovšetkým so Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľský vzťah vzniknutý predo dňom nadobudnutia účinnosti vyššie uvedeného zákona č. 150/2004 Z.z, ako aj postavenie účastníkov (predovšetkým spotrebiteľa) v ňom sa pritom žiadnym spôsobom neodlišuje od pozície spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv. Za účelom vyrovnania uvedenej faktickej nerovnosti medzi stranami týchto vzťahov je preto potrebné hľadať taký výklad práva, ktorý
zabezpečí dosiahnutie tohto cieľa. V uvedených prípadoch je tiež potrebné slovenské právne predpisy vykladať konformne s európskym právom. K uvedenému je potrebné dodať, že už v čase právneho vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bol v slovenskom právnom poriadku platný a účinný zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb., ktorý v rámci svojho ustanovenia § 2 ods. 1, písm. a) do právneho poriadku Slovenskej republiky vniesol pojem spotrebiteľa, pričom ním sa rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. S poukazom na uvedené je námietka oprávneného ohľadom nemožnosti posúdenia právneho vzťahu vzniknutého pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. č. 150/2004 Z.z., tj. pred 01.04.2004 ako vzťahu spotrebiteľského, nedôvodná.
24. Odvolací súd považoval za irelevantné aj tvrdenie oprávneného, že právny vzťah vzniknutý medzi jeho právnym predchodcom TRANSINVEST, a. s. a povinným bol obchodno-právneho charakteru, pretože vec prejednal Krajský súd v Banskej Bystrici ako vec obchodnú. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že exekučný titul, ktorým je zmenkový platobný rozkaz bol vydaný Krajským súdom v Banskej Bystrici, ktorého vecná príslušnosť bola daná ust. § 9 ods. 3 písm. c), bod 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2001, podľa ktorého krajské súdy rozhodovali ako súdy prvého stupňa spory z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek vrátane sporov z vydaných zmenkových platobných rozkazov, a to bez zreteľa na to, že nešlo o obchodné veci upravené v § 9 ods. 3, písm. a) alebo b). Z uvedeného je zrejmé, že vecná príslušnosť krajských súdov v zmenkových veciach vyplývala priamo zo zákona s tým, že návrhy v zmenkových konaniach boli zapísané do súdneho registra prvostupňových zmenkových vecí „Zm“ a nie prvostupňových obchodných vecí, ktoré boli zapisované do registra „Cb“. Príslušnosť krajského súdu na konania v prvom stupni z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek podľa právnej úpravy platnej v čase vydania exekučného titulu tak bola daná bez ohľadu na povahu subjektov tohto vzťahu a bez ohľadu na povahu samotného právneho vzťahu týkajúceho sa zmenky.
25. Odvolací súd k námietke oprávneného, že nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, pretože predchádzajúca právna úprava splnenie podmienok podľa neskoršej úpravy nevyžadovala uvádza, že ustanovenie § 243f Exekučného poriadku neupravuje výnimky zo splnenia povinnosti doplnenia návrhu a preukázania vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným, a to ani z hľadiska časového a ani z hľadiska zavinenia, resp. nezavinenia nemožnosti splnenia povinností podľa tohto ustanovenia. Súd preto pri postupe podľa § 243f Exekučného poriadku nemá možnosť prihliadať na dôvody nesplnenia povinnosti v zmysle jeho obsahu.
26. Na základe uvedeného mal odvolací súd preukázané, že oprávnený v prejednávanej veci neopísal vlastný vzťah vzniknutý medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou TRANSINVEST a. s., ktorý bol aj predchádzajúcim majiteľom zmenky a povinným a ani nepreukázal ním tvrdené skutočnosti o tom, že v tejto veci nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah, a teda že nie je dôvod na aplikáciu ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené okresný súd správne konštatoval, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno o vlastnom vzťahu pôvodného veriteľa k povinnému, a preto nemohol vytvoriť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže Exekučný poriadok pre takýto prípad v § 243f ods. 4 upravuje domnienku, podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa §57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, okresný súd správne rozhodol, keď exekúciu podľa ust. § 243f ods. 4 a §57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
28. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky a ak dôjde k záveru, že sú s ňou v rozpore, mal odvolací súd postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a odvolacie konanie mal prerušiť. V tejto časti odvolanie oprávneného posúdil odvolací súd ako návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, ktorému nie je možné vyhovieť.
29. Podľa § 36 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť
zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
30. Z ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie nie je možné prerušiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v druhej časti Civilného sporového poriadku v § 162 a nebolo ho možné prerušiť ani z dôvodov uvedených v predchádzajúcom procesnom predpise, a to Občianskom súdnom poriadku, ktorý bol k 30.06.2016 zrušený. Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou je len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie exekučného konania. Takýmto osobitným zákonom je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (§ 14), zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1 písm. b)), ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§ 68d).
31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považoval návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP za nedôvodný a preto ho zamietol.
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).