Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-233-2017.pdf
PDF · 99.12 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/233/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, so sídlom: Šoltésovej 14, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom: Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: V. D. F., D. XX.X.XXXX, H. N.: S. XX, Bratislava, o zaplatenie 148,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 42C/49/2016 - 58 zo dňa 26.4.2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č. k. 42C/49/2016 - 58 zo dňa 26.4.2017 p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 42C/49/2016 - 58 zo dňa 26.4.2017 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 46,92 Eur a úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 14,60 Eur od 18.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 17,91 Eur od 18.8.2011 do zaplatenia a zo sumy 14,41 Eur od 18.10.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti zaplatenia istiny 101,31 Eur s príslušenstvom zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého žalovaná využívala verejnú mobilnú rádiotelefónnu službu s názvom Doma extra. Zmluvou o pripojení sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanej sprístupniť a poskytnúť verejnú elektronickú službu a žalovaná sa zaviazala platiť za tieto služby cenu, podľa platnej tarify právneho predchodcu žalobcu. Žalovaná odplatu za poskytnuté služby v súlade so zmluvou nezaplatila riadne a včas a dostala sa do omeškania s platením svojich záväzkov, ktoré boli vyúčtované faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 17.7.2011, vo výške 14,60 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 17.11.2011, vo výške 101,31 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 17.10.2011, vo výške 14,41 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 17.8.2011, vo výške 17,91 Eur. Keďže žalobca počas konania vzal žalobu vo vzťahu k pohľadávke z faktúry č. XXXXXXXXXX v celom rozsahu späť, súd prvej inštancie o tomto nároku nekonal a konanie v tejto časti postupom podľa § 145 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) zastavil.
3. Skutkové zistenia súd prvej inštancie po právnej stránke vyhodnotil podľa § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4, § 43 ods. 1,2 zákona č. 610/ 2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 488, § 517 ods. 1, § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej aj OZ), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Uviedol, že žalovaná služby právneho predchodcu žalobcu využívala, pričom za služby zmluvne dohodnutú cenu nezaplatila. S plnením sa dostala do omeškania, preto žalobcovi patrí aj úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške. Prvým dňom omeškania je deň nasledujúci po dni splatnosti uvedený v jednotlivých faktúrach.
4. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 251 CSP a zohľadnil mieru úspechu strán sporu. Uviedol, že úspech žalovanej prevýšil úspech žalobcu o 36,70% (žalobca mal úspech 31,65%, žalovaná mala úspech 68,35%). Žalovanej, ktorá by mala nárok na náhradu trov konania tento nárok nepriznal, pretože jej žiadne trovy konania nevznikli.
5. Proti tomuto rozsudku, do časti výroku o zaplatenie úroku z omeškania od splatnosti jednotlivých fakturovaných istín, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Súdu prvej inštancie vytýka, že jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že bolo porušené jej právo na spravodlivý proces, že neúplne zistil skutkový stav, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že jej dňa 30.8.2016 bola doručená žaloba, ktorú súd prvej inštancie prevzal dňa 30.6.2014, pričom jej nie je zrejmé, prečo sa tak stalo až viac ako po 2 rokoch. Žalovaná namieta, že pokiaľ žalobca opravil žalobu v časti označenia jej mena, nebola zo strany súdu prvej inštancie na túto skutočnosť upozornená a na nariadenom pojednávaní v danej veci sa nezúčastnila, pretože nedostala predvolanie. Žalovaný dlh jej vznikol preto, že jej neboli doručené faktúry a nepreukázal to ani žalobca, keď nepredložil doklady o ich prevzatí. Doručenie faktúr nereklamovala, nakoľko od 28.4.2014 bola práceneschopná a zo zdravotných dôvodov nemala dostatok síl riešiť problém s faktúrami. Bola opakovane hospitalizovaná. Žalovaná nerozporovala povinnosť úhrady dlžnej istiny, predniesla ale, že úrok z omeškania je ochotná zaplatiť až odo dňa 30.8.2016, čo je deň, kedy sa o predmetnom dlhu dozvedela. Uviedla, že dlžnú istinu a príslušenstvo môže žalobcovi uhradiť v splátkach, keďže nemá príjem z nemocenských dávok a je práceneschopná. Žalovaná odvolaciemu súdu navrhla, aby v rozsahu jej odvolania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil.
6. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Bol toho názoru, že žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti dôležité pre dané konanie a ani nepoukázala na skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť napadnutého rozsudku. Strana sporu nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila tak v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Takéto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. Žalovaná nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by bez svojej viny nemohla uplatniť v prvoinštančnom konaní. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaná s plnením dostala do omeškania, čím je daný nárok žalobcu na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.
7. Žalovaná repliku k vyjadreniu žalobcu nepodala.
8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.
9. Z obsahu súdneho spisu vypláva, že dňa 30.6.2014 žalobca doručil Okresnému súdu Bratislava V žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, spolu s pripojenými listinnými dokladmi. Táto žaloba bola zaevidovaná pod sp.zn. 27Ro/1457/2014. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyhodnotil ako nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky nebola predmetná vec vybavená v skrátenom konaní platobným rozkazom a dňa 9.9.2015 bola prevedená do oddelenia pre občianskoprávne veci a zaevidovaná pod sp. zn. 42C/49/2016. Po zaplatení súdneho poplatku a doplnení označenia priezviska žalovanej, súd prvej inštancie dňa 30.8.2016 doručil žalobu spolu s listinnými prílohami žalovanej do vlastných rúk a vyzval ju, aby sa k nej do 15 dní odo dňa doručenia vyjadrila, s tým, že pokiaľ uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, aby uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva, a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná vo vyjadrení namietala nesúlad medzi označením jej osoby v žalobe a v listinných dôkazoch, keď v žalobe je označená ako V. F., pričom v dokladoch pripojených k žalobe - v dodatku k zmluve o pripojení vystupuje ako V.D. D. F.. Z uvedeného dôvodu
žiadala, aby odvolací súd predmetnú žalobu zamietol. Iné námietky k danej veci žalovaná nepredniesla. Súd prvej inštancie vo veci ďalej postupoval i nariadením pojednávania na deň 1.2.2017, ktoré bolo na žiadosť žalovanej, z dôvodu jej práceneschopnosti odročené na deň 26.4.2017. Zásielka s predvolaním na pojednávanie doručovaná žalovanej sa súdu dňa 28.2.2017 vrátila s oznámením poštového doručovateľa, že žalovaná si ju v odbernej lehote, ktorá začala plynúť 6.2.2017 nevyzdvihla na pošte (č. l. spisu 53). Pojednávanie nariadené na 26.4.2017 súd prvej inštancie vykonal v neprítomnosti strán sporu a vo veci meritórne rozhodol.
10. Podľa § 112 Civilného sporového poriadku ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu podľa § 106 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20181212> (adresa označená adresátom na doručovanie, adresa evidovaná v registri obyvateľov SR), písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
11. Ak má súd rozhodnúť vo veci samej, teda o žalobe, nariadi na jej prejednanie, okrem prípadov označených v ustanovení § 177 ods. 2 CSP, pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu. V danej veci bolo predvolanie na pojednávanie žalovanej doručované poštou na adresu jej trvalého pobytu (na tejto adrese prevzala aj žalobu). Z údajov na doručenke, ktorá je založená v súdnom spise na č. l. 53 je zrejmé, že išlo o zásielku s doručenkou, bez doručovania do vlastných rúk, keďže Civilný sporový poriadok doručenie predvolania na pojednávanie do vlastných rúk nevyžaduje. Pokus o doručenie zásielky žalovanej dňa 6. 2. 2017 bol neúspešný a zásielka bola v ten istý deň uložená na pošte. Vzhľadom na to, že v odbernej lehote nebola zásielka vyzdvihnutá, pošta ju súdu prvej inštancie vrátila dňa 28.2.2017. Z uvedeného pre danú vec potom vyplýva, že podľa § 112 CSP poštová zásielka s predvolaním žalovanej na pojednávanie osvedčuje čas a spôsob doručenia, respektíve potvrdzuje, že sa poštou uskutočňovalo doručovanie predvolania na pojednávanie žalovanej, z dôvodu ktorého je potom námietka nedoručenia predvolania na pojednávanie prednesená žalovanou nedôvodná, pretože poštová zásielka s predvolaním pre žalovanú sa dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu prvej inštancie považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa o tom žalovaná nedozvedela. Súd prvej inštancie mal teda splnené podmienky k tomu, aby na pojednávaní dňa 28.2.2017 žalovanú vec meritórne prejednal.
12. Ako dôvodná nemôže obstáť ani odvolacia námietka žalovanej, že ak by súdom prvej inštancie bola upozornená na opravu označenia jej priezviska, bola by sa k veci riadne vyjadrila. Podľa obsahu vyjadrenia k žalobe, žalovaná namietala len to, že označenie jej osoby v žalobe, ako V. F. nekorešponduje s dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 8.2.2011, kde ako odberateľ plnenia vystupuje V. D. F.. Podanie, ktorým žalobca súdu prvej inštancie oznámil presné, správne označenie žalovanej, ako V. D. F. bolo súdu doručené dňa 26.7.2016 (č. l. spisu 33). Z obsahu súdneho spisu síce jednoznačne nevyplýva, že by toto podanie bolo žalovanej doručené (úprava na doručenie č. l. spisu - 37), avšak v danej veci nie je možné prijať právny záver o tom, že by konanie v kontexte jeho celého priebehu a v kontexte vykonaného dokazovania, bolo súdom prvej inštancie vedené voči žalovanej tak, že by sa nespravodlivo premietlo do správnosti výroku napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na to, že už v žalobe bola žalovaná, napriek tomu, že tu absentuje jedno z dvoch priezvisk žalovanej, označená takým určitým a zrozumiteľným spôsobom, že nemohla byť ako strana súdneho sporu zameniteľná s inou osobou. Žalobca svoj uplatnený nárok neodvodzoval len od dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 8.2.2011 (č. l spisu - 11), na ktorý poukazuje žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ale odvolával sa aj na listinu, ktorá tomuto dodatku predchádzala a síce na dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 19.4.2009 (č. l. spisu - 9), kde je odberateľ plnenia označený ako V. F.. Obidva dodatky boli žalovanej doručené spolu so žalobou a sú podľa ich obsahu pokračovaním jednej zmluvy o pripojení číslo H., rovnakého účastníka zmluvy evidovaného číslom XXXXXXXXXX. Z obidvoch listín nepochybne vyplýva, že odberateľom je subjekt s rovnakým rodným číslom a rovnakou adresou trvalého bydliska, ako je osoba žalovanej označená v žalobe. To pre danú vec potom znamená, že chyba, ktorú žalobca v označení žalovanej v žalobe urobil (absencia jedného z dvoch priezvisk žalovanej) nie je spôsobilá vyvolať prijatie právneho záveru, že osobu žalovanej nemožno identifikovať ako účastníka zmluvného vzťahu, ktorý sa stal právnym základom uplatneného nároku v predmetnom spore. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že jej neboli doručené faktúry, ktorými jej boli vyúčtované žalované ceny telekomunikačných služieb, teda uplatnené nároky sa nestali splatnými, mala aj túto námietku vecne predniesť v rámci vyjadrenia k žalobe, ktoré jej súd prvej inštancie uložil podať v lehote do 15 dní, respektíve mohla námietku predniesť ešte aj do vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej inštancie. Keďže, ale žalovaná predmetnú argumentáciu pred súdom prvej inštancie neuplatnila a predložila ju až v odvolacom konaní, musí
odvolací súd poukázaním na ustanovenie § 366 ods. 2 CSP konštatovať, že je ako procesný prostriedok obrany už neprípustná.
13. Podľa § 366 CSP totiž platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
14. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy (t.j. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie) iba za podmienok vyššie citovaného ustanovenia § 366 CSP. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/>V danej veci tvrdenie prednesené žalovanou - námietka, že jej faktúry neboli doručené, čím sa účtovné ceny nestali splatnými, ale podmienky prípustnosti v odvolacom konaní podľa § 366 CSP nespĺňa. Do úvahy by tu prichádzala len situácia, že žalovaná nemohla predmetné tvrdenie bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností bez viny strany súdneho sporu treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v konaní pred súdom prvej inštancie, t.j. situáciu, keď strana sporu predovšetkým nemohla bez svojej viny skutočnosti označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedela. Procesným uplatnením treba pritom rozumieť podanie strany sporu, ktorým takú skutočnosť označila pre účely jej vyhodnotenia. V danom prípade už z obsahu samotnej žaloby, v ktorej sú jednotlivé faktúry identifikované ich číslom, dňom splatnosti a samotnou peňažnou povinnosťou je zrejmé, že žalovanej, pokiaľ o týchto daňových dokladoch nemala vedomosť nič nebránilo, aby ich doručenie namietala už v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto táto odvolacia argumentácia predstavuje neprípustný prostriedok procesnej obrany v odvolacom konaní, v dôsledku čoho, odvolací súd na ňu pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, kde doručenie faktúr nebolo žalovanou spochybnené.
15. Z vyššie uvedeného dôvodov nie je obsah odvolania žalovanej spôsobilý spochybniť vo výroku vyjadrenú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odsek 1 CSP, ako vecne správny potvrdil a to vrátane lehoty na plnenie, keď výška peňažnej povinnosti, ako aj vedomosť žalovanej o predmetnom záväzku určenie dlhšej lehoty na plnenie neodôvodňuje (§ 232 ods. 3 CSP).
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).