Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/29/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci oprávnenej z vyživovacej povinnosti J. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v P. na U. 39 zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou Advokátskej kancelárie JUDr. Miroslav Katunský, JUDr. Milan Kuzma a spol. so sídlom v Košiciach na Floriánskej 16 voči povinnému z vyživovacej povinnosti E. R. nar. XX.XX.XXXX trvale bývajúceho v P. na U. č. XX prechodne v P. XXX zastúpeného advokátkou JUDr. Slávkou Kováčovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej č. 20 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní oprávnenej z vyživovacej povinnosti proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 24.1.2019 č.k. -88 takto

rozhodol:

E. rozsudok tak, že zvyšuje výživné určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 19.6.2015 č.k. -47 od povinného z vyživovacej povinnosti voči oprávnenej z vyživovacej povinnosti zo 150 € mesačne na 300 € mesačne od 14.5.2018 do budúcna, ktoré výživné je povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke.

Zrušuje rozsudok vo výroku o dlhu na výživnom a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

Ukladá súdu prvej inštancie vykonať opravu poučenia rozsudku z 24.1.2019.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 24.1.2019 č.k. -88 zvýšil výživné zo strany povinného E. R. nar. XX.XX.XXXX voči oprávnenej z vyživovacej povinnosti J. R. nar. XX.X.XXXX zo sumy 150 Eur na sumu 230 Eur mesačne od 14.5.2018 do budúcna, ktoré výživné je povinný z vyživovacej povinnosti platiť vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca dopredu k rukám oprávnenej z vyživovacej povinnosti, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -47 z 19.6.2015 vo výroku o výživnom. Dlžné výživné 686,44 Eur za obdobie od 14.5.2018 do 31.1.2019 povolil povinnému z vyživovacej povinnosti splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 30 Eur od mesiaca právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Košice II z 19.6.2015 č.k. -47 bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej bola v tom čase maloletá J. (oprávnená z vyživovacej povinnosti) zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu 150 Eur mesačne od 6.10.2014. V čase tejto úpravy výživného príjem matky bol 396 Eur a príjem otca 820 Eur. V tom čase maloletá J. navštevovala gymnázium a rodičia mali vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi E., na výživu ktorého otec prispieval 150 Eur mesačne. Otec mal

ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére L. R. nar. XX.X.XXXX. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2.8.2015.

3. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal zo zistenia, že oprávnená z vyživovacej povinnosti je študentkou tretieho ročníka bakalárskeho štúdia v dennej forme na A. fakulte Q. univerzity v P. v akademickom roku 2018/2019 a paralelne študuje na L. fakulte Q. univerzity v P. externe. Je uznaná za zdravotne ťažko postihnutú (celiakia, bezlepková diéta) a poberá príspevok 30 Eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá pracuje ako zdravotná sestra a jej čistý mesačný príjem za obdobie od 1.1.2018 do 31.10.2018 bol 893 Eur. Povinný z vyživovacej povinnosti je zamestnancom Ministerstva vnútra SR a jeho príjem od 1.1.2018 do 31.10.2018 bol 699 Eur (za obdobie troch mesiacov poberal nemocenské dávky) a má naďalej vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére L. R. nar. XX.X.XXXX. Obom rodičom oprávnenej zanikla vyživovacia povinnosť voči plnoletému synovi E. R., na výživu ktorého povinný prispieval 150 Eur mesačne.

4. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 62 ods. 1,2, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

5. Rozhodnutie o zvýšení výživného založil na tom podklade, že od poslednej úpravy výživného, keď oprávnená bola študentkou gymnázia, kým v čase terajšej úpravy výživného je študentkou Q. univerzity v P., a to denného štúdia na A. fakulte a externého štúdia na L. fakulte, sa výrazne zvýšili jej odôvodnené potreby, čo zakladá dôvodnosť jej návrhu na zvýšenie výživného a primerane zárobkovým schopnostiam a možnostiam povinného a jeho ďalšej vyživovacej povinnosti voči maloletej L. zvýšil výživné zo 150 Eur na 230 Eur mesačne od podania návrhu. Dlžné výživné, ktoré vyčíslil ako rozdiel medzi pôvodne určeným výživným a výživným určeným terajším rozhodnutím súdu spolu 686,44 Eur za obdobie od 14.5.2018 do 31.1.2019 povolil povinnému splácať v mesačných splátkach po 30 Eur.

6. O trovách konania rozhodol podľa .

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená z vyživovacej povinnosti z dôvodov podľa a . V nadväznosti na právo účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia zdôraznila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, pretože z jeho odôvodenia nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k stanoveniu výšky výživného. V konaní bez akýchkoľvek pochýb bola preukázaná výrazná zmena pomerov na jej strane, ale pre rozhodnutie súdu mali väčší význam tvrdenia otca vo vzťahu k tvrdeným výdajom. Súd bez relevantného zdôvodnenia v celosti zohľadnil jeho splátky pôžičky v celkovej výške 562 Eur mesačne, hoci súdna prax ustálila, že platby v prospech rôznych splátkových spoločností nepatria medzi odôvodnené výdavky povinného. Pôžičky otcovi vznikali a vznikli od roku 2006, k ich vysporiadaniu nepristupoval zodpovedne, práve naopak, ako to vyšlo na pojednávaní najavo, podľa jeho vyjadrenia sa zaťažil ďalšími pôžičkami, ktoré čerpal na „rekonštrukciu domu terajšej partnerky“, to však ostalo súdom prvej inštancie úplne bez povšimnutia. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca k maloletej L. zdôraznila, že nie je možné znižovať úroveň jedného dieťaťa na úkor ďalšieho. Navyše, na dieťa v predškolskom veku podľa vyjadrenia otec prispieva 150 Eur mesačne, čo je v úplnom nepomere pre určenie výživného na dospelú dcéru. Pre podanie odvolania má význam aj to, že povinný od februára 2019 prestal jej uhrádzať náklady na mobilný telefón (40 Eur), ktoré náklady mal zahrnuté v rámci svojich pravidelných výdavkov a tiež to, že povinný vo svojom záverečnom zhrnutí na pojednávaní 24.1.2019 uviedol, že nemá problémy podporovať ju akýmkoľvek spôsobom. Mala snahu sa s otcom dohodnúť a dokonca bola ochotná v prípade dohody upustiť od úhrady zameškaného výživného, ale zo strany otca v tomto smere nedošlo ku konsenzu. S poukazom na to, že študuje dve vysoké školy a je zdravotne ťažko postihnutá, preto výška výživného limitovaná do skončenia jej vysokoškolského štúdia by mala byť aspoň v nevyhnutnej miere postačujúca na zabezpečenie jej životných, študijných a aj zdravotných potrieb, ale súd prvej inštancie jej za pravdu nedal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne nesprávne a v konečnom dôsledku za nespravodlivé. Má za to, že súd nesprávne posúdil schopnosti, možnosti a majetkové pomery jej otca a za súčasného nesprávneho posúdenia jej odôvodených potrieb určil otcovi vyživovaciu povinnosť na nízkej úrovni, keď navýšil sumu výživného iba o 80 Eur mesačne. Je úplne neakceptovateľný výrok rozsudku o spôsobe zaplatenia dlžného výživného na tak dlhé obdobie vzhľadom na výšku splátok (30 Eur), čo úplne popiera zmysel výživného ako takého, kedy výživné má slúžiť k zabezpečeniu potrieb osoby, ktorá sa o seba sama nevie postarať. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal jej výživné od 14.5.2018 vo výške 330 Eur mesačne a

zaviazal otca uhradiť dlžné výživné do 30-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia k jej rukám a zároveň jej priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

8. Povinný z vyživovacej povinnosti vo vyjadrení navrhol, aby krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Má za to, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol a správne vyhodnotil všetky dôkazy preukázané pred súdom prvej inštancie. Odvolanie oprávnenej považuje za nedôvodné a neopodstatnené, neobsahujúce žiadne iné skutočnosti, ktoré by súdu neboli známe a nebral by na ne ohľad pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného. Vo vzťahu k príjmu v roku 2018 uviedol, že počas pracovnej neschopnosti boli jeho nemocenské dávky nižšie ako čistá mzda, ktorá vychádzala okolo 700 Eur a nemocenské dávky mu boli vyplatené asi vo výške 400 Eur, preto v tomto smere považuje rozsudok za preskúmateľný a zrozumiteľný. Je pravdou, že oprávnená má diagnostikovanú celiakiu, avšak liečba tohto ochorenia spočíva vo vylúčení potravín obsahujúcich lepok zo stravy, ktorú má možnosť prispôsobiť si podľa potreby, pričom dostupnosť bezlepkových potravín je v súčasnosti dobrá a cenovo porovnateľná s bežnými potravinami, preto suma 300 Eur - 350 Eur na bezlepkovú diétu, ako uvádzala oprávnená, je absolútne prehnaná a nereálna, navyše poberá peňažný príspevok na diétu viac ako 30 Eur a za minimálny doplatok dostáva potraviny pre celiatikov na predpis. Ako ZŤP má podľa zákona nárok na rôzne príspevky, výhody a zľavy. Má za to, že súdom určené výživné je absolútne postačujúce na zabezpečenie životných, študijných aj zdravotných potrieb oprávnenej pri zohľadnení jeho životných potrieb a výdavkov. Poukázal na to, že aj matka oprávnenej má vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére, keďže v súčasnosti už nežije spolu s matkou v jednom byte, ale v dome svojho priateľa, a to asi rok, takže nie je pravdou, žeby sa musela podieľať na chode domácnosti matky a okrem toho zálohové platby na byt matky, ktorú oprávnená uvádzala, nie sú 280 Eur mesačne ale 180 Eur mesačne, a to už aj po zvýšení týchto platieb z dôvodu rekonštrukcie bytovky. Oprávnená študuje dve vysoké školy z vlastnej iniciatívy a podľa jeho názoru výdaje s tým spojené sú 30 Eur mesačne počas štúdia. Štúdium v dennej forme na A. fakulte Q. univerzity v P., ktoré oprávnená v školskom roku 2018/2019 navštevuje, je však podľa prístupných zdrojov dokázateľne bezplatné. Súd prvej inštancie správne zhodnotil a zohľadnil aj jeho výdavky 562 Eur mesačne, ale ani v minulosti ani v súčasnosti nebral žiaden úver na rekonštrukciu domu, v ktorom býva spolu so svojou partnerkou v nájme, pretože partnerka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Potom, čo sa vzdal v prospech matky oprávnenej bytu a ostatných vecí po rozvode manželstva, bol nútený zabezpečiť si vlastné bývanie, avšak finančné prostriedky mu nepostačovali na zakúpenie bytu a z toho dôvodu aj v dome, v ktorom býva s partnerkou a s maloletou dcérou, bývajú v nájme. Súd správne zobral do úvahy aj skutočnosť, že sa mu 11.4.2015 narodila maloletá dcéra L. R., ku ktorej má taktiež vyživovaciu povinnosť, čo je opodstatnený výdavok v rámci jeho príjmu. Oprávnenej hradil platby za telefón nad rámec povinného výživného ako prejav vôle pomôcť jej k zlepšeniu hmotnej situácie a nakoľko mu súd zvýšil výživné na 230 Eur + 30 Eur splátky za dlžné výživné, už si tento luxus voči dcére nemôže dovoliť. Mesačný paušál za telefón jej prestal hradiť po vzájomnej ústnej dohode po prvom pojednávaní, kde s tým oprávnená súhlasila. Poukázal aj na to, že oprávnená v decembri 2018 absolvovala desaťdňovú dovolenku v Alpách so svojím priateľom a trojtýždňový pobyt v USA, kde jej prispel asi 20 Eur podľa svojich možností, ale pokiaľ oprávnená absolvuje aj takéto výlety, zrejme netrpí finančnou tiesňou a núdzou, kým on si v súčasnej dobe dovolenku v zahraničí a ani na Slovensku nemôže dovoliť. Nie je mu jasný ani význam a zmysel podaného odvolania, keďže samotná oprávnená vo svojom výsluchu na súde uviedla, že žiada výživné minimálne vo výške 250 Eur mesačne a súd určil výživné 230 Eur a dlžné výživné po 30 Eur mesačne (spolu 260 Eur) teda jej návrhu v podstate vyhovel. Nie je pravdivé tvrdenie oprávnenej, že mala snahu sa s ním dohodnúť o výške výživného, naopak, bez oboznámenia vopred to riešila hneď súdnou cestou. Myslí si, že oprávnená má v plnej miere zabezpečené životné, študijné aj zdravotné potreby, v súčasnosti nemá výdavky spojené s bývaním a poberá peňažný príspevok na stravu. Ďalšie výdaje na školu a iné jej pokryje ním platené výživné 230 Eur plus 30 Eur dlžné výživné. Nie je mu známe, v akom rozsahu sa podieľa finančne matka. Oprávnená je plnoletá a schopná si počas školy brigádne privyrobiť, ale nemá záujem. Veľa cestuje, chodí na rôzne dovolenky, z čoho vyplýva, že je finančne dobre zabezpečená, keď si to môže dovoliť. Má za to, že súd správne rozhodol aj o spôsobe zaplatenia dlžného výživného po 30 Eur mesačne, pretože dlžné výživné vo vyšších splátkach by nebol schopný platiť nijakým spôsobom vzhľadom na jeho ostatné výdavky.

9. Oprávnená vo vyjadrení k vyjadreniu povinného zotrvala na svojom odvolaní a má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do určenia výšky bežného výživného a výšky splátok dlžného výživného nie je spravodlivé a nekorešponduje s ustálenou súdnou praxou. Vyjadrila názor, že výživné môže byť plnené zásadne poskytovaním pravidelne sa opakujúcich peňažných dávok a môže spočívať

aj v poskytovaní určitých naturálnych plnení, ktoré jej otec neposkytuje. Od podania návrhu na súd pri každom kontakte jej otec vyčíta, prečo vôbec podala návrh na súd a popritom uráža a slovne napáda jej matku, čo je zjavne dôvodom aj toho, prečo kontakty medzi účastníkmi konania v súčasnosti upadajú. Tiež uviedla, že matka na rozdiel od otca, sa jej snaží všemožne pomáhať a znáša náklady v súvislosti so školou a jej potrebami, i za cenu toho, že potreby dcéry výrazne uprednostňuje pred vlastnými potrebami (aj za situácie, že matka je bývalým onkologickým pacientom). Uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s matkou a už v priebehu konania na súde prvej inštancie opakovane uvádzala, že ak by si „dovolenky“ mala financovať zo svojich zdrojov, nikdy by nikde nevycestovala. Na výlet v Alpách a USA bola pozvaná rodinou je priateľa a na nákladoch sa finančne nijako nepodieľala a znášala zo svojho len „vreckové“, na ktoré jej s výnimkou 20 Eur od otca, finančné prostriedky poskytla matka. Povinný sa vyhol objasneniu svojich tvrdení, kedy na jednej strane tvrdil, že výdavky na bývanie sú vo výške 80 Eur, následne tvrdil, že sú vo výške 210 Eur, aby napokon na pojednávaní uviedol, že terajšie bývanie zrekonštruoval za 11.000 Eur z ďalšej pôžičky, ktorú do pojednávania ani neuvádzal, pričom rekonštruoval a pôžičku čerpal na investície „do cudzieho“- a to do nehnuteľnosti, ktorú nevlastní ani on a ani jeho partnerka. K ďalším (nepravdivým) tvrdeniam otca pre objektívnosť uviedla, že štátny príspevok na stravu (celiakia) je 38 Eur. Potraviny sú o tretinu lacnejšie ako je bežná cena v obchode, avšak potraviny na lekársky predpis nepostačujú plne na vykrytie celomesačných potrieb stravy a je nútená zakupovať bezlepkové potraviny aj za ich plnú úhradu. Suma 300 Eur - 350 Eur bola počítaná ako mesačný výdavok na stravu, hoci 10 Eur denne nie vždy na stravu postačuje, pričom nie je pravda, že bezlepkové potraviny na lekársky predpis sú za minimálny doplatok. Výhoda, ktorá pre ňu plynie zo ZŤP preukazuje tá, že má dopravu MHD zadarmo. Za denné štúdium na A. fakulte Q. univerzity v P. neplatí školné, ale každoročne zápisné vo výške 39,05 Eur a náklady počas semestra vo výške 90 Eur - 120 Eur na tlač, viazanie projektov, na učebnice a skriptá atď. a za externé štúdium na L. fakulte tejto univerzity platí ročný poplatok za štúdium 606 Eur (zápisné + školné) plus náklady na učebnice, skriptá, tlač a viazanie projektov okolo 90 Eur - 120 Eur. Ročný poplatok doposiaľ uhradila matka, ktorá jej pomáha pri financovaní nákladov v súvislosti s externým štúdiom. Ako to bolo uvedené na pojednávaní na súde prvej inštancie, náklady v súvislosti s mobilným telefónom znáša sama od 24.2.2019. V ostatnej časti zotrvala na skutočnostiach uvedených v odvolaní.

10. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania podané neboli.

11. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom v v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, správne a dostatočne zistil skutočný stav veci, ale jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení, ktoré spočíva v tom, že správne zvolenú právnu normu nesprávne interpretoval. Na základe toho, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutočný stav veci, nebolo potrebné, aby odvolací súd zopakoval dokazovanie, ale pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom zisteným prvostupňovým súdom tvoriacim podklad pre rozhodnutie v danej veci ( ), zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade určenia výživného (zmeny výživného) od rodiča pre dieťa musí byť zachovaný princíp ochrany záujmov dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnený v Zbierke , z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce pre potreby jeho všestranného vývoja, ale aj potreby prospešné pre jeho budúci všestranný vývoj, ako sú i záľuby a záujmy dieťaťa, podpora nadania dieťaťa na prípravu na budúce povolanie, teda aj potreby nepravidelné alebo náhodné. Zo zákonných ustanovení vyššie citovaných týkajúcich sa určovania (zmeny) rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov a pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebné na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Na strane povinných rodičov dieťaťa súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým spôsobom.

17. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania dospel k presvedčeniu, že výživné 300 Eur mesačne od podania návrhu, t.j. 14.5.2018 je v súlade so všetkými relevantnými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, nota bene primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam ako aj majetkovým pomerom povinného z vyživovacej povinnosti aj po zohľadnení jeho vyživovacej povinnosti k maloletej dcére L. nar. 11.4.2015. Na tomto mieste poznamenáva, že odôvodnené potreby 4,5 ročného dievčatka nie sú na rovnakej úrovni ako potreby dospelej dcéry J., ktorá súbežne študuje na dvoch fakultách (letecká a ekonomická) Q. univerzity v P. a má v porovnaní s dieťatkom v útlom veku výrazne širší rozsah odôvodnených potrieb, čo do výšky nákladov a ich obsahu. Rovnako je potrebné poznamenať, že výživné 300 Eur mesačne v plnej miere zohľadňuje ďalšiu vyživovaciu povinnosť povinného k maloletej L. a rešpektuje riadne uspokojovanie odôvodnených potrieb tohto dieťaťa berúc do úvahy, že povinnému (rovnako aj matke oprávnenej) zanikla vyživovacia povinnosť voči plnoletému synovi E. (150 Eur mesačne). Dodáva, že pri rozhodovaní o výživnom teda nepostačuje zohľadniť iba existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti na strane povinného rodiča, ale je nevyhnutné posúdiť jej vplyv na určenie výživného z hľadiska veku dieťaťa a jeho odôvodených potrieb, ku ktorému má povinný rodič vyživovaciu povinnosť.

18. Odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie, pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. V preskúmavanom prípade odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by dovoľovali záver, že oprávnená zneužíva inštitút výživného, pretože pokračuje v príprave na budúce povolanie a rozširuje si svoje vzdelanie v súlade s jej ústavným právom zaručujúcim čl. 2 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. ), podľa ktorého nikomu sa nesmie odoprieť právo na vzdelanie a SR, podľa ktorého má každý právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň. V priebehu konania na súde prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že oprávnená študuje na A. fakulte Q. univerzity v P. dennou formou a súbežne na L. fakulte Q. univerzity v P. externou formou, teda ide o vysoko pozitívny prístup oprávnenej pre získanie vzdelania v širšom rozsahu ako obvykle, čo dovoľuje záver, že podpora povinného rodiča rovnako v širšom rozsahu je namieste. Odvolací súd tiež poukazuje na tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z Zákona o rodine teda vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zvýšenie výživného, t.j. aj bez zvýšenia príjmu povinného rodiča. Odvolací súd rovnako zohľadnil aj zdravotný stav oprávnenej, a to bez ohľadu na štátom poskytovaného príspevku, ktorý, ako je notoricky známe, nikdy nie je kompenzáciou v celom objeme mimoriadnych výdavkov dotknutej osoby.

19. Odvolací súd porovnaním pomerov povinného z vyživovacej povinnosti v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v čase terajšieho rozhodovania dospel k presvedčeniu, že výživné 300 Eur mesačne je primerané aj reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam povinného za celé preskúmavané

obdobie a dodáva, že mierny pokles príjmu povinného v roku 2018 v dôsledku pracovnej neschopnosti, nemalo za následok podstatné zníženie jeho príjmových pomerov ani zúženie jeho životného štandardu vzhľadom na dĺžku trvania pracovnej neschopnosti (tri mesiace), a v ďalšom priebehu konania sa jeho príjem stabilizoval a predstavuje 1.170,77 Eur (obdobie od 1.10.2018 do 31.7.2019), tým za celé rozhodné obdobie je výživné 300 Eur mesačne plne odôvodnené. Odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.

20. Odvolací súd tiež konštatuje, že výživné 300 Eur mesačne, ktoré predstavuje výživné od povinného 10 Eur na deň, zohľadňuje odôvodnené potreby plnoletej dcéry J. v štandardnom rozsahu a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy svojej dcéry na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj a svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére si plní dobrovoľne, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré povinný poukazuje.

21. Pokiaľ povinný poukazuje na to, že oprávnená by mala vyvíjať úsilie, aby sa ona sama vlastným pričinením a snahou zlepšila finančnú situáciu, je potrebné zdôrazniť, že na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča nemá vplyv nepravidelný príjem z brigádnickej činnosti dieťaťa pripravujúceho sa na budúce povolanie dennou formou štúdia a tento príjem zásadne nezbavuje rodiča vyživovacej povinnosti k tomuto dieťaťu, pretože len málo zasahuje do priemeru, z ktorej je táto povinnosť určená a slúži dieťaťu k dosiahnutiu len určitého prilepšenia a nie na úhradu jeho základných osobných potrieb.

22. Odvolací súd dodáva, že že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, preto povinný mal opatrnejšie pristupovať k svojej úverovej zaťaženosti tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti v primeranom rozsahu k plnoletej dcére nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje za účelom vylepšenia jeho životných podmienok požiadať o úver, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti, aby konaním vo svoj prospech prostredníctvom úverov a pôžičiek neohrozil svoju zákonnú povinnosť zabezpečiť výživu svojho dieťaťa (detí) v primeranom rozsahu a v súlade so zásadou rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa. V tejto súvislosti eventuálna argumentácia povinného vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim z pôžičiek a úverových zmlúv nemá relevanciu pre rozhodovanie o výživnom (§ 65 ods. 5 Zákona o rodine), preto sa ňou odvolací súd nezaoberal. Odvolací súd tiež dodáva, že argumentácia povinného z vyživovacej povinnosti v priebehu konania na súde prvej inštancie, ako aj v priebehu odvolacieho konania, pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči oprávnenej z vyživovacej povinnosti nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie povinnému bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb oprávnenej preukázaných v priebeh ukonania na súde prvej inštancie. Potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie o výživnom by v tomto prípade znamenalo posunúť podiel zodpovednosti povinného rodiča za duševný a fyzický rast oprávnenej na jej matku, resp. priamo na oprávnenú, čo by bolo nepochybne v rozopre s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, morálkou, ako aj spravodlivosťou.

23. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že výživné 300 Eur mesačne pre oprávnenú z vyživovacej povinnosti reflektuje na zistené podstatné trvalé zmeny pomerov všetkých účastníkov konania a zároveň zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti povinného k oprávnenej, preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazal povinného prispievať na výživu oprávnenej 300 Eur mesačne od podania návrhu na zvýšenie výživného.

24. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia podľa a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie so zreteľom na to, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol zmenený rozsah vyživovacej povinnosti povinného k oprávnenej a odvolací súd nemal poznatky o tom, či a v akom rozsahu povinný platil výživné po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, keďže rozhodnutie je predbežne vykonateľné a navyše oprávnená v odvolaní namietala spôsob zaplatenia dlhu na výživnom a rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Z uvedeného

dôvodu je potrebné, aby súd prvej inštancie doplnil dokazovanie za účelom zistenia, v akom rozsahu plnil povinný svoju vyživovaciu povinnosť k oprávnenej od 14.5.2018 do rozhodnutia, dôsledne uviedol, ako dospel k sume vyjadrujúcej dlh na výživnom a rozhodol aj o spôsobe zaplatenia dlhu vychádzajúc zo zásady vyplývajúcej z , že lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku a súd môže len v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu splatnosti. Bude povinnosťou súdu prvej inštancie opäť rozhodnúť o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, ako aj o trovách konania (uplatnených aj v priebehu odvolacieho konania) a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

25. Bude povinnosťou súdu prvej inštancie opraviť v súlade s poučenie rozsudku z 24.1.2019 č.k. -88 (strana 5 rozsudku) s poukazom na námietky oprávnenej (č.l. 95) o zrejmej nesprávnosti v tejto časti rozsudku.

26. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).