Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-217-2019.pdf
PDF · 89.7 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/217/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Y. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. B., zastúpený: JUDr. Peter Timko, advokát so sídlom Štefánikova trieda 6, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Obec Lukáčovce, so sídlom Na Tŕnie 2, XXX 23 Lukáčovce, zastúpený: Mgr. Peter Mesároš, advokát so sídlom Bottova 34, 949 01 Nitra, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27.júna 2018 č.k. 14C/374/2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom pozemkov v katastrálnom území Z., parcely registra „C“ zapísané na LV č. XXXX, par.č. XX/X o výmere 945 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, par.č. XX/X o výmere 56 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Žalobu odôvodnil tým, že ako vlastník pozemkov je v katastri nehnuteľností vedený žalovaný titulom rozhodnutia o vydržaní. Na pozemku parc.č. XX/X je postavená stavba (dom) so súp.č. XXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorú nadobudol titulom vydržania osvedčeným notárskou zápisnicou, na základe súhlasu žalovaného. Stavba bola pôvodne vo vlastníctve O. J., zomr. XX.XX.XXXX, dedičské konanie prebiehalo v Českej republike, výsledky sa nepremietli do evidencie katastra. Jediným jej dedičom bol syn U. J., zomr. XX.XX.XXXX, dedičské konanie po zomrelom bolo zastavené pre nemajetnosť. U. J. pred smrťou podpísal prehlásenie, že celý svoj majetok prenecháva žalobcovi. Dobromyseľným užívateľom domu bol U. J., ako syn O. J., ktorý odovzdal užívanie domu žalobcovi. V rovnakej viere majúc písomne odkázaný majetok užíval dom aj žalobca, okrem iného aj z dôvodu, že sa dlhodobo staral o U.a J.a. Za účelom usporiadania vlastníckeho práva k celému areálu požiadal žalobca žalovaného o udelenie súhlasu na vydržanie pozemkov, ktorý ho odmietol udeliť napriek tomu, že súhlas s vydržaním domu dal. Dom aj pozemky tvoria jeden užívací celok, boli vždy užívané spoločne. Notárska zápisnica má povahu verejnej listiny, žalovaný neuviedol, prečo by sa nemali závery o vydržaní domu vzťahovať aj na pozemky. Žalovaný v rámci projektu ROEP požiadal o vydanie rozhodnutia o vydržaní pozemkov, kde uvádza nepravdivé tvrdenia, že ich užíval v dobrej viere. Došlo k tomu v tom istom roku, ako žalobca požiadal o spísanie notárskej zápisnice. Žalobca nebol nikým rušený pri užívaní pozemkov a ohľadne užívania ho možno považovať za právneho nástupcu U.a J.a, žalobca pokračoval v dobrej viere a nikým nerušený v držbe pozemkov aj po smrti U.a J.a, v presvedčení, že mu patria a že si ich ide vysporiadať cez samostatnú notársku zápisnicu. V tomto užívaní dočasne prestal, avšak nie preto, že by stratil dobrú vieru, ale kvôli zamietavému stanovisku žalovaného, kým má pozemky vo vlastníctve žalovaný, fakticky by investoval do cudzej veci. Naliehavý právny záujem žalobca odôvodnil ustálenou súdnou praxou, že ak požadovaný nárok bude slúžiť ako
podklad pre zápis žalobcu ako vlastníka do evidencie katastra nehnuteľností, vždy je daný naliehavý právny záujem.
2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil. že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 1981 ako parcely registra „C“ par.č. XX/X o výmere 945 m 2 (zastavané plochy a nádvoria), parc.č. XX/X o výmere 56 m2 (zastavané plochy a nádvoria), ktoré nadobudol na základe rozhodnutia o vydržaní č. C XX/XXXX-X v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa zákona č. 180/1992 Z.z.. Správa katastra Nitra v rozhodnutí č. C 47/2011 - 8 zo dňa 12.10.2011 potvrdila, že žalovaný nadobudol podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z.z. vlastníctvo k pozemkom zakresleným v geometrickom pláne č. XX/XXXX ako parcela č. XX/X zastavaná plocha o výmere 945 m2 a parcela č. XX/X zastavaná plocha o výmere 56 m2 v katastrálnom území Z. v celosti vydržaním dňom 01.01.1989. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že parcely č. XX/X a XX/X boli vytvorené z časti pozemkovoknižnej parcely č. 16 evidovanej v pozemkovoknižnej vložke č.1. Ďalej bolo v rozhodnutí konštatované, že na zasadnutí komisie na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim starosta obce vyhlásil, že pozemky užíva Obec Z. nepretržite od roku 1979, má ich trvalým spôsobom označené, platí za ne riadne daň a vzhľadom na dobromyseľnosť a narušenosť držby má za to, že ku nim nadobudla vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Komisia súhlasila s potvrdením vlastníctva. Žalobca je vlastníkom stavby - domu so súp.č. XXX, zapísaným na LV č. XXX, umiestneným na parcele č. XX/ X. Vlastnícke právo k stavbe nadobudol na základe osvedčenia o vydržaní spísaného notárkou JUDr. Gabrielou Rehákovou v notárskej zápisnici N 59/2011, NZ 16760/2011, NCR1s 17187/2011 zo dňa 10.05.2011. Z notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že uvedená nehnuteľnosť bola zapísaná na LV č. XXX ešte na pôvodnej parcele č. XX pod B1 v celosti na mene O. J., rod. L.. Táto vlastníčka zomrela dňa XX.XX.XXXX, dedičské konanie sa viedlo v Českej republike na Notárskom úrade JUDr. Stanislavy Schmiedovej, predmetom tohto dedičstva pod č. Nd. 868/93 bol aj predmetný rodinný dom č. XXX, mal ho nadobudnúť syn poručiteľky U. J., jeho manželka E. J.ová vo vyhlásení zo dňa 08.09.2005 uvádza, že s U.om J.om nežije v spoločnej domácnosti viac ako 13 rokov, preto sa zrieka svojho prípadného podielu (prehlásenie založené aj na č.l. 1XX spisu). U. a E. J.oví boli bezdetní, preto U. J. spísal prehlásenie dňa 22.04.2009, v ktorom uvádza, že v prípade predčasného úmrtia zanecháva celý svoj majetok svojmu bratrancovi (žalobcovi), ktorý sa o neho stará, prehlásenie podpísal na obecnom úrade dňa 04.05.2009, pričom túto listinu podpísal ako svedok aj starosta obce (prehlásenie založené na č.l. 21 spisu). U. J. zomrel dňa XX.XX.XXXX, dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť OS v Nitre uznesením č. 31D 99/2011 (uznesenie založené na č.l. 215 spisu). Stalo sa tak najmä preto, že dom je doposiaľ stále zapísaný na LV č. XXX na mene matky U.a J.a. Z uvedených okolností vyplýva, že hoci U. J. chcel celý majetok odkázať účastníkovi Y. L., nebolo to možné, pretože v čase svojej smrti nemal usporiadaný ani dom ani pozemok, na ktorom je dom postavený. Z oznámenia o určení súpisného čísla, ktoré notárskemu úradu poskytol Obecný úrad Z. dňa 05.05.2011 vyplýva, že dom s.č. XXX bol postavený ešte pred 01.10.1976 a stavebníčkou bola O. J.ová, rod L.. Žiadateľ tento dom užíval, spolu s U.om J.om, ktorý bol v dobrej viere, že mu nehnuteľnosť právom vlastnícky patrí a ktorý tiež fakticky odovzdal užívanie tohto domu Y. L., ktorý vstúpil do užívacieho stavu, ktorý zaviedol jeho právny predchodca. Samotný U. J. túto nehnuteľnosť užíval od smrti svojej matky, t.j. od 21.05.1993 nerušene, dobromyseľne a nepretržite, až do svojej smrti dňa XX.XX.XXXX, čím splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti titulom vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 O.z. Nakoľko Y. L. vstúpil do takto zavedeného užívacieho stavu a nikto nespochybňuje jeho právo na tento majetok, požiadal o vydanie tohto notárskeho osvedčenia. K tomuto účelu predložil vyjadrenie obce Z. zo dňa 06.05.2011, v ktorom starosta obce uvádza, že táto nemá námietky k vydaniu notárskeho osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k rodinnému domu s.č. XXX na parcele č. XX/4 v prospech účastníka.
3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci žalobca odvodzuje svoje právo v podstate od skutočnosti, že predmetné pozemky spolu s domom boli vo vlastníctve jeho príbuzných (tety s manželom), ktorí ich užívali, avšak pozemky neboli „formálne“ vysporiadané, rovnako užíval pozemky (aj s domom) ich syn U. J., ktorý „prenechal“ všetok svoj majetok žalobcovi, po jeho smrti vstúpil do užívania pozemkov (a domu) žalobca. Na to, aby sa žalobca oprávnene mohol chopiť držby, musí existovať nejaký (aj keď len domnelý) titul, teda právny úkon alebo právna skutočnosť, na základe ktorej sa mohol domnievať, že naňho prešlo vlastnícke právo k pozemkom. Aj keď to výslovne žalobca neuviedol, z jeho vyjadrení a predložených dôkazov vyplýva, že takouto skutočnosťou by mohlo byť len vyhlásenie U.a J.a, že v prípade úmrtia zanecháva všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok žalobcovi. Takýto titul však nie je platný, pretože pre závet zákon vyžaduje osobitnú formu, ktorá nebola dodržaná (závet, ktorý poručiteľ
nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, svedkovia sa musia na závet podpísať; § 476b Občianskeho zákonníka). Právny omyl v náležitostiach závetu (ktorý ani nebol tvrdený) však nie je ospravedlniteľný, pretože spočíva v neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka (právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujíma držby, nie je ospravedlniteľný (NS ČR z 10.10.2002, sp. zn. 22Cdo 490/2011). Žalobca tvrdí, že pokračuje v držbe po svojom predchodcovi a do vydržacej doby si započítal aj dobu držby tohto predchodcu (U.a J.a), avšak ani len nepoukázal na titul, na základe ktorého by mal byť tento vlastníkom pozemkov. V zásade vlastníctvo pozemkov U.a J.a a teda aj svoje odvodzoval od skutočnosti, že pozemky dostali rodičia U.a J.a od štátu, čo však zostalo len v rovine tvrdenia bez akéhokoľvek preukázania, ako k tomu malo dôjsť. Preto tu absentuje akýkoľvek titul (i domnelý) pre nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom tak u tety žalobcu a jej manžela, následne jej syna (U.a) a napokon aj u žalobcu. Žalobcove argumenty v prospech vlastníctva pozemkov spočívali v tom, že teta s manželom postavili na sporných pozemkoch dom, preto museli dostať alebo nadobudnúť aj pozemok, ako aj z toho, že ako stavebníčka domu bola na potvrdení (o pridelení súpisného čísla, ktoré žalobca nesprávne označil ako potvrdenie o povolení stavby) označená teta O. J.ová, toto by nemohla dostať, keby nebola vlastníčkou. Uvedené tvrdenia sú len domnienkou žalobcu a nezakladajú sa na vykonanom dokazovaní. V rozhodnutí č.k. 7D 45/88-27 je uvedené potvrdenie obce z 26.02.1988 a 23.03.1988 a svedecké výpovede o tom, že žalobcova teta s manželom postavili dom bez stavebného povolenia asi v roku 1943, na parcele č. XX vo vlastníctve štátu. Svedok Anton Šinský vypovedal, že pozemky patrili cirkvi, chudobní si tam mohli postaviť domy, ale boli postavené bez stavebného povolenia. Žalobca ako doklady o nadobudnutí pozemkov v roku 1943 predložil domovský list a výpis zo zápisnice národného výboru obce Z. z roku 1947, žalobca sa však mýli v tom, že tieto by akýmkoľvek spôsobom mohli preukazovať vlastnícke právo k pozemkom, prestavujú len potvrdenie „povolenom“ pobyte H. J.a a jeho rodiny v obci.
4. Bez ohľadu na absenciu titulu, nie je daná ani dobrá viera (dobromyseľnosť) držiteľa, pretože žalobca nemohol byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu pozemky patria, keď v roku 2011 došlo k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetným pozemkom v prospech žalovaného. Kto nakladá s nehnuteľnosťou ako vlastnou a nie je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník, nemôže byť v dobrej viere, že mu nehnuteľnosť patrí, ibaže by zápis v katastri nezodpovedal právnemu stavu. Žalobca aj podľa jeho vyjadrení vedel, že pozemky neboli vysporiadané, teda že neboli zapísané v prospech ním tvrdených právnych predchodcov. Žalobca a teda ani jeho tvrdení právni predchodcovia nemohli byť vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov dobromyseľní už aj s poukazom na žalobcom predložené dedičské rozhodnutie č.k. 7D 45/88-27 zo dňa 14.04.1988, kde je konštatované, že predmetom dedičstva po H. J.ovi je len dom súp.č. XXX bez pozemku, ktorý je vo vlastníctve československého štátu. Uvedené korešponduje s pozemkovoknižnou vložkou, z ktorej vyplýva, že štát nadobudol pozemky do vlastníctva na základe prídelovej listiny v roku 1957. Dom bol zapísaný v katastri nehnuteľností vo vlastníctve O. a Mikuláša J.ových (neskôr len O.), pozemky však nie, o čom mal žalobca po celý čas vedomosť, preto je logickým záverom, že aj dobromyseľnosť vo vzťahu k domu a k pozemkom môže byť posudzovaná rozdielne. Pozemok aj dom môžu zdieľať rovnaký faktický užívací režim, avšak nie nevyhnutne aj rovnaký právny režim, pretože oddelené vlastníctvo stavby a pozemku je dovolené (náš právny poriadok nepozná zásadu superficies solo cedit). Žalobca mohol byť na základe notárskej zápisnice subjektívne presvedčený o svojom práve aj k pozemkom, ale išlo len o subjektívne vnímanie situácie žalobcom. Vzhľadom okolnosti daného prípadu, keď bolo žalobcovi zrejmé, že v katastri nehnuteľností nesvedčí zápis vlastníckeho práva tvrdeným právnym predchodcom, je však takýto omyl objektívne neospravedlniteľný. Na pozemku boli pôvodne okrem domu žalobcu postavené ďalšie dva domy, čo by spochybňovalo prípadne danú dobrú vieru žalobcu k celému pozemku. Ďalej nebolo svedkami v konaní preukázané, že by sa žalobca ako vlastník správal k celému pozemku. Starostlivosť o pozemky sama o sebe dobromyseľnosť nepreukazuje (a už vôbec nemôže byť titulom k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemkom). Súd prvej inštancie poukázal na to, ak by bola žaloba dôvodná len k časti pozemku, túto časť nie je možné určiť len na základe obhliadky, ale musel by byť vyhotovený geometrický plán (čo však v danom prípade vzhľadom na uvedený záver súdu o nesplnení podmienok vydržania nie je potrebné). Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní splnenia podmienok vydržania, a to dobromyseľnosti a existencie právneho (domnelého) titulu nadobudnutia vlastníctva, o ktoré sa opiera dobrá viera, súd žalobu zamietol.
5. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy svedecké vyhlásenia svedkov, ktoré svedčili v jeho prospech. Naopak zobral do úvahy tendenčné a klamlivé vyhlásenia tamojšej poštárky a pána Šinského, ktorí účelovo svedčili proti nemu. Nevykonal navrhnuté dôkazy, nevyžiadal si z katastra pkn.vl. č. 14, nezaoberal sa príbuzenskými vzťahmi, rodinnou genézou, tým, že on žil viac ako 3 roky v spoločnej domácnosti s p. J.om, o ktorého sa aj staral. Súd vzal do úvahy klamlivé tvrdenia starostu a jeho dvoch svedkov pri konaní ROEP. Obec nikdy predmetné pozemky neužívala, preto ich nemohla v dobrej viere vydržať. Následne odvolanie písomne doplnil aj jeho právny zástupca.
6. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
7. Žalobca dňa 05.08.2019 doručil súdu písomné podanie označené ako Zrušenie súdu 14C/374/20XX-220, v ktorom uviedol, že žiadal o zrušenie súdu zo zdravotných dôvodov, pretože jeho zdravotný stav je vážny. Žalobca telefonicky dňa XX.10.2019 oznámil súdu, že vzhľadom na jeho vážny zdravotný stav žiada o späťvzatie žaloby a jeho podanie zo dňa 05.08.2019 treba považovať za späťvzatie žaloby.
8. Žalovaný písomne oznámil súdu, že so späťvzatím žaloby súhlasí a žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodujúc o späťvzatí žaloby bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 370 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého: (1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
10. Pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby odvolací súd vychádzal z toho, že právo disponovať so žalobou má výlučne žalobca, ktorý svojím späťvzatím prejavil voči súdu vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. V tomto prípade odvolací súd urobil záver, že sú dané podmienky na pripustenie späťvzatia žaloby, lebo rozsudkom bola žaloba zamietnutá, žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. Preto v zmysle citovaného ustanovenia procesného predpisu odvolací súd toto späťvzatie pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.
11. Čo sa týka trov konania, odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Iný spôsob rozhodnutia o trovách konania Civilný sporový poriadok pre prípad zastavenia konania neupravuje. S ohľadom na obsah spisu odvolací súd urobil záver, že zastavenie konania vzhľadom na späťvzatie žaloby zavinil z procesného hľadiska žalobca z dôvodu, že vzal žalobu voči žalovanému späť, hoci jeho žaloba bola zamietnutá. Náhrada trov konania teda patrí žalovanému, ktorý ako strana sporu nezavinil zastavenie konania.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).