Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-79-2019.pdf
PDF · 104.88 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/79/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Rastislava Pella v spore žalobcu: VaM AUTOCOLOR, s.r.o., Svrčinovec 940, 023 12 Svrčinovec, IČO: 47 188 481, zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 132,69 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10.1.2019, č.k. 31Cb/78/2018-132 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 132,69 eur s úrokom z omeškania 5% zo sumy 88,33 eur od 25.5.2018 do zaplatenia a zo sumy 44,36 eur od 7.6.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobca sa domáhal zaplatenia 132,69 eur s prísl.. V žalobe uviedol, že 6.4.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA ROMSTER SJ/AFCAYBX01/ NFM, EČV: CA506 DB, ktoré patrilo: S. I., P. XXXX. I. udalosť spôsobil vodič S. Z., ktorý mal povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Poškodený dal motorové vozidlo opraviť u žalobcu. Náklady na opravu boli 2.096,70 eur a boli u žalovaného uplatnené fa č. 552018. Oznámením o poistnom plnení bolo oznámené, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla predstavovala 2.096,70 eur, priznaná bola do výšky 2.008,37 eur, nepriznaná suma bola 88,33 eur. Nepriznaná bola suma 43,16 eur za neprimerane účtovanú mechanickú prácu a suma 45,17 eur za neprimerane účtovanú lakovaciu prácu. Neuznaná suma 88,33 eur bola vlastníkom vozidla postúpená na žalobcu zmluvou z 21.6.2018.
3. Dňa 4.4.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle SUZUKI Sx4, EČV: CA275BV, ktoré patrilo F. E., O. XXXX, P.. Škodovú udalosť spôsobil vodič Marián A., ktorý mal povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Poškodený dal motorové vozidlo opraviť u žalobcu a náklady na opravu predstavovali 854,70 eur a boli uplatnené u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení bolo oznámené, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol predložený výpočet plnenia. Fakturovaná suma za opravu bola 854,70 eur, priznaná bola do výšky 810,34 eur, nepriznaná suma bola 44,36 eur a to z dôvodu: neprimerane účtovaná práca. Neuznaná suma bola poškodeným postúpená na žalobcu zmluvou z 21.6.2018.
4. Skutočnosti, ktoré v oznámeniach uviedol žalovaný, nemajú zákonný ani zmluvný podklad. Poistený má voči poisťovni nárok na poistné plnenie v zmysle § 442 ods. 1 Obč. zák. do výšky skutočnej škody.
5. Žalovaný nárok neuznal. Namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, preto nemohol so žalobcom plante uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Zmluva o postúpení je v rozpore s § 524 ods. 1 OZ, preto je absolútne neplatným právnym úkonom. Zároveň zotrváva na dôvodoch nepriznania žalovanej sumy. K nároku č. 1 poukázal na náhradu nákladov na opravu podľa výpočtu Slovexperty, pričom normohodina za opravu bola priznaná na 16,67 eur s DPH/NH. K nároku č. 2 poukázal na priznaný nárok za opravu neautorizovaným servisom v sume 16,67 eur bez DPH/NH.
6. Žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol, že námietka nedostatku aktívnej legitimácie nie je dôvodná. Pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, medzi žalobcom a žalovaným predstavuje nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia. Nárok na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škody. Zo zákona nevyplýva, že by právo na poistné vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovni úhradu nákladov na opravu. Postupovaná pohľadávka je v zmluve o postúpení špecifikovaná do výšky a do dôvodu vzniku, obsahuje základné prvky, nevyhnutné pre platnosť právneho úkonu. Žalovaný neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok.
7. Po vykonanom dokazovaní a citovaní príslušných zákonných ustanovení, súd mal za preukázané, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný.
8. K aktívnej legitimácii žalobcu uviedol, že žalobca je aktívne legitimovaný v spore. Zo zmluvy o postúpení časti pohľadávky z 21.6.2018 okrem iného vyplýva, že ňou poškodený Martin I. postúpil pohľadávku voči žalovanému vo výške 88,33 eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a škodou vyplatenou žalovaným. Pohľadávka predstavuje nárok na poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia. Vôľa postupcu je vyjadrená zmluvou. Postupca, poistený, mal pohľadávku voči žalovanému na poistné plnenie. Išlo o nárok na plnenie vo výške faktúry vystavenej servisom, ktorý vykonal opravu. Pohľadávka poškodeného, ktorú postúpil na žalobcu, sa týkala tej časti, ktorá bola uvedená vo faktúre a ktorú žalovaný neuhradil. Tá časť, vyjadrená číselne aj slovne, bola postúpená na žalobcu. Z uvedených dôvodov je zmluva platná.
9. Súd mal preukázané, že 6.4.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA ROMSTER SJ/AFCAYBXO1/NFM, EČV: CA506DB, ktoré patrilo Martinovi I., P. XXXX. Škodovú udalosť spôsobil vodič S. Z., ktorý mal povinné zmluvné poistenie u žalovaného.
10. Súd skúmal, či si poškodený splnil svoje povinnosti a či bol žalovaný oprávnený krátiť poistné plnenie tak, ako to urobil. Z dokazovania nevyplynulo, že by poškodený porušil akúkoľvek svoju povinnosť. Poškodený mal preto nárok na úhradu skutočnej škody v zmysle § 442 os. 1 OZ. Žalovaný nepreukázal reálnu dôvodnosť krátenia poistného plnenia a nepreukázal, že by poškodeného vyzval na preukázanie tej časti škody, ktorú následne krátil. Z faktúry vystavenej žalobcom poškodením vyplýva fakturácia nákladov na opravu motorového vozidla vo výške 2096,70 eur a vyúčtovanie normohodiny 24,- eur/ hod s DPH za karosárske a lakovnícke práce. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení vyplýva iba konštatovanie o priznaní normohodiny v tam uvedenej výške, nevyplýva z neho zdôvodnenie a preukázanie výšky krátenia poistného. Vyhradzovanie si práva určiť poisťovňou servis, kde sa má oprava vozidla vykonať a následné nepreukázané, riadne neodôvodnené krátenie ceny práce, súd považuje za svojvoľné krátenie ceny práce žalovaným. Súd poznamenáva, že z cenníkov autoservisov, predložených žalobcom vyplýva, že ceny sú obvyklé v danom regióne pri príslušný typ a značku vozidla. Žalovaný bol povinný uhradiť 88,33 eur.
11. Zo zmluvy o postúpení časti pohľadávky z 21.6.2018 okrem iného vyplýva, že ňou poškodený Ivan E. postúpil pohľadávku voči žalovanému vo výške 44,36 eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a škodou vyplatenou žalovaným. Pohľadávka predstavuje nárok na poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia a vôľa postupcu preniesť pohľadávku bola vyjadrená zmluvou. Postupca, poistený mal pohľadávku voči žalovanému na poistné plnenie. Išlo o nárok na poistné plnenie vo výške faktúry vystavenej servisom, ktorý vykonal opravu. Pohľadávka poškodeného, ktorú postúpil na žalobcu, sa
týkala tej časti, ktorú predstavovala časť poistného plnenia, ktorú žalovaný neuhradil. Tá časť vyjadrená číselne aj slovne, bola následne postúpená na žalobcu. Z uvedených dôvodov je zmluva platná.
12. Súd mal preukázané, že 4.4.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle SUZUKI SX4, EČV: CA275BV, ktoré vlastnil F. E., O. XXXX P.. Škodovú udalosť spôsobil vodič S. A., ktorý mal povinné zmluvné poistenie u žalovaného.
13. Súd skúmal, či poškodený splnil svoje povinnosti a či bol žalovaný oprávnený krátiť poistné plnenie tak, ako to urobil. Z dokazovania nevyplynulo, žeby poškodený porušil akúkoľvek svoju povinnosť. Poškodený mal preto nárok na úhradu skutočnej škody v zmysle § 442 os. 1OZ. Žalovaný nepreukázal reálnu dôvodnosť krátenia poistného plnenia a nepreukázal, žeby poškodeného vyzval na preukázanie tej časti škody, ktorú následne krátil. Z faktúry vystavenej žalobcom poškodenému vyplýva fakturácia nákladov na opravu motorového vozidla vo výške 854,70 eur a vyúčtovanie normohodiny 24,- eur/ hod s DPH za karosárske a lakovnícke práce. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení vyplýva iba konštatovanie o nepriznaní normohodiny v tam uvedenej výške z neho zdôvodnenie a preukázanie výšky krátenia poistného. Vyhradzovanie si práva určiť poisťovňou servis, kde sa má oprava vozidla vykonať a následné, riadne neodôvodnené krátenie ceny práce, súd považuje za svojvoľné krátenie ceny práce žalovaným. Súd poznamenáva, že z cenníkov autoservisov, predložených žalobcom vyplýva, že ceny sú obvyklé v danom regióne pre príslušný typ a značku vozidla. Žalovaný bol povinný uhradiť 44,36 eur.
14. Súd má za preukázané, že poškodení neporušili žiadnu zo svojich zmluvných povinnosti, žalobca predložil dôkazy o oprave motorových vozidiel. Nemôže byť na ťarchu poškodených, že si vybrali na opravu vozidla iný servis, ako servis nachádzajúci sa v zozname servisov žalovaného, nakoľko by to bolo v rozpore s právnymi predpismi SR. Nárok žalobcu mal súd za preukázaný.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal trovy konania v plnej výške.
16. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.. Rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, trpí aj nepreskúmateľnosťou.
17. Má za to, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, ale nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú aj nedostatočne odôvodnil.
18. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne a nesprávne vysporiadal s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v spore. Žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že vzhľadom na poškodenie motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti si poškodený dal motorové vozidlo opraviť u žalobcu, ktorý za opravu vystavil faktúru, ktorá bola uplatnená u žalovaného a ktorý oznámil výšku poskytnutého poistného plnenia, kráteného o 88,33 eur a u drahého poškodeného o 44,36 eur. Následne došlo medzi poškodeným 1/ a 2/ ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu zmlúv o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorých došlo k postúpeniu sumy 88,33 eur a 44,36 eur, ktorá mala predstavovať pohľadávku poškodeného voči žalobcovi ako sumu pochádzajúcu z krátenia faktúr.
19. V zmysle predložených zmlúv o postúpení pohľadávky, poškodený 1/ a 2/ plánovali postúpiť na žalobcu časti pohľadávok, ktoré vznikli z neuhradenia vystavených faktúr. Poškodení teda mali postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, to znamená, že mali postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo je v rozpore s ust. § 524 ods. 1 Obč. zák.. Z toho vyplýva, že žalobca nemohol predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu.
20. Poukazuje na to, že v zmluvách o postúpení pohľadávok absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok na žalobcu. Zároveň samotný predmet zmlúv je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a presne nešpecifikovaný. Rozpornosť spočíva v skutočnosti, že z textu postúpení vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť svoje pohľadávky, pričom tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodených vyplývajúce z faktúr, čo zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
21. Citoval rozsudky NS ČR sp.zn. 33Cdo/1527/99 z 22.6.2000 a sp.zn. 23Cdo/879/2014 z 2.6.2014 týkajúce sa neplatnosti právnych úkonov a uviedol, že predložené ZoPP sú neplatné právne úkony a absolútna neplatnosť vylučuje možnosť dodatočného schválenia.
22. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
23. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. S názorom žalovaného, že rozhodnutie je arbitrárne, nesúhlasí. Arbitrárne rozhodnutie je také, ktoré je založené na svojvôli súdu, neopierajúce sa o zákon, založené na ľubovôli súdu. Napadaný rozsudok obsahuje dostatok dôvodov a odkaz na ustanovenie zákona, nemožno preto tvrdiť, že je arbitrárny.
24. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd sa vysporiadal zo všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Apeluje na skutočnosť, že súd sa nemôže v odôvodnení vyjadriť ku každej námietke, ale iba k podstatným. Poukazuje judikatúru súdov v nadväznosti na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Túto námietku považuje za nedôvodnú.
25. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu zotrváva na svojej doterajšej argumentácii a dopĺňa: Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť), t.j. v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP „Poistený má z poistenia zodpovednosti, právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,“ teda už samotným vznikom škody, nie až vykonaním opravy.
26. Nárok na náhradu škody, resp. poistného plnenia, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy. Predmetom konania je nárok na krátené náhrady škody z poistných udalosti, ktorý bol postúpený na žalobcu, t.j. vzťah poškodených a žalovaného. Postavenie žalovaného sa postúpením nezmenilo. Koná sa o pohľadávkach poškodených voči žalovanému, ktoré vznikli momentom vzniku poistných udalosti, ktoré boli postúpené žalobcovi. Tvrdenie, že poškodený je dlžníkom žalobcu neobstojí. Poškodený má pohľadávku voči poisťovni (žalovanému), a to nárok na náhradu škody. Nárok na plnenie vznikol keď nastala poistná udalosť a nie je podmienený inou skutočnosťou. Poukazuje na judikatúru v otázke úhrady faktúr za opravu, či platnosti zmlúv o postúpení.
27. Žalovaný uvádza, že v zmluvách absentuje konkrétny prejav vôle poškodených týkajúci sa postúpenia pohľadávok na žalobcu, s čím nesúhlasí. Zmluvy o postúpení pohľadávok majú náležitosti zmluvy v zmysle § 524 OZ. V zmluve postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, teda musí mať vedomosť o predmete postúpenia, prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť.
28. Má za to, že postupcovia vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávky.
29. Má za to, že postúpcovia vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávky na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. V zmluve postupca a postupník vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú, prejavili tak svoju vôľu postúpiť pohľadávky. Apeluje na to, že nerešpektovanie dohody zmluvných strán, resp. prejavu ich vôle, ktorá nie je v rozpore so zákonom aj s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, je zásah do ústavnej zásady autonómie zmluvných strán.
30. Na základe uvedeného považuje napadnuté rozhodnutie za správne a riadne odôvodnené, navrhuje ho potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.
31. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 385 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
32. Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
33. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
34. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil.
35. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
36. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 132,69 eur s prísl. titulom doplatenia žalovaným krátených nárokov na náhradu škody z poistných udalosti na motorových vozidlách. Bolo preukázané, že došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKOA ROMSTER a na vozidle SUZUKI, ktoré boli vo vlastníctve poškodených, ktorí následne náklady na opravu uplatnili u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení bol poškodeným predložený výpočet plnenia, z ktorého vyplynula nepriznaná časť uplatnenej škody. Krátený nárok poškodení postúpili zmluvou o postúpení časti pohľadávky na žalobcu, ktorý ho uplatňuje podanou žalobou. Nebolo sporné, že došlo ku škodovej udalosti a poisťovateľ (žalovaný) mal za poistného nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. Zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, žalovaný aj plnil poškodenému z povinného zmluvného poistenia poisteného, ktorý škodu spôsobil. Predmetom konania je nárok poškodených na krátenú časť náhrady škody z poistnej udalosti, ktorý mali voči žalovanému a ktorý následne postúpili na žalobcu. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že sa mali postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú záväzky poškodených a nie pohľadávky, čo je v rozpore so zákonom. Poškodený, ktorý je vlastníkom vozidla, postúpil na žalobcu nároky na náhradu škody, vzniknutej poistnou udalosťou, nie svoje záväzky, aj keď je postupníkom servis, ktorý vykonal opravu poškodeného motorového vozidla. Poškodený, ako veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ako dlžníkovi, na žalobcu v súlade s ust. § 524 ods. 1,2 Obč.zák a preto je zmluva o postúpení časti pohľadávky platným právnym úkonom. Predmet zmluvy je v zmluve špecifikovaný čo do výšky a dôvodu vzniku, v zmluve je vyjadrená vôľa zmluvných strán postúpiť uvedenú pohľadávku.
37. Súd prvej inštancie preto nepochybil, keď po vykonanom dokazovaní, zistení skutkového stavu a právnom posúdení žalobe vyhovel.
38. K námietke žalovaného o nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p., nemožno ho preto považovať za arbitrárne. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovaného, odvolací súd považuje odôvodnenie za dostatočné a správne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mala v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
40. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).