Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/142/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. Y. nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava dieťa rodičov K. Y. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na K. ul. č. XXXX/X v E. t.č. na U. ul. č. XX v E. zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Vnenčákovou so sídlom na ul. Čučmianska dlhá č. 7 v Rožňave a Bc. C. Y. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na U. ul. č. XXX v P. zastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Milkom so sídlom na ul. Cyrila a Metoda č. 4 Rožňave v konaní o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 4.3.2019 č.k. - 97 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava z 22.2.2018 č.k. - 153 vo výroku úpravy stykov otca s mal. V. Y. nar. X. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý týždeň v stredu od 16:00 do 18:00 hod. a každý párny týždeň od soboty od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že maloletú v čase určenom pre začiatok styku prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku ju na tom istom mieste matke odovzdá. Rozhodol, že maloletá bude každú párnu sobotu prespávať v bydlisku starých rodičov zo strany otca za jeho prítomnosti.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s odôvodnením, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za arbitrárny, predčasný a nedôvodný, pretože konajúci súd nemal na jeho vydanie žiaden podklad. Vyslovila názor, že napadnutý rozsudok je tiež v rozpore s odporúčaniami a návrhmi kolízneho opatrovníka, ktoré prezentoval v konaní. Vytkla konajúcemu súdu, že tento nevykonal jediný relevantný dôkaz, ktorý by mohol zodpovedať, či je otec spôsobilý riadne zabezpečiť starostlivosť o maloletú počas takto zmeneného styku. Zdôraznila, že maloletá je na ňu silne citovo naviazaná, preto aj napriek dobrému vzťahu s otcom a jeho rodičmi by mohlo mať prespávanie u rodičov otca nepriaznivý vplyv na jej vývoj, pretože si jej prítomnosť stále žiada v čase nočného spánku. Vyslovila presvedčenie, že jedine znalecké dokazovanie dokáže zodpovedať otázku skutočnej pripravenosti maloletej na nočné prespávanie bez jej prítomnosti, preto namietala nevykonanie tohto dôkazu konajúcim súdom.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vyslovil názor, že konajúci súd sa náležite vysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie a najmä so záujmom mal. dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktorého sa ho týkajú. Pokiaľ súd rozšíril styk otca s maloletou, rešpektoval zákonné právo rodičov rovnakou mierou podieľať sa na výchove maloletej, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Zdôraznil, že má vybudované silné citové puto k maloletej, s ktorou sa aj doteraz stretával nad rámec súdneho rozhodnutia, pričom matka s týmto súhlasila. Uviedol, že má vytvorené všetky podmienky pre starostlivosť o maloletú, ktorá u neho počas dňa pravidelne spí a doposiaľ sa nestalo, že by plakala za matkou. Tvrdenia matky o tom, že má vážnu obavu z ohrozenia dieťaťa, pretože otec má v nadmernej miere požívať alkoholické nápoje označil za účelové s cieľom zabrániť širšej úprave styku. Zdôraznil, že je profesionálny vojak a držiteľ vodičského oprávnenia a nikdy sa nestalo, že by si neplnil povinnosti v zamestnaní kvôli požívaniu alkoholu, tak ako to tvrdí matka. Pokiaľ by bola výchova maloletej z jeho strany ohrozená z jeho strany, matka by podnikla kroky na zamedzenie styku, čo však neurobila a styk sa realizoval aj nad rámec doterajšieho súdneho rozhodnutia.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky maloletého dieťaťa navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Konštatoval, že je v najlepšom záujme maloletej, aby sa aj do budúcna upevňovali a pozitívne rozvíjali jej vzťahy s otcom a starými rodičmi s otcovej strany. Konštatoval, že matka v priebehu konania opakovane poukazovala na skutočnosť, že sa styk realizuje aj nad rámec súdneho rozhodnutia. Konštatoval, že víkendová úprava styku sa bude realizovať v domácnosti starých rodičov, kde sú vytvorené podmienky pre riadnu starostlivosť o maloletú, preto sú matkine obavy o úroveň starostlivosti otca nedôvodné. 5. Matka k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že s ním nesúhlasí a v ostatnom zopakovala svoje odvolacie dôvody.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky opätovne zdôraznil, že nočné prespávanie sa bude realizovať v domácnosti starých rodičov zo strany otca, ktorých starostlivosť matka nenamietala a nespochybnila v priebehu celého konania naopak, konštatovala dobré a kooperujúce vzťahy najmä so starou mamou, na ktorú sa kedykoľvek pri výchove maloletej môže obrátiť. Poukázal na to, že starí rodičia pomáhajú matke aj po finančnej stránke s pokrytím bežných potrieb maloletej.

7. Matka v odvolacej replike opätovne zdôraznila, že nesúhlasí s nočným prespávaním maloletej bez odborného znaleckého posúdenia.

8. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

10. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa (ďalej len „“) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom v v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a matka ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho informačnej povinnosti voči matke maloletej. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné.

13. Odvolací súd konštatuje, že pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Súd takto komplexne vyhodnocuje aktuálne pomery dieťaťa rodičov, zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, prípadne školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov, výchovné pôsobenie rodičov na dieťa a podobne tak, aby aj z týchto aspektov bol určený styk úspešne realizovateľný. Obmedzenie styku otca s maloletým dieťaťom predchádzajúcim rozsudkom o úprave styku bolo dočasným riešením za účelom vytvorenia a prehlbovania citovej väzby dieťaťa k otcovi a vytvorením podmienok pre styk dieťaťa s rodičom v štandardnom rozsahu, ktorému zodpovedá polovica voľného času dieťaťa, a to aj bez ďalšieho obmedzenia, ktorým bola prítomnosť matky pri stretávaní. To znamená, že v konaní pred súdom majú byť prijaté opatrenia vždy v najlepšom záujme dieťaťa (článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa). To sa týka i rozhodovania o úprave styku dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti. Pokiaľ ide o otázku, čo je najlepším záujmom dieťaťa, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade v rovnakej miere zabezpečovať starostlivosť o dieťa a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a pokiaľ je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, tak by dieťaťu malo byť umožnené stretávať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie je spravidla vždy „v najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou iného dostatočne silného legitímneho záujmu a konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v konaní preukázané. Súd prvej inštancie pristúpil k zmene úpravy styku otca s mal. dieťaťom počas víkendu, kedy je otec oprávnený sa s dieťaťom každý týždeň v stredu od 16:00 do 18:00 hod. a každý párny týždeň od soboty od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod., to znamená, že otec má upravený styk víkendový styk aj s jedným prespaním raz za 14 dní, ktorý sa bude realizovať v domácnosti jeho rodičov, pričom títo aj doposiaľ pomáhali so starostlivosťou o maloletú, čo potvrdila aj matka. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že maloletá má k otcovi ako aj starým rodičom vybudovaný blízky vzťah a ich domáce prostredie je jej blízke. Odvolací súd neakceptuje výhradu matky o odmietaní dieťaťa prespávať u otca (pretože si žiada jej prítomnosť aj v noci) a v tejto súvislosti poukazuje na to, že matka, ktorá má v osobnej starostlivosti mal. dcéru, má prvoradú zodpovednosť za prípravu mal. V. na stretávanie sa s otcom aj po psychickej stránke. Zdôrazňuje, že maloletá bude mimo domova so svojim rodičom, ku ktorému si má vypestovať, resp. má dôveru, a preto by mala zvládnuť pobyt v noci mimo domova raz za 14 dní aj bez prítomnosti matky. Dodáva, že pre dieťa a jeho budúcnosť má veľký význam práve obdobie rastu a je potrebné, aby sa do jeho výchovy zapojili obaja rodičia tak, aby dieťa mohlo čo najviac ťažiť zo znalostí, skúseností, výchovných a pedagogických schopností oboch rodičov a nielen jedného z nich. Okrem toho možnosť širšieho zapojenia rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, do výchovy dieťaťa v období rastu má význam i pre prehĺbenie vzájomných väzieb medzi nimi a taktiež vedie tohto rodiča k zodpovednosti za budúcnosť dieťaťa. V danom prípade teda nejde len o právo oboch rodičov podieľať sa na výchove svojho dieťaťa, ale aj o sledovanie jeho „najlepšieho záujmu“, keď styk otca s mal. dieťaťom nielen v priebehu týždňa, ale i víkendu bude pre dieťa prínosom a obohatením. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v rozpore so záujmom dieťaťa, pričom súd vychádzal z premisy, že sú to práve primárne rodičia, ktorí rozhodujú o osude svojho dieťaťa.

14. Hoci matka viackrát v rámci konania ako i odvolacieho konania uviedla, že má obavy o maloletú z dôvodu otcovho nadmerného požívania alkoholu, (otec tieto skutočnosti dôrazne popiera), žiadne z týchto skutočností neboli v prebiehajúcom konaní potvrdené, resp. ani matkou preukázané a odvolací sú zdôrazňuje, že v starostlivosti otca o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky ani šetrením kolízneho opatrovníka, ktorý zastupuje maloletú a chráni jej práva a právom chránené záujmy v predmetnom konaní, preto jeho vyjadrenia odvolací súd náležite zohľadnil. V odvolaní matky neboli uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnila vhodnosť zmeny úpravy styku, pričom jej argumentácia je protichodná, keď na jednej strane tvrdí, že styk s maloletou otcovi umožňuje (aj nad rámec súdneho rozhodnutia) a na strane druhej argumentuje jeho nedostatočnými výchovnými zručnosťami.

15. Odvolací súd poznamenáva, že znalecký posudok je možné hodnotiť ako jeden z dôkazných prostriedkov a pokiaľ matka namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu vecí, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky

skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci a je výlučne vecou konajúceho súdu, či vykoná dôkazy označené účastníkmi konania za predpokladu, že skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci spoľahlivo zistil inými dôkaznými prostriedkami. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti platí vyšetrovacia zásada, z ktorej vyplýva, že súd je povinný zisťovať skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci z úradnej povinnosti, a to aj bez návrhu účastníkov konania a nie je viazaný návrhmi účastníkov, preto odvolacia námietka matky o nesprávnom postupe konajúceho súdu pri vykonávaní dokazovania je nedôvodná.

16. Zároveň je potrebné pripomenúť, že rozhodnutia súdu o výkone rodičovských práv a povinností sú zásadne zmeniteľné tak, aby úprava korešpondovala s aktuálnymi potrebami mal. dieťaťa. Z uvedeného dôvodu i terajšiu úpravu styku otca s mal. dieťaťom je potrebné vnímať ako úpravu dočasnú, nateraz však poskytuje otcovi (vzhľadom na špecifiká prejednávaného prípadu) dostatočný priestor na to, aby sa mohol podieľať na výchove maloletej a prehlbovať ich vzájomný vzťah tak, aby v budúcnosti bolo možné v najlepšom záujme maloletej upraviť styk na súvisle dlhšiu dobu a bez obmedzenia na domácnosť starých rodičov.

17. Keďže matka v odvolaní neuviedla žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).