Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-393-2015.pdf
PDF · 71.37 KB
Case nature
Subarea
13Er/393/2015
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: MINIHOTOVOSŤ, SE, IČO: 04 355 211, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, práv. zast. Advocate, s. r. o., advokátska kancelária, IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: Q. A., nar.: XX.XX.XXXX, trv. bytom I. XXX, XXX XX T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod Ex 15261/15, o vymoženie pohľadávky vo výške 100,00 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 29,34 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnenému a povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
IV. Oprávnený nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a súdnemu exekútorovi a povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 03.06.2015 bola tomuto súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s návrhom oprávneného spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 04.03.2015. Uznesením č. k. 13Er/393/2015-21 zo dňa 20.04.2016 rozhodol súd o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe odvolania podaného zo strany oprávneného Krajský súd v Prešove rozhodol tak, že uznesením č. k. 13CoE/7/2017-40 zo dňa 08.06.2017 uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 2320.04.2016 potvrdil.
2. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
3. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
4. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
5. Súd vzhľadom na to, že uznesením č. k. 13Er/393/2015-21 zo dňa 20.04.2016 v spojení s potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 13CoE/7/2017-40 zo dňa 08.06.2017 bola žiadosť
súdneho exekútora právoplatne zamietnutá, týmto uznesením súd rozhodol o zastavení exekučného konania.
6. Podľa § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
7. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie.
10. Výzvou zo dňa 08.02.2019 tunajší súd vyzval súdneho exekútora na oznámenie, či si uplatňuje nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov, a to s poukazom na právoplatné zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
11. O trovách exekúcie súd vo vzťahu k súdnemu exekútorovi rozhodol v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku. Súdny exekútor si trovy exekúcie uplatnil vo výške 29,34 eur, pričom súd vyslovil, že mu tieto priznáva v celom rozsahu, a to podľa § 21a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) vo výške 16,60 eur za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a vo výške 7,85 eur v zmysle § 22 vyhlášky za poštovné a elektronické poplatky. K uvedenej odmene a náhrade hotových výdavkov patrí súdnemu exekútorovi aj 20% DPH (4,89 eur). Celková výška trov exekúcie, ku ktorých úhrade súd druhým výrokom tohto uznesenia v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného predstavuje sumu 29,34 eur. Súd uložil oprávnenému povinnosť náhrady trov exekúcie s tým, že oprávnený bol tým subjektom, ktorý návrh na vykonanie exekúcie podal a nakoľko nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, nesie zodpovednosť na zastavení exekučného konania.
12. Tretím výrokom tohto uznesenia rozhodol súd zároveň o trovách účastníkov exekučného konania tak, že ich náhradu nepriznal, pretože oprávnený zastavenie konania zavinil tým, že podal nedôvodný návrh na začatie exekúcie a povinný, hoci by mu nárok na náhradu trov exekučného konania vznikol si trovy neuplatnil pričom súd má za to, že povinnému v priebehu exekučného konania žiadne trovy nevznikli.
13. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.
16. O nároku oprávneného na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol tak, že mu tento nepriznal, nakoľko oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešnou stranou, preto mu ani uvedený nárok nevznikol.
17. Súd taktiež rozhodol o nároku súdneho exekútora a povinného na trovy odvolacieho konania tak, že im nárok nepriznal vzhľadom na to, že si tento nárok neuplatnili, pričom súd mal z doterajšieho priebehu exekučného konania za to, že im žiadne náklady spojené s uplatňovaním a bránením práva nevznikli, navyše boli v odvolacom konaní pasívnou stranou, a preto IV. výrokom tohto uznesenia rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti III. a IV. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.