Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-237-2019.pdf
PDF · 91.27 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/237/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., S. XX, s adresou na doručovanie: J. Q., P. U. W. XXXX/X, proti žalovaným: 1/ Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q., G. XXX/X, 2/ Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, žalovaní v rade 1/ a 2/ zastúpení JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom, so sídlom v P. S., Z. K. XXXX, 3/ B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX D. W., O. O XDP, U., Northen Ireland, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/72/2018-106 zo dňa 13. júna 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/72/2018-106 zo dňa 13. júna 2019 vo výroku II. p o t v r d z u j e .
Žalovaní v rade 1/ až 3/ voči žalobcovi n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie postupom podľa § 145 ods. 1 a § 146 ods. 2 CSP v spojení s § 144 CSP konanie o žalobe žalobcu, doručenej súdu dňa 30.11.2018, ktorou sa domáhal voči žalovaným zrušenia podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu so súp. č. XX, postavenom na parcele č. 2747, zapísanom na LV č. XXXX pre okres P. S., obec a katastrálne územie G. a ich vyporiadania prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu, zaviazania žalobcu zaplatiť náhradu za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ vo výške 2.766,67 Eur, žalovanému 2/ vo výške 4.322,91 Eur a žalovanej 3/ vo výške 1.210,41 Eur a náhrady trov konania, zastavil (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v rade 1/ až 3/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.04.2019 zobral žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a žalovaným vzhľadom k okolnostiam prípadu náhradu trov konania nepriznať. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že vyjadrenie žalovanej 1/ a jej návrh žalobného petitu považoval za zavádzajúce a neakceptovateľné. Znalecký posudok č. 048/2018 znalca Ing. Antona Martvoňa ňou predložený je nepravdivý, značne manipulatívny, vychádzajúci z nesprávnych údajov. Ním predložený znalecký posudok určil cenu predmetnej nehnuteľnosti na sumu 19.073,00 Eur a ako aj ďalšie ohodnotenie realitnou kanceláriou SPIRIT, s.r.o. určuje hodnotu predmetného domu na sumu 14.800,00 Eur. Oba ním predložené posudky ocenili predmetný dom na sumu tri až štyrikrát nižšiu, než posudok predložený žalovanou v rade 1/. Vzhľadom na túto skutočnosť podal aj trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu podľa § 347 a § 344 Trestného zákona. Mal záujem nehnuteľnosť ako dedičstvo uchovať a zrekonštruovať, avšak neprimerané požiadavky žalovaných povedú len k tomu, že
sa nehnuteľnosť v krátkom čase doslova rozpadne, čo je mu ľúto. Žalovanej v rade 1/ nič nebráni, aby ona odkúpila jeho podiel za hodnotu určenú jej znaleckým posudkom.
3. Žalovaní v rade 1/ a 2/ prostredníctvom spoločného právneho zástupcu podaním zo dňa 28. mája 2019 vyjadrili súhlas so späťvzatím žaloby a navrhli konanie zastaviť s tým, že bude im priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Žalovaná v rade 3/ podaním zo dňa 30. mája 2019 taktiež vyjadrila so späťvzatím žaloby súhlas. Zároveň žiadala, aby bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovaným súdne trovy v plnej výške, vrátane poplatku za vyhotovenie znaleckého posudku Ing. Martvoňom.
5. Vzhľadom na uvedený procesný úkon žalobcu, ktorým prejavil vôľu, aby sa v spore ďalej nepokračovalo a meritórne nerozhodovalo, postupujúc podľa § 145 ods. 1 CSP súd toto konanie zastavil, keď so späťvzatím žaloby vyjadrili súhlas všetci žalovaní (§ 146 ods. 2 CSP).
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP a podľa § 256 ods. 1 CSP priznal žalovaným 1/ až 3/ voči žalobcovi nárok na ich plnú náhradu, keďže žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie tohto konania, pričom ním uvádzané dôvody na takomto závere nič nemenia. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.
7. O návrhu žalobcu na vrátenie súdneho poplatku bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
8. Proti tomuto uzneseniu do výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec, nebral zreteľ na okolnosti prípadu a dôvody osobitného zreteľa, a teda o náhrade trov konania rozhodol nesprávne. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a v zmysle § 257 CSP opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania, a to tak, že žalovaným v rade 1/ až 3/ nebude priznaná náhrada trov konania.
9. V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že žalobu zobral späť z racionálnych dôvodov, aby sa strany vyhli dlhodobému súdnemu sporu, kde sa budú značne generovať náklady a trovy bez reálneho výsledku. Žalovaní v konaní predložili celkom zrejme nepravdivý znalecký posudok na sumu trojnásobne vyššiu, než bola určená iným znalcom a štvornásobne vyššiu, než bola určená renomovanou realitnou kanceláriou, a to zrejme v úmysle zmariť súdne konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Dal do pozornosti aj neseriózne konanie, keď si právny zástupca žalovaných duplicitne vyčíslil trovy právneho zastúpenia u žalovaných v rade 1/ a 2/, a to za úkony: prevzatie a príprava a vyjadrenie na súd, pričom podľa jemu dostupných informácií išlo o úmyselné konanie, aby sa maximálne generovali trovy právneho zastúpenia - u obidvoch žalovaných išlo o rovnakú vec a právny zástupca si vyčíslil za de facto ten istý úkon dvakrát trovy, ktoré rozpísal na dvoch žalovaných.
10. Žalovaným v rade 1/ až 3/ bolo odvolanie žalobcu doručené v súlade s ust. § 373 ods. 3 CSP, na ktoré písomne nereagovali. Ďalšie podania neboli súdu v priebehu odvolacieho konania doručené.
11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v napadnutom výroku v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Ďalšou zásadou premietajúcou sa v rozhodovaní súdu o trovách konania, popri zásade úspechu v konaní (§ 255 CSP), je zásada zavinenia na zastavení konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP a z neho vyplývajúcej zásady, že ak niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť, je povinná nahradiť trovy konania protistrane. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje napríklad vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu, ale tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnenú námietku premlčania a podobne. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenú v ust. § 255 ods. 1 CSP. Zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti za zavinenie sú tie, ktoré nastali po začatí konania.
14. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby (porovnaj uznesenie NS SR zo 14.09.2011, sp.zn. 7MCdo/4/2010).
15. Súd prvej inštancie v súdenej veci správne aplikoval na rozhodnutie o trovách konania ust. § 256 ods. 1 CSP, pretože žalovaní svojím správaním v konaní nedali žalobcovi dôvod na späťvzatie žaloby. Predmetom žaloby bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k označenej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o navrhovaný spôsob vyporiadania, nie je súd viazaný podaným návrhom a môže teda rozhodnúť, že zrušené spoluvlastníctvo bude vyporiadané aj iným spôsobom, než je navrhovaný. Ak žalovaný navrhne v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva iný spôsob vyporiadania než žalobca, jedná sa o súčasť jeho procesnej obrany. Dôkazy produkované stranami v konaní (napr. predložené znalecké posudky) následne súd hodnotí postupom podľa § 191 CSP pri rozhodovaní o veci samej.
16. Žalobca tak v základnom konaní, ako aj v odvolacom konaní, dovolával sa aplikácie ust. § 257 CSP vychádzajúc z okolností prípadu a v tomto smere ťažisko jeho argumentácie spočívalo na tvrdení, že žalovaná v rade 1/ predložila v konaní celkom zrejme nepravdivý znalecký posudok, čím de facto zmarila riešenie sporu.
17. Nepriznanie trov konania úspešnej strane je výnimočné, a to za predpokladu existencie dôvodov osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Účelom uvedeného zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (napr. konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy).
19. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú aj prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný subjekt nemôže
uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, prihliada na postoj subjektov v konaní, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnej strane sporu súd náhradu trov konania nepriznal.
20. Na základe vyššie uvedenej skutkovej a právnej argumentácie ani odvolací súd v dôvodoch produkovaných žalobcom v prospech aplikácie ust. § 257 CSP, či už v základnom konaní alebo v podanom odvolaní, nevzhliadol ich osobitosť, pre ktorú by nepriznal úspešnej strane sporu (žalovaným) plnú náhradu trov konania. Postoj žalovaných v konaní pri realizácii ich zákonných procesných práv, s ktorým sa žalobca nestotožnil, rozhodne nie je dôvodom osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP.
21. Nakoľko odvolanie žalobcu nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP).
22. Vo zvyšnej časti (t.j. vo výroku I.) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaným ako úspešnej procesnej strane nepriznal nárok na ich náhradu.
24. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovaným v rade 1/ až 3/ v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak, taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp.zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016.
25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)