Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-194-2018.pdf
PDF · 82.72 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/194/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22, Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom Michalská 9, 811 01, Bratislava, IČO: 30 854 466, proti žalovanému: M. O., G.. XX.X.XXXX, K. L. XXX/X, XXX XX, E. E., právne zastúpenému JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom so sídlom Holubyho 51, 036 01, Martin, IČO: 42 213 185, v konaní o zaplatenie 583,33 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.10.2018 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 583,33 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 19.10.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovaný dňa 19.11.2015 podpísal návrh na uzavretie poistnej zmluvy, ktorý bol žalobcom akceptovaný vydaním poistky č. XXX/XXXXXX-X. Tým bola platne uzavretá poistná zmluva medzi žalobcom a žalovaným. Predmetom poistnej zmluvy je investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 1.12.2015 a žalovaný mal podľa poistnej zmluvy platiť pravidelné mesačné poistné v sume 200 €. Žalovaný hradil poistné len do 30.6.2016, následne nasledujúce poistné už žalovaný neuhradil, čo vyplýva aj z výpisu z účtu k poistnej zmluve. Výzvou zo dňa 8.9.2016 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného a keďže žalovaný v zákonom stanovenej lehote podľa § 801 ods. 2 Obč. zákonníka poistné nezaplatil, poistná zmluva zanikla dňa 18.10.2016. K tomuto dňu však žalovaný dlhuje žalobcovi alikvotnú časť poistného v sume 583,33 €.
3. K žalobe žalobca pripojil výpis z inkasného účtu, oznámenie o zániku poistnej zmluvy, výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, čestné prehlásenie, poistku, poistnú zmluvu, všeobecné poistné podmienky.
4. Súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu však včas žalovaný podal odpor, ktorým namietol svoju vecnú legitimáciu v spore a konštatoval, že poistná zmluva podľa jeho názoru nebola uzavretá platne. Konštatoval totiž, že v čase uzavretia poistnej zmluvy bol maloletý a poistnú zmluvu za neho podpísala jeho matka. On
samotný nikdy neprejavil vôľu takúto poistnú zmluvu uzavrieť napriek tomu, že v čase podpisu ho len pár dní delilo od dosiahnutia plnoletosti. Poisťovňa jeho návrh na uzavretie poistnej zmluvy ani nemala prijať, pretože si riadne nezistila, či má vôbec z čoho platiť poistné. Súčasne namietal nekalý postup vo vzťahu k sebe ako k spotrebiteľovi.
5. K odporu žalovaného podal vyjadrenie žalobca, z ktorého vyplynulo, že na žalobe zotrváva. Žalobca považoval poistnú zmluvu za platne uzavretú, pretože za žalovaného konal v čase uzavretia poistnej zmluvy jeho zákonný zástupca, matka žalovaného, ktorá bola oprávnená ho v zmysle Zákona o rodine, konkrétne § 31 ods. 1 zákona o rodine, zastupovať. Určitú vôľu za maloletého žalovaného v čase uzavretia poistnej zmluvy prejavila matka ako zákonný zástupca. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ust. § 47 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, tak toto ustanovenie v čase uzavretia poistnej zmluvy nebolo ani platné, ani účinné a obdobné ustanovenie vtedy platného zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a to konkrétne ust. § 78, žiadnym spôsobom neupravovalo podmienky prijatia návrhu na uzavretie poistnej zmluvy. Pre posúdenie platnosti poistnej zmluvy je toto ustanovenie irelevantné.
6. Na dané vyjadrenie reagoval žalovaný svojou duplikou z 10.2.2019, kde zotrval na tých istých skutočnostiach, ako v odpore voči platobnému rozkazu a poukázal na skutočnosť, že poisťovňa musela vedieť, že ako neplnoletý poistník aj poistený, nebude schopný plniť si záväzky z poistnej zmluvy 200 € mesačne.
7. Naviac žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Na to reagoval žalobca, ktorý v podaní zaslaným pred pojednávaním nariadeným prvýkrát na deň 22.5.2019, kde zotrval na svojich tvrdeniach a uviedol, že žalobca si mohol prvýkrát uplatniť nárok na dlžné poistné za obdobie od 1.7.2016 do 31.7.2016, dňa 2.7.2016, teda v deň po splatnosti prvej nezaplatenej splátky poistného. Uplynutie premlčacej doby tak mohlo pripadnúť najskôr na deň 1.7.2019. Žalobca podal žalobu na zaplatenie dlžného poistného dňa 25.10.2018, teda v rámci plynutia premlčacej doby.
8. Na pojednávaní súd prečítal listiny pripojené žalobcom do súdneho spisu a vypočul aj matku žalovaného, svedkyňu C. I..
9. Žalobca sa pojednávaní nezúčastňoval, svoju neprítomnosť ospravedlňoval pracovnými povinnosťami a hospodárnosťou konania.
10. Novozvolený právny zástupca žalovaného na poslednom pojednávaní vo veci samej poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na konštantnú judikatúru súdu bola poistná zmluva uzatvorená v mene žalovaného ako poistníka jeho matkou, C. I., neplatná, nakoľko nejde o bežnú vec, v ktorej by mohla matka žalovaného zastupovať a na takýto právny úkon, ktorý zaväzoval žalovaného do budúcnosti pomerne vysokou mesačnou sumou v prospech žalobcu, bolo podľa názoru žalovanej strany potrebné schválenie súdu.
11. Na dôkaz tejto skutočnosti pripojil právny zástupca žalovaného do spisu uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/11/2014 z 27.2.2014 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/480/2016 z 21.3.2018.
12. Z vykonaného dokazovania pre súd nepochybne vyplynulo, že návrh na uzavretie poistnej zmluvy pre investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok za žalovaného ako poistníka a súčasne aj poisteného, podpísala dňa 20.11.2015 jeho matka, C. I.. Táto skutočnosť vyplynula nielen z obsahu poistnej zmluvy, ale aj z jej výpovede, v ktorej ona uviedla, že v danom roku 2015 v mene svojho syna, jednak ako jeho zákonný zástupca a na druhej strane ako finančný agent poisťovne, spísala sporný návrh na uzavretie poistnej zmluvy. Z tohto návrhu vyplynula pre žalovaného, v tom čase maloletého, povinnosť platiť minimálne mesačné poistné v sume 200 €, pričom v zmluve bol dohodnutý začiatok poistenia od 1.12.2015. Z výpovede matky žalovaného vyplynulo, že až kým sa nezmenili jej finančné pomery, poistné za syna platila ona a to aj po dosiahnutí jeho plnoletosti. Neskôr sa dostala do finančných problémov a poistné platiť prestala. Z poistky čísla uvedeného v žalobe pre súd vyplynulo, že návrh na uzavretie poistnej zmluvy poisťovňa vydaním poistky akceptovala.
13. Bez ohľadu na skutočnosť, do akej doby bolo platené poistné podľa tejto zmluvy, súd dospel po vykonanom dokazovaní vzhľadom na argumentáciu žalovanej strany k presvedčeniu, že z danej poistnej
zmluvy nemohli pre žalovaného vzniknúť platne žiadne práva, ani povinnosti, teda najmä povinnosť platiť poistné, a to vzhľadom na skutočnosť, že poistná zmluva podľa presvedčenia súdu nebola uzavretá platne. Je nepochybné, že žalovaný v čase uzavretia poistnej zmluvy bol maloletý. Ako maloletý mal obmedzenú spôsobilosť na právne úkony v zmysle ust. § 8 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
14. Podľa § 9 Obč. zákonníka maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
15. V tomto prípade ale nešlo o priamy úkon maloletého žalovaného, ale o právny úklon, ktorý v mene žalovaného ako poistníka, v tom čase neplnoletého, urobila jeho matka ako jeho zákonný zástupca.
16. Podľa § 26 Obč. zákonníka pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.
17. Podľa § 27 ods. 1 Obč. zákonníka kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.
18. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
19. Ustanovenie § 32 Zákona o rodine upravuje správu majetku maloletého dieťaťa. V tomto prípade však platí aj generálne ustanovenie § 28 Obč. zákonníka, podľa ktorého ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
20. V tomto prípade je súd presvedčený, že v prípade podpísania poistnej zmluvy v mene maloletého žalovaného, ktorá pre neho zakladala záväzok platiť pomerne vysoké mesačné poistné 200 € mesačne už v čase jeho maloletosti a aj po dosiahnutí plnoletosti až do prípadného regulérneho zrušenia poistnej zmluvy, šlo práve o taký právny úkon, ktorý podľa presvedčenia súdu vyžadoval schválenie súdu. Je zrejmé, že v tom čase maloletý (a v konaní nebol produkovaný dôkaz, ktorý by takýto záver vyvrátil), nemal vlastné finančné prostriedky, bol finančne odkázaný na svoju matku C. I. a teda nemohol z vlastných prostriedkov poistné uhrádzať. Aj po dosiahnutí plnoletosti je otázne, či by žalovaný zo svojho príjmu, ktorý by dosahoval, bol schopný takýto pomerne vysoký finančný záväzok plniť. Naviac podľa návrhu poistnej zmluvy poistná doba pre investičné životné poistenie predstavovala 53 poistných rokov, teda poistná zmluva bola uzatváraná na desiatky rokov a v tomto kontexte predstavovala pre žalovaného dlhodobú a vysokú finančnú záťaž. Z tohto pohľadu nie je možné posúdiť uzavretie poistnej zmluvy v mene žalovaného jeho matkou, teda zmluvu, z ktorej finančné povinnosti vznikali priamo už maloletému žalovanému, za bežnú vec, ktorá by nevyžadovala schválenie súdu. A keďže nebol produkovaný dôkaz, že tento úkon maloletého urobený v jeho mene jeho matkou schválil súd, súd považoval tento právny úkon za uzavretý v rozpore s ust. § 28 Obč. zákonníka a preto z pohľadu § 39 Obč. zákonníka za neplatný. Z neplatného právneho úkonu pre žalovaného nemohla vzniknúť povinnosť platiť poistné a preto bola žaloba žalobcu nedôvodná. Súd ju zamietol a úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.