Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/18/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, A., zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa matky E. F. B. G., narodenej XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom H. XXX/X, I., zastúpenej JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou, so sídlom Františkánska 5, Trnava, a otca J. J. B., narodeného XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom H. XXX/ X, I., zastúpeného Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava- mestská časť Nové Mesto, v konaní o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -17 zo dňa 16.11.2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 10.11.2023 (I. výrok) a ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletého dieťaťa v tomto konaní (II. výrok).

2. Rozhodol tak o návrhu otca, ktorým sa domáhal dočasného zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, alternatívne zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, na čas do rozhodnutia vo veci samej.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. , , , (ďalej len „“), ust. , (ďalej len „“) a o rodine (ďalej len „“).

4. V konaní mal súd prvej inštancie za osvedčené, že na Okresnom súde Trnava sa vedie konanie pod sp. zn. o návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. V konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. sa vedie konanie o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva.

5. Vecne súd argumentoval tým, že návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia je nedôvodný a je potrebné ho zamietnuť, keď z ním podaného návrhu vo veci samej a zároveň návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nemal osvedčenú dôvodnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Z doložených dôkazov vôbec nevyplýva otcom tvrdený nezáujem matky sa dohodnúť na rozumnom riešení situácie, práve naopak, z komunikácie matky s otcom tak na zvukových záznamoch ako aj čitateľnej komunikácie

cez aplikáciu vyplýva záujem matky komunikovať s otcom nadštandardným spôsobom, kedy matka umožňuje otcovi stretávať sa so synom cez víkendy a dokonca v čase plánovaného čerpania dovolenky otcom matka súhlasí s tým, aby sa otec stretával so synom aj v týždni a bral syna na rehabilitácie a trávil s ním čas po škole. Z návrhov oboch rodičov je nesporné, že maloletý A. nie je zdravým dieťaťom. Matka v návrhu na rozvod manželstva uvádza, že ak maloletý nie je práve chorý, trávi s otcom každý víkend. Z takto uvádzaných skutkových tvrdení rodičov v častiach, ktoré popri sebe obstoja, a sú teda nesporné, v žiadnom prípade nevyplýva potreba neodkladnej úpravy pomerov, otec sa stretáva so synom bez obmedzení v rozsahu, ktorý nie je štandardným ani pri fyzicky a duševne zdravých deťoch, zatiaľ čo maloletý A. je, podľa neosvedčeného tvrdenia otca, avšak nesporného tvrdenia aj z návrhu matky, dieťa s najťažšou formou detskej mozgovej obrny. Súd tak nemal osvedčenú otcom tvrdenú údajnú neochotu matky dohodnúť sa na akýchkoľvek kompromisoch v starostlivosti o dieťa, ani tvrdenie o údajnom nepripúšťaní akejkoľvek diskusie, o údajnom autoritatívnom správaní sa matky, bez zohľadnenia najlepšieho záujmu dieťaťa alebo zohľadnenia názoru otca, či s údajným núteným presadzovaním si názoru matky. Taktiež k tvrdenej potrebe stabilizácie pomerov dieťaťa, nastolenia predvídateľného a jasného režimu mal súd z otcom doložených dôkazov za to, že tento stav už nastal, otec má možnosť tráviť so synom víkendy a matka otcovi vychádza v ústrety aj počas týždňa, čím však, na žiadosť otca, dochádza k nepredvídateľnému režimu dieťaťa, s kým trávi určený čas po škole.

6. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že z návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva vyplýva, že tu nie je akákoľvek pochybnosť o tom, že manželský vzťah rodičov bol dlhodobo nefunkčný, neplnil žiadnu z funkcií manželstva, manželia sa citovo odcudzili a ako vyplýva nesporne z oboch návrhov, na konci augusta 2023 sa matka odsťahovala so synom zo spoločnej domácnosti, konkrétne z rodinného domu v I. do bytu v A., t. j. do niekoľko kilometrov vzdialeného mesta od obce, a to do bytu, ktorý matke poskytla kamarátka, podľa tvrdenia matky, len za úhradu nákladov spojených s užívaním bytu. Argumentácia otca o bezbariérovosti rodinného domu, v ktorom maloleté dieťa žilo posledných cca päť rokov svojho života (dieťa má 11 rokov, podľa nesporného tvrdenia oboch rodičov žili všetci, t. j. rodičia a maloleté dieťa šesť rokov svojho života v jednej domácnosti so starými rodičmi maloletého dieťaťa) pre podporu ním navrhovaného dočasného výkonu jeho výlučnej osobnej starostlivosti o dieťa s poukazovaním na tieto materiálne podmienky pôvodnej spoločnej domácnosti rodiny, ako aj bezprostrednej blízkosti domácnosti starých rodičov zo strany otca, nie sú okolnosťami, ktoré by mali akýkoľvek potenciálne významný dosah na rozhodovanie súdu pri určovaní formy starostlivosti o dieťa, tak vo veci samej, ako aj v rozhodnutí o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pokiaľ otcovi naozaj záležalo na tom, aby jeho dieťa žilo v bezbariérovej domácnosti, ktorú otec vystaval, mal podľa názoru súdu - vyplýva tak opäť z nesporných tvrdení oboch rodičov o tom, že rozpadu manželstva predchádzalo dlhšie časové obdobie až roky, kedy sa pravidelne hádali - dostatočný časový priestor na to, aby si upravil svoje bytové pomery tak, aby matka nedospela k záveru o nutnosti odsťahovať sa so zdravotne ťažko postihnutým dieťaťom zo spoločnej domácnosti. Tvrdenia otca o vrúcnom vzťahu dieťaťa k starým rodičom z jeho strany a k sestre otca, tiež nemajú akúkoľvek relevanciu pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, či po rozvode, rozsudkom, či uznesením o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, keď z návrhov oboch rodičov sa obaja rodičia nesporne javia ako plne spôsobilí vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. Ďalšie tvrdenia otca o údajných prvých problémoch dieťaťa po opustení spoločnej domácnosti s matkou, o údajných nadmerných pravidlách matky voči dieťaťu, o údajnom označení otca v telefóne matky, o výhražných sms správach, nemal súd za osvedčené.

7. O nároku a výške náhrady trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

8. Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním otec dôvodiac naplnením odvolacích dôvodov podľa ust. a v spojení s uts. . Mal za to, že súd prvej inštancie prijatím uznesenia vydal nesprávne rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnych skutkových zisteniach. Uznesenie považoval za predčasné, arbitrárne a také, ktoré je v zjavnom rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, priam poškodzujúce jeho záujem a optimálny psychický vývoj. V opise skutkového stavu veci sa v celom rozsahu odvolával na svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 10.11.2023. Domnieval sa, že súd vychádzal z nesprávnych právnych záverov, keď považoval za nevyhnuté pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie naliehavosti a potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Podľa , ako

aj , potvrdeného aj ustálenou rozhodovacou praxou súdov je v konaniach starostlivosti o maloleté deti rozhodujúci záujem maloletých detí a tento je prvotným kritériom pre posúdenie návrhov rodičov, a to aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako tomu bolo v tomto prípade. Dodal, že súd má povinnosť nariadiť neodkladné opatrenie, ak to je v záujme maloletého dieťaťa, čo môže byť aj situácia odlišná od situácie, v ktorej je nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutné a je tu potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov konania. Preto súd prvej inštancie nesprávne posúdil naplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade, keď neskúmal výhradne záujem maloletého dieťaťa, ale považoval za potrebné, aby boli osvedčené také skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Uviedol, že pociťuje krivdu zo strany rozhodnutia súdu. Vo svojom návrhu poukázal na zhoršenie stavu maloletého dieťaťa na začiatku školského roka, ktoré trvá do dnešných dní, pričom táto skutočnosť bola označená za ničím (čitateľným) neosvedčenú. Tvrdil, že matka neprejavuje žiadnu ochotu sa na starostlivosti o maloleté dieťa dohodnúť, a to ani za účasti tretej strany – psychológa, mediátora či advokáta, ale direktívnym spôsobom mu určuje kedy sa môže a kedy sa nemôže s maloletým dieťaťom stretnúť. Zároveň matka pri tomto rozhodovaní neberie žiaden ohľad na jeho pracovný čas, ani na jeho názory. Otec počas týždňa pracuje a matka mu dovoľuje mať maloleté dieťa pri sebe prevažne len cez víkendy, a to len z toho dôvodu, že matka chce mať svoje víkendy voľné (podľa slov matky). Dodal, že s maloletým dieťaťom trávi čas veľmi rád, rád by s ním trávil aj viac času počas pracovného týždňa, nakoľko v súčasnosti prebiehajú ich stretnutia prevažne len cez víkendy, a to v čase, keď si taktiež potrebuje oddýchnuť od svojho zamestnania. Je pre neho náročné starať sa o ťažko zdravotne postihnuté dieťa každý jeden víkend po tom, čo odpracoval celý týždeň. Mal za to, že je potrebné nastaviť jasné pravidlá v starostlivosti o maloleté dieťa, a to najmä z dôvodu, aby bola starostlivosť o maloleté dieťa prerozdelená spravodlivo, a aby sa bral do úvahy aj jeho názor a stretávanie neprebiehalo len na základe svojvoľného zmýšľania matky. Matka mu neumožňuje byť s maloletým dieťaťom nepretržite aspoň týždeň, a to aj napriek jeho prosbám. To isté platí aj počas prázdnin maloletého dieťaťa. Aj napriek ústnej dohode medzi rodičmi, že maloleté dieťa bude môcť u otca stráviť celý prázdninový týždeň, bola táto dohoda zo strany matky porušená. Správy, cez ktoré s ním matka komunikuje, sú vždy písané účelovo a veľmi manipulatívne. Poukázal na to, že v súčasnosti je jeho čas s maloletým dieťaťom podriadený subjektívnemu rozhodovaniu matky, ktorá nekoná vždy v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a nerešpektuje v tejto veci jeho želania, prosby a jeho psychický stav. Tvrdil, že podľa jeho informácií sa maloleté dieťa túži vrátiť domov naspäť do svojho domu a byť so svojím otcom súvisle dlhší čas ako len cez víkend. Návrh na striedavú osobnú starostlivosť odôvodnil tým, že starostlivosť o ťažko choré maloleté dieťa je pre jedného rodiča náročná a rokmi sa bude len znásobovať, pričom rodičia by mali mať záťaž rovnomerne rozdelenú tak, aby mali aj čas na regeneráciu, vzhľadom na to, že starostlivosť o maloleté dieťa bude trvať do konca života. Maloletý A. rastie, jeho hmotnosť sa zvyšuje a manipulácia s ním začína byť náročná aj pre muža, nie ešte pre ženu s nízkou hmotnosťou ako má matka. Už v čase spoločného života najmä v posledných dvoch rokoch vykonával manipuláciu s maloletým A. hlavne otec, a to pri kúpaní, toalete a prenášaní, nakoľko pre matku to bolo fyzicky náročné. Otec prihliadal aj na tento aspekt starostlivosti o maloleté dieťa pri podávaní svojho návrhu. Preto jeho návrh nie je motivovaný osobným bojom, ale najlepším záujmom pre maloletého A.. Ďalej uviedol, že maloletý A. trávi každý víkend doma v I.. Pobyt je vždy sprevádzaný hysterickým plačom, úzkosťami a obviňovaním matky zo situácie, v ktorej je maloleté dieťa rukojemníkom, a ktorá mu nevyhovuje. Keď príde maloletý A. na víkend domov, cíti sa byť pod veľkým tlakom, aby stihol všetko, čo si naplánoval. Dostáva sa potom do psychického vypätia, ktoré následne filtruje plačom. Tvrdil, že sám maloletý A. neustále spomína, že sa chce domov do I. vrátiť a nechce sa vrátiť do bytu matky, má strach, že keď sa niečo stane, nemá si ako zavolať pomoc, nakoľko je matka úplne sama. Poznamenal, že od odchodu matky zo spoločnej domácnosti matka odmieta dieťaťu dávať ním zakúpené smart hodinky. Ak by sa ocitli v situácii, v ktorej potrebujú pomoc, alebo ak by sa len chcel s otcom rozprávať, nemá ako. Poprel tvrdenia matky o tom, že si maloletý A. zvykol. Byt je údajne malý a matka sa veľmi trápi aj pri bežných činnostiach ako je veľká/malá potreba maloletého dieťaťa a hlavne kúpanie, kde malý priestor v kúpeľni nedovoľuje bezpečnú manipuláciu s maloletým A., ktorý váži 25 kg. Hrozí veľké riziko zranenia nakoľko manipulácia je prevádzaná matkou, ktorej hmotnosť je len približne 50 kg. Odchod z domáceho prostredia je po každom víkende sprevádzaný u maloletého dieťaťa poklesom nálady, smútkom a neochotou vrátiť sa do bytu na ulici B. F. K. XX. Domnieval sa, že keď príde maloletý A. z víkendu k matke, tak jej danú situáciu vyčíta, pretože matka opakovane jemu a jeho rodine následne posiela výhražné maily a sms správy (aj v nočných hodinách), v ktorých sa vyhráža, že zamedzí stretávaniu s maloletým dieťaťom otcovi a jeho rodine, ak budú

maloletého A. ovplyvňovať. Pritom ide o názor a pohľad maloletého A. na danú situáciu neovplyvnený otcom a jeho rodinou. Po ukončení spolupráce s matkinou psychologičkou našiel otec psychológa a špeciálneho pedagóga v jednej osobe, ktorý mu pomáha zvládnuť toto obdobie a zároveň ho učí rôzne techniky, cvičenia a hry na odbúranie stresu a úzkosti, aby bol otec schopný uľaviť maloletému A. od psychickej záťaže, ktorá mu je vzniknutou situáciou spôsobená. Navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté uznesenie tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti otca, alternatívne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch, a to až do rozhodnutia vo veci samej.

9. K odvolaniu otca sa vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Dňa 14.12.2023 sa skontaktoval s matkou z dôvodu preverenia aktuálnej rodinnej situácie. Matka uviedla, že nesúhlasí so zverením dieťaťa do otcovej osobnej starostlivosti, ani so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Podaným návrhom na rozvod manželstva žiada upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že dieťa bude zverené do jej osobnej starostlivosti, a to vzhľadom na závažné zdravotné postihnutie dieťaťa, ktorým je najťažšia forma detskej mozgovej obrny, čo vylučuje striedavú osobnú starostlivosť. Matka je poberateľkou príspevku na opatrovanie v sume 729,- Eur, vrátane rodinných prídavkov na dieťa. O maloleté dieťa sa starala od jeho narodenia prioritne ona a nevidí dôvod, pre ktorý by sa to malo zmeniť. Starostlivosť o dieťa zvláda bez pomoci. Maloleté dieťa navštevuje 2. ročník Spojenej školy, K. XX, A. a v školskom zariadení je denne do 14:00 hod. a následne s matkou odchádza na terapie. Ak sa terapia zruší, cvičí s dieťaťom doma. Informovala, že otec denne pracuje od 7:00 hod. do 15:00 hod. v K. a musí dochádzať z práce a do práce, preto si nevie predstaviť, ako chce zabezpečiť starostlivosť o syna. Potvrdila, že maloleté dieťa má svojho otca rado, a preto mu umožňuje kontakt čo najviac, ako je to možné. Aktuálne je to každý víkend a ak by otec požiadal, tak mu ho umožní aj počas týždňa. Dodala, že by bola rada, ak by sa s otcom dohodli na inej alternatíve, pretože by rada trávila víkendy so synom aj ona. Procesný opatrovník uviedol, že podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, čo i len dočasne, aby neboli ohrozené ich práva. Plne sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

10. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že v celom rozsahu súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, a preto ho navrhuje potvrdiť. Poukázala na to, že neodkladné opatrenie má zabezpečiť bezodkladnú úpravu pomerov, je ním možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, avšak v danom prípade žiadny relevantný dôvod na okamžitý zásah súdu nebol, o maloletého A. je zabezpečená riadna osobná starostlivosť matkou, ktorá je zároveň jeho opatrovateľkou a otec má vytvorený dostatočný priestor na stretávanie sa so synom, ktorý počas víkendov plne využíva (spolu so starými rodičmi z jeho strany), a počas pracovného týždňa tento priestor otec využíva podľa svojho uváženia (sprvu chodieval syna osobne navštevovať, neskôr zostal so synom počas týždňa v telefonickom kontakte). Otec síce v odvolaní argumentuje, že súd v rozhodnutí nezohľadnil najlepší záujem maloletého dieťaťa, toto svoje tvrdenie však nijako nepreukázal a bola toho názoru, že súd pri rozhodovaní, samozrejme, na najlepší záujem maloletého dieťaťa prihliadol. Uviedla, že prvé známky odcudzenia v manželstve rodičov boli prítomné už počas spoločného bývania s rodičmi otca, ktorí neúmernou aktivitou (,,pomocou“) prebrali zodpovednosť za syna na seba, trávili s maloletým A. voľný čas, vozili ho spočiatku (kým matka nešoférovala) spolu s matkou na terapie, starali sa o domácnosť a pod.. Otec po návrate z práce nebol tým pádom nútený angažovať sa v bežných činnostiach okolo starostlivosti o dieťa, ani o domácnosť, pretože to vždy vykonal niekto iný (stará mama, starý otec, sestra otca). Podľa slov otca, k bodu zlomu (kedy začal paralelný vzťah s kolegyňou v trvaní 2,5 roka) došlo po nasťahovaní sa do spoločného domu s matkou, a teda pred 6 rokmi, pričom nešlo o tzv. mimomanželskú známosť, ale o regulérny vzťah s kolegyňou v trvaní od roku 2018, s ktorou trávili spoločný čas v práci, v kancelárii, na nákupoch, na parkovisku v práci, na chatách, oslavách a podujatiach organizovaných zamestnávateľom otca. Tento vzťah plynulo prešiel do ďalšieho vzťahu s ďalšou kolegyňou od roku 2020, v trvaní takmer jedného roka. Dokonca došlo k súbehu týchto dvoch vzťahov, t.j. k vzájomnému podvádzaniu milenky s predošlou milenkou. V pracovnom prostredí má otec povesť ,,lepkavého“, t. j. takého muža, na ktorého si ženy majú „dať pozor“. Rovnako ani tento vzťah (nie známosť) neukončil otec dobrovoľne a už vôbec nie z dôvodu ,,záchrany manželstva“. Počas 4 rokov, kedy otec viedol „paralelný život“, čo sa vzťahov so ženami týka, ani raz nevyzval matku na úpravu pomerov vzťahu v domácom prostredí, v otvorenej komunikácii a už vôbec nie pod dohľadom odborníkov v párovej terapii. V máji 2021, keď matka odhalila druhý paralelný vzťah, otec matke otvorene

klamal o povahe vzťahu a rovnako aj o povahe osoby, s ktorou paralelný vzťah zdieľal. Po odhalení ich vzťahu sa táto osoba – milenka - rozhodla vzťah ukončiť. Otec o to nemal ani najmenší záujem a od mája do októbra 2021 pravidelne túto osobu kontaktoval s prosbami o návrat. Zatiaľ čo doma predstieral záujem a tvrdil, že ,,zachraňuje vzťah“. Dňa 14.10.2021 napísala milenka matke správu (priložila ju ako dôkaz), kde ju upozornila, že ho musela ona vymazať zo všetkých aplikácii, aby ju už nemal možnosť nijako kontaktovať. Za toto obdobie a ani v období bezprostredne potom nenastala zo strany otca žiadna úprimná snaha o zachovanie manželstva, rodiny a zázemia maloletého A., ba práve naopak. Prostredie, osud a budúcnosť maloletého A. nebola zo strany otca nijako zvážená, ani prehodnotená, vzhľadom na neustále tendencie k neverám a vzťahom s inými ženami. Po odchode matky zo spoločnej domácnosti (30.08.2023) už po mesiaci opäť kontaktoval bývalú milenku (konkrétne dňa 01.10.2023) s výslovnou žiadosťou a prosbou, aby prehodnotila svoj postoj a aj napriek ,,odporu“ voči nemu sa s ním znovu stretla. Tieto správy boli preposlané matke (priložila ich v prílohe). Dodala, že sa rozhodla tento emočný tlak riešiť od 30.07.2021 pomocou psychoterapeutky. Sedenia pod odborným vedením vyústili k potrebe párovej terapie, ktorú iniciovala matka a na jej podnet sa prvé sedenie v párovej terapii uskutočnilo dňa 26. 11. 2021. Po troch sedeniach v párovej terapii matka usúdila, vzhľadom na fakt, že otec neustále odmietal prevziať zodpovednosť za stav, v akom sa manželstvo nachádza, aj na seba - a obviňoval zo všetkého matku - za neprogresívny. Tvrdila, že neustále prosila otca, aby si začal riešiť svoje únikové tendencie, neschopnosť otvorene komunikovať svoje potreby, nálady a problémy, tendencie k patologickému klamstvu, tendencie k manipulácii, agresivite a popieraniu, k neustálym vulgarizmom na adresu matky, a to aj v prípade prítomnosti maloletého dieťaťa, v samostatnej terapii, čo však otec vytrvalo odmietal. Hádky boli vždy obojstranné a výrazne emočne vyčerpávajúce. Tendencie k agresivite otca boli zjavné v konfliktoch, kedy uplatňoval svoju fyzickú prevahu voči matke (otec má cca 100 kg, 190 cm, matka má len 52 kg a 173 cm), a to rozhadzovaním vecí v domácnosti, hádzaním vecí po matke, ktoré jej neraz spôsobili modriny, násilným tlačením matky k stene, k podložke a pod.. Poprela vyjadrenie otca o „nadmerných pravidlách“ z jej strany, keďže nebolo ničím podložené ani preukázané. Matka ako zákonný zástupca a zároveň opatrovník nesie zodpovednosť za maloletého A. a robí aj tzv. nepopulárne rozhodnutia, vždy však v prospech dieťaťa a jeho ďalšieho napredovania, s ktorými ono samé nemusí v daný moment súhlasiť, hoci sú vždy vykonané v jeho prospech a s ohľadom na zachovanie fyzického a psychického zdravia. Na rozdiel od otca a starých rodičov, ktorí výrazne sledujú a napĺňajú len túžby a prosby maloletého A. s cieľom, aby predišli konfliktom a vzniku hysterického a dlhotrvajúceho plaču, s ktorým si nevedia poradiť, je samozrejme jednoduchšie dieťaťu vo všetkom vyhovieť. Absencia hraníc počas trávenia času so starými rodičmi a otcom bola diskutovaná aj na sedení so školskou psychologičkou, pani K., v máji a júni 2023, kedy na margo vyjadrenia starého otca, že ,,A. je inteligentný a vie si sám určiť mieru“ mu pani psychologička prízvukovala, že dospelý je tam na to, aby konal v prospech dieťaťa a určoval hranice, a to aj za cenu odporu. Zároveň im na názornom príklade ukázala, ako odpor prebieha, aké má fázy a ako dochádza postupne k jeho odzneniu. Počas spoločného bývania boli záchvaty hnevu a kriku prítomné veľmi často, vždy pri nesúhlase s A. „plánom“. Tento stav v I. pretrváva podľa tvrdení otca do dnešného dňa. Maloleté dieťa počas pobytu s matkou v samostatnej domácnosti počas pracovného týždňa, za obdobie 12 týždňov, malo takýto záchvat vzdoru len raz. Na margo vytvárania tzv. podvedomého stresu ,,nadmernými pravidlami“, ako tvrdí otec, uviedla fakt, že rozpor, ktorý vznikal neakceptovaním jej zákazu z relevantného dôvodu, dostával maloleté dieťa do situácie medzi tzv. dvoma mlynskými kameňmi, keď doma malo nejakú aktivitu zakázanú, lebo mu spôsobovala mentálne preťaženie a únavu (napr. sledovanie určitých typov detských programov) a u starých rodičov počúvalo vyjadrenia v zmysle: „tu sme my doma, tu si určíme pravidlá sami“ a ňou zakázané aktivity mu povolili. Tento postoj v maloletom dieťati vyvolával stres, že mama odhalí pravdu a príde na to, že porušili stanovené pravidlo. Dodala, že o určení, kde a s kým bude maloleté dieťa, rozhoduje ona v nadväznosti na jeho denný režim a jeho potreby. Terapie, ktoré absolvuje, sú fixné a je nutné podriadiť jeho potrebám čas matky ako opatrovateľky. Rovnako je nutné sa prispôsobiť potrebám jeho zdravotného stavu. Keďže od narodenia rozhoduje o maloletou dieťati matka (rozhodovanie pre vhodnú liečbu, vhodné terapie, vhodné zdravotnícke zásahy u maloletého a pod.), pri nulovej ochote prevziať čo len čiastočne rozhodovaciu právomoc zo strany otca, a to napriek apelu na párovej terapii, nevidí matka žiadny dôkaz či indíciu, že by sa tento postoj otca zmenil. Naopak, postoj otca v týchto záležitostiach zostal nemenný aj po nedobrovoľnom odchode matky s maloletým dieťaťom zo spoločnej domácnosti. Poznamenala, že otcovi je v maximálnej možnej miere vychádzané v ústrety v komunikácii a v trávení času so synom. V súčasnosti trávi otec s maloletým dieťaťom každý víkend. Otec strávil so synom aj Štedrý deň a trávil s ním aj druhý týždeň počas zimných prázdnin. V týždni je na základe ochoty otca vykonaný jeden telefonát denne, bez osobnej návštevy. K ukončeniu osobných návštev v týždni došlo dobrovoľným rozhodnutím otca po takmer 6 týždňoch a kontakt ostal

vo forme videohovoru alebo telefonátu, väčšinou na podnet maloletého dieťaťa. Tento stav trvá už 6 týždňov a je vyhovujúci nielen pre dieťa, ale aj oboch rodičov. Poprela, že by nebola prístupná dohode za účasti mediátora, psychológa alebo právneho zastúpenia. Na naliehanie otca súhlasila so stretnutím v septembri 2023, ktorý niekoľko týždňov nebol schopný povedať konkrétne body, ktoré chcel na tomto stretnutí prebrať. Na tomto jedinom stretnutí napokon vykonal nezákonnú nahrávku, o ktorej ona nebola informovaná, a použil ju ako dôkaz pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z toho dôvodu vyplýva matke dôvodná obava na nezákonné zaobchádzanie s jej ústnym prejavom pri osobných stretnutiach a uprednostňuje radšej písomnú, prípadne krátku telefonickú komunikáciu. Matka je prístupná dohode, ale dohode v zmysle, že budú vzaté do úvahy aj jej postoje, nielen postoje otca, a zároveň pri nesúhlase s návrhom otca nebudú použité na jej adresu vyhrážky a osočovania. Poukázala na to, že do dňa podania vyjadrenia k návrhu otca neprišiel zo strany otca žiadny konkrétny návrh vrátane konkrétneho termínu a konkrétneho obsahu stretnutia za účasti tretích strán (mediátor, psychológ, právnik, sociálny pracovník a pod.). Matka prevzala iniciatívu a rieši termín na spoločné sedenie s otcom za prítomnosti psychologičky na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave. Rovnako bude možné vykonať dohodu na informatívnom stretnutí rodičov v rámci tzv. Cochemského modelu, ktorého sa rodičia zúčastnia, nakoľko ich rozvodový spis bol posunutý koordinátorke za účelom postupu podľa tzv. Cochemského modelu. Ďalej uviedla, že zhoršený zdravotný stav maloletého A. riešila počas celého školského roka 2022/2023 s odborníkmi (pediater, neurológ, gastroentrológ, fyzioterapeut, oftalmológ, školská psychologička), pričom otec sa na riešení problému, okrem absolvovania vyšetrení iniciovaných a dohodnutých matkou, nijako nepodieľal. Problémy so zvracaním ustali po odchode zo spoločnej domácnosti, t.j. od 30.08.2023 a do dňa podania návrhu otca v tomto konaní sa objavovali len sporadicky, väčšinou pri mentálnom preťažení maloletého dieťaťa alebo pri hlade, nakoľko má dieťa v období rastu výrazný apetít a pocit hladu ho núti na zvracanie. V školskom roku 2023/2024 prišlo k zmene aj v školskom prostredí, kedy sa dieťaťu zmenila družinárka, ako aj deti, na ktoré bolo v minulom školskom roku naviazané a zvyknuté. V súvislosti s jeho nižšou mierou flexibility, obmedzenou schopnosťou prijímať zmeny a dlhším tempom v adaptačnom procese, nieslo zmenu ťažko a trvalo približne dva mesiace, kým si zvyklo. V tomto období bola prítomná výraznejšia potreba uisťovania, komunikácie, vyššia nesústredenosť a únik stolice. Situáciu opäť riešila matka, iniciovala stretnutie s riaditeľkou a zástupkyňou školy (na ktorom sa zúčastnil aj otec), školskou psychologičkou a rozhovory s triednou učiteľkou a aj s asistentkami, aby maloleté dieťa podporili v procese adaptácie na zmeny. Situácia je k dnešnému dňu stabilizovaná, problémy sa objavujú len sporadicky, čo potvrdzujú aj denné telefonáty otcovi, v ktorých sa vždy pochváli, že má/mal „úspešný deň.“ Prospech v škole je porovnateľný s minulým rokom, maloleté dieťa si už zvyklo a trávi čas v škole rado. V týždni, počas pobytu s matkou, v škole aj na terapiách maloleté dieťa veľmi dobre spolupracuje, je namotivované na terapiách, spokojné a nevykazuje žiadne známky zhoršeného zdravotného stavu. Od 30. 08. 2023, t. j. od odchodu zo spoločnej domácnosti, nebolo nutné navštíviť, okrem pravidelných plánovaných kontrol v polročnom predstihu, žiadneho odborného lekára ani pediatra, objavili sa dva krát bežné respiračné infekty s ľahkým priebehom v trvaní 2-3 dní, vyžadujúce iba domácu liečbu. Psychický a emočný stav maloletého dieťaťa je pod dohľadom školskej psychologičky a psychoterapeutky, ako aj prostredníctvom pravidelnej arteterapie (ako psychoterapeutickej metódy) dochádza k uvoľneniu a vyrovnávaniu sa so vzniknutou situáciou v súvislosti s odchodom zo spoločnej domácnosti. Rovnako matka rieši a je v kontakte s psychoterapeutkou a radí sa, ako postupovať pri situáciách, ktoré vznikajú v škole v súvislosti so zmenami alebo doma po príchode od otca a pri spracúvaní emócii. Tvrdila, že spravidla je badať tesne po návrate od otca zvýšenú únavu, ktorú kompenzuje dlhším spánkom nasledujúce dva dni a smútok, prípadne hnev. Maloletý A. má vždy možnosť u matky povedať v atmosfére vzájomnej dôvery o svojich emóciách, spoločne hľadajú ich pôvod a snažia sa nechať im voľný priebeh, kým príde k upokojeniu. Tento stav trvá približne 20 minút, potom sa dieťa už normálne venuje iným činnostiam, dokončí úlohy, prípadne sa venuje voľnočasovým aktivitám a rozhovorom spolu s matkou. Návrh striedavej osobnej starostlivosti odôvodňuje otec tým, že starostlivosť o ŤZP dieťa je pre jedného rodiča náročná, čím vytvára dojem, že je potrebné matku „chrániť“ a „odbremeniť“ od starostlivosti o maloletého A.. Zdôraznila, že starostlivosť o dieťa je od narodenia „v rukách matky“. A to dokonca napriek pribúdajúcej hmotnosti a výšky syna. Za celé obdobie 11 rokov nebola vyslovená či vyjadrená jedna jediná obava o matkino zdravie, ani podnet k prehodnoteniu starostlivosti o dieťa, či hľadanie inej alternatívy, napríklad, že by starostlivosť prevzal otec, zmenil zamestnanie a pod.. Otec odchádzal zo spoločnej domácnosti spravidla o 5:45 hod. ráno a prichádzal približne o 16:00 hod., prípadne neskôr. Matka s maloletým dieťaťom prichádzala domov po 17:00 hod., po ukončení terapií a po absolvovaní spiatočnej cesty z nich. Za obdobie 11 rokov to bola práve matka, ktorá vykonávala všetky

činnosti vrátane manipulácie s dieťaťom pri samoobslužných činnostiach a presunoch, čo zahŕňalo aj naloženie a vyloženie invalidného vozíka z auta, čo sa spravidla dialo denne aj 8-10x. Dodala, že otec začal ,,pomáhať“ s manipuláciou maloletého dieťaťa až po odhalení jeho paralelného života, v rámci ,,hry na záchranu manželstva“. Pred týmto obdobím bolo uvedené často predmetom konfliktov, kedy matka upozorňovala, že by otec mohol aj sám od seba bez vyzvania napr. vybrať maloleté dieťa z vane, z auta, zobrať nákup, jeho veci, vykonať s ním cvičenie, polohovanie, uspávanie, a pod.. Dobrovoľne a z vlastnej iniciatívy k týmto aktivitám zo strany otca nedochádzalo. Po odhalení paralelných vzťahov sa teda jeho ,,pomoc“ v domácom prostredí prejavila jedine vo večerných hodinách pri prenesení maloletého dieťaťa na toaletu. Po tom, ako matka s ním urobila úlohy, prezliekla ho do pyžama, umyla mu zuby, otec ho vzal na toaletu a matka ho uložila k spánku, vrátane toho, že k nemu vstávala aj počas noci. Čo sa týka kúpania, ktoré sa nedeje denne, ale podľa potreby, matka dieťa vyzliekla, naložila ho do vane a otec, ho vytiahol z vane a vložil do rúk matky (ktorá váži 52 kg, ako sme už uviedli), ktorá ho následne niesla cez celý dom do izby, aby ho mohla osušiť a obliecť. Vzhľadom na fakt, že starostlivosť o maloleté dieťa je v rukách matky od jeho narodenia, a to aj v prípade všetkých úkonov, prenosov, presunov a polohovaniu, nedošlo k zmene ani po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti, a to ani v prípade zdravotného stavu matky, ako opatrovateľky, t.j. nedošlo ani k zhoršeniu jej zdravotného stavu, ktorý by poukazoval na nemožnosť starostlivosti matky o dieťa a ani zhoršeniu zdravotného stavu dieťaťa, ktorý by poukazoval na zanedbanie jeho starostlivosti matkou. V súčasnej právnej úprave ani v žiadnych nariadeniach ÚPSVaR neexistuje stanovená podmienka váhy, výšky, zdatnosti opatrovníka potrebnej na výkon opatrovníctva ŤZP osoby. Rovnako je potrebné vziať do úvahy aj fakt, že väčšinu povolaní poskytujúcich starostlivosť o ŤZP osoby vykonávajú ženy, a to v nemocniciach, denných stacionároch, ústavných zariadeniach a pod., a to najmä vďaka osvojeniu techník, ktoré im umožňujú túto starostlivosť vykonávať aj pri osobách, ktoré sú váhovo a výškovo iné ako majú ony samotné. Údaj o váhe opatrovníka je v tomto kontexte úplne irelevantný, nakoľko je rozhodujúca technika manipulácie, nie váha. Zároveň, ak by aj matka teoreticky bola ako opatrovník „nedostatočná“, lebo nevie zabezpečiť starostlivosť o vlastné dieťa, hoci je zdravá a fyzicky zdatná, treba poukázať na fakt, že otec vzhľadom na svoju pracovnú dobu nie je schopný zabezpečiť starostlivosť o dieťa v takom rozsahu ako matka a spolieha sa na „pomoc“ rodičov, ktorých zdravotný stav nie je stabilne dobrý a musia sa dopĺňať a vykrývať dvaja až traja (sestra otca). Do budúcna treba rátať tiež s faktom, že ich sily budú ubúdať a rovnako aj ich schopnosť sa adekvátne postarať o ŤZP dieťa namiesto otca. Ani v prípade, že otec využije všetky prostriedky uvoľnenia z pracovných povinností, nebude mať k dispozícii dostatočný časový priestor na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, a budú ho teda v tejto starostlivosti suplovať jeho rodičia. Čo sa stane v prípade, ak sa zdravotný stav rodičov, vzhľadom na ich vek a diagnózy, zhorší natoľko, že o dieťa nebude môcť byť riadne postarané, je na zváženie a je to tiež faktor, ktorý v tomto prípade je potrebné zohľadniť. Uviedla, že otcovi je umožnený kontakt a po dohode na čase je mu umožnené komunikovať s dieťaťom aj prostredníctvom smart - hodiniek. Tieto hodinky nemá dieťa nonstop na ruke, nakoľko počas školy a na terapiách ich mať nesmie, počas jedla, domácich úloh a cvičenia mu odpútavajú pozornosť, ktorú na tieto aktivity potrebuje. Dohoda vopred (o čase komunikácie) je preto nutná. Maloletému dieťaťu je umožnené vykonávať aj prijímať telefonáty na mobilný telefón matky, čo sa aj deje už 12 týždňov. Strach dieťaťa, keď ostane samé, vyplýva, resp. má pôvod, v traumatickom pôrode a dlhodobej izolácii počas pobytu v inkubátore po narodení. Tento strach sa prejavuje všade, v škôlke, v škole, v novom prostredí, na terapiách a odbúrava sa postupne, trénovaním pobytu bez matky. V žiadnom prípade nejde o novú skutočnosť vzniknutú v súvislosti s odsťahovaním. Počas pobytu dieťaťa s matkou, dieťa nevykazuje žiadne známky odporu, čo sa týka bývania v byte. Nedochádza k žiadnemu obviňovaniu ani vyhroteným konfliktom vrátane osočovania maloletého dieťaťa matkou, tak ako uvádza (bez jediného dôkazu) otec. Byt je dostatočne veľký. Tvrdenia, že sa matka trápi pri vykonávaní potrieb maloletého, neboli otcom nijako preukázané a sú nepravdivé. Dodala, že maloleté dieťa počas pobytu s ňou spomína otca minimálne, a už vôbec nie je predmetom debát či „konfliktov“, ak vôbec je možné vzniknuté situácie nazvať konfliktami. Dieťa je striedaním dvoch bydlísk vystavené výraznému konfliktu lojality, kedy po príchode k otcovi a najmä starým rodičom má tendenciu sa zapáčiť, pretože vie, že sú tu prítomné výrazné antipatie voči matke (čo trvá, žiaľ, už niekoľko rokov).

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté

rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (, ).

12. Predmetom konania je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté dieťa do jeho osobnej starostlivosti, alternatívne striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to na čas do rozhodnutia vo veci samej o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. . Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

13. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že na Okresnom súde Trnava sú vedené doposiaľ nerozhodnuté dve konania týkajúce sa maloletého dieťaťa, a to konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva vedené pod sp. zn. a konanie o rozvod manželstva rodičov a o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, ktoré je vedené pod sp. zn. .

14. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( ) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení .

16. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho

súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

17. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

18. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov maloletého dieťaťa, podľa ust. , , , a ust. , a dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa spôsobom navrhovaným otcom. Takéto právne posúdenie veci ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne a námietky otca o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.

19. Vychádzajúc zo samotného návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, z obsahu spisu, z odvolania otca a vyjadrení procesného opatrovníka a matky, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nemal za osvedčené, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, a to zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, prípadne jeho zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov konania bezodkladne upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Starostlivosť o maloleté dieťa vykonáva jeho matka, ktorá aj s maloletým dieťaťom dňa 30.08.2023 opustila spoločnú domácnosť zdieľanú s otcom, pričom súd nemal dôvod (a nebolo to preukázané ani žiadnymi relevantnými dôkazmi) spochybňovať úroveň tejto starostlivosti. Odvolateľom ani neboli tvrdené, či osvedčené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o dieťa, z čoho odvolací súd zároveň vyvodzuje záver, že v súčasnosti nie je život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa, respektíve akýkoľvek iný záujem maloletého dieťaťa nijako bezprostredne ohrozený. Otcom tvrdené zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa, ktoré je dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím, po opustení spoločnej domácnosti nemožno považovať za preukázané. Naopak z tvrdení matky vyplýva, že maloleté dieťa má zabezpečenú psychologickú i psychoterapeutickú starostlivosť zameranú na vyrovnanie sa so vzniknutou situáciou (odchodom zo spoločnej domácnosti), pre prípad, že by takúto pomoc potrebovalo. Kontakt dieťaťa s otcom je zachovaný a zo zhodných tvrdení oboch rodičov vyplýva, že otec sa so synom stretáva každý víkend a v prípade, ak o to prejaví záujem, matka nebráni v ich kontakte ani počas týždňa, ktorý však musí byť podriadený v prvom rade zdravotnému stavu maloletého dieťaťa a jeho rehabilitáciám.

20. Námietku otca o tom, že súd prvej inštancie neprihliadol na najlepší záujem maloletého dieťaťa, keď nenariadil neodkladné opatrenie v zmysle jeho návrhu, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Žiada sa dodať, že žiadnym spôsobom nebol preukázaný, či osvedčený dôvod, pre ktorý by bolo nutné meniť osobnú starostlivosť matky o dieťa na osobnú starostlivosť otca, prípadne striedavú osobnú starostlivosť, na čom nič nemení ani želanie otca, že by chcel s maloletým dieťaťom tráviť čas nepretržite celý týždeň. V prvom rade je nutné prihliadnuť na to, že maloleté dieťa je zdravotne ťažko postihnutým dieťaťom,

ktoré potrebuje zodpovedajúcu starostlivosť, absolvovanie rehabilitácií a plánovaných, či neplánovaných lekárskych vyšetrení, ktorú starostlivosť mu poskytuje matka ako jeho opatrovateľka. Otec je zamestnaný s denným dochádzaním do práce, ktorá skutočnosť je diskvalifikujúcou v poskytovaní zodpovedajúcej dennej starostlivosti o maloleté dieťa kontinuálne počas celého týždňa, keď sám v odvolaní poukázal na to, že si potrebuje od zamestnania aj oddýchnuť, čo je však vylúčené, keďže každý víkend sa stretáva s maloletým dieťaťom. Protichodne teda vyznieva želanie otca tráviť s dieťaťom čas nepretržite celý týždeň, keď sám následne uvádza, že si potrebuje od zamestnania oddýchnuť, poukazujúc na náročnú starostlivosť o maloleté dieťa, vzhľadom na jeho zdravotný stav. Odvolací súd teda najlepší záujem maloletého dieťaťa vzhliadol v nemennosti osoby, ktorá sa o neho riadne stará, je mu na blízku, saturuje jeho fyzické, či psychické potreby, poskytuje mu emocionálnu podporu a samozrejme stanovuje pravidlá, ktorými sa dieťa riadi a ktoré sú mu na prospech a ochránia ho pred zhoršením jeho nepriaznivého zdravotného stavu.

21. Na argumentáciu otca, že matkin byt je malý s nedostatočne veľkou kúpeľňou, čo môže predstavovať nebezpečenstvo pre dieťa, odvolací súd neprihliadol. Jednak žiadnym spôsobom otec neosvedčil svoje tvrdenia a jednak bytové podmienky matky nenamietal ani procesný opatrovník maloletého dieťaťa. Nie veľkosť bytovej jednotky je smerodajná pre posudzovanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale stabilita vhodných podmienok na starostlivosť o maloleté dieťa, o ktorých na strane matky nemal odvolací súd dôvod pochybovať.

22. Odvolací súd dáva obom rodičom do pozornosti, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone. Žiada sa zdôrazniť, že dieťa by v žiadnom prípade nemalo byť nástrojom na riešenie doposiaľ nevysporiadaného vzťahu medzi jeho rodičmi, ktorých problematické vzťahy negatívne vplývajú na maloleté dieťa a na jeho intrapsychické prežívanie. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletým dieťaťom nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu dieťaťa) je prikázaná obom rodičom. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to žiada otec.

23. Inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa pritom má zamedziť vzniku ujmy na dôležitých záujmoch maloletého dieťaťa, jeho účelom rozhodne nie je riešenie osobných sporov medzi rodičmi dieťaťa, ktoré súvisia s rozpadom ich manželského vzťahu. V rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine, pričom sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedené tiež vyplýva aj zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci ).

24. Odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiadal otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ani nebola hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia.

25. V súvislosti s napätými vzťahmi rodičov maloletého dieťaťa je potrebné apelovať na nich oboch, aby uprednostnili záujem dieťaťa pred vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné doriešenie ich vzájomného vzťahu a súčasne aj v záujme maloletého dieťaťa rešpektovali vzájomné práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom musí byť zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné dieťa a minimalizujúci negatívny dopad prebiehajúcich konaní na psychiku dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a

rozvíjaniu tohto vzťahu. Je nežiaduce, aby maloleté dieťa bolo vystavované konfliktu lojality k rodičom a ovplyvňované negatívnymi vzťahmi medzi rodičmi. V záujme zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletým dieťaťom, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletým dieťaťom.

26. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. , potvrdil. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu ( v spojení s ).

27. V konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ako aj v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva súd prvej inštancie vykoná riadne a úplné dokazovanie, na základe ktorého rozhodne o tom, ktorému z rodičov bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prípadne striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v akom rozsahu a za akých podmienok bude druhý rodič oprávnený stýkať sa s ním a v akej výške bude na dieťa platiť výživné. Rodičia sa môžu o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode dohodnúť, pričom táto dohoda podlieha schváleniu súdu.

28. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , ).

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).