Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2538-2012.pdf
PDF · 74.83 KB
Case nature
Subarea
1Er/2538/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, IČO 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, Banská Bystrica, proti povinnému C. Z., X.. XX. XX. XXXX, V. L. Z. XXX/XX, X., A.: XX XXX XXX, na vymoženie pohľadávky vo výške 674,20 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Cirbesom, Exekútorský úrad so sídlom Svätoplukova 36, Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 2494/12, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 74, 23 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 13. 09. 2012 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 674,20 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. k. 700-2111557412-GC04/12 zo dňa 25. 06. 2012. Poverením č. 5601*095155 zo dňa 08. 10. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Dušana Cirbesa.
2. Súdny exekútor žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 85, 03 Eur a predložil exekútorský spis.
3. Súd zistil vlastnou činnosťou podľa údajov Obchodného vestníka, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/156/2018 zo dňa 18. 02. 2019, uverejneného v Obchodnom vestníku č. 38/2019 dňa 22. 02. 2019, bol okrem iných právnych skutočností výrokom č. I na majetok povinného vyhlásený konkurz a výrokom č. V súd zbavil povinného ako dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a ZKR) s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b ZKR) a nedotknutých pohľadávok (§ 166c ZKR) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.
4. Podľa § 167a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len „ZKR“) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
5. Podľa § 167f ods. 2 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
6. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Upravuje sa účinok vyhlásenia konkurzu na prebiehajúce exekučné konania a obdobné vykonávacie konania (daňové exekučné konanie). Takéto konania nemožno začať a ani ich viesť pre pohľadávku, ktorá predstavuje "starý dlh" dlžníka. Prebiehajúce exekučné konanie treba zastaviť a v konaní, ktoré má začať po vyhlásení konkurzu zamietne návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z dôvodu jednoznačnosti sa výslovne uvádza, že exekučné záložné práva zanikajú (nejde o zabezpečovacie práva pre účely konkurzu, ale len pre potreby exekúciu a inde ako v exekúcii ani nemôžu byť vykonané). Ak by sa zistilo, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, zo zákona sa na zastavenie konania neprihliada.“
7. Súd prieskumom exekučného titulu a súdneho spisového materiálu zistil, že pohľadávka vymáhaná v súčasnom exekučnom konaní druhovo nespadá do skupiny nedotknutých pohľadávok podľa citovaného ustanovenia § 166 ods. 1 ZKR, na ktorú by sa účinky vyhlásenia konkurzu nevzťahovali. S poukazom na skutočnosť, že na povinného majetok bol citovaným uznesením vyhlásený konkurz nie je ďalej prípustné, aby bola voči nemu ďalej vedená exekúcia a preto súd rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil.
8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
10. V súvislosti so zastavením exekučného konania súd prijal záver, že je potrebné pri analogickej aplikácii § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 rozhodnúť aj o trovách exekúcie uplatnených exekútorom. Súd preto následne pristúpil k rozhodovaniu o trovách exekúcie podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej ku dňu začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), ktoré v súlade s § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 bude platiť oprávnený.
11. Podľa § 30 vyhlášky v znení neskorších predpisov č. 68/2017 Z. z. v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
14. Súdny exekútor si uplatnil odmenu za výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 Eur, ktorú mu súd následne priznal, pretože uvedená výška odmeny je minimálnou hranicou odmeny podľa uvedených ustanovení Vyhlášky, ktorú si exekútor pri zastavení exekúcie môže uplatniť.
15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
16. Nárok na hotové výdavky súd priznal v uplatnenej výške, pretože exekútor predložil súdu ich presnú špecifikáciu zahŕňajúci popis úkonu, dátum jeho uskutočnenia a jednotkovú sadzbu, pričom každý nárok mal ako listina podklad v doručenom exekučnom spise exekútora.
17. Po preštudovaní špecifikácie trov exekúcie predloženej súdnym exekútorom súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,50 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 28,36 Eur a uplatnenú 20 %DPH z oboch týchto súm vo výške 12, 37 Eur. Odmena pozostáva z 20 vymoženej sumy pre oprávneného (vymožených 160,00 Eur), ďalej z náhrady hotových výdavkov, ktoré súd považoval za
preukázané, t. j. poštovné vo výške 27,70 Eur a poplatky spolu vo výške 0,66 Eur. Pri určení výšky trov súd vychádzal z predloženého vyúčtovania a exekučného spisu.
18. Náhradu výdavkov za tlač a kopírovanie vo výške 9,00 Eur Eur (83 listov x 0,10 Eur, 14 obálok x 0, 05 Eur) súd súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko sú v zmysle § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora ako náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010 - 44 zo dňa 26. 05. 2010, č. k. 17CoE/400/2011 - 49 zo dňa 21. 12. 2011, č. k. 13CoE/7/2013 - 21 zo dňa 12. 02. 2013, č. k. 15CoE/232/2011 - 40 zo dňa 13. 07. 2011, č. k. 17CoE/45/2012 - 74 zo dňa 30. 03. 2012. Bežný kancelársky materiál (vrátane nákladov na tlač a kopírovanie) nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Takýto výklad ustanovení vyhlášky Ústavný súd Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. I. ÚS 157/08 zo dňa 29. 04. 2008) považoval za súladný s Ústavou Slovenskej republiky. Súd sa z vyššie uvedených dôvodov nestotožňuje s názormi iných súdov (resp. senátov tunajšieho súdu), podľa ktorých výdavky na tlač a kopírovanie nie sú súčasťou odmeny súdneho exekútora. Súdny exekútor nepochybne disponuje aj rozhodnutiami, ktoré potvrdzujú záver prijatý v tomto rozhodnutí. Keďže ohľadne tejto otázky nie je medzi exekučnými súdmi názorová zhoda, súd nepovažoval svoj názor vyššie uvedený za exces, ktorý by nerešpektoval princíp právnej istoty.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 C. s. p.; § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017)
Banská Bystrica 30. 10. 2019