Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6S-11-2023.pdf
PDF · 79.78 KB
Case nature
Subarea
6S/11/2023
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Andrey Darákovej a Mgr. Romana Dieho, v právnej veci žalobcu: SARO Slovakia, s.r.o., so sídlom Ventúrska 7, 811 01 Bratislava, IČO: 48 136 689, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Marián Kurhajec, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10931/27/2022-30342/2023 zo dňa 21.08.2023, o návrhu na priznanie odkladného účinku, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou dňa 20.10.2023 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10931/27/2022-30342/2023 zo dňa 21.08.2023 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice č. 8545/57/2022-31911/2022 zo dňa 28.09.2022, ktorým bolo žalobcovi uložené nápravné opatrenie podľa ust. § 35 ods. 2 písm. a/ zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré spočíva v povinnosti odviesť nedoplatok účelovej finančnej rezervy pre prevádzku Skládka pre nie nebezpečný odpad Šemetkovce v celkovej výške 445 064,31 eur.
2. Žalobca spolu so správnou žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) s odôvodnením, že bez priznania odkladného účinku správnej žalobe hrozí žalobcovi závažná ujma na jeho právach a finančná škoda, vzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie nariaďuje, aby do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti odviedol sumu vo výške 445 064 eur ako nedoplatok účelovej finančnej rezervy pre prevádzku skládky. Ďalej odkázal na svoju argumentáciu v rámci žalobných bodov a poukázal na skutočnosť, že v súčasnosti nedisponuje finančnými prostriedkami, ktoré by mal na zaplatenie nedoplatku, keďže ku dňu 30.09.2023 mal k dispozícii finančné prostriedky vo výške 1 320 eur, ktoré však potrebuje na každodennú prevádzkovú činnosť, vrátane výplaty miezd zamestnancov, ktorých je v súčasnosti 9. Žalobca v rámci svojej argumentácie poukázal aj na to, že v danom prípade hrozí obmedzenie či dokonca zastavenie činnosti predmetnej skládky, čím hrozí aj závažná ujma na životnom prostredí, pretože má uzatvorené zmluvy na skladovanie odpadu s mestami Stropkov a Svidník, pričom nové verejné obstarávanie je zdĺhavý proces, čo by mohlo ohroziť životné prostredie, keďže by bolo znemožnené ukladanie odpadu. Na základe uvedeného preto záverom žiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok v súlade s ust. § 185 písm. a) SSP. K svojmu návrhu na priznanie odkladného účinku žalobca predložil ako prílohu výpis z účtu: Business účet Slovenská sporiteľňa za mesiac september 2023, z ktorého vyplýva celkový stav účtu vo výške 1 320 eur. V rámci príloh tiež priložil výpis zo Sociálnej poisťovne osvedčujúci celkový počet ním zamestnávaných osôb. Ďalej tiež
na podporu svojich tvrdení priložil zmluvu o uložení odpadu uzatvorenú medzi žalobcom a mestským podnikom mesta Stropkov zo dňa 21.08.2023 a tiež zmluvu o poskytovaní služieb v oblasti odpadu uzatvorenú medzi žalobcom a mestom Svidník zo dňa 27.02.2023.
3. Žalovaný vo vyjadrení k podanému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca nepreukázal hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, nakoľko iba všeobecne formuloval dôvody na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 31S/74/2018. Záverom preto žalovaný žiadal správny súd, aby správnej žalobe odkladný účinok nepriznal.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. (§ 186 ods. 1 a ods. 2 SSP)
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Úvodom považuje správny súd za nevyhnutné uviesť, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
9. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vyhodnotiť na tento účel.
10. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť
svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.
11. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
12. V predmetnom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
13. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil všeobecnými tvrdeniami o ekonomických dopadoch napadnutého rozhodnutia na jeho podnikateľskú činnosť s tým, že na podporu svojich tvrdení predložil dokumenty uvedené v bode č. 2 tohto rozhodnutia.
14. Správny súd konštatuje, že žalobca ním všeobecne prezentované obavy z následného vývoja udalostí súvisiaceho s výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nepodporil relevantnými dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné nepochybne dospieť k záveru, že žalobcovi reálne hrozí závažná ujma, finančná škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu poukázal na výšku finančných prostriedkov na dvoch jeho bankových účtoch a na počet zamestnancov, no žiadnym spôsobom nekonkretizoval svoju celkovú aktuálnu ekonomickú situáciu, napr. uvedením príjmov a výdavkov (aj napr. očakávaných vyplývajúcich z prípadných uzatvorených zmlúv) súvisiacich s jeho podnikateľskou činnosťou, konkrétnou výškou prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, hodnotou majetku a pod., aby podporil svoje všeobecné tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, resp. finančnej škody, ktoré by následne správny súd v súhrne mohol vyhodnotiť ako spôsobilé na prijatie záveru o splnení podmienok na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe. Žalobca konkrétnym spôsobom neosvedčil, že mu negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady, na jeho podnikanie. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že predložené dokumenty neposkytujú celkový obraz o aktuálnej finančnej situácii žalobcu, ktorú správny súd zohľadňuje v rámci rozhodovania o odkladnom účinku správnej žalobe a tieto tak nemohli osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody či iného vážneho nenapraviteľného následku.
15. V neposlednom rade správny súd uvádza, že aj keď v rámci rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, nemohol v danom prípade nebrať na zreteľ celkový kontext prejednávanej veci a to z pohľadu ust. § 24 ods. 4 prvá veta zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle uvedeného ustanovenia bol žalobca ako prevádzkovateľ skládky odpadov povinný odvádzať prostriedky účelovej finančnej rezervy vo výške podľa odseku 3 (§ 24 citovaného zákona) ročne do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka, na základe čoho sa argumentácia žalobcu založená na nedostatku finančných prostriedkov javí ako neopodstatnená, keďže podľa žalobcom tvrdenej finančnej situácie by žalobca nebol schopný odviesť finančné prostriedky do účelovej finančnej rezervy ani vo výške, ktorú sám uvádza ako správnu v porovnaní s tou, ku ktorej dospeli orgány verejnej správy.
16. Správny súd tak konštatuje, že v danom prípade nebolo možné dospieť k záveru, že žalobcovi reálne hrozí závažná ujma, finančná škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok, pretože žalobca takéto skutočnosti neosvedčil. V danom prípade nešlo ani o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v § 185 písm. a) SSP, ktorého reálna a preukázaná hrozba je jednou z kumulatívnych
hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorá v danom prípade nebola splnená.
17. V prejednávanej veci žalobca, v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa § 188 SSP zamietol.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná.